Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16Csp-24-2021.pdf
PDF · 93.15 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/24/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudkyňou Mgr. Danielou Pristášovou, v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Advokátskej kancelárie v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanému: F., o zaplatenie 3622,22,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 737,79 € spolu s úrokom z omeškania 5% ročne od 27.7.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Zastavuje konanie v časti o zaplatenie sumy 840,- € s prislúchajúcim úrokom z omeškania.
III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
IV. Žiadnej zo strán sporu nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 1.3.2021 bola na súd doručená žaloba o zaplatenie sumy 3.622,22 € s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že uzavrel so žalovaným zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX. a to dňa 3.5.2016 na základe ktorej, žalovaný zobral pôžičku vo výške 5.000,- €. Boli dohodnuté v zmluve o pôžičke splátky po 139,59 € v počte 60 a celková suma pôžičky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť bola 8.375,40 €. Žalovaný prestal úver splácať riadne a včas, preto mu žalobca listom zo dňa 26.5.2018 zaslal predžalobnú upomienku a vyzval ho na splnenie dlžných splátok v lehote 30-tich dní. Dňa 19.7.2018 žalobca úver zosplatnil o čom ho informoval listom zo dňa 21.7.2018. Celkový dlh žalobcu ku dňu podania návrhu je 3.622,22 € a ku dňu podania žalobného návrhu, žalovaný uhradil sumu 3.422,21 €.
2. Žalovaný podal voči platobnému rozkazu odpor, v ktorom poukázal na to, že neuznáva nárok žalobcu, čo do dôvodu aj do výšky, nakoľko nárok žalobcu je premlčaný a poskytnutý úver, treba považovať za bezúročný a bez poplatkov, keďže mu nebol poskytnutý úver v takej výške, v akej mu mal byť poskytnutý a to vzhľadom na to, že podľa zmluvy, mal byť úver poskytnutý vo výške 5.000,- € a žalobca ani neviem preukázať, v akej výške vlastne úver žalovanému poskytol.
3. K tomuto podal vyjadrenie žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný bol riadne oboznámený so všetkými zmluvnými podmienkami už pri podpise zmluvy, navyše žalobca si v konaní zmluvnú pokutu neuplatňuje a pokiaľ ide o námietku premlčania, túto neuznáva, pretože žalovaný túto námietku premlčania nijako nekonkretizuje.
4. Žalovaný v odpore poukázal aj na to, že nebola splnená podmienka riadneho skúmania jeho bonity pri uzavretí zmluvy, na čo žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že túto bonitu skúmal a žalovaný spĺňal
štandardné podmienky pre uzavretie zmluvy o pôžičke. Preukázal jednak výšku svojho príjmu a jednak svoje náklady.
5. Vo svojom ďalšom vyjadrení žalovaný poukázal na to, že trvá na svojich predošlých vyjadreniach a to na tvrdeniach, že úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov a trval aj na tom, že nárok žalobcu je premlčaný.
6. Žalobca zobral dňa 31.1.2022 späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 840,- € spolu s vyjadrením, že došlo k úhrade za dobu od 21.1.2021 do 21.1.2022 spolu v uvedenej sume zo strany žalovaného a preto žiada zaplatenie iba sumy 2.706,62 €, spolu s úrokom z omeškania z dlžných súm.
7. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby o zaplatenie sumy 840,- € súd konanie zastavil v tejto časti v zmysle § 145 ods. 1, 2 CSP, taktiež o zaplatenie nákladov v sume 75,60 €, ohľadne ktorých zobral tiež žalobca žalobu späť.
8. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX bolo zistené, že ju uzavreli žalobca a žalovaný ako bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 5.000,- € s mesačnou splátkou 139,59 €, počet splátok 60, celková čiastka úveru 8.096,22 €, priemerná RPMN 17,18 %, RPMN 21,90%, prvá splátka splatná dňa 20.8.2016, odplata 21,90%, ďalšie splátky vždy 20-teho dňa v mesiaci, spôsob čerpania pôžičky prevod na účet v inej banke. Najvyššia prípustná výška odplaty 24,92%, úroková sadzba 25% a termín konečnej splatnosti dňa 20.5.2021. Ohľadne zisťovania bonity žalovaného je v spotrebiteľskej zmluve uvedené, že vychádza sa z priemerného čistého mesačného príjmu 500,- € s tým, že mesačné výdavky a iné výdavky ako sú splátky úverov SIPO, náklady na bývanie, telefón a podobne sú uvedené ako 0,- €. 9. Po vykonaní dokazovania, súd vec právne posúdil takto.
10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu 1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov 1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
11. Podľa § 2 písm. d zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
12. Podľa § 7 ods. 1, 16, 17 a 20 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, (1) Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. (16) Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. (17) Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. (20)Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
13. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
14. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
15. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zn. C-679/18: článok 8 a 23 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48 ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušenie Smernice Rady 87/102 EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu, ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti ustanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.
16. Cieľom § 7 a § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta, povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy, výdavky, ale aj skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy, s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie zachovania do budúcna. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa, tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a aj ním preukázaných, tak aj z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov a je povinnosťou veriteľa, takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch spotrebiteľa, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania, zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom, teda domácom rozpočte, dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného, analyzovať spotrebiteľov domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver, t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama osebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
17. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka,
(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
(3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
18. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
19. Žalovaný vzniesol voči nároku žalobcu námietku premlčania, ktorú odôvodnil tým, že nárok ku dňu podania žaloby bol už premlčaný. Bližšie túto námietku nešpecifikoval, avšak súd sa touto námietkou premlčania zaoberal a vyhodnotil ju ako neopodstatnenú, keďže žaloba bola na súd doručená dňa 1.3.2021 a žalovaný bol vyzvaný, žalobcom predžalobnou upomienkou zo dňa 26.5.2018 na úhradu dlžnej splátky za mesiac apríl 2018, pričom trojročná premlčacia lehota teda plynula v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka a uplynula dňa 20.4.2021, teda žaloba bola ešte podaná včas.
20. V tomto konaní mal súd za preukázané, že v úverovej zmluve, ktorú uzavreli žalobca a žalovaný, a na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v sume 5.000,- €, vychádzal žalobca z príjmu 500,- € mesačne s tým, že pri nákladoch žalovaného, nebola uvedená žiadna suma. Iný doklad o zisťovaní bonity zo strany žalobcu nebol súdu predložený, teda súd vychádzal iba zo samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pritom celková suma úveru, ktorú mal žalovaný zaplatiť je až 8.096,22 € a celková výška poskytnutého úveru 5.000,- €. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že pri zaplatení mesačne splátky 139,59 €, vychádzajúc z čistého príjmu 500,- €, ktorý je uvedený v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ako príjem žalovaného za predpokladu, teda, že má aj náklady, aj keď ich žalobca nezisťoval a nie sú v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené (nie sú uvedené náklady na bývanie, prípadné vyživovacie povinnosti, náklady na základné životné potreby) z čoho je zrejmé, že žalobca vážne a podstatným spôsobom pochybil, keď riadne nezisťoval bonitu žalovaného, ako to predpokladá § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Skúmanie žalobcu bolo povrchné bez údajov o sociálno ekonomickej situácii spotrebiteľa, teda v rozpore s odbornou starostlivosťou, ktorá sa vyžaduje pri skúmaní bonity spotrebiteľa v prípade poskytovania úveru. Žalobca nepostupoval tak, aby zisťoval riadne výdavky žalovaného a teda, aby zisťoval, či po úhrade týchto výdavkov, bude mať žalovaný dostatočnú finančnú rezervu na splácanie mesačnej splátky 139,59 €. Z uvedeného súd vyvodil záver, že tento úver je v zmysle § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010, v spojení s § 7 citovaného zákona, bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na to, že žalobca doposiaľ zaplatil sumu do podania žaloby 3.422,21 € a po podaní žaloby sumu 840,- € a vychádzajúc z toho, že úver v sume 5.000,- € je bezúročný a bez poplatkov, ostáva mu povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 737,79 €. (5.000,- € - 3.422,21 € - 840,- €), súd ho preto na základe takto preukázaného skutkového stavu zaviazal zaplatiť žalobcovi uvedenú sumu, spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 27.7.2018 do zaplatenia, keďže od uvedenej doby je žalovaný v omeškaní so splácaním predmetného úveru. Úroky z omeškania boli priznané žalobcovi v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s Nariadením vlády č. 87/95 Zb. z. Konanie v časti o zaplatenie sumy 840,- €, ktorá bola zaplatená po podaní žaloby zo strany žalovaného, a ohľadne ktorej zobral žalobca žalobu späť, bolo zastavené a v prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže sa už týka toho, čo vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru žalovaný nie je povinný platiť žalobcovi.
21. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP tak, že súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže každá zo strán sporu bola v konaní čiastočne úspešná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Michalovce) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.