Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sa/82/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu: W.Š. J., Q.. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Českej republiky, trvale bytom T. J., Y. R. XXX/XX, R., Česká republika, zastúpeného JUDr. Dušanom Repákom, advokátom so sídlom Krížna 47, Bratislava proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, Bratislava, v konaní o správnej žalobe zo dňa 16.08.2018, vo veci administratívneho vyhostenia proti rozhodnutiu žalovaného Č. PPZ-HCP-BA2-201/001718-024 zo dňa 20.06.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave z r u š u j e : 1/ rozhodnutie Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava č. PPZ-HCP-BA2-201/001718-024 zo dňa 20.06.2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Trnava č.p.: PPZ-HCP-BA9-167-011/2017-AV zo dňa 22.10.2017 o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu W. J., nar. XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Českej republiky, č. OP: XXXXXXXXX v spojení s jeho úradnou opravou výroku Č.p.: PPZ-HCP-BA9-167-011/2017-AV zo dňa 6.12-2017, 2/ rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Trnava Č.p.: PPZ-HCP- BA9-167-011/2017-AV zo dňa 22.10.2017 v spojení s jeho úradnou opravou výroku Č.p.: PPZ-HCP- BA9-167-020/2017-AV zo dňa 6.12.2017 o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu W. J., Q.. XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Českej republiky, č. OP: XXXXXXXXX.

Žalobcovi priznáva úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 23.8.2018 bola Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „súd“) doručená správna žaloba žalobcu vo veci administratívneho vyhostenia (ďalej len „žaloba“) proti rozhodnutiu žalovaného Č. PPZ-HCP-BA2-201/001718-024 zo dňa 20.06.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Trnava Č.p.: PPZ- HCP-BA9-167-011/2017-AV z 22.10.2017 v spojení s jeho úradnou opravou výroku Č.p.: PPZ-HCP- BA9-167-011/2017-AV zo dňa 6.12-2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím bolo rozhodnuté o administratívnom vyhostení žalobcu do Českej republiky postupom podľa § 77 ods. 1, § 87 ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“), zákaze jeho vstupu na Slovenské územie na dobu troch rokov. Lehota na vycestovanie bola určená jedným dňom od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Napadnutým rozhodnutím žalovaný odvolanie žalobcu, podané voči prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a toto prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

2. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu zo dňa 16.08.2018, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého, ako aj prvostupňového rozhodnutia. Žalobca si uplatnil

náhradu trov konania. V žalobe poukázal na priebeh prvostupňového správneho konania a namietal, že úradná oprava Č.p. PPZ-HCP-BA9-167-019/2017-AV zo dňa 7.12-2017 (ďalej len „úradná oprava“) prvostupňového rozhodnutia výrazne zhoršila postavenie žalobcu, nakoľko ňou bol zákaz vstupu rozšírený aj na všetky členské štáty (EU). Uvádzal, že zákaz vstupu na územie všetkých členských štátov nie je prípustný pre občanov EU. Namietal nedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, zrušenie Smernice Rady číslo 64/221/EHS z 25. februára 1964, na ktorú je odkaz v prvostupňovom rozhodnutí. Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu namietal, že žalovaný v tomto rozhodnutí uviedol len špekulatívne tvrdenia, nepodložené dôkazmi, rozhodnutie nedostatočne odôvodnil najmä vo vzťahu k prezentovanému ohrozeniu verejného poriadku.

3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 05.09.2018 k žalobe, žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako neopodstatnenú. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia. Poukázal na skutočnosť, že k vydaniu úradnej opravy došlo v súvislosti s novelou § 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, účinnou od 01. mája 2017.

4. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie na pojednávaní, konanom dňa 21.05.2019 za účasti právneho zástupcu žalobcu. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil prípisom doručeným súdu dňa 15.05.2019. Po vyhodnotení vznesených námietok a po oboznámení sa s pripojenými administratívnymi spismi žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.

5. Pred vyhlásením rozsudku sa súd oboznámil s pripojeným administratívnym spisom. Súd zistil, že dňa 21.10.2017 o 19:15 hod. bol žalobca predvedený Národnou kriminálnou agentúrou Prezídia Policajného zboru a následne v čase o 21.30 hod. žalobca odovzdaný na správny orgán. Dôvodom predvedenia bola skutočnosť, že sa mal žalobca ako člen hudobnej skupiny Conflict, ktorá je White Power Music skupina vystúpiť na akcii a festivale Roctober Beer v obci Plavecký Mikuláš, okres Malacky. Toto miesto a akcia sú známe pre organizovanie koncertov, ktoré sú zvyčajne navštevované prívržencami extrémistických hnutí z rôznych krajín, čím na základe poznatkov a zístení je ohrozený verejný poriadok a uvedená akcia smeruje k podpore a propagácii skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd. Ako člen skupiny Conflict má vo svojom repertoári skladby, ktoré otvorene podnecujú dyppatiami k neonacistickému hnutiu, jeho podporou a propagáciou, vo väčšej či menšej miere podnecujú k násiliu a nenávisti skupín obyvateľov na základe ich etnickej alebo rasovej príslušnosti alebo politického a náboženského presvedčenia. Na niektorých koncertoch vystupovala stále pod názvom Conflict 88 (známy symbol pre nacistický pozdrav). Na základe uvedených poznatkov a osobného správania žalobcu vzniklo podozrenie, že jeho pobyt na území Slovenskej republiky predstavuje skutočnú, existujúcu a dostatočnú vážnu hrozbu pre verejný poriadok. Jeho totožnosť bola zistená z identifikačnej karty platnej od 11.4.2016 do 11.4.2026, vydanej Českom. Národná protiteroristická jednotka (ďalej len „NKA PTJ“) odstúpila listom zo dňa 20.10.2017 „ÚHCP Bratislava“ informáciu vo veci „Roctober Beer festival“ na ktorom mali vystúpiť rôzne hudobné skupiny dňa 21.10.2017 v Plaveckom Mikuláši. Medzi inými aj skupina Conflikt, ktorá naposledy v roku 2016 vystúpila v označenom zložení - medzi inými aj so žalobcom, ktorý je známy ako sympatizant neonacistického hnutia. Vo vzťahu k žalobcovi sú v tejto informácii údaje o vystúpení z roku 2015, ako aj o aute, ktorým na toto vystúpenie prišiel. V ďalšom jej texte 6-riadková charakteristika skupiny Conflikt. Žalobca bol 21.10.2017 o 19.15 hod. predvedený NKA PTJ na OOPZ Rohožník, o 21.30 hod. bol prevzatý Úradom hraničnej a cudzineckej polície Trnava a prepustený na slobodu 22.10.2017. Dňa 22.10.2017 bola vykonaná lustrácia žalobcu v informačných systémoch ZOP, CLK, ECU, INO, IS MIGRA s negatívnym výsledkom. So žalobcom bola spísaná zápisnica o jeho vyjadrení v priebehu, ktorého spísania bolo žalobcovi oznámené začatie konania vo veci jeho administratívneho vyhostenia. Následne bol oboznámený s obsahom administratívneho spisu a bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, voči ktorému žalobca podal odvolanie a prvostupňovému správnemu orgánu doručené. Následne bolo podané odvolanie aj so spisovým materiálom postúpené žalovanému. Prvostupňový správny orgán vykonal úradnú opravu prvostupňového rozhodnutia tak, že jeho výrok, týkajúci sa zákazu vstupu žalobcu na slovenské územie doplnil o výrok, podľa ktorého sa zákaz vstupu vzťahuje aj na územie všetkých členských štátov. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu v zmysle jeho úradnej opravy odvolanie. Z administratívneho spisu žalovaného č. PPZ- HCP-BA2-2018/001718 (súčasťou ktorého je kópia prvostupňového spisu) súd zistil, že NKA PTJ dňa 6.2.2018 doručila žalovanému informácie, týkajúce sa osôb, ktoré boli administratívne vyhostené v súvislosti s konaním koncertu „Rockfest - Beer and music fest“ ktorý sa mal uskutočniť 21.10.2017. Dňa 20.6.2018 žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie.

Podľa § 47 ods. 6 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok): Chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.

Podľa § 46 správneho poriadku: Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku: V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov: Administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie.

Podľa § 87 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov: Policajný útvar môže administratívne vyhostiť občana Únie, ktorý má právo na pobyt podľa § 64 alebo § 65, alebo rodinného príslušníka občana Únie, ktorý má právo na pobyt podľa § 69 alebo § 70, a môže určiť zákaz vstupu do piatich rokov, ak ohrozuje verejný poriadok.

Podľa znenia Dôvodovej správy k zák. č. 82/2017 Z.z., ktorým bolo okrem iného novelizované znenie § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov: Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území definuje zákaz vstupu ako správne alebo súdne rozhodnutie alebo akt, ktorým sa na stanovenie obdobie zakazuje vstup na územie členských štátov a pobyt na tomto území a ktoré je pripojené k rozhodnutiu o návrate. V § 83 ods. 1 ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vypustenia odseku 5 v § 82.

Podľa Článku 18 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva: Každý občan únie má právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov, pričom podlieha obmedzeniam a podmienkam ustanoveným v tejto zmluve a v opatreniach prijatých na ich vykonanie.

Podľa Článku 6 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES zo dňa 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/ EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Text s významom pre EHP): Občania Únie majú právo pobytu na území iného členského štátu počas obdobia do troch mesiacov bez akýchkoľvek podmienok alebo formalít iných, ako je požiadavka vlastniť platný preukazu totožnosti alebo pas.

Podľa Článku 17 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES zo dňa 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Text s významom pre EHP): Opatrenia prijaté z dôvodov verejnej politiky alebo verejnej bezpečnosti musia byť v súlade so zásadou úmernosti a musia vychádzať výlučne z osobného správania daného

jednotlivca. Trestné činy, ku ktorým došlo v minulosti sa samé o sebe nepovažujú za dôvody na prijatie takýchto opatrení.

Podľa § 241 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“): Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu, číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti.

Podľa § 191 ods. 1 SSP: Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP: Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

6. Z výroku a aj z odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia bolo rozhodnuté o administratívnom vyhostení žalobcu do Českej republiky, a zákaze jeho vstupu na Slovenské územie na dobu troch rokov. Lehota na vycestovanie bola určená jedným dňom od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán po doručení tohto rozhodnutia a podaní odvolania voči nemu oznámením Č.p. PPZ- HCP-BA9-167-011/2017-AV zo dňa 6.12.2017 vykonal úradnú opravu prvostupňového rozhodnutia tak, že jeho výrok, týkajúci sa zákazu vstupu žalobcu na slovenské územie doplnil o výrok, podľa ktorého sa zákaz vstupu vzťahuje aj na územie všetkých členských štátov. Toto oznámenie neobsahuje ani odôvodnenie, z akého dôvodu k nemu vôbec došlo. Niet pochýb o tom, že pokiaľ pri vypracovaní písomného vyhotovenia rozhodnutia dôjde ku chybám v písaní, v počtoch, resp. k iným zrejmým nesprávnostiam, správny orgán ich kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania. V prejednávanej veci prvostupňový správny orgán (bez akéhokoľvek odôvodnenia a odkazu na procesné zákonné ustanovenie) vykonal tzv. úradnú opravu výroku prvostupňového rozhodnutia tak, že výrok tohto rozhodnutia doplnil o výrok, podľa ktorého sa zákaz vstupu (žalobcu) vzťahuje aj na všetky členské štáty. Toto oznámenie, t.j. úradná oprava vo výroku prvostupňového rozhodnutia nie je jeho opravou, ale doplnením výroku o ďalší výrok. Ak by pri písomnom vyhotovení prvostupňového rozhodnutia došlo ku chybe, ktorá by spočívala vo vynechaní tohto doplneného výroku, tak potom by aj odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia muselo korešpondovať s týmto doplneným výrokom. Ako to však vyplýva z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, jeho znenie neobsahuje žiadnu správnu úvahu o tom, že žalobcovi sa ukladá aj zákaz vstupu na územie všetkých členských štátov a prečo to tak je. V tomto prípade, toto oznámenie Č.p. PPZ-HCP-BA9-167-020/2017-AV zo 6.12.2017 nie je opravou prvostupňového rozhodnutia, ale novým (ďalším) výrokom, ktorým sa zásadne mení pôvodné prvostupňové rozhodnutie.

7. Po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že jediným vykonaným dokazovaním bola preukázaná prítomnosť žalobcu na území Slovenska, v obci Plavecký Mikuláš dňa 21.10.2017, teda informácia NKA PTJ vo veci „Roctober Beer festival“ na ktorom mali vystúpiť rôzne hudobné skupiny dňa 21.10.2017. Medzi inými aj skupina Conflikt, ktorá naposledy v roku 2016 vystúpila v označenom zložení - medzi inými aj so žalobcom, ktorý je známy ako sympatizant neonacistického hnutia. Vo vzťahu k žalobcovi boli v tejto informácii údaje o vystúpení z roku 2015, ako aj o aute, ktorým na toto vystúpenie prišiel. V ďalšom jej texte 6-riadková, všeobecná charakteristika skupiny Conflikt. Ďalším dôkazným prostriedkom bol výsluch žalobcu. Podľa obsahu podanej žaloby bol žalobca predvedený pred prvostupňový správny orgán vzápätí potom, ako vystúpil z auta. Zistenie stavu veci v takomto rozsahu, v tomto konkrétnom prípade nie je dostatočným k tomu, aby prvostupňový správny orgán vôbec vydal rozhodnutie. Naviac prvostupňové rozhodnutie odkazuje aj na Smernicu Rady č. 64/221/EHS zo dňa 25.2.1964, ktorá však bola s účinnosťou od 30.4.2006 zrušená Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES, ako to bolo konštatované aj v podanej žalobe. Súd poukazuje na to, že i keď odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je rozsahom obsiahle, nie je možné z neho vyvodiť správnu úvahu, ktorá by korešpondovala so zisteným stavom veci, t.j. teda

s tým, že žalobca pricestoval do Plaveckého Mikuláša autom a prvostupňový správny orgán mal k dispozícii iba krátku informáciu o jeho osobe, resp. o hudobnej skupine Conflikt. Prvostupňový správny orgán zjavne vychádzajúc iba z týchto stručných charakteristík, iba predpokladal správanie sa žalobcu. Poukázal len na preventívné dôvody na základe ktorých vydal rozhodnutie. Takýto postup súd považuje za neprijateľný, nakoľko je v rozpore s citovaným ustanovením § 87 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov (taktiež v rozpore s citovaným Článkom 17 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES, ktorá bola implementovaná do zákona o pobyte cudzincov).

8. Podľa názoru súdu občanovi členského štátu nemôže iný členský štát zakázať vstup na územie iného členského štátu, najmä nie na územie všetkých členských štátov. Tento súdu vyplýva jednak z citovaného Článku 18 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, napr. z Článku 6 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES, avšak aj zo znenia zákona o pobyte cudzincov ( § 77 ods. 1). Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí (v spojení s ním vykonanou úradnou opravou výroku) pravdepodobne vychádzal z doslovného znenie § 77 ods. 1, veta tretia zákona o pobyte cudzincov v znení, platnom v čase jeho vydania. Zmena tohto zákonného ustanovenia (zák. č. 82/2017 Z.z.) bola vykonaná s poukazom na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES, ktorá sa týka štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorými štátni príslušníci členských štátov nie sú (Článok 2 ods. 1, Článok 3 ods. 1). Citovaná smernica výslovne uvádza, že sa neuplatňuje na osoby, ktoré požívajú právo Spoločenstva na voľný pohyb vymedzené v článku 2 ods. 5 Kódexu schengenských hraníc (článok 2 ods. 3.) Výklad tohto ustanovenia zákona o pobyte cudzincov, ktorý si zjavne osvojil prvostupňový správny orgán a aj žalovaný (teda že musí rozhodnúť aj o zákaze vstupu žalobcu na územie všetkých členských štátov) je v rozpore aj so základným právom podľa Článku 18 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva - slobody pohybu a zdržiavanie sa občana únie na území členských štátov, taktiež Článku 6 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES. Právo pohybu a pobytu občana členského štátu nie je absolútnym, ako to vyplýva napr. z Článku 27 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES. Z jeho znenia je zjavné, že členský štát môže prijať voči štátnemu príslušníkovi iného členského štátu opatrenie, obmedziť slobodu pohybu a pobytu, avšak iba z dôvodov v ňom uvedených. Z tohto vyplýva, že každý členský štát má právo vyhostiť, resp. zakázať vstup na svoje územie príslušníkovi iného členského štátu, avšak nemôže tak urobiť vo vzťahu k iným, resp. všetkým členským štátom. Toto jeho oprávnenie sa vzťahuje iba na príslušníkov tretích krajín, teda tých, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi niektorého z členských štátov.

9. Žalovaný sa ako odvolací správny orgán v napadnutom rozhodnutí stotožnil tak s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, ako aj s dôvodmi, uvedenými v prvostupňovom rozhodnutí, odvolanie podané voči nemu zamietol a odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Vyššie uvedené pochybenia prvostupňového správneho orgánu, súd vyhodnotil ako dôvody zrušenia prvostupňového rozhodnutia § 191 ods. 1 písm. c), d), e) g) SSP. Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím a odvolanie podané voči nemu zamietol, súd podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie.

10. Žalovaný ako aj orgán prvého stupňa pochybil pri vydávaní rozhodnutí, preto je nevyhnutné konštatovať, že tieto rozhodnutia sú nesprávne, a preto správny súd obe rozhodnutia zrušil.

11. O trovách konania súd rozhodol za použitia § 167 ods. 1 SSP s poukazom na výsledok konania, keď úspešnému žalobcovi priznal ich úplnú náhradu.

Poučenie:

Rozsudok krajského súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia. (§ 145 ods. 2 SSP) Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).