Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/66/2017

Potvrdené rozhodnutím 5To/43/2019
„Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Mariána Mačuru a JUDr. Evy Pirkovskej na verejnom zasadnutí konanom dňa 09.10.2019 v Prešove takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. Poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného G. Y. proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/66/2017 zo dňa 21.05.2019."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. mája 2019, samosudcom JUDr. Vladimírom Hricom, takto

rozhodol:

O b ž a l o v a n ý :

G. Š. C. K. A. X. C. , nar. XX.XX.XXXX Y. J., trvalo bytom J., R. XXXX/X,

j e v i n n ý , že

dňa 10.02.2017 v čase okolo 16.30 hod. pred obytným blokom X., nachádzajúcim sa na ul. R. XXXX/ X Y. J., po predchádzajúcej slovnej výmene názorov iniciovanej poškodeným, udrel päsťou pravej ruky poškodeného Mgr. L. R. do oblasti tváre, pričom tento utrpel zranenie a to pomliaždenie okolo očnicovej oblasti vľavo a zlomeninu nosa s posunom úlomkov s dobou liečenia, obmedzením na obvyklom spôsobe života a práceneschopnosťou 14 dní, kde uvedené zranenie je z medicínskeho hľadiska zranenie ľahké,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon trestu podmienečne o d k l a d á .

Podľa § 50 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je p o v i n n ý zaplatiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni a. s., pobočka Prešov, Kúpeľná 5, Prešov škodu vo výške 119,67 eur.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby zo dňa 04.08.2017 súd vykonal dokazovanie, dôkazy hodnotil samostatne a vo vzájomných súvislostiach a dospel k názoru, že bolo jednoznačne a bez najmenších pochybností preukázané, že skutok sa stal, má znaky trestného činu, spáchal ho obžalovaný a je príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a následkom.

Obžalovaný tak na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní priznal fyzický konflikt s poškodeným, ale bránil sa tým, že konflikt bol vyvolaný najprv verbálnym útokom poškodeného, ktorý mu vytýkal pretrvávajúce hlasité počúvanie hudby v byte, čo malo rušiť členov rodiny poškodeného. Pri náhodnom stretnutí pred vchodom do činžiaku, kde obaja bývali, poškodený mu vytýkal rušenie susedov tak, že na neho kričal, používal vulgárne výrazy a svoj hnev doprevádzal sácaním prstom pravej ruky, čo mu spôsobovalo bolesti a pri stupňujúcej sa intenzite konania poškodeného on mal obavu, že dôjde aj k útoku päsťou, keďže poškodený ho odsotil oboma rukami. Tohto konania poškodeného sa on zľakol a preto ho udrel dvakrát do oblasti sánky vľavo a údery mali intenzitu facky. V záujme zabránenia ďalšiemu fyzickému útoku chytil poškodeného za rukávy bundy v oblasti zápästia, poškodený si vytrhol jednu ruku a päsťou ho bil do oblasti úst. Po sklonení hlavy ho poškodený bil do oblasti temena, pritiahol ho k sebe bližšie, vtedy sa mu bunda pretiahla cez hlavu, on nič nevidel a pri údere päsťou pravej ruky zasiahol poškodeného do niektorej časti hlavy. Podľa neho boli zranenia poškodenému spôsobené práve týmto posledným úderom, po ktorom poškodený spadol a vtedy fyzický incident medzi nimi bol ukončený. Následne obaja išli výťahom k bytu, kde on býva a poškodený následne išiel výťahom späť.

Poškodený potvrdil, že ich náhodné stretnutie pred činžiakom bolo pre neho vhodným momentom na upozornenie obžalovaného na rušenie členov jeho rodiny hlasitou hudbou, ktorú mal obžalovaný zapnutú v byte opakovane a tento byt sa nachádza ihneď nad bytom poškodeného. Tento problém ako jeden z rušivých momentov spolužitia už riešil predtým s domovníčkou. K tomu predložil aj písomné podanie, ktorým popisoval spôsoby rušenia spolužitia jeho členov rodiny v byte pod bytom, kde býval obžalovaný. S matkou obžalovaného tento problém chcel riešiť, ale nepodarilo sa mu s ňou skontaktovať.

Rušenie hudbou slovne vytýkal obžalovanému pri tomto stretnutí a priznal, že prstom smeroval k telu obžalovaného, no nepovažoval to za nejaké strkanie i keby sa dotkol prstom oblečenia obžalovaného. Na toto jeho konanie reagoval obžalovaný úderom päsťou do nosa a do oblasti sánky. Nevylúčil možnosť svojho záujmu o úder obžalovaného, no nespomína si na žiaden zásah úderom. Potvrdil, že obžalovanému pri incidente stiahol mikinu na hlavu a vtedy v predklone obžalovaný rozhadzoval rukami do prázdna. Pripustil aj použitie fyzickej sily na svoju obranu, no nespomína si, či obžalovaného niekde zasiahol a či on pri incidente spadol na zem.

Obaja účastníci incidentu potvrdili, že ich konanie sledovala iba maloletá dcéra poškodeného, ktorá na to reagovala plačom a žiaden z nich nevidel po incidente zranenia súvisiace s ich konaním. Taktiež potvrdili, že manželka poškodeného vyšla z činžiaku až po ich incidente. Poškodený pociťoval opuch až neskôr a manželka po príchode k autu si u neho všimla vykrivený nos, na čo ho upozornila a vtedy sa rozhodol incident oznámiť a podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu. V súvislosti s týmto incidentom a zranením mal zdravotné ťažkosti po dobu 14 dní, pretože pri odborných vyšetreniach mal nos napravený, spevnený a prelepený. V súvislosti s týmto incidentom užíval antidepresívne lieky z dôvodu psychického upokojenia, pretože incident mal vplyv aj na spolužitie členov domácnosti a on mal strach aj o svoje deti.

Priamych svedkov incidentu okrem maloletého dieťaťa sa nepodarilo zistiť.

Z nepriamych dôkazov a to výpovedí R. H. a E. H. vyplýva, že ich byt sa nachádza nad bytom, v ktorom býval obžalovaný. Svedkovia mali poznatky o hlasitom púšťaní hudby obžalovaným, no keď ho upozornili, tak on hudbu stíšil. Jana Maličká vedela o upozorňovaní matky obžalovaného zo strany poškodeného, ktorý jej bol vytýkať rušenie počas denných hodín a to hlukom spôsobeným pri klepaní rezňov a púšťaní pračky. Obžalovaného svedkyňa vnímala ako slušného, kľudného a bezproblémového. Informácie o zranení poškodeného pri incidente s obžalovaný mala od manželky poškodeného a pri náhodnom stretnutí s poškodeným videla, že mal zmodretý nos.

Matka obžalovaného H. Š. potvrdila, že informácie o incidente syna s poškodeným mala sprostredkovane od syna. Príčinou ich incidentu vraj bolo hlasité púšťanie hudby obžalovaným, čo mu poškodený vytýkal. Potvrdila, že obžalovaný rád počúval hudbu a pokiaľ niekedy bola hudba hlasnejšia, tak na jej upozornenie hudbu stíšil. Tento spôsob rušenia susedov neriešili s poškodeným, no vedela, že poškodeného rušili aj v minulosti akékoľvek hluky súvisiace s ich užívaním bytu a to splachovanie WC, sledovanie televízora vo večerných hodinách, pád nejakých predmetov na dlážku, chodenie po byte a podobne, na ktoré poškodený reagoval zvonením pri byte a slušným upozorňovaním, no následne i stupňujúcou sa aroganciou. Pokiaľ svedkyňa tvrdila, že pri tomto incidente, ktorého nebola priamym svedkom, mal utrpieť nejaké zranenia aj jej syn, tak o týchto zraneniach nie sú žiadne dôkazy.

Znaleckým posudkom a výpoveďou znalca MUDr. G. J. bolo preukázané, že poškodený bol na prvotnom vyšetrení už do dvoch hodín po incidente a následne bolo zabezpečené vyšetrenie CT, resp. RTG a taktiež aj vyšetrenie odborným lekárom ORL, kedy už lekár s časovou postupnosťou zistil aj modrinu okolo ľavého oka, opuch líca, sliznice a modrinu na sliznici. Zranenia poškodeného posudzovali traja lekári nezávisle a samostatne. Znalec vykonal vyšetrenie poškodeného až 20.03.2017, kedy už jeho zranenia boli úplne zhojené. Zo zabezpečených dôkazov v predloženom spise a z vlastného vyšetrenia znalec urobil záver, že zranenia poškodeného mohli byť spôsobené jedným úderom päsťou i keď účastníci incidentu uvádzali aj viac úderov, pretože päsť je plocha, ktorá pri stredne vysokej intenzite zásahom jemnejších nosových kostí spôsobila ich zlomeninu a vykrivenie nosa, kým tým istým zásahom nedošlo k zlomenine pevnejšej lícnej kosti.

Znalec vylúčil možnosť vzniku zranenia poškodeného pri údere, ktorým mal obžalovaný podľa jeho tvrdenia zasiahnuť poškodeného v situácii, keď mal cez hlavu natiahnutú mikinu a bol v predklone, pretože v takejto polohe by jeho úder smeroval zdola nahor a zasiahol by vyčnievajúce časti tváre, teda bradu a nos poškodeného zdola a nie zboku, keď stáli osoby vzpriamene oproti sebe. Taktiež ani obžalovaný pri popisovaní útoku rukami v predklone neuvádzal zásah poškodeného do oblasti nosa, ale tvrdil, že zásah bol do temena hlavy a do sánky poškodeného a zranenia temena a sánky neboli zistené ani pri lekárskych ošetreniach ihneď po incidente.

Dôkazmi bolo preukázané, že jediným dôvodom vzniknutého incidentu bola nespokojnosť poškodeného s hlasnejším a opakovaným počúvaním hudby obžalovaným v byte, čím rušil členov rodiny poškodeného, čo pri náhodnom stretnutí mu to poškodený dôrazne vytýkal a doprevádzal to aj prstom ruky smerom k telu obžalovaného. Vzniknutú situáciu vyhodnotil obžalovaný nesprávne, keď domnieval sa, že ide o priamo hroziaci útok a úderom päsťou do oblasti nosa a lícnej kosti pri vzniknutej situácii spôsobil poškodenému zranenie. Následné použitie fyzickej sily zo strany oboch účastníkov incidentu už nespôsobilo ďalšie preukázané zranenia, i keď obžalovaný sa to snažil preukazovať svojimi výpoveďami. Z preukázanej dôkaznej situácie bolo vyvrátené tvrdenie obžalovaného, že konal v nutnej obrane v zmysle § 25 Trestného zákona, pretože jeho reakcia na verbálne vyjadrenie nespokojnosti poškodeným a pohyb prstom ruky poškodeného v smere do oblasti krku a kľúčnej kosti obžalovaného, bola zjavne neprimeraná a nešlo u neho o silné rozrušenie, ktoré by bolo týmto konaním poškodeného spôsobené a ktoré by u neho vyvolalo zľaknutie, či strach. K týmto záverom súd považuje za potrebné poukázať i na ďalší dôkaz a to spôsob konania obžalovaného pri inom incidente, ktorého sa dopustil osem mesiacov predtým tak, že dňa 03.06.2016 okolo 21.00 hod. v parku fyzicky napadol iného, ktorého dva až trikrát udrel dlaňami a päsťami po tvári a jedenkrát kolenom do tváre, čím spôsobil pomliaždenie lícnej kosti vľavo a jeho toto konanie bolo kvalifikované ako priestupok, za ktorý mu bolo uložené pokarhanie.

Obžalovaný konal v nepriamom úmysle podľa § 15 písm. b/ Trestného zákona, pretože vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vedel, že takýmto svojim konaním môže spôsobil ublíženie na zdraví a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Medzi jeho konaním a následkom je príčinná súvislosť. Poškodenie zdravia iného bolo spôsobené výlučne týmto úmyselným konaním obžalovaného a došlo k naplneniu pojmových znakov trestného činu. Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona trestný čin ublíženie na zdraví spácha ten, kto inému úmyselne ublíži na zdraví. Takýto následok je jednoznačne v súvislosti s konaním obžalovaného.

Obžalovaný je v mieste bydliska hodnotený všeobecne, v registri trestov nemá žiadne záznam, v evidencii priestupkov má jeden záznam pre priestupok, ktorý je vyššie popísaný a toto jeho konanie bolo posudzované ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Obranu obžalovaného o tom, že konal v nutnej obrane súd považoval za účelovú, prezentovanú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti.

Bolo však preukázané, že konanie obžalovaného aj následok sú v príčinnej súvislosti a nešlo o konanie v nutnej obrane. Z obsahu lekárskych správ vyplývajú aj ďalšie obmedzenia súvisiace s dobou liečenia, keď zranenie bolo bolestivé, sťažovalo dýchanie poškodeného a okrem iných aj tieto obmedzenia mali po dobu 14 dní vplyv na bežný spôsob života poškodeného.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd bral v úvahu potrebu zabezpečenia individuálnej a generálnej prevencie. Súd nezistil žiadne poľahčujúce, ani priťažujúce okolnosti. Vzhľadom na okolnosti spáchania skutku, motív konania, spoluúčasť poškodeného, následok, osobu obžalovaného a jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti, účel trestu môže zabezpečiť trest na dolnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom. I samotná hrozba budúceho výkonu trestu v prípade, že by neviedol riadny život, bude postačovať k tomu, aby sa snažil zmeniť spôsob života a viesť riadny život.

O nároku poškodeného súd rozhodol tak, že náklady spojené s liečením poškodeného sú v priamej súvislosti so zranením, ktoré spôsobil obžalovaný a preto je obžalovaný povinný tieto presne špecifikované náklady liečenia nahradiť.

Ďalšie dôkazy navrhované obžalovaným boli odmietnuté, pretože hodnotením vykonaných dôkazov bolo preukázané to, čo je nevyhnutné k rozhodnutiu vo veci a nepovažoval súd za potrebné vykonávať ďalšie dôkazy, ktoré by boli nad rámec dokazovania a pre celé konanie by nemali žiaden prínos.

inému úmyselne ublížil na zdraví,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.