Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoE-280-2018.pdf
PDF · 89.04 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/280/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a JUDr. Martina Žovinca, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská Konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO:35 776 005, proti povinnému: L. L., nar. XX.XX.XXXX, Y. XX/XX, P., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Lukáš Liščák, Exekútorský úrad so sídlom Námestie Sv. Michala 5/A, 92001 Hlohovec (zástupca JUDr. Ing. Romana Liščáka), o vymoženie 66,38 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Galanta, č. k. 15Er/941/2009-28 zo dňa 17. júla 2017, takto
rozhodol:
Odvolanie sa o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením v I. výroku exekúciu zastavil a v II. výroku rozhodol, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznáva. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že poverením Okresného súdu Galanta č. 5202 035197* zo dňa 27.11.2009 bol súdny exekútor JUDr. Ing. Roman Liščák, Exekútorský úrad so sídlom Nám. Sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - vydaného rozhodnutia Obvodného oddelenia PZ v Seredi - č. k. AA 2380471 zo dňa 25.05.2008. ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.05.2008 a vykonateľnosť dňa 09.06.2008. Exekučné konanie sa začalo dňa 03.11.2009 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Základným materiálnym predpokladom exekúcie je vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), nakoľko len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie. Lehota stanovená pre výkon rozhodnutia začína plynúť odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia. Svojím charakterom je to lehota prekluzívna, na plynutie ktorej súd prihliada z úradnej povinnosti, súd prihliada na zánik práva ex offo, aj keď to dlžník nenamietne. Po jej uplynutí stráca exekučný titul vlastnosť vykonateľnosti, teda nie je možné na jeho základe ďalej vykonávať exekúciu. Trojročná lehota v zmysle § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 na vykonanie rozhodnutia, v priebehu ktorej malo byť exekučné konanie nielen začaté, ale aj skončené, uplynula dňom 09.06.2011. Súd má preukázané, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia neúčinným. Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. bolo novelou priestupkového zákona č. 298/2008 Z. z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 01.09.2008. Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Súd prvej inštancie zastáva názor, že keďže preklúzia predstavuje hmotnoprávny inštitút, v danom prípade sa nemožno riadiť pravidlom používania procesnoprávnych predpisov v znení platnom v čase rozhodovania o veci. Právny účinok neexistencie prekluzívnej lehoty v novelizovanom ustanovení § 88 zákona o priestupkoch v znení účinnom od 01.09.2008 sa teda nevzťahuje na právne vzťahy založené pred 01.
septembrom 2008. Ak bolo rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, vydané podľa právneho predpisu v znení účinnom v čase jeho vydania, je potrebné aj lehotu, do ktorej je toto rozhodnutie možné vykonať, posudzovať podľa právnej úpravy upravujúcej jej plynutie v dobe vydania exekučného titulu. V danom prípade sa predmetný exekučný titul stal vykonateľným dňa 26.01.2007, pričom k vymoženiu pohľadávky neprišlo v súlade s ustanovením § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, kedy rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu. Na základe uvedeného, s poukazom na márne uplynutie lehoty na vykonanie rozhodnutia majúcej za následok neúčinnosť exekučného titulu, súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.
2. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podal v celom rozsahu odvolanie súdny exekútor. V odvolaní uvádza, že v danom prípade súd nesprávne rozhodol, keď aplikoval ust. § 57 ods. 1 písm. b) ako dôvod zastavenia exekúcie, namiesto exekútorom zisteného dôvodu zastavenia podľa ust. 57 ods. 1 písm. h) následkom čoho je podľa súdneho exekútora nesprávne rozhodnutie o náhrade trov exekúcie. Odvolanie podal ďalej z dôvodu, že rozhodnutie v predmetom exekučnom konaní sa v žiadnom prípade nejedná o preklúziu s poukazom na ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch. S účinnosťou od 01.09.2008 sa však v ustanovení § 88 zákona č. 372/1990 Z. z. odsek 1 vo vyššie citovanom znení nenachádza, nakoľko bol zákonom č. 298/2008 Z. z. zrušený. Vzhľadom na to, že prechodné ustanovenia zákona o priestupkoch neupravujú spôsob ako postupovať pri výkone rozhodnutia vydaného pred účinnosťou novely vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z., na výkon rozhodnutia, ktorým bola uložená sankcia za priestupok je potrebné použiť ustanovenie § 51 zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v platnom znení, v zmysle ktorého, ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Súdny exekútor teda zastáva názor, že nakoľko k novele zákona o priestupkoch, ktorou bolo ustanovenie § 88 ods. 1 zrušené, došlo skôr, ako by uplynula trojročná prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia obsiahnutá v tomto ustanovení. je potrebné postupovať podľa novelizovanej právnej úpravy, a teda, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. Tento názor podopiera aj skutočnosť, že v novelizovanom zákone o priestupkoch nie sú obsiahnuté žiadne intertemporálne ustanovenia, ktoré by v prípadoch, ako je tento, umožňovali postupovať podľa právnej úpravy, ktorá bola novelou zákona o priestupkoch č. 298/2008 Z. z. zrušená. V tomto prípade totiž treba mať na zreteli zásadu, že vznik právneho vzťahu je potrebné posudzovať podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho vzniku avšak obsah tohto právneho vzťahu (kam patrí aj otázka preklúzie) je už potrebné, aj vzhľadom na spomínanú absenciu intertemporálnych ustanovení, posudzovať podľa novelizovanej právnej úpravy. Uvedený názor zastáva aj Najvyšší súd SR v Uznesení 2 Cdo 4/2008 z 31.03.2009, v ktorom okrem iného uvádza. že treba vychádzať zo všeobecnej zásady, že vznik právneho vzťahu sa posudzuje podľa predpisov pred novelou a jeho obsah podľa predpisov novely. Najvyšší súd potvrdil, že prekluzivita nároku štátu vzniknutého z rozhodnutia, ktoré je podkladom exekúcie (exekučného titulu), patrí do obsahu právneho vzťahu. Treba preto posúdiť plynutie prepadnej lehoty tak, že exekúciu treba nariadiť (nie ukončiť) pred uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty. Taktiež dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/12/2012 zo dňa 26.06.2013, ktorý sa zaoberal rovnakým problémom. V odôvodnení uznesenia sp. zn. 15Er/941/2009-12 zo dňa 09.11.2016, ktorým súd rozhodol o pripustení zmeny účastníka konania na strane oprávneného, samotný súd konštatuje, že súd po oboznámení sa s obsahom návrhu na pripustenie zmeny účastníka konania, zmluvou o postúpení pohľadávok ako aj ďalším spisovým materiálom viažucim sa k veci dospel k záveru. že práva a povinnosti oprávneného prešli na spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., Bratislava. Súd v jednotlivých rozhodnutiach pôsobí zmätočne, ak na jednej strane rozhodne o zmene účastníka konania a súčasne exekúciu zastaví z dôvodu preklúzie práva, ktorá, podľa názoru súdu, nastala dňom 09.06.2011. Pri akceptácii takéhoto právneho stanoviska súdu je nesporné, že nikdy nemohlo prísť k účinnému postúpeniu prekludovanej (t.j. zaniknutej) pohľadávky (práva). K samotnej preklúzii práva uvádza, že sa jedná o hmotnoprávny inštitút zániku práva, a preto je na mieste pri reálnych preklúziách aplikovať pri zastavení exekučného konania ust. § 57 ods. 1 písni. f) (zánik práva), nie neúčinnosť exekučného titulu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Záverom si k tejto téme dovoľuje uviesť, že súdne rozhodnutia vo všeobecnosti predstavujú výsledok subsumácie zisteného skutkového stavu vecí pod konkrétne ustanovenie právneho predpisu. V prípade nedodržania tejto premisy zo strany súdu budú rozhodnutia vykazovať znaky svojvoľnosti rozhodovania, a priamo porušovať čl. 2 ods. 2 Ústavy SR (rozhodovanie spôsobom určeným v zákone a jeho medziach). Nazdáva sa. že v prípade
ak súd pri zastavení exekúcie v roku 2017 aplikuje a dôvodí zrušeným a tohto času teda neexistujúcim ustanovením § 88 z. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v prípadoch kedy lehota na vykonanie uloženej sankcie preukázateľne uplynula až po zrušení uvedeného ustanovenia, súd očividne nepostupuje v súlade s vyššie uvedenou premisou. Na základe vyššie uvedených skutočnosti navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť v celom rozsahu.
3. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
4. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení že odvolanie proti I. výroku bolo podané neoprávnenou osobou (súdnym exekútorom ) - teda nie stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP a § 37 ods. 1 EP), skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu veci, zaoberal sa otázkou, či odvolanie proti napadnutému uzneseniu o zastavení exekúcie nie je potrebné odmietnuť (v zmysle § 386 CSP).
6. Podľa § 386 písm. b) Exekučného poriadku odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
7. Odvolací súd dospel k názoru, že odvolanie môže podať strana v ktorej neprospech bolo rozhodnuté. V tomto prípade je to oprávnený a nie súdny exekútor.
8. Súdny exekútor nemohol podať odvolanie ani v prípade, ak sa rozhodovalo o trovách exekúcie.
9. V zmysle § 355 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
10. V zmysle § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 <. a 335 ods. 1 <., f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) <. a § 164 <., o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
11. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
12. Novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom č. 299/2013 Z. z. účinnou od 01.11.2013 bola z ustanovenia § 58 ods. 6 vyňatá možnosť podania odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutiach podľa § 57 Exekučného poriadku.
13. Pokiaľ teda Exekučný poriadok (a ani iný právny predpis) výslovne neuvádza, že proti rozhodnutiu súdu o trovách exekúcie je prípustné odvolanie, nie je takéto odvolanie prípustné.
14. Vzhľadom na to, že v danom prípade odvolanie proti I. výroku podal súdny exekútor ako neoprávnená osoba odvolanie bolo potrebné odmietnuť v zmysle § 386 písm. b) CSP a proti II. výroku nie je odvolanie prípustné, preto nemohol odvolací súd rozhodnutie napadnuté odvolaním preskúmať a meritórne rozhodnúť, ale musel odvolanie v súlade s § 386 písm. c) CSP odmietnuť. Prípustnosť podať odvolanie v danom prípade nemôže vzniknúť ani na základe nesprávneho poučenia súdu.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté počtom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).