Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6Co-279-2018.pdf
PDF · 97.72 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/279/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudcov JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanému: W. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Y., R. XXX/XX, o zaplatenie 2.162,97 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 15.6.2018 sp.zn. 25Csp/187/2016
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku (II.), ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a v súvisiacom výroku (III.) o náhrade trov konania.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 15.6.2018 č.k. 25Csp/187/2016-91 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.829,56 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 20.01.2014 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.) a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 69 % (výrok III.).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.162,97 € s príslušenstvom s odôvodnením, že dňa 11.6.2013 uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovaným zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bol žalovaný povinný splatiť celkovú sumu 2.981,52 v pravidelných 36-mesačných splátkach po 85,22 €. Žalovaný z dlžnej sumy uhradil iba sumu 170,44 € a vzhľadom na to, že porušil povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas žalobca dňa 25.12.2013 vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 2.162,97 €.
3. Súd vec právne posúdil podľa § 39, § 41, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, § 54 ods. 1,2 OZ spolu s § 1 ods. 1 a 2, § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Považoval za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ dňa 11.9.2013 uzatvorili zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 2.000 €. Konštatoval, že po posúdení výšky ročnej úrokovej sadzby uplatňovanej žalobcom v zmluve (32 %) dospel k záveru, že požadovaný úrok nie je v zákonom dovolenej výške. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Cena plnenia tak nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Súd vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska poukázal na to, že priemerné úrokové sadzby pri spotrebiteľských úveroch za obdobie od 1 roka do 5 rokov boli v júni 2013, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 11,06 %. Úroková sadzba predmetnej pôžičky je viac ako 2-násobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom období. Podporne odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009.
4. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval dohodu o výške úrokov z pôžičky 32 % ročne za absolútne neplatnú, nakoľko sa prieči dobrým mravom. Preto žalobu v časti, v ktorej žalobca žiadal od žalovaného zaplatenie úrokov zamietol. Žalovaný z poskytnutej pôžičky 2.000,- EUR uhradil sumu 170,44 EUR. Pretože považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú, súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.829,56 EUR (rozdiel medzi reálne poskytnutou pôžičkou vo výške 2.000,- EUR a žalovaným zaplatenou sumou vo výške 170,44 EUR) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
5. V súlade s ust § 517 ods. 1,2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 súd uzavrel, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po vyhlásení splatnosti úveru, t.j. od 20.1.2014 a to vo výške 5,25 % (základná úroková sadzba ECB 0,25 % zvýšená o 5 percentuálnych bodov).
6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, kde vychádzal z toho, že žalobca v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 2.162,97 EUR, súd mu priznal sumu 1.829,56 EUR a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobca tak bol v konaní úspešný v miere vyjadrenej percentuálne 84,59 % a neúspešný v miere 15,41 %. Preto priznal žalobcovi nárok na pomernú náhradu trov konania vo výške 69,18 % (84,59 % - 15,41 %, po zaokrúhlení 69 %).
7. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, a to voči výroku (II.), ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania (výrok III.). Navrhol, aby odvolací súd v súlade s ust. § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 333,41 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 333,41 € od 20.1.2014 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, že dojednaná odplata vo forme zmluvného úroku je neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi. Uviedol, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 2.000 €, ktorý mal splácať v 36 pravidelných mesačných splátkach po 82,82 €, pričom navýšenie úveru predstavoval len zmluvne dojednaný úrok v ročnej úrokovej sadzbe 32% a celkové náklady spotrebiteľa predstavovali 981,52 €, t.j. celkovo mal zaplatiť 2.981,52 €.
8. Poukázal na to, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje vyjadrenie v RPMN, ktoré v danom prípade bolo 32% (zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko jedinou odplatou poskytnutého úveru bol zmluvný úrok). Výška priemernej hodnoty RPMN pre obdobné úvery v relevantnom období predstavovala 20,44%, preto celková dojednaná odplata stanovená na 32% neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa ust. § 53 ods. 6 OZ platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy. Je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa ust. § 1a ods. 1 Nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. platného a účinného od 1.9.2014 (t.j. toto ustanovenie nebolo účinné v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy). Dojednaná odplata vo výške 32% nepresahuje dvojnásobok váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov zverejneného MF SR za prvý štvrťrok 2013, a teda je primeraná, v súlade so zákonom a dobrými mravmi. Podporne poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5 Co 181/2017.
9. Žalovaný ostal v odvolacom konaní nečinný.
10. Odvolaním nebol napadnutý výrok I., ktorý nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho prieskumu teda bol iba odvolaním napadnutý výrok II. a súvisiaci výrok III..
11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
12. Rozsudok je v napadnutom výroku (II.) o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku (III.) o trovách konania vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP v týchto výrokoch potvrdil.
13. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21. mája 2019 o 09.50 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 15.5.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.
15. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
16. K tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
17. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je naplnený.
18. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil.
19. Odvolací súd preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.
20. Počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
21. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a na ne odkazuje podľa § 387 ods. 2 CSP.
22. Súd prvej inštancie posudzoval jednotlivé zmluvné podmienky uvedené v zmluve a dospel k záveru, že dohodnutá odmena bola v neprospech spotrebiteľa. Aj podľa názoru odvolacieho súdu ide o neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy v časti dojednania zmluvných úrokov za úver a za takejto situácie má žalobca nárok iba na vrátenie poskytnutého plnenia bez odmeny.
23. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že dohoda o zmluvných úrokoch (vo výške 32 %) je neplatná v zmysle ust. § 39 Obč. zák. pre jej rozpor s dobrými mravmi, keďže podstatne prevyšuje priemernú výšku úroku pri úveroch za obdobie jún 2013 v trvaní od 1 do 5 rokov ako odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, v čase uzavretia zmluvy, ktorá predstavovala 11,06 %. Dohodnuté zmluvné úroky v predmetnej zmluve dosahujú takmer trojnásobok tejto priemernej výšky úrokov za obdobné spotrebiteľské úvery v čase uzavretia zmluvy (11.6.2013).
24. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd dopĺňa nasledovné:
25. Takéto dojednanie úrokov je priamo v rozpore s ust. § 53 ods. 6 Obč.zákonníka v znení účinnom do 31.5.2014, t.j. v čase uzavretia úverovej zmluvy, v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
26. Keďže v prejednávanej veci odplata za úver pozostávala výlučne zo zmluvných úrokov, súd správne posudzoval, či dojednané zmluvné úroky (odplata) zodpovedali obvyklej výške úrokov pri obdobných úveroch. Nenáležitá je preto odvolacia námietka žalobcu, v zmysle ktorej výšku dojednaných úrokov mal súd posudzovať v závislosti od výšky priemernej RPMN.
27. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou žalobcu, že dojednaná odplata 32 % nepresahuje maximálnu výšku odplaty pri poskytovaní prostriedkov spotrebiteľovi v zmysle ust. § 1a ods. 1 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinného od 1.9.2014, teda dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorý v relevantnom období predstavoval 2x 20,44 %.
28. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že nárok žalobcu vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej dňa 11.6.2013.
29. V čase uzavretia úverovej zmluvy bola výška odplaty regulovaná výlučne ust. § 53 ods. 6 Obč.zákonníka v znení účinnom do 31.5.2014 tak ako je vyššie citovaný.
30. Odvolací súd zdôrazňuje, že až dňom 1.6.2014 nadobudlo účinnosť novelizované znenie ustanovenia § 53 ods. 6 Obč. zák., v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
31. Rovnako ustanovenie § 1 nar.vlády č. 87/1995 Z.z., stanovujúce čo tvorí odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nadobudlo účinnosť dňom 1.6.2014.
32. Ustanovenie § 1a nar.vlády č. 87/1995 Z.z., o maximálnej výške požadovanej odplaty, v zmysle ktorého odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej RPMN podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne, bolo do nariadenia vlády 87/1995 Z.z. zavedené až s účinnosťou od 1.9.2014.
33. Predmetná zmluva bola uzatvorená dňa 11.6.2013, nie je preto možné aplikovať na daný prípad ustanovenie §1 a §1a ods. 1 nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., na ktoré poukazuje žalovaný.
34. Súd prvej inštancie preto postupoval v súlade s ustálenou súdnou praxou, ktorá každú zložku odplaty posudzovala z hľadiska súladu so zákonom a s dobrými mravmi, teda osobitne posudzovala aj dojednanie o zmluvných úrokoch z hľadiska jeho súladu so zákonom a dobrými mravmi.
35. Z uvedených dôvodov sa senát krajského súdu prejednávajúci túto vec nestotožnil so závermi rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/181/2017 zo dňa 25.1.2018, na ktoré poukazuje žalobca a zároveň z týchto dôvodov považuje odvolacie námietky žalobcu vo vzťahu k neplatnosti dojednania o zmluvných úrokoch za nedôvodné.
36. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, úspešnému žalovanému preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).