Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Ca-20-2020.pdf
PDF · 99.51 KB
Case nature
Area
Subarea
10Ca/20/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Danou Káčerovou v právnej veci žalobcu: SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov Bratislava, so sídlom Jakubovo námestie číslo 2564/14, 813 48 Bratislava, zastúpeného: LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom Na Hrebienku číslo 5433/40, 811 02 Bratislava proti žalovanému: QPT s.r.o., so sídlom Bieloruská č. 14, 821 06 Bratislava, zastúpeného: VALACHOVIČ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava o zaplatenie 202,80 € spolu s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a. Súd žalovanému vo vzťahu k žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 9.10.2020 sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 202,80 € spolu s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalobca je občianskym združením fyzických a právnických osôb podľa zákona č. 83/1990 Zb. a na území Slovenskej republiky vykonáva ochranu práv zastupovaných subjektov v rozsahu a na základe oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky na výkon kolektívnej správy práv súvisiacich s autorským právom v zmysle ustanovení Autorského zákona. Pôsobnosť vo vzťahu k zahraničným autorom vykonáva žalobca na základe bilaterálnych zmlúv o spolupráci so zahraničnými partnerskými spoločnosťami v rozsahu medzinárodných dohôd a konvencií, ktorými je Slovenská republika viazaná. Žalobca zastupuje práva výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov v rozsahu uvedenom v zmluvách o zastupovaní, najmä vyberá, spravuje a rozdeľuje odmeny pre výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov audiovizuálnych záznamov, ktoré im prináležia podľa platnej právnej úpravy. Predmetom ochrany je umelecký výkon, zvukový záznam a audiovizuálny záznam. Žalobca v žalobe konštatoval, že žalovaný je prevádzkovateľom fitnescentra s názvom VASSAL GYM na adrese Bučinova 2-4, v Bratislave. V žalobe žalobca konštatoval, že z kontrolnej činnosti žalobcu bolo zistené a žalobca považoval za preukázané, že v priestoroch uvedenej prevádzky žalovaný disponoval technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádzalo k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenávaných výkonov, zvukových a audiovizuálnych záznamov, pričom žalovaný si nesplnil svoju povinnosť uhradiť výkonným umelcom a výrobcom zvukových a audiovizuálnych záznamov primeranú odmenu vo výške 202,80 €. Žalobca výšku žalovanej sumy ustálil tak, že žalovaný tým, že prevádzkuje fitnescentrum bol povinný platiť ročný paušál vo výške 202,80 € za obdobie za obdobie od 1.1.2019 do 31.12.2019, podľa bodu A Sadzobníka žalobcu účinného od 31.12.2018. Žalobca písomnou výzvou zo dňa 21.4.2020, označenou ako Vysporiadanie nárokov výkonných umelcov a výrobcov zvukových a audiovizuálnych záznamov, vyzval žalovaného na zaplatenie primeranej
odmeny vrátane príslušenstva v lehote do 30.4.2020, žalovaný žalobcovi uvedenú pohľadávku nezaplatil. Žalobca si svoj nárok uplatnil voči žalovanému v zmysle ustanovení Autorského zákona, ako aj v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. 2. Žalobca spolu so žalobou doručil listinný dôkaz zo dňa 21.4.2020 s označením Vysporiadanie nárokov výkonných umelcov a výrobcov zvukových a audiovizuálnych záznamov, výzva na úhradu primeranej odmeny. 3. Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom sp. zn. 13Up/1901/2020 zo dňa 19.10.2020 žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy. 4. Žalovaný súdu doručil odpor, v zmysle ktorého konštatoval, že v zariadení ním prevádzkovaného nedochádzalo v rozhodnom období vymedzenom v žalobe k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenávaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov výkonných umelcov. Tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe sú v rozpore so skutočnosťou, pričom žalobca na preukázanie ním tvrdených skutočností neoznačil a nepredložil súdu žiadne dôkazy. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že voči žalobcovi nemá žiaden dlh a nie je vo vzťahu k žalobcovi v omeškaní so zaplatením žiadneho peňažného plnenia. Žalovaný jednoznačne namietol, že žalobca v jeho nebytových priestoroch nikdy nevykonal kontrolu, na základe ktorej si nárok uplatňuje, keďže nepredložil žiaden listinný dôkaz potvrdzujúci jej vykonanie. Ak by žalobca skutočne kontrolu nebytového priestoru vykonal, nemohol by tvrdiť, že celým nebytovým priestorom sa šírila hudba vzhľadom na stavebnotechnické usporiadania nebytového priestoru, ako aj vo vzťahu správania sa cvičiacich. Žalovaný v odpore konštatoval, že v zariadení má jeden televízny prijímač, ktorý sa využíva zriedkavo a výslovne iba na premietanie správneho prevedenia cvičení fitness trénerov prevádzkovateľa. Žalovaný zároveň uviedol v odpore, že nebytový priestor, v ktorom je fitnescentrum pozostáva z viacerých miestností, pričom v ostatných miestnostiach nie sú umiestnené žiadne zariadenia na reprodukciu hudby či zvuku a z jedného televízneho prijímača nie je možné, aby sa šírila reprodukcia zvuku cez steny. Žalovaný v odpore jednoznačne konštatoval, že v zariadení fitness neposkytuje verejné prenosy zaznamenávaných výkonov a záznamov nositeľov práv zastupovaných žalobcom na zmluvnom základe, ani zo strany nositeľov práv nezastupovaných na zmluvnom základe. Žalovaný nepoužíva predmety ochrany, na ktoré sa udeľuje licencia rozšírenou hromadnou licenčnou zmluvou na žiadnych iných nosičoch. Klienti pri cvičení uprednostňujú osobné slúchadlá a hudbu podľa vlastného výberu a pre osobné použitie. Žalovaný zároveň namietol, že žalobca mu nikdy nedoručil výzvu na vyporiadanie nárokov výkonných umelcov a výrobcov zvukových a audiovizuálnych záznamov a v tomto smere žalovaný namietal omeškanie s platbou na zaplatenie, ktorej mal byť žalovaný žalobcom predmetnou výzvou vyzvaný. Žalovaný v odpore namietal aj výšku uplatneného nároku, ktorá podľa jeho názoru bola uplatnená v rozpore so sadzobníkom žalobcu. Žalovaný v odpore vzniesol aj námietku premlčania uplatneného nároku, keďže žalovaný mal za to, že nárok žalobcom je uplatnený za obdobie rokov 2017-2018. 5. Žalobca vo vyjadrení k odporu konštatoval, že je organizáciou kolektívnej správy zastupujúcou práva výkonných umelcov, výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov a je oprávnený na vyberanie primeraných odmien za použitie zaznamenaného umeleckého výkonu verejným prenosom. Žalobca, ako organizácia kolektívnej správy, je v zmysle Autorského zákona a v zmysle oprávnenia na výkon kolektívnej správy MK -1586/2016-232-10422 z 18.08.2016 vydaného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky oprávnený zastupovať práva výkonných umelcov, výrobcov zvukových a zvukovo- obrazových a audiovizuálnych záznamov v rozsahu uvedenom v zmluvách o zastupovaní a to najmä vyberať, spravovať a rozdeľovať odmeny pre výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov, audiovizuálnych záznamov, ktoré im prináležia podľa platných ustanovení Autorského zákona. Žalobca vo vyjadrení konštatoval, že kontrola fitnescentra prevádzkovaného žalovaným bola vykonaná v roku 2019 externými zamestnancami žalobcu v rozsahu obvyklom. Žalobca vo vyjadrení konštatoval, že vykonáva kontroly jednotlivých prevádzok externými zamestnancami, ktorí sa zameriavajú výlučne na zistenie, či sa v prevádzke nachádza technické zariadenie a či prostredníctvom tohto technického zariadenia dochádza k verejnému prenosu. Po vykonanej kontrole externí zamestnanci, podľa vyjadrenia žalobcu, zväčša elektronickými prostriedkami informujú žalobcu o svojich zisteniach, pričom o priebehu kontroly a výsledku šetrenia nie sú spísané žiadne formálne záznamy, ktoré by boli jednotlivým prevádzkovateľom predkladané na odsúhlasenie, či podpísanie. Žalobca v kontexte svojej obrany uviedol, že z tohto dôvodu nebolo možné do konania predložiť listinný dôkaz potvrdzujúci vykonanie kontroly.
Žalobca vo vyjadrení k odporu poukázal na rozsudok SD EÚ zo dňa 07.12.2006 vo veci SGAE/ Rafael Hoteles SA, sp.zn.C-306/05, v zmysle ktorého je uvedené, že samotná prítomnosť technického zariadenia, ktoré je schopné prijímať televízny či rádiový signál, v priestoroch prevádzky, do ktorej má zabezpečený prístup súčasne alebo postupne významný počet osôb, považuje sa za verejné rozširovanie diel, teda za verejný prenos. Žalobca konštatoval, že aj keď sa predmetné rozhodnutie týka hotelového zariadenia, je možné jeho právny názor aplikovať aj vo vzťahu k žalovanému a k vzniku nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy z dôvodu v žalobe uvedenom. Vo vzťahu k nedoručeniu výzvy na zaplatenie žalovanej pohľadávky žalobca vo vyjadrení konštatoval, že predmetná zásielka doručovaná žalovanému sa vrátila s poznámkou zásielka neprevzatá v odbernej lehote, teda žalobca predmetnú zásielku dôvodne považoval za doručenú. A žalobca ďalej konštatoval, že výška uplatneného nároku je vyčíslená správne v zmysle sadzobníka platného v rozhodnom období. Vo vzťahu k vznesenej námietke uplatneného nároku žalobca uviedol, že predmetom sporu je vysporiadanie nárokov výkonných umelcov a výrobcov zvukových a audiovizuálnych záznamov za obdobie roku 2019 a nie za obdobie rokov 2017 a 2018, čiže námietku premlčania uplatneného nároku vznesenú žalovaným žalobca považoval za bezdôvodnú. Žalobca vo vyjadrení k odporu navrhol vykonanie dokazovania v tom smere, aby súd dopytoval organizáciu kolektívnej správy a to Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam SOZA s tým, aby organizácia kolektívnej správy doručila súdu licenčnú zmluvu uzatvorenú so žalovaným za obdobie roku 2019 a faktúru za dané obdobie. 6. Žalovaný súdu dňa 15.01.2021 doručil dupliku, v zmysle ktorej zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v odpore. Žalovaný v duplike jednoznačne konštatoval, že žalobca si uplatňuje nárok len prostredníctvom samotného tvrdenia o údajnej kontrole, ale o vykonaní kontroly žalobca nemá žiaden dôkaz. Fotografie priestorov fitnes centra, uvedené na webovej stránke žalovaného, sú bez časového datovania. Fotky na webovej stránke žalovaného sú z obdobia roku 2012.V rokoch 2017 až 2018 došlo k rozsiahlej rekonštrukcii priestorov fitnescentra. Aktuálny stav nebytového priestoru žalovaný preukazoval doručenou fotodokumentáciou. Žalovaný jednoznačne v duplike konštatoval, že ak by reálne žalobca vykonal kontrolu vo fitnescentre v roku 2019, zistil by, že vo fitnescentre žalovaného nedochádza, ani nedochádzalo k žiadnemu verejnému prenosu obrazu a zvuku od autorov zastúpených žalobcov, nakoľko zariadenie žalovaného na tento účel neslúži. Žalovaný v kontexte svojej obrany poukázal na rozhodovaciu prax Ústavného súdu Českej republiky a súdu spolu s duplikou doručil dva nálezy vydané Ústavným súdom Českej republiky. 7. Na pojednávaní konanom dňa 7.2.2022 žalobca, ako aj žalovaný zotrvali na skutkových a právnych argumentoch uvádzaných v písomných podaniach súdom citovaných v bodoch 1. až 6. odôvodnenia rozsudku. 8. § 143 ods.1 zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon kolektívnou správou práv je správa výkonu majetkových práv nositeľa práv podľa tohto zákona prostredníctvom organizácie kolektívnej správy. Podľa ustanovenia §143 ods.2 cit. zákona výkon kolektívnej správy práv je službou poskytovanou podľa tohto zákona. § 145 ods.2,písm. f/ cit. zákona použitie predmetu ochrany jeho uvedením na verejnosti 1. vysielaním, 2. retransmisiou, 3. sprístupňovaním verejnosti alebo 4. iným spôsobom verejného prenosu, § 169 ods.4 , písm.a/,písm.b/cit. zákona organizácia kolektívnej správy je povinná vyberať v súlade s týmto zákonom a zmluvami podľa § 165 ods. 1 pre nositeľa práv licenčné odmeny, primerané odmeny, náhrady odmien a dodatočné odmeny a domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody; to neplatí, ak nositeľ práv prejavil výslovne vôľu domáhať sa tohto nároku sám alebo ak je to nehospodárne. 9. Súd skúmal, či žalovaným vznesená námietka premlčania uplatneného nároku žalobcom žalobou je vznesená dôvodne v zmysle ustanovenia § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd námietku premlčania vznesenú žalovaným vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcom vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobca si nárok voči žalovanému uplatnil za obdobie roku 2019 a žalobu súdu žalobca doručil súdu dňa 9.10.2020, teda včas pred uplynutím premlčacej doby. Súd však žalobu žalobcu zamietol z dôvodov uvedených v bodoch 10.-13. odôvodnenia rozsudku. 10. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky(§149CSP). Strany majú povinnosť pravdivo a úplne
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia §150 ods.1,2CSP). Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné(151 ods. 1,2 CSP). Súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (§191 ods.1,2 CSP). Súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona (§215 ods.1,2 CSP).Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§216 ods.1CSP). Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté(§217 ods.1 CSP). V dôkaznom konaní sa musia rešpektovať rozdiely medzi základnými druhmi civilného súdneho konania, sporové konanie sa musí spravovať predovšetkým prejednanou zásadou, to znamená, že dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno budú mať, resp. budú znášať strany sporu. Stranám sporu je uložená dôkazná povinnosť ohľadom vlastných tvrdení. V sporovom konaní bude mať jej nesplnenie za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa navonok prejaví zamietnutím žaloby v prípade neunesenia dôkazného bremena žalobcom, respektíve vyhovením žalobnému návrhu v prípade, že žalovaný si svoju dôkaznú povinnosť nesplní, v dôsledku čoho neunesie v konaní dôkazné bremeno. V Civilnom sporovom poriadku je zavedená právna úprava, ktorá v rámci sporového konania nesie so sebou procesnú zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena, teda povinnosť označiť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany na preukázanie svojich tvrdení. Strany sporu majú procesnú dôkaznú povinnosť, to je povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. V sporovom konaní platí pravidlo, že dôkazné bremeno ohľadne tvrdených skutočností leží na tej strane sporu, ktorá tieto skutočnosti tvrdí. Žalobca v konaní nesplnil povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. 11. V konaní nebola sporná aktívna vecná legitimácia žalobcu v tom smere, že je organizáciou kolektívnej správy zastupujúcou práva výkonných umelcov, výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov v zmysle Autorského zákona a zmysle oprávnenia na výkon kolektívnej správy z 18.08.2016 vydaného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky. Žalobca je oprávnený zastupovať práva výkonných umelcov výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov v rozsahu uvedenom v zmluvách o zastupovaní a to najmä vyberať, spravovať a rozdeľovať odmeny pre výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov audiovizuálnych záznamov, ktoré im prináležia podľa platných ustanovení Autorského zákona. Sporným bol uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému, ktorý síce prevádzkuje fitnescentrum s názvom VASSAL GYM na adrese Bučinova 2-4, v Bratislave, no žalobca v konaní nepreukázal, že v priestoroch prevádzky žalovaného sa nachádzalo v roku 2019 zariadenie, prostredníctvom, ktorého dochádzalo k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov, v dôsledku čoho by žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie ním žalovaného nároku. Žalobca bol povinný súdu predložiť dôkazy, na základe ktorých by bol bezpochyby preukázaný ním tvrdený skutkový stav, že žalovaný v rozhodnom období v priestoroch prevádzky disponoval technickým zariadením, prostredníctvom ktorého by skutočne dochádzalo k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenávaných výkonov, zvukových záznamov, audiovizuálnych záznamov umelcov, ktorých práva zastupuje žalobca v rozsahu platného oprávnenia. 12. Súd na návrh žalobcu vykonal dopyt na Slovenský ochranný zväz autorský SOZA s tým, že súdu dňa 21.01.2022 bola doručená odpoveď SOZA, z obsahu ktorej vyplýva, že so žalovaným organizácia kolektívnej správy SOZA nemala žiaden zmluvný vzťah v roku 2019, nedisponuje žiadnou zmluvou a ani faktúrou vystavenou žalovanému za rok 2019. 13. Súd aj na základe doplneného dokazovania na návrh žalobcu - dopytom na spoločnosť SOZA, ktorá súdu oznámila, že so žalovaným nemala v roku 2019 uzatvorenú žiadnu licenčnú zmluvu, žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol z dôvodu, že žalobca súdu nepredložil žiaden dôkaz, na základe ktorého by uniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v tom smere, že žalovaný naozaj v ním prevádzkovanom fitnescentre používa technické zariadenie, prostredníctvom ktorého by dochádzalo v rozhodnom období k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenávaných výkonov, zvukových a audiovizuálnych záznamov, v dôsledku čoho by dochádzalo k porušeniu práv výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov, ktorých zastupuje žalobca a ktorým by prináležala odmena podľa autorskoprávnej úpravy.
14. Podľa ustanovenia § 218 ods.1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. Podľa ustanovenia § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ustanovenia § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia §262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15. Súd priznal žalovanému vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške z dôvodu, že v konaní mal žalovaný plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
P o u č e n i e : proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)/ § 363 CSP/. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania/§ 364 CSP/. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci/ § 365 ods.1 CSP/. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods.2 CSP/. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania/§ 365 ods.3 CSP/. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie/ § 366 CSP/. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.
V Bratislave, dňa 7.2.2022