Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_5To-36-2019.pdf
PDF · 80.5 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/36/2019
Uznesenie
Krajský súd Banská Bystrica na verejnom zasadnutí konanom dňa 21. mája 2019 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Štefana Nováka a JUDr. Jána Bobora, o odvolaniach obžalovaného E. L., poškodeného O. I. a prokurátora okresnej prokuratúry proti rozsudku Okresného súdu Brezno sp.zn. 3T/119/2018, zo dňa 17.01.2019, takto
rozhodol:
Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. sa odvolanie poškodeného O. I. z a m i e t a.
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaného E. L. a prokurátora okresnej prokuratúry z a m i e t a j ú.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný E. L. uznaný vinným pod bodom 1/ z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr.zák. a pod bodom 2/ z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.zák. na tom skutkovom základe, že
1/ dňa 22. 05. 2018 približne o 8.30 h v Závadke nad Hronom, Paseka 627/6, na schodoch bytového domu, po predchádzajúcej komunikácii povedal O. I., že ho namieste zabije, pričom si prešiel palcom pravej ruky po krku, a potom, keď O. I. vošiel do svojho bytu, naňho zakričal, že keď vyjde von, tak ho zabije,
2/ dňa 25. 05. 2018 približne o 15.00 h v Závadke nad Hronom, Paseka 627/6, vo vestibule bytového domu, opakovane udrel päsťami do oblasti tváre a hlavy O. I., a keď tento spadol na zem, v útoku na jeho hlavu pokračoval a tak O. I. spôsobil pomliaždenie hlavy, tváre a hrudníka, s dobou liečenia 6 dní, bez obmedzenia v obvyklom spôsobe života.
Z. E. L. bol za to odsúdený podľa § 364 ods. 1, § 41 ods. 1, § 37 písm. h), § 38 ods. 4 Tr.zá. k úhrnnému trestu odňatia slobody na 1 rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr.zák. mu bol výkon trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1,5 roka.
Podľa § 50 ods. 2, § 51 ods. 4 Tr.zák. bola obžalovanému u ložená aj povinnosť spočívajúca v príkaze nepriblížiť sa k poškodenému O. I., nar. XX.XX.XXXX na vzdialenosť kratšiu ako 5 metrov.
Obžalovaná E. E. bola na druhej strane podľa § 285 písm. a) Tr.por. oslobodená spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok obžalobou kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr.zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák., ktorého sa mala dopustiť tak, že
dňa 25.05.2018 približne o 15.00 h v Závadke nad Hronom, Paseka 627/6 vo vestibule bytového domu, spolu s E. L., opakovane kopala O. I. a zároveň E. L. v útoku slovne podporovala, a obaja tak O. I. spôsobili otras mozgu, pomliaždenie hrudníka a povrchové poranenie mihalníc a periokulárnej oblasti, s dobou liečenia 6 dní, bez obmedzenia v obvyklom spôsobe života
so záverom nedokázania, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.
Proti tomuto rozsudku podali odvolania v zákonnej lehote všetky strany prítomné v konaní pred súdom.
Poškodený v odvolaní uviedol, že obžalovaný sa mu vyhrážal zabitím a neskôr ho fyzicky napadol. V dôsledku útoku upadol do bezvedomia. Aj obžalovaná E. sa mu vyhrážala a kopala do neho. V závere poškodený uvádza, že čo sa týka obžalovaných, ide o nebezpečných Rómov, žiada, aby im boli uložené primerané nepodmienečné tresty.
Obžalovaný prostredníctvom obhajkyne uviedol, že tvrdenia poškodeného, že sa mu mal vyhrážať, boli vyvrátené výpoveďami svedkov P., T. a Q.. Poškodený nemal z neho strach. J. Q. uviedol, že mu volal poškodený a uviedol mu, že si s obžalovaným vulgárne nadávali, a preto sa ho bojí. Svedok T. uviedol, že počul vzájomné nadávky zúčastnených, ale nevedel, kto komu čo kričal.
Pokiaľ ide o skutok v bode 2/ podľa tvrdení poškodeného, tento mal upadnúť do bezvedomia, on mal pokračovať voči nemu v útokoch, pričom mal poškodený upadať striedavo do kómy, tak týmto tvrdeniam neuveril ani prvostupňový súd. Ten poukázal na znalkyňu psychologičku, ktorá uviedla, že poškodený má narušený kontakt s realitou s prvkami domýšľavosti. Popis zo strany poškodeného, čo sa týka intenzity násilia, je nepravdivý, lebo pokiaľ by k nim popisovanému násiliu došlo, utrpel by oveľa závažnejšie zranenia. Aj na hlavnom pojednávaní vystupoval poškodený agresívne. Poukazuje tiež na pripojený trestný spis, z ktorého je zrejmé, že poškodený bol v minulosti uznaný vinným z trestného činu nebezpečného vyhrážania. Aj syn poškodeného potvrdil, že poškodený išiel za ním do vchodu, nepočul žiadne vyhrážky, a potom videl, ako sa vzájomne napádajú. Obžalovaná E. sa sťažovala na bolesť, o zranení E. svedčí aj lekárska správa. Poukazuje tiež na to, že výrok o vine musí byť založený len na dôkazoch, ktoré vylučujú pochybnosť o skutkových zisteniach. Podľa jeho názoru jeho konanie by mohlo vykazovať len znaky priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu. Má za to, že medzi ním a poškodeným boli niekedy nezhody, počas ktorých si vzájomne nadávali a došlo aj k vzájomným fyzickým atakom.
Uložený trest považuje za neprimerane prísny. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a jeho spod obžaloby oslobodiť, alebo postúpiť vec príslušnému okresnému úradu, alebo zrušiť trest a tento mu uložiť na úplne dolnej hranici pri zrušení uložených obmedzení.
Prokurátor podal odvolanie do výroku o vine v bode 2/ v neprospech oboch obžalovaných a tiež do výroku o treste v neprospech L.. Poukazuje aj na to, že prvostupňový súd mal pochybnosti, že by sa obžalovaný poškodenému aj vyhrážal. V prípade obžalovanej Mucovej má okresný súd pochybnosti, či sa skutku dopustila, vychádza pritom najmä z výpovede E. I.. Okresný súd podľa odvolateľa síce vykonal rozsiahle dokazovanie ale došiel k nesprávnym záverom. Skutok 2/ mal byť právne kvalifikovaný v zmysle obžaloby, poukazuje pritom na výpoveď poškodeného, ktorý aj policajnej hliadke povedal, že sa mu obžalovaný vyhrážal zabitím. Okresný súd poukazuje na výpoveď E. I., z ktorej vychádzal aj pri ustálení oslobodzovacieho výroku vo vzťahu k obžalovanej E.. S takým hodnotením výpovede E. I. nemožno súhlasiť.
Prokurátor sa tiež nestotožnil s uloženým podmienečným trestom odňatia slobody obžalovanému L., ktorý podľa odvolateľa nebude pôsobiť výchovne na obvineného, naopak, ho môže povzbudiť k pokračovaniu v páchaní trestnej činnosti. Navrhol, aby okresný súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.
Obžalovaný cestou obhajkyne podal k tomuto odvolaniu prokurátora aj vyjadrenie, kde navrhol, aby odvolanie prokurátora bolo zamietnuté ako nedôvodné.
Krajský súd na podklade podaných odvolaní preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného a prokurátora sú nedôvodné a odvolanie poškodeného je potrebné kvalifikovať ako podané neoprávnenou osobou. Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu má za to, že okresný súd vo veci vykonal dostatočné dokazovanie. Dôkazy vyhodnotil jednotlivo vo vzájomnej súvislosti a dospel k správnym skutkovým i právnym záverom.
Na úvod je potrebné uviesť, že obžalovaný a poškodený najprv vychádzali ako susedia dobre, neskôr sa ich vzťahy zmenili k horšiemu, keď sa nevedeli dohodnúť na udržiavaní okolia obytného domu. Ich nevraživosť potom prechádzala do konfliktov. Obžalovaný aj poškodený sa navzájom obviňovali z urážok a fyzického napádania, poškodený i z vyhrážok zo strany obžalovaného. Okresný súd správne vychádzal z ďalších dôkazov, ktoré objektivizovali tvrdenie jednej, či druhej strany.
Vo vzťahu k skutku zo dňa 22.05.2018 uvedeného na prvom mieste možno dospieť k záveru, že poškodeným uvádzané okolnosti, z ktorých vyplynuli vyhrážky zabitím zo strany obžalovaného možno považovať za okolnosti blížiace sa realite. Výpovedi poškodeného nasvedčuje aj výpoveď svedka - starostu obce Závadka nad Hronom D. Q., ktorý potvrdil, že poškodený mu volal hneď po konflikte, obsah rozhovoru si svedok nepamätal, ale potvrdil, že poškodený mu uvádzal, že sa bojí obžalovaného. Svedok D. T. počul vyhrážku zabitím, pričom poškodený a obžalovaný na seba vzájomne kričali. Aj svedok O. I., syn poškodeného potvrdil, že otec mu uvádzal, že sa bojí obžalovaného, ktorý sa mu vyhrážal, toto potvrdil aj ďalší syn poškodeného E. I.. Napokon svedkovia bratia P. pracujúci vtedy pre obžalovaného počuli len nadávky poškodeného na obžalovaného. Tieto tvrdenia boli v rozpore s ostatnými dôkazmi. Aj krajský súd sa potom jednoznačne priklonil k verzii uvádzanej poškodeným o vyhrážkach zabitím zo strany obžalovaného.
Vo vzťahu k skutku zo dňa 25.02.2018, ktorý je uvedený na druhom mieste, existujú opäť protichodné tvrdenia obžalovaného a poškodeného, kto koho prvý napadol, navyše poškodený tvrdil, že obžalovaná E. sa pripojila do útoku potom, čo sa poškodený ocitol na zemi a to kopaním a obžalovaný sa mu tiež vyhrážal zabitím. Pre zistenie relevantných okolností bolo potrebné vychádzať z ďalších dôkazov. Tu je potrebné uviesť, že priamym svedkom konfliktu bol syn poškodeného E. I., ktorého výpoveď vyznieva objektívne, pretože uvádzal okolnosti, tak v prospech otca, ale i okolnosti, ktoré mu neprospievali. J. E. I. potvrdil, že sa s poškodeným rozprávali dňa 25.05.2018 pred vchodom obytného domu, kde býva poškodený a obžalovaný. Poškodený sa sťažoval na vyhrážky zo strany obžalovaného. Obžalovaný, ktorý stál pred vchodom privolal poškodeného, keď vošli do vnútra, svedok ich sledoval a videl cez presklené okno, že sa medzi sebou bijú. Nijaké vyhrážky nepočul, nevidel, ako sa konflikt začal. Okamžite vošiel do vchodu, kde začal oddeľovať bijúcich sa, čo sa mu nepodarilo. Chcel preto vonku privolať políciu a keď vychádzal z bytového domu, vstupovala do vchodu obžalovaná E.. Hneď na to začul výkrik poškodeného, vyzývajúci, aby sa vrátil. Po okamžitom návrate do chodby obytného domu zbadal otca ležať na zemi. Obžalovaná ležala v druhom kúte a sťažovala sa na bolesť hlavy v okolí ucha, pričom bolo vidieť, že ho má udreté. Otca potom odprevadil do bytu, zavolal záchranku a upovedomil políciu. Poškodený bol odvezený na vyšetrenie.
Vzhľadom na túto výpoveď možno ustáliť, že to bol práve obžalovaný, ktorý privolal poškodeného a tohto následne zvalil na zem, kde ho aj udieral. Tomuto záveru nasvedčuje aj znalecký posudok znalca z oblasti chirurgie, ktorý uviedol, že zranenia, ktoré utrpel poškodený, mohli vzniknúť v dôsledku opakovaných úderov rukami do oblasti tváre a hrudníka. Podľa znalca išlo len o ľahké poranenie, znalec nepotvrdil, že by poškodený utrpel aj otras mozgu. Obžalovaný pritom tvrdil, že to bol práve poškodený, kto ho napadol, on sa len bránil a pri obrane ho mohol udrieť do tváre. Podľa obžalovaného sa poškodený pošmykol, spadol na zem, kde ho obžalovaný už neudieral. Znalecký posudok však zodpovedá popisu poškodeného čo do mechanizmu zranenia. Navyše svedok E. I. videl na krku obžalovaného len škrabanec, čo by tiež svedčilo o obrannom mechanizme zo strany poškodeného v čase, keď ho obžalovaný napádal.
Nebola potvrdená výpoveď poškodeného, že obžalovaný sa mu mal pri tomto konflikte vyhrážať zabitím. Syn obžalovaného E. I. nijaké vyhrážanie nepočul a uviedol, že biť sa začali obžalovaný a poškodený hneď, ako poškodený vstúpil do chodby bytového domu. V tomto smere sa javí aj výpoveď poškodeného ako zmätočná, keď tvrdil, že upadol do bezvedomia, či do kómy. Nič také nepostrehol ani svedok jeho syn, ktorý bol prítomný skoro pri celom konflikte. Podľa znalkyne psychologičky u poškodeného možno tiež konštatovať isté narušenie kontaktu s realitou a myslenie s prvkami domýšľavosti.
Správne si počínal okresný súd, keď potom uznal obžalovaného vinným pod bodom 1/ z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr.zák., pretože sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. Pod bodom 2/ uznal obžalovaného vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.zák., pretože sa dopustil na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného.
Obžalovanému bolo možné za zbiehajúce sa trestné činy uložiť trest odňatia slobody až na 3 roky. Nepochybil okresný súd, keď obžalovanému uložil trest pri spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 1 roka. Vzhľadom na okolnosti prípadu i na osobu obžalovaného, na ktorého sa hľadí ako na súdne netrestaného, bolo možné tento trest podmienečne odložiť na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Na obžalovaného bude pôsobiť aj uložená povinnosť počas skúšobnej doby nepriblížiť sa úmyselne k poškodenému na vzdialenosť kratšiu ako 5 metrov.
Zákonne si počínal okresný súd, keď obžalovanú E. E. spod obžaloby oslobodil, pretože ani fakticky nemohla zasiahnuť do konfliktu, keďže ju svedok E. I. vo veľmi krátkej chvíli po začatí konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným našiel ležať na zemi po viditeľnom údere, o ktorom nevedno, kým bol zasadený.
Vzhľadom na uvedené potom krajský súd odvolanie obžalovaného a prokurátora zamietol ako nedôvodné.
Poškodeným podané odvolanie krajský súd vyhodnotil ako odvolanie podané nepríslušnou osobou. Poškodenému totiž prislúcha právo podať odvolanie len v rozsahu uvedenom v § 307 ods. 1 písm. c) Tr.por., keď poškodený môže rozsudok odvolaním napadnúť len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. V danom prípade nebolo rozhodované o náhrade škody a odvolanie poškodeného smerovalo do viny a trestu obžalovaných, keď sa hlavne domáhal uloženia nepodmienečného trestu obidvom obžalovaným.
Krajský súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.