Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/475/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou, v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. , Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti žalovanej H. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XX, XXX XX Y., o zaplatenie 1. 770,47 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie o zaplatenie istiny vo výške 11,- Eur z a s t a v u j e .

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1.648,07 Eur, vyčíslený ročný úrok z omeškania 9 % vo výške 696,21 Eur, ročný úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 1.648,07 Eur od 17.12. 2013 do zaplatenia, to všetko v splátkach po 50,- Eur mesačne splatných do konca toho - ktorého mesiaca, pod stratou výhody splátok.

III. P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanej v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu 1.770,47 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 03. 08. 2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. V návrhu uviedol, že dňa 27. 06. 2007 uzatvoril so žalovanou Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len "zmluva"), na základe ktorej žaloba poskytol žalovanej úver vo výške 1 493,73 Eur. Poskytnutý úver sa zaviazala splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach vo výške 82,98 Eur, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Na základe žiadosti žalovanej sa žalobca so žalovanou dohodli na odklade splátok č. 11, 12, 13 pôžičky a tieto sa žalovaná zaviazala splatiť ako splátky č. 37, 38, 39. Neskôr požiadala žalovaná o ďalší odklad splátok a preto uzavrel žalobca so žalovanou dodatok k zmluve, v ktorom sa dohodli na odklade splatnosti splátok č. 17, 18. Za odklad splatnosti splátok sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi zmluvnú odmenu vo výške 165,97 Eur. Uvedené splátky sa žalovaná zaviazala splatiť ako tzv. odložené splátky (vrátane zmluvnej odmeny) č. 40, 41, 42, 43 v zmysle nového splátkového kalendára, ktorý tvorí prílohu tejto zmluvy a je jej neoddeliteľnou súčasťou. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 2, do uplatnenia práva žalobcu podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatila len sumu 1.358,77 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola v omeškaní s úhradou splátky č. 16 o viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. okamžitú splatnosť úveru. Žalovaná mala uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 1.794,47 Eur dňa 03. 08. 2009. Túto sumu uhradila len čiastočne vo výške 24,- Eur. V súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka si žalobca uplatňuje úrok z omeškania vo výške podľa nar. vl. č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom k prvému dňu omeškania.

2. Súd 1. inštancie rozsudkom č.k. 4C/475/2013 - 40 zo dňa 19.11. 2013 rozhodol tak, že zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 111,40 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 03.08. 2009 do zaplatenia v mesačných splátkach po 20,- Eur, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

3. Tento rozsudok bol napadnutý v časti zamietajúceho výroku odvolaním zo strany žalobcu.

4. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 1Co/147/2014 - 78 zo dňa 29.04. 2015 zrušil rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a to z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu 1. inštancie v časti neprijateľnosti podmienok v zmluve o revolvingovom úvere vo vzťahu k RPMN (70,86%) a zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru v sume 1.493,73 Eur.

5. Žalobca po zrušení veci vo svojom podaní zo dňa 07.01. 2016 uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu a navrhuje, aby súd žalobe vyhovel. Zobral návrh späť a navrhol o danej časti návrhu konanie zastaviť. Späťvzatie návrhu v uvedenej časti odôvodnil tým, že po podaní žaloby zo dňa 25.07. 2013 eviduje zo strany žalovanej nasledovné úhrady : dňa 11.11. 2013 vo výške 10,- Eur a dňa 17.12. 2013 vo výške 1,- Eur. Pre určitosť a zrozumiteľnosť žalobcom uplatňovaného zákonného nároku za príslušenstvo uviedol po zohľadnení platieb nasledovný rozpis úroku z omeškania : (úrok z omeškania vo výške 9 % p.a) - zo sumy 1770,47 Eur od 03.08. 2009 do 10.11. 2013 suma 1.770,47 Eur - 681,02 Eur, zo sumy 1.760,47 Eur od 11.11. 2013 do 16.12. 2013 - 1760,47 Eur od 11.11. 2013 do 16.12. 2013 - 15,19 Eur. Takto vyčíslený úrok z omeškania predstavuje spolu 692,21 Eur. Popri vyčíslenom úroku z omeškania si uplatňuje nárok na zaplatenie 9 % úroku z omeškania z dlžnej sumy 1.759,47 Eur od 17.12. 2013 do zaplatenia.

6. Žalovaná dňa 19.01. 2016 vo svojej výpovedi uviedla, že je stále nezamestnaná, výška dávky v hmotnej núdzi činí aktuálne 15,70 Eur, o čom predložila doklady z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave. Minulý rok jej zomrel otec a následne aj brat, nemá žiadnu pomoc, nevie, na koho sa obrátiť. Polroka bola zamestnaná na dohodu u p. Evy V. - Penzión Šafran, na 32 hodín mesačne, dostávala na 1 hodinu 2,- Eur. Tento vzťah bol ukončený dňa 31.12. 2015. Býva pri mame na ul. W. XX B. Y., ktorá je dôchodkyňa a má 75 rokov. Na chode domácnosti sa nepodieľa, pretože nemá z čoho prispievať. Splácala ešte jeden záväzok spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., teda už súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, zrážkou zo sumy jej vyplácanej p. V. vo výške 20,- Eur.

7. Žalovaná na pojednávaní dňa 13.10. 2016 predložila súdu exekučný príkaz oprávneného PRO CIVITAS s.r.o. Bratislava o vymoženie 1.426,46 Eur na základe exekučného titulu a to rozhodcovského rozsudku č. IDB12100032 zo dňa 14.10. 2011 vedený JUDr. Ing. Štefanom Vargom, súdnym exekútorom pod č. EX 300/12. Tvrdila a to po nahliadnutí do úverovej zmluvy na čl. 8, že iný úver nemala a v tejto exekúcii sa vymáha plnenie zo zmluvy, ktorá je založená v súdnom spise 4C/475/2013.

8. Žalovaná na pojednávaní dňa 31.07. 2017 vo svojej výpovedi uviedla, že naďalej nesúhlasí s tým, aby súd rozhodol aj o zvyšnej časti nároku žalobcu, pretože je nehorázne, aby ona takú sumu ešte zaplatila oproti tomu, v akej výške dostala úver. Po tom, ako súd rozhodol, mala snahu tú sumu zaplatiť v splátkach, ovšem žalobca od nej nechcel zobrať peniaze z dôvodu, že počká na rozhodnutie súdu. Nemá ani možnosť z čoho túto sumu zaplatiť.

9. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 14.06. 2017 uviedol, že sa naďalej pridržiava obsahu jeho vyjadrení a žiadal, aby súd rozhodol aj o zvyšku nároku. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že iný úver u žalobcu nemala, toto nekorešponduje so skutočným stavom. V prílohe za účelom preukázania tejto skutočnosti predložil zmluvu o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX, uzatvorenú s odstupom jedného roka po uzatvorení zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania.

10. Na pojednávaní dňa 02.11. 2017 žalovaná uviedla, že nezačala ešte platiť žalobcovi dlh, o ktorom súd rozhodol rozsudkom v časti vyhovujúceho výroku, pretože jej povedali od žalobcu, že s tým nesúhlasia, že chcú celú sumu. Trvala na tom, aby súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, teda aby rozhodol tak, ako už rozhodol. Toto považovala za správne z dôvodu, ako to už uvádzala.

11. Súd 1. inštancie rozsudkom č.k. 4C/475/2013 - 122 zo dňa 02.11. 2017 rozhodol tak, že žalobu zamietol a žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

12. Proti tomuto rozsudku žalobca podal odvolanie v ktorom uviedol, že napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX je bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože zmluva neobsahuje rozčlenenie mesačnej splátky podľa § 9 ods. 2 písm. k/ uvedeného zákona. Závery súdu sú podľa žalobcu v rozpore so zákonom, pretože ani § 9 ods. 2 písm. k/ a ani § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere neexistovali a neplatili. Zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX bola uzavretá dňa 27.06. 2007. Zákon č. 129/2010 Z.z. nadobudol účinnosť 11.06. 2010, čiže na zmluvu uzavretú medzi sporovými stranami sa nevzťahuje. Súd podľa uvedeného zákona nemohol postupovať, nemohol posudzovať skutkové okolnosti a ani prijať žiadne právne závery. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 4/2009 Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá sa v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Ak by súd prvej inštancie postupoval podľa príslušného zákona, potom by objektívne nemohol dospieť k záveru o bezúročnosti úveru, pretože zákon č. 258/2001 Z.z. výslovne stanovil, že pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať, alebo b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Poznamenal tiež, rozpisovanie mesačnej splátky nikdy zákon nevyžadoval a ani nevyžaduje. To platí aj pre zákon č. 129/2010 Z.z. v súvislosti s ktorým splnomocnenia zástupca vlády SE v konaní pred Súdnym dvorom EÚ sp. zn. C-42/15 vyhlásil, že takéto rozpisovanie slovenská právne úprava nevyžaduje. Poukázal na to, že záver Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, podľa ktorého uvádzanie „výšky, počtu a termínov splatnosti splátok“ neznamená ich rozčlenenie na časť istinu, časť úrok a časť iné poplatky prevzala napríklad aj Národná banka Slovenska: Nie je možné v rámci tejto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, čo fakticky predstavuje požiadavku na rozpis splátok po častiach ( t.j. istina - úrok - poplatky). Pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 9 ods. 2 písm. l/ hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, bude NBS pri vybavovaní podaní spotrebiteľov, výkone dohľadu a vedení prvostupňových konaní uplatňovať výklad, v zmysle ktorého sa týmto neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke ( t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Považoval za paradox, aby názor Súdneho dvora EÚ vyslovený v uvedenom rozhodnutí niektoré ústavné orgány akceptovali a iné rozhodovali tak, ako by ani vyslovený nebol. Takýto prístup je popretím princípov právnej istoty a predvídateľnosti rozhodovaní kompetentných orgánov. Odvolanie proti výroku o náhrade trov odôvodnil tým, že ide o závislý výrok od výroku vo veci samej, proti ktorému smeruje toto odvolanie.

13. Krajský súd v Košiciach uznesením 1Co/99/2018 - 142 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude na daný úverový vzťah aplikovať zák.č. 258/2001 Z.z. účinný v čase uzavretia zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. Pokiaľ ide o názor súdu prvej inštancie, že v danom úvere nie sú uvedené jednotlivé zložky splátky (§ 4 ods. 2 písm. a/ zák.č. 258/2001 Z.z.) odvolací súd mal za to, že nie je potrebné, aby zmluva obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétne vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky ( uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.04. 2018 sp.zn. 3Cdo 56/2018).

14. Na pojednávaní dňa 21.05. 2019 žalovaná uviedla, že nemá návrhy na dokazovanie. Nárok žalobcu uznáva, no môže ho zaplatiť v splátkach po 30,- Eur mesačne. Ďalej uviedla, že je zamestnaná u Celtex Hygiene s.r.o., kde má príjem 430,- Eur. Žije sama a nemá vyživovacie povinnosti. Prechodne býva v Y., za bývanie platí 112,- Eur mesačne. Spláca ešte úver, ktorý je už v exekúcii u JUDr. Krutého, exekúcia sa vedie na tri úvery, spolu jej sťahujú zo mzdy 160,- Eur, čiže 160,- Eur jej sťahuje zamestnávateľ zo 430,- Eur. Zostáva jej 170,- Eur. Ďalšie splátky resp. mesačné splátky nemá. Môže splácať dlh po 50,- Eur mesačne, viac nie.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 1.648,07 Eur, vyčíslený ročný úrok z omeškania 9 % vo výške 696,21 Eur, ročný úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 1.648,07 Eur od 17.12. 2013 do zaplatenia, to všetko v splátkach po 50,- Eur mesačne splatných do konca toho - ktorého mesiaca, pod stratou výhody splátok a súd konanie o zaplatenie istiny vo výške 11,- Eur zastavil.

16. Súd posúdil nárok žalobcu podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy a tiež zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

17. Podľa § 11 ods. 1/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1/, b/ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/, c/ zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1/ alebo d/ v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

18. Zmluva o revolvingovom úvere je zmluvou spotrebiteľskou, riadiacou sa okrem ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch aj príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, aj keď tento v čase jej uzavretia (27.06. 2007) za spotrebiteľské zmluvy považoval len kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo, alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55 OZ, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Charakter predmetnej zmluvy totiž nemožno posudzovať len podľa predpisov právneho poriadku SR, ale aj podľa práva EÚ, pretože v čase uzavretia predmetnej zmluvy bola SR členským štátom EÚ. Z tohto členstva jej okrem iného vznikla povinnosť rešpektovať všetky právne akty, prijaté orgánmi, riadenými zmluvou o založení Európskych spoločenstiev a Zmluvou o EÚ, ako aj tie, ktoré boli prijaté pred dňom vstupu SR do EÚ. Takýmto právnym aktom je aj smernica Rady európskej únie č. 93/13/EAS z 05.04. 1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách. Pri výklade tejto smernice Európsky súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach konštatoval, že v rozpore s cieľmi smernice, ak vnútroštátna právna úprava bráni plné uplatnenie práv spotrebiteľa (viď napr. v rozsudku vo veci sp.zn. C/473/00 Cofidis), zároveň podľa smernice rady č. 93/13 EHS súd členského štátu, ako vnútroštátny súd ex offo musí posúdiť, či zmluva podľa svojho obsahu je spotrebiteľskou, aj napriek tomu, že je pomenovaná inak, alebo zmluvné strany jej obsah dohodli podľa iného právneho predpisu napr. Obchodného zákonníka.

19. V prejednávanej veci nie je sporné, že žalobca je dodávateľom služby - poskytovanie úverov - čo vyplýva aj z predmetu jeho činnosti zapísaného v obchodnom registri. Žalovaná pri uzatváraní Zmluvy o revolvingovom úvere vystupovala ako fyzická osoba a zo žiadnych ustanovení zmluvy nevyplýva, že konala s cieľom smerujúcim (vzťahujúcim sa) k jej obchodu, povolaniu alebo podnikaniu (viď čl. 2 písm. a/, písm. b/ Smernice rady č. 93/13/EHS). Zmluva bola predtlačená na vopred pripravovanom formulári, ktorý žalobca bežne používal v rámci svojej obchodnej činnosti. Je teda nepochybné, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským, a preto je naň potrebné aplikovať ustanovenia chrániace práva spotrebiteľa, teda Smernicu rady č. 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

20. Podľa § 232 ods. 1/,2/,3/ CSP vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

21. Žalovaná uznala nárok žalobcu, žiadala však, aby jej súd umožnil zaplatiť dlžnú sumu v splátkach, vzhľadom na jej osobné a majetkové pomery.

22. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

23. Podľa § 145 ods. 2/, CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

24. Žalobca zobral žalobu späť v časti zaplatenia 11,- Eur, súd konanie v tejto časti zastavil.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže bol žalobca v konaní úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

26. V zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd Košice, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 363 CSP sa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučny poriadok).