Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-217-2018.pdf
PDF · 121.46 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/217/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: T. Orviský, nar. XX.X.XXXX, adresa T., U. XXXX/XX, o zaplatenie 2.280,99 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 19Csp/131/2017-77 zo dňa 22.5.2018 - proti zamietajúcemu výroku II. a výroku III. o náhrade trov konania, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zamietajúceho výroku II. a výroku III. o náhrade trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e . II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol vo výroku nasledovne: Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.447,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.447,97 Eur od 25.09.2017 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 19,86 %.
2. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil z vykonaného dokazovania, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 16.09.2015 Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 0000000000244559 - Pôžička, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 3.000 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 60 splátkach po 76,28 Eur, s ročnou úrokovou sadzbou 17,9 %, poplatkom za poskytnutie úveru 90 Eur, mesačným poplatkom za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 1,87 Eur, splatnosťou úveru do 11.09.2020. Ročná percentuálna miera nákladov bola v zmluve uvedená vo výške 21,47 %, s tým, že RPMN bola vypočítaná za predpokladu, že úver bol vyčerpaný jednorázovo v plnej výške, že poplatky a úroková sadzba ostanú po celú dobu zmluvného vzťahu nezmenené a vychádzajúc z nasledovných parametrov uvedených v zmluve: výška anuitnej splátky, počet splátok, výška poplatku za poskytnutie úveru. Celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť (súčet výšky úveru a celkových nákladov klienta spojených s úverom) bola v zmluve uvedená vo výške 4.666,80 Eur. Súčasťou uvedenej úverovej zmluvy sú podľa bodu 1. Základné podmienky, 1.1. zmluvy Obchodné podmienky pre úvery občanom a Všeobecné obchodné podmienky. V bode 2. Práva, povinnosti a vyhlásenia klienta, 2.8. predmetnej zmluvy klient vyhlásil, že prevzal a oboznámil sa pred uzatvorením tejto zmluvy s Poistnou zmluvou, Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie schopnosti splácať úver, spĺňa podmienky poistenia schopnosti splácať úver podľa poistnej zmluvy, VPP, OP a pristupuje týmto k Poistnej zmluve uzatvorenej medzi bankou a poisťovňou a súhlasí s poistením v rozsahu súboru uvedeného v bode 1.2 tejto zmluvy.
3. Opakovaným upozornením zo dňa 10.06.2016 žalobca vyzval žalovaného k zaplateniu omeškaných splátok úveru, zároveň žalovaného upozornil, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy, uplatní žalobca svoje právo vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka a požiada žalovaného o zaplatenie celej pohľadávky. Opakovaným upozornením zo dňa 12.07.2017 žalobca vyzval žalovaného k zaplateniu omeškaných splátok úveru, zároveň žalovaného upozornil, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy, uplatní žalobca svoje právo vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka a požiada žalovaného o zaplatenie celej pohľadávky. Výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 14.09.2017 žalobca oznámil žalovanému, že rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru a požiadal žalovaného o uhradenie celého dlhu vo výške 2.476,27 Eur s príslušenstvom najneskôr do 24.09.2017. Žalobca predmetnú výzvu zaslal žalovanému dňa 14.09.2017. Podľa bodu 19. Komunikácia, 19.8 Doručovanie, Všeobecných obchodných podmienok Prima Banky a.s. sa písomnosť banky adresovaná klientovi považuje za doručenú tretím dňom po jej odoslaní prostredníctvom poštového podniku.
4. Z prehľadu splácania - do predčasného zosplatnenia vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 3.000 Eur, z ktorého žalovaný uhradil sumu 1.552,03 Eur. Z prehľadu splácania - po predčasnom zosplatnení vyplýva, že po zosplatnení žalovaný neuhradil žiadnu čiastku.
5. Rozhodnutie prvoinštančný súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 52 ods. 1 až 4 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj len OZ), § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. g), h), i), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch... v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.
6. Následne súd prvej inštancie skonštatoval, že posudzovaný právny vzťah medzi stranami je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, a zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Predmetný právny vzťah sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (zák. č. 129/2010 Z.z.).
7. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len čiastočne. Po zhodnotení zisteného skutkového stavu mal súd za to, že strany uzavreli dňa 16.09.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 0000000000244559, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 3.000 Eur, pričom z právneho hľadiska ide o spotrebiteľský úver, ktorý musí spĺňať náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Preskúmaním uvedenej úverovej zmluvy súd zistil, že zmluva nespĺňa náležitosti stanovené v § 9 ods. 2 uvedeného zákona, keď v zmluve absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pretože neobsahuje celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, resp. je v nej uvedená nesprávna suma celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve je totiž v kolónke označenej ako celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť (súčet výšky úveru a celkových nákladov klienta spojených s úverom), uvedená suma 4.666,80 Eur, avšak táto suma nie je správna, nie je to suma, ktorá predstavuje celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Žalovaný sa totiž predmetnou zmluvou zaviazal uhradiť žalobcovi poskytnutý úver vo výške 3.000 Eur v 60 mesačných anuitných splátkach po 76,28 Eur, poplatok za poskytnutie úveru 90 Eur a poplatok za poistenie schopnosti splácať úver 1,87 Eur mesačne. Po vynásobení a sčítaní uvedených súm vyplýva, že žalovaný sa zaviazal žalobcovi uhradiť sumu 4.779 Eur a nie sumu 4.666,80 Eur ako je uvedené v zmluve. Suma uvedená v zmluve je tak nielenže nesprávna, ale aj zavádzajúca spotrebiteľa, u ktorého táto skutočnosť mohla ovplyvniť posúdenie svojich možností na úhradu predmetného záväzku. V tejto súvislosti súd odkázal na rozhodnutie ESD vo veci C-348/14 a C-42/15. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že uvedenie nesprávnej výšky celkových nákladov spotrebiteľa, ktoré bude musieť spotrebiteľ zaplatiť, jednoznačne zavádza spotrebiteľa a skresľuje jeho predstavu o rozsahu svojho záväzku. V predmetnej zmluve bola nesprávne uvedená aj RPMN vo výške 21,47 %, pričom podľa prepočtu mala byť správne uvedená vo výške 22,72 % (výpočet súd realizoval prostredníctvom kalkulačky <https:// ekonomika.sme.sk/kalkulacky/spotrebitelsky-uver-rpmn-rpsn.php>). Súd pri tomto výpočte vychádzal z výšky úveru 3.000 Eur, výšky splátky úveru 78,15 Eur (76,28 Eur + 1,87 Eur) a počtu splátok 60. Z daného vyplýva, že v zmluve je nesprávne uvedená aj RPMN v neprospech spotrebiteľa. Žalobca totiž do výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa a RPMN nezarátal poplatok za poistenie schopnosti splácať úver. Takýto postup žalobcu nebol správny, nakoľko podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere bolo do celkových nákladov úveru potrebné započítať aj poistné. Zo samotného textu formulára úverovej zmluvy totiž nevyplýva, že by sa jednalo o dobrovoľnú službu, ktorá nemala byť súčasťou celkových nákladov spotrebiteľa a RPMN. Poistenie schopnosti splácať úver ako také mal totiž žalobca v zmluve vopred predformulované v bode „Práva, povinnosti a vyhlásenia klienta“, keď spotrebiteľ nemohol vyhlásiť, že nesúhlasí s poistením v rozsahu súboru uvedeného v bode 1.2 tejto zmluvy, keď takúto možnosť zmluva neposkytovala. Poisťovňu, s ktorou dlžník uzatváral poistnú zmluvu určoval veriteľ. Vychádzajúc z uvedeného možno len veľmi ťažko predpokladať, že spotrebiteľ, ktorému pri uzatváraní zmluvy ide predovšetkým o poskytnutie úveru, venuje pozornosť uzavretiu poistnej zmluvy. Poistné ako také bolo podľa názoru súdu spotrebiteľovi nanútené, pretože veriteľ, ktorý sprostredkováva poistenie má ekonomický záujem na takomto uzavretí poistnej zmluvy. Podľa názoru súdu mali byť náklady na poistenie zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa a do RPMN, čo preukázateľne neboli, preto údaje o celkových nákladoch spotrebiteľa a o RPMN v zmluve nie sú uvedené správne a sú uvedené v neprospech spotrebiteľa. (napr. rozsudok krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17Co/1002/2015 zo dňa 28.09.2016).
8. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie s poukazom na § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch ustálil, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V konaní bolo doloženými listinnými dôkazmi preukázané, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 3.000 Eur, keďže žalovaný zaplatil celkom sumu 1.552,03 Eur, zostáva mu teda uhradiť titulom vrátenia dlžnej istiny sumu 1.447,97 Eur (3.000 Eur - 1.552,03 Eur), v ktorej časti súd podanej žalobe vyhovel a vo zvyšnej časti, spolu s k nej prislúchajúcim príslušenstvom, žalobu ako nedôvodnú zamietol.
9. Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie a na skutočnosť, že žalovaný neplnil včas a riadne záväzky vyplývajúce z dojednaného zmluvného vzťahu, dostal sa s plnením vo vzťahu k žalobcovi do omeškania. Žalovanému preto vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatnené úroky z omeškania z dôvodne uplatnenej dlžnej sumy 1.447,97 Eur od 25.09.2017 (keďže žalobca listom zo dňa 14.09.2017 vyzval žalovaného na predčasné splatenie úveru s príslušenstvom do 24.09.2017, t.j. nasledujúcim dňom sa žalovaný dostal s plnením svojho dlhu vo vzťahu k žalobcovi do omeškania) vo výške 5 % ročne (tak ako žalobca žiadal v žalobe) do zaplatenia, na zaplatenie ktorých súd prvej inštancie žalovaného zaviazal a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
10. O náhrade trov konania súd rozhodol s použitím ust. § 255, § 262 ods. 1 a 2 CSP. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 2.416,27 Eur (istina 2.280,99 Eur, úrok 133,39 Eur a úroky z omeškania 1,89 Eur) s príslušenstvom, pričom v časti o zaplatenie sumy 1.447,97 Eur (59,93 % žalovanej sumy) súd žalobe vyhovel, čo predstavuje úspech žalobcu. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (40,07 % žalovanej sumy), čo predstavuje úspech žalovaného. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 19,86 % (59,93 % - 40,07 %). Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 19,86 %.
11. Proti tomuto rozsudku výslovne v rozsahu zamietnutia a v časti o náhrade trov konania (výrok II. a III.) podal odvolanie žalobca, pričom uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a písm. f), že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom sa domáhal, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil, vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň, aby žalobcovi priznal náhradu trov konania včítane odvolacieho vo výške zaplateného súdneho poplatku.
12. K tvrdeniu, že v celkových nákladoch spotrebiteľa na úver nie je započítané poistné v rozpore s § 9 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch a teda, že je nesprávne uvedená suma celkových nákladov spotrebiteľa aj RPMN uviedol, že celkové náklady spotrebiteľa zodpovedajú násobku počtu splátok (60,- Eur) a výšky splátok (76,28 Eur) a súčtu s poplatkom za poskytnutie úveru (90,- Eur), t.j. 4.666,80 Eur, čo je v súlade s § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého poistenie sa zarátava do celkových nákladov iba vtedy, ak spotrebiteľ musel poistnú zmluvu uzavrieť. Súd pritom neskúmal, či poistné bolo podmienkou uzatvorenia zmluvy a ani sa nevysporiadal s tým, z akých dôvodov mal za to, že žalovaný poistnú zmluvu musel uzavrieť. Žalobca poskytuje úvery aj bez poistenia a to za rovnakých podmienok ako s poistením, teda poistné nebolo povinné a správne nemalo byť započítané do celkových nákladov spotrebiteľa. Ak tak súd urobil, postupoval v rozpore so zákonom a dospel k nesprávnemu záveru, že suma celkových nákladov a RPMN sú v zmluve uvedené nesprávne. Zdôraznil, že žalovaný sa rozhodol uzavrieť poistnú zmluvu, ktorá bola následne zakomponovaná do úverovej zmluvy, pričom v bode 2.8 úverovej zmluvy prehlásil, že prevzal a oboznámil sa s poistnou zmluvou a všeobecnými poistnými podmienkami. V ďalšom bode súhlasil, že pristupuje k poistnej zmluve a súhlasí s poistením. Ako nový dôkaz žalobca s odvolaním predložil poistnú zmluvu a všeobecné poistné podmienky.
13. Následne žalobca vyslovil názor, že pokiaľ súd považoval návrh za neúplný t.j. dojednanie poistenia považoval za nepreukázané, ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie v zmysle § 129 ods. 1 CSP. Keďže súd rozhodol o neurčitom návrhu na začatie konania, pričom rozhodnutiu nepredchádzala praktická činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti návrhu, bol k takejto činnosti povinný, súd takýmto postupom, ktorý predchádzal vydaniu rozsudku, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, pričom ide o vady konania vymedzené v § 365 ods. 1 písm. b) CSP. V tejto súvislosti odkázal na rozhodnutie Krajského súdu Košice č.k. 5Co/262/2017, Krajského súdu v Žiline 11Co/33/2017 a k možnosti doplniť dokazovanie v odvolacom konaní Krajského súdu v Prešove č.k. 16Co/25/2017. Žalobca dodal, že v samotnej úverovej zmluve čl. 1.2 je uvedený poplatok za poistenie schopnosti splácať úver 1,87 Eur mesačne a zároveň z čl. 2.8 zmluvy vyplýva, že žalovaný prevzal poistnú zmluvu a oboznámil sa s ňou. Poistenie podľa odvolateľa je dohodnuté individuálne, nakoľko nie je podmienkou poskytnutia úveru. Žalobca sprostredkoval žalovanému poistenie na základe jeho požiadavky uvedenej v žiadosti o poskytnutie úveru, ktorú doručuje v prílohe. Na základe uvedeného je podľa odvolateľa zrejmé, že výška celkových nákladov úveru ako aj výpočet RPMN boli správne a v súlade so zákonom. V ďalšom poukázal na vzorec výpočtu RPMN a zdôraznil, že odôvodnenie rozsudku len odkazom na kalkulačku zverejnenú na internete je nepresvedčivé s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/201/2010, Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Co/19/2017, Krajského súdu Košice č.k. 9Co/114/2017, Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/408/2016, Krajského súdu v Prešove č.k. 11Co/7/2018, Krajského súdu v Banskej Bystrici 13Co/150/2017.
14. V ďalšej časti odvolania žalobca namietal spôsob určenia pomeru úspechu strán. Podľa neho súd postupoval nesprávne, keď pri určení hodnoty sporu neprihliadol iba na žalovanú istinu, lebo ak sú úroky len príslušenstvom pohľadávky, pri posudzovaní miery úspechu sa na ne neprihliada, pričom odkázal na rozsudok KS Trnava č.k. 10CoPr/2/2016 a uznesenie NS SR sp. zn. 6Obo/243/2017. Vzhľadom na uvedené súd nemal pri posudzovaní úspechu prihliadať na úspech v časti príslušenstva a mal dospieť k záveru, že v konaní bol v rozsahu 27,02% úspešný žalobca.
15. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.
16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v napadnutej časti vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) a f) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie v celom napadnutom rozsahu je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).
17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na žalovaným uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť či súd prvej inštancie pochybil pokiaľ považoval žalobu za neúplnú a nevyzval žalobcu na jej doplnenie v zmysle § 129 ods. 1 CSP vo vzťahu k uzavretiu k predmetnej poistnej zmluvy; správnosť záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu k uvedeniu nesprávnej výšky celkových nákladov spotrebiteľa a RPMN s následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru a napokon správnosť záverov súdu prvej inštancie aj pri určení pomerného úspechu strán v spore a následného priznania danej pomernej náhrady trov konania žalobcovi.
18. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od odvolaním dotknutých skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:
19. Podľa § 129 ods. 1 CSP, na ktoré sa odvoláva žalobca, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť krajšia ako 10 dní.
20. V zmysle § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
21. V zmysle § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Podľa ods. 3 žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
22. Posúdiac žalobu podľa vyššie citovaných ustanovení odvolací súd je toho názoru, že predmetná žaloba spĺňala všetky náležitosti vyžadované zákonom a to nielen všeobecné náležitosti podania v zmysle cit. § 127 CSP, ale aj osobitné náležitosti žaloby podľa cit. § 132 CSP. Žaloba nemala žiadne vady, v dôsledku toho nebol dôvod, aby súd prvej inštancie postupoval v zmysle § 129 CSP a vyzýval na odstránenie vád žaloby. Nedostatok dôkazov nemožno zamieňať s vadami žaloby. Na doplnenie ďalších dôkazov preto súd nemôže vyzývať žalobcu v zmysle § 129 CSP. Postupom súdu prvej inštancie tým, že žalobcu nevyzýval na odstránenie vád žaloby v zmysle § 129 CSP, mu nebola odňatá možnosť konať pred súdom.
23. Pokiaľ ide o posúdenie správnosti výšky celkových nákladov spotrebiteľa a RPMN v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie zosumarizovanými najmä v ods. 17. preskúmavaného rozsudku, na ktoré v podrobnostiach odkazuje. Odvolací súd je takisto toho názoru, že celková výška nákladov a RPMN nebola v spotrebiteľskej zmluve uvedená správne, keďže žalobca do výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa a RPMN nezarátal poplatok za poistenie schopnosti splácať úver a to v súlade s ust. § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch... Z výsledkov vykonaného dokazovania totiž vyplýva, že žalovaný spotrebiteľ bol nútený pristúpiť k doplnkovej službe súvisiacej s predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere a to k poisteniu schopnosti splácať úver a to tým, že toto poistenie bolo priamo zapracované do predtlačeného textu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a z jej formulácie nevyplýva, že by spotrebiteľ mal možnosť poistenie odmietnuť tak, ako tomu bolo napr. v bodoch zmluvy 2.8 a 3.1, kde mal možnosť si spotrebiteľ priamo v texte zmluvy vybrať ním zvolený variant. Skutočnosť, že sám spotrebiteľ požiadal veriteľa zároveň o uzavretie zmluvy na poistenie úveru nevyplýva ani z dodatočne s odvolaním predloženej žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru (na ktorú inak v zmysle § 366 CSP pre nesplnenie žiadnej z uvedených podmienok ani nebolo možné prihliadať), keďže aj v žiadosti je priamo v texte zapracovaná časť o poistení úveru bez možnosti výberu zo strany spotrebiteľa. Súd prvej inštancie potom v preskúmavanom rozsudku správne uzavrel, že predmetné poistenie úveru bolo spotrebiteľovi veriteľom nanútené a teda pre spotrebiteľa povinné. Žalobca napriek svojmu tvrdeniu v podanom odvolaní opak ničím nepreukázal.
24. Keďže vzhľadom na výsledky dokazovania bol správny záver súdu prvej inštancie, že žalovaný spotrebiteľ v danom prípade bol nútený uzavrieť zmluvu o poistení, aby získal spotrebiteľský úver, prípadne aby ho získal za ponúkaných podmienok, potom v zmysle § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. náklady na túto doplnkovú službu bolo potrebné zarátať do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Keďže v danom prípade sa tak nestalo, v zmluve o spotrebiteľskom úvere sú nesprávne uvedené celkové náklady spotrebiteľa 4.666,80 Eur, hoci správne majú byť 4.779,- Eur, v dôsledku čoho následkom nesprávnosti jedného zo vstupných údajov musela byť nesprávne vypočítaná aj výška RPMN (bez potreby jej prepočítavania). Súd prvej inštancie potom správne uzavrel, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere v rozpore s ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch... písm. k) (v znení v čase uzavretia zmluvy) neobsahovala správnu ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, v dôsledku čoho v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) cit. zák. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Nadväzne preto súd prvej inštancie správne žalobu napadnutým výrokom II. vo zvyšku zamietol.
25. Odvolanie žalobcu neobstojí ani v časti, v ktorej napáda rozhodnutie o náhrade trov konania, keď má za to, že súd nemal pri posudzovaní ne/úspechu strán prihliadať na ne/úspech v časti príslušenstva.
26. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
27. Zásada úspechu v spore sa premieta v ust. § 255 CSP ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. Zásada úspechu vo veci sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli. Úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Pomer úspechu (miera úspechu) je základným meradlom pre nárok na náhradu trov. Ak mala strana plný úspech v spore prizná sa jej celá náhrada trov konania. Ak žiadna strana nemala v spore plný úspech, má každá z nich úspech čiastočný t.j. každá zo strán sporu je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Ak mala strana úspech v spore len čiastočný, potom sa náhrada trov pomerne rozdelí. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí to byť prevažujúci úspech, teda aby po porovnaní procesnej úspešnosti strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažnom úspechu jednej zo strán sporu. Vzhľadom na absenciu ustanovenia obdobného predtým § 143 ods. 3 OSP, môže ísť pri prevažnom úspechu aj o neúspech v pomerne nepatrnej časti. Pomer rozdelenia náhrady trov konania zodpovedá pomeru víťazstva stany vo veci samej, zníženého o pomernú časť jej neúspechu. Zásada úspechu sa pritom uplatní aj v otázke príslušenstva uplatneného nároku. Aby strane mohla byť priznaná náhrada trov konania, je potrebné, aby bola úspešná aj v príslušenstve nároku (viď komentár k Civilnému sporovému poriadku nakladateľstvo C.H.Beck rok vydania 2016 § 255 bod 5 str. 928).
28. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu preto, ak súd prvej inštancie pri posudzovaní miery úspechu strán zohľadnil aj ne/úspech strán v príslušenstve, postupoval správne v súlade so zákonom. V dôsledku toho boli splnené podmienky na potvrdenie rozhodnutia i v tejto napadnutej časti.
29. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku II., ako aj v napadnutom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania III., ako v oboch výrokoch vecne správn s použitím ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
30. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
31. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
32. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
35. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).
36. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalobcu
- žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
37. Danou problematikou sa zaoberalo aj občianskoprávne kolégium NS SR pričom v uznesení č. 15 z 9.10.2018 prijalo právnu vetu podľa ktorej, ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.
38. Odvolací súd potom hoci úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
39. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).