Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/5/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Márie Podhorovej, v právnej veci žalobcu: D. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX T. XXX, právne zastúpený advokátom JUDr. Ivom Osvaldom, so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Urbárske lesné a pasienkové spoločenstvo Sebechleby - pozemkové spoločenstvo, so sídlom 962 22 Sebechleby 236, IČO: 0017065615, právne zast. advokátom JUDr. Petrom Poláčkom, so sídlom Dlhá 2039/6, 974 05 Banská Bystrica, o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/133/2014

- 840 zo dňa 17. 10. 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/133/2014 - 840 zo dňa 17. 10. 2016 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie o veci.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) žalobu žalobcu zamietol a rozhodol o trovách konania tak, že žalovaného priznal právo na ich náhradu. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou v predmetnom konaní domáhal určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia Urbárskeho lesného a pasienkového spoločenstva Sebechleby, a to zo dňa 01. 09. 2013. Po konštatovaní vykonaných dôkazov súd prvej inštancie poukázal citáciou na ust. § 5 ods. 1, 2, 3 zákona č. 97/2013 Z. z., na ust. § 9 predmetného zákona, § 12, § 14, § 15 a § 18 zákona č. 97/2013 Z. z. . Uviedol, že po vykonanom dokazovaní mal v konaní za preukázané, že skutkové a právne tvrdenia žalobcu nemali oporu v žalobnom návrhu a ani oporu v konkrétnej platnej legislatívnej úprave. Podľa názoru súdu v predmetnom prípade úspešnosť daného žalobného návrhu môže byť daná len v prípade preukázania porušenia príslušných ustanovení právnej normy, pričom je potrebné si uvedomiť hodnotu jednotlivých hlasov podielnikov spoločenstva a ich demokraticky prejavenú vôľu pri hlasovaní. Podľa názoru súdu žalobca toto v konaní nepreukázal. Pokiaľ žalobca tvrdil, že mu neboli odovzdané hlasovacie lístky v takom počte hlasov, na aký má nárok, tak súd poukazuje na závery Znaleckého posudku č. 8/2016 vypracovaného znalkyňou G.. M. W. s tým, že podľa názoru súdu predmetný znalecký posudok má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, a preto súd v zmysle § 209 postupoval pri vykonávaní tohto dôkazu ako by išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Zo záverov predmetného znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že žalovaný vedie presne a úplne zoznam svojich členov, a teda aj rozsah ich hlasovacích práv. Z toho teda vyplynulo, že žalobcovi bola odovzdaná správna výška hlasovacích práv na predmetnom zhromaždení konanom dňa 01. 09. 2013. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie nemohol žalobe vyhovieť. Pokiaľ sa žalobca domáhal určenia neplatnosti predmetného zhromaždenia konaného dňa 01. 09. 2013 z dôvodu sfalšovania prezenčnej listiny, ako aj ďalších skutočností, ktoré súviseli s inými podielnikmi, súd prvej inštancie tu poukázal, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že má aktívnu legitimáciu, aby na tieto skutočnosti poukázal. V konaní nepreukázal, že má mandát zastupovať osoby, ktoré mali byť poškodené falšovaním prezenčnej listiny a podobne. Z týchto dôvodov súdu nezostávalo

nič iné, len na tieto skutočnosti uvádzané žalobcom neprihliadať. Pokiaľ sa týka listinného dôkazu predloženého žalobcom, a to odborného vyjadrenia č. 2/B/2016 od znalca G.. G. O., tu súd poukazuje, že toto odborné vyjadrenie bolo predložené súdu dňa 17. 05. 2016, teda ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku s tým, že od 01. 07. 2016 vstúpil do platnosti Civilný sporový poriadok, pričom podľa § 206 CSP, ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby. V danom prípade toto odborné vyjadrenie nebolo súdu predložené na vyžiadanie od súdu tak, ako to ustanovuje § 206 CSP, ale ho predložil samotný žalobca, preto súd vychádzal z tohto dôkazu len ako z listinného dôkazu, pričom zo záverov samotného Znaleckého posudku č. 8/2016 vypracovaného znalkyňou G.. M. W. vyplynul úplne iný záver. Na základe uvedeného potom súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP a konštatoval, že žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto tiež právo na náhradu trov konania priznal žalovanému v celom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil v bode 39 až 43 rozsudku, ktoré je však podľa názoru žalobcu nepostačujúce a rozsudok je na základe takéhoto nedostatočného odôvodnenia nepreskúmateľný. Žalobca poukázal na to, že súd nepostupoval v konaní v zmysle záverov, ktoré prijal formou uznesení na jednotlivých pojednávaniach, konkrétne na pojednávaní 08. 02. 2016, kde bolo pojednávanie odročené s tým, že dokazovanie bude doplnené vyžiadaním si odpovede na konkrétne otázky od príslušného odboru Ministerstva pôdohospodárstva SR, za ktorým účelom obaja účastníci vypracovali okruh otázok, pričom však okresný súd takého dokazovanie nezrealizoval a stanovisko od MPSR si nevyžiadal. Zároveň svoje rozhodnutie založil na záveroch Znaleckého posudku č. 8/2016, napriek tej skutočnosti, že na pojednávaní súd uviedol, že posúdenie žalovanej veci je právnou otázkou, a teda znalecký posudok a odborné vyjadrenie, ktoré boli do spisu pripojené, nemajú vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Na predmetnom pojednávaní žalobca namietal, že sa nejedná o znalkyňu v oblasti lesníctva a podľa jeho názoru menovaná znalkyňa nie je oprávnená na zodpovedanie otázok, ktoré jej jednostranne položil žalovaný a znalkyni zo strany žalobcu nebolo umožnené položiť otázky. Zároveň si súd nepreveril, či táto znalkyňa je vzhľadom na svoju odbornosť vôbec oprávnená vyjadrovať sa k sporným otázkam konania, týkajúcim sa zákona č. 97/2013. Z týchto dôvodov potom žalobca považuje rozhodnutie okresného súdu za rozhodnutie nezákonné a neobjektívne. Z predloženého odborného vyjadrenia G.. O. a zo znaleckého posudku G.. W. vyplývajú dva odlišné závery na položené otázky, týkajúce sa predmetu sporu. Za takýchto okolností sa potom okresný súd nevysporiadal s rozpormi vykonaného dokazovania a závermi jednotlivých posudkov. Žalobca opätovne uviedol už v pôvodnej žalobe poukázal na to, že valné zhromaždenie konané dňa 01. 9. 2013 prebehlo v rozpore s platnými zákonnými ustanoveniami, nebolo uznášaniaschopné, pričom došlo k vážnemu porušeniu ustanovení zákona č. 97/2013 Z. z. Uviedol, že vydané podiely na hlasovaní ku konaniu valného zhromaždenia žalovaného pre XXX podielov sú v rozpore s pôvodnou zmluvou o založení pozemkového spoločenstva Sebechleby čl. 6 ods. 7 zmluvy, ako i predchádzajúcim zákonom č. 181/1995 Zb., s novou zmluvou o založení spoločenstva čl. 5 ods. 4, ako aj v rozpore s novým zákonom č. 97/2013 Z. z. Túto skutočnosť potvrdzuje aj dokument zaslaný na Okresný úrad vo Zvolene odbor pozemkový a lesný - „zoznam podielnikov v zmysle zákona č. 97/2013 k 01. 09. 2013“, kde na ľavej strane vo vysvetlivkách je výsledný podiel podielnika - súčet podielov za jednotlivé LV. S poukazom práve na tento doklad žalobcovi ako podielnikovi malo byť vydaných XXXX podielov, aby mohol riadne zastupovať na valnom zhromaždení. Žalovaný svojím neznalostným konaním žalobcovi a všetkým menovaným na prezenčnej listine vydal obmedzené podiely na hlasovanie v prepočítanej, teda nezákonnej výške a takto sám vytvoril podmienky na spochybnenie výsledku hlasovania na valnom zhromaždení. Podporne žalobca poukazuje na odborné vyjadrenie G.. O., kde pre výpočet počtu hlasov je potrebné zrátať súčet čísel v čitateli na jednotlivých 5 LV, a to XXXX a nie urobiť neodborný prepočet, ktorý nie je v súlade so zmluvou o založení spoločenstva ani stanovami. Nikdy nebolo schválené prepočítavanie podielov podielnikmi. Z odborného vyjadrenia predloženého žalobcom je tak jednoznačne preukázané, že žalovaný dlhodobo porušuje práva podielnikov. Žalovaný bol už v minulosti neúspešný v súdnom konaní, kde okresný súd vyhlásil za neplatné uznesenie žalovaného zo dňa 21. 12. 2008, kde samotný odvolací súd vyslovil názor, že pokiaľ na hlasovanie nebol pridelený správny počet hlasov podľa veľkosti mojich podielov na majetku spoločenstva, je vôbec diskutabilné, či valné zhromaždenie spoločenstva bolo uznášaniaschopné. Zo žiadnych predložených dokladov nevyplynulo, že podiely v spoločenstve mali byť prerozdeľované iným spôsobom, ako to vyplýva zo zákona. Okresný súd sa nevysporiadal ani s tou skutočnosťou, že na listine predloženej OÚ Zvolen zo strany žalovaného, je uvedený počet podielnikov XXX a na prezenčnej listine je uvedený

počet všetkých podielnikov XXX ku dňu 01. 09. 2013. Už z tohto vyplýva, že žalovaný riadne nevedie a neviedol evidenciu podielnikov a ich výšku podielov, neplní si povinnosti a nechce vydať všetkým podielnikom všetky ich hlasovacie práva. Z týchto dôvodov tak nemohlo byť prijaté uznesenie na valnom zhromaždení dňa 01. 09. 2013 nadpolovičnou väčšinou, pretože na počet podielnikov a výška ich podielov evidovaná na tomto zhromaždení nezodpovedá skutočnosti. Okresný súd sa nevysporiadal s námietkou na odbornosť znalkyne G.. W., túto nepredvolal na pojednávanie, aby vysvetlila rozsah svojej licencie a nevysporiadal sa ani s rozpormi vo vykonanom dokazovaní, nesprávne vyhodnotil skutkové zistenia a podľa názoru žalobcu vec i nesprávne právne posúdi. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Odvolanie žalobcu bolo zaslané žalovanému na vyjadrenie, ktorý sa vyjadril elektronicky podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 28. 11. 2018. Uviedol, že odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne nové dôkazy, žiadne nové skutočnosti, ktoré by súdu neboli známe už v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd sa so všetkými týmito dôvodmi, uvedenými v odvolaní, už zaoberal podľa názoru žalovaného v dostatočnom rozsahu, v tomto smere bolo vykonané i pomerne rozsiahle dokazovanie, dôkazy boli vyhodnotené v súlade so zásadami uvedenými v OSP (teraz už v CSP), a preto žalovaný nevidí žiadny dôvod, prečo by malo dôjsť k zmene alebo zrušeniu prvostupňového rozsudku. Navrhol preto, aby odvolací súd bez nariadenia pojednávania napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny a žalobcovi uložil povinnosť náhrady trov odvolacieho konania.

4. Vyjadrenie žalovaného bolo zaslané na vyjadrenie právneho zástupcovi žalobcu dňa 11. 12. 2018. Žalobca sa k podanému vyjadreniu žalovaného v súdom určenej lehote nevyjadril.

5. V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec mu vrátil podľa § 391 ods. 2, 3 CSP na ďalšie konanie.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

7. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

8. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku konštatoval, že mal za preukázané, že skutkové a právne tvrdenia nemali oporu v žalobnom návrhu a ani oporu v konkrétnej platnej legislatíve. Ďalej uviedol, že pokiaľ žalobca tvrdil, že mu neboli odovzdané hlasovacie lístky v takom počte hlasov, na aký má nárok, tu súd poukázal na závery Znaleckého posudku č. 8/2016, vypracovaného znalkyňou G.. M. W., s tým, že zo záverov predmetného znaleckého posudku nepochybne vyplýva, že žalovaný vedie presne a úplne zoznam svojich členov, a teda aj rozsah ich hlasovacích práv. Z tohto teda súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobcovi bola odovzdaná správna výška hlasovacích práv na predmetnom zhromaždení konanom dňa 01. 09. 2013.

9. Odvolací súd však uvádza, že v konaní žalovaný predložil odborné vyjadrenie Ing. Igora Košeckého a poukazuje na jeho celkom protichodné závery, keď bolo konštatované, že celkový počet hlasovacích lístkov nezodpovedá celkovému súčtu podielov všetkých podielnikov pozemkového spoločenstva. Odvolací súd v tejto súvislosti musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal zo záverov znaleckého posudku vypracovaného G.. M. W. a na uvedenom založil rozhodnutie vo veci samej, pričom na celkom odlišné závery vyplývajúce z odborného vyjadrenia neprihliadol s odôvodnením, že uvedené odborné vyjadrenie posudzoval „len ako listinný dôkaz“, odvolací súd konštatuje, že dokazovanie vykonané vo veci nevytvorilo dostatočný základ na rozhodnutie vo veci samej, keď dôkazmi produkovanými stranami sporu vyplynuli rôzne, celkom odlišné závery a zároveň ju nutné uviesť, že znalkyňa vypracovaným znaleckým posudkom nezodpovedala otázky potrebné pre rozhodnutie o žalobe žalobcu.

10. Znalecký posudok G.. M. W. bol v konaní predkladaný ako súkromný znalecký posudok žalovaným v zmysle § 209 Civilného sporového poriadku, pričom znalkyni boli položené otázky sporovou stranou

- žalovaným. Odvolací súd poukazuje na zadanie a zameranie samotného znaleckého posudku, v ktorom znalkyňa mala položené nasledovné otázky obsiahnuté v úvodnej časti samotného znaleckého posudku: 1. Vyčíslite výšku nominálnej hodnoty jedného podielu na základe účtovnej závierky k 31. 12. 2015, popíšte spôsob výpočtu. 2. Uveďte spôsoby výpočtu hlasovacích práv podielnikov na zhromaždeniach pozemkového spoločenstva. 3. Je spôsob výpočtu výšky podielu pre jednotlivých podielnikov vedený v knihe podielnikov správny? 4. Uveďte výšky podielu pre jednotlivých podielnikov na uplatnenie hlasovacích práv na zhromaždení ( 10 192 hlasov - 100% hlasovacích práv) 5. Mala novela zákona č. 97/2013 z.z. vplyv na výpočet hlasovacích práv na zhromaždeniach pozemkového spoločenstva?

11. Na uvedené znalkyňa v znaleckom posudku odpovedala, pričom závery znaleckého posudku vyznievajú na prospech žalovaného. Odvolací súd však poukazuje na samotný predmet konania, keď sa žalobca domáhal neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia konaného dňa 01. 09. 2013 a zároveň namietal, že 100 % hlasovacích práv predstavuje iný počet všetkých hlasov podielnikov, než aký bol počítaný na samotnom valnom zhromaždení dňa 01. 09. 2013 a s akým pracovala znalkyňa, resp. aký mala zadaný žalovaným pre vypracovanie znaleckého posudku.

12. Odvolací súd zvýrazňuje, že vypracovaným znaleckým posudkom G.. M. W., predloženým ako súkromným znaleckým posudkom, súd prvej inštancie nemohol zistiť skutočnosti rozhodujúce a zásadné pre rozhodnutie vo veci samej na základe podanej žaloby. Zo znaleckého posudku, ktoré závery si osvojil súd prvej inštancie, nevyplýva také zadanie, ktoré by ozrejmilo stav v urbárskom spoločenstve ku dňu 01. 09. 2013, t. j. ku dňu vykonania a vedenia valného zhromaždenia, neplatnosti uznesenia, ktorého sa žalobca žalobou domáha. Pokiaľ mala znalkyňa vyčísliť nominálnu hodnotu jedného podielu, mala v súlade so zadaním žalovaného posudzovať uvedenú otázku na základe účtovnej závierky k 31. 12. 2015, t. j. na základe účtovnej závierky vykonanej o 2 roky neskôr než bolo vedené predmetné valné zhromaždenie. Vzhľadom k tomu, že majetok spoločenstva predstavuje súhrn majetkových práv jednotlivých podielnikov, ktorých počet a k tomu zodpovedajúci rozsah práva sa môže v priebehu roka meniť, účtovaná závierka vypracovaná k 31. 12. 2015 nemusí byť zhodná so stavom aktuálnym v čase vedenia valného zhromaždenia dňa 01. 09. 2013.

13. Taktiež pokiaľ sa týka určenia počtu všetkých hlasov podielnikov, táto otázka bola sporná od počiatku konania, pričom bola dôvodom podania žaloby žalobcom, keď tento tvrdil iný počet hlasov, ktorý by mal predstavovať 100 % hlasovacích práv. Žalovaný na podporu svojich tvrdení, v konaní dňa 17. 05. 2016 predložil dôkaz - odborné vyjadrenie č. 2/B/2016 G.. G. O., znalca v odbore Lesníctvo, odvetvie poľovníctvo, odhad hodnoty lesov, v závere ktorého bolo konštatované, že „ celkový počet hlasov by mal byť 50 960. Nadpolovičná väčšina potom je 25 481 +1 = 25 482 hlasov“ (záver odborného vyjadrenia č. 2/B/2016, bod d)). Žalovaný celkový počet hlasov vydaných na valnom zhromaždení dňa 01. 09. 2013 rozporoval od počiatku konania, táto otázka bola a zostala medzi stranami sporná. Napriek tomu, súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na záveroch znaleckého posudku, v ktorom znalkyňa dostala 100% počtu hlasov zadaný (ako konštantu) od žalovaného - viď otázka č. 4 zadania znaleckého posudku č. 8/2016; 10 192 hlasov = 100% hlasovacích práv .

14. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 17. 10. 2016 vyplýva, že po vykonaní dokazovania oboznámením s odborným vyjadrením č. 2/B/2016 a znaleckého posudku č. 8/2016 právny zástupca žalobcu (resp. právna zástupkyňa na základe substitučného plnomocenstva) žiadala doplniť dokazovanie nariadením kontrolného znaleckého dokazovania na zodpovedanie otázky, či žalovaný disponuje takým prepočtom hlasov pri jednotlivých hlasovaniach, ktoré vychádzajú z podielov jednotlivých členov urbárskeho spoločenstva. Navrhla znalca z odboru pozemkové právo, resp. znalca z odboru ekonómie. Súd prvej inštancie následne návrh na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania zamietol bez odôvodnenia. V odôvodnení napadnutého rozsudku následne v tejto súvislosti uviedol, že vychádzal výlučne zo záverov znaleckého posudku č. 8/2016, nakoľko odborné vyjadrenie v konaní nebolo súdu predložené na vyžiadanie súdu, tak ako to ustanovuje § 206 CSP, ale ho predložil samotný žalobca.

15. Odvolací súd uvádza, že i napriek zásade kontradiktórnosti konania, na ktorej je civilný sporový proces založený, súd rozhodne v konaní o veci na základe náležite a dostatočne zisteného skutkového stavu, keď závery dokazovania vykonaného vo veci dávajú dostatočný podklad pre rozhodnutie vo veci. V prejednávanej veci stranami produkované dôkazy viedli k celkom protichodným záverom, preto bolo na mieste zisťovať okolnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej i znaleckým skúmaním, tak ako to navrhoval žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 17. 10. 2016. Pokiaľ súd prvej inštancie takýto dôkazný návrh zamietol, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto otázke trpí vadou nepreskúmateľnosti, keď súd prvej inštancie nijakým spôsobom nezdôvodnil, prečo v prípade v konaní vyplynuvších protichodných záverov, nepristúpil k znaleckému skúmaniu. Skutočnosť, že žalobca predložil odborné vyjadrenie súdu dňa 17. 05. 2016 a až následne, od 01. 07. 2016 vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, je nepostačujúce a nedôvodné, nakoľko neskoršia zmena právnej úpravy občianskeho súdneho procesu nemôže byť na ujmu žiadnej zo sporových strán už prebiehajúceho súdneho konania a v žiadnom prípade nemôže mať dopad na spôsob vyhodnocovania dôkazov, prípadne ďalšie nevykonanie dokazovania i v prípade sporného skutkového stavu. Rovnako sa nemožno uspokojiť s odôvodnením, že súkromný znalecký posudok predložený stranou v konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, tak ako to uviedol súd prvej inštancie, ale je potrebné aby konajúci súd skúmal a vyriešil otázku, či vypracovaným a predloženým znaleckým posudkom sú odborne zodpovedané otázky potrebné pre následné právne posúdenie súdom a rozhodnutie v merite veci.

16. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie vec opätovne prejedná a v prípade, že žalovaný zotrvá na svojom návrhu zo dňa 17. 10. 2016, vo veci na návrh nariadi kontrolné znalecké dokazovanie na náležité zistenie skutkového stavu ku dňu vedenia valného zhromaždenia 01. 09. 2013, na ustálenie otázky zoznamu členov, pomeru účasti člena spoločenstva na výkone práv a povinnosti a tomu zodpovedajúci počet hlasov pre potreby hlasovania ku dňu vykonania valného zhromaždenia, v zmysle otázok zadaných sporovými stranami, aby následne bolo možné súdom posúdiť, či bolo valné zhromaždenie konané dňa 01. 09. 2013 uznášaniaschopné a či uznesenie, ktorého určenia neplatnosti sa žalobca domáha, bolo prijaté potrebnou väčšinou hlasov.

17. Záverom a pre úplnosť odvolací súd uvádza, že záver súdu prvej inštancie, obsiahnutý v odôvodnení napadnutého rozsudku, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že má mandát zastupovať osoby, ktoré mali byť poškodené falšovaním prezenčnej listiny a podobne (nepreukázal aktívnu legitimáciu v tejto čiastkovej otázke) a preto súd na žalovaným tvrdené skutočnosti neprihliadol, žalobca v podanom odvolaní nenapadol odvolacou námietkou, ani nijakým spôsobom nenamietal nesprávnosť uvedeného konkrétneho záveru, preto odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), správnosť uvedeného nepreskúmaval.

18. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody, odvolaním napadnutý rozsudok prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom zároveň v zmysle § 391 ods. 2 CSP vyslovil na vec právny názor a uviedol, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať (§ 391 ods. 3 CSP).

19. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).