Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-4C/30/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou, v spore žalobcov v 1.rade D.. F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, 2.rade F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, 3.rade D.. J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., L. XXXX/XX, 4.rade E. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, 5.rade D.. J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., B. XXXX/X, zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 3, IČO: 36 861 375 proti žalovaným v 1.rade F.. T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., Č. V. B., X.Z. XXX/XX, 2.rade E. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., Č. V. B., K.H. XXX/XX, zastúpeným JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou, so sídlom v Trenčíne, Palackého 85/5, za účasti D.. G. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., Č. V. B., X. XXX/XX ako intervenienta na strane žalovaných, zastúpeného JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou, so sídlom v Trenčíne, Palackého 85/5, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že nehnuteľnosti v kat. úz. V. B. zapísané Okresným úradom, katastrálnym odborom Partizánske na LV č. XXX ako parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere 197 m2 a parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 98 m2 a na LV č. XXX ako parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere 385 m2 patria v celosti do dedičstva po Š. X., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX.

II. Žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. až v 5. rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí , samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. IV. Súd intervenientovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia v l. až 5. rade sa podanou žalobou proti žalovaným v 1. a 2. rade domáhali určenia, že nehnuteľnosti zapísané na Správe katastra Partizánske v liste vlastníctva č. XXX k.ú. V. B. ako parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere 197 m2 a parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 98 m2 a v liste vlastníctva č. XXX k.ú. V. B. ako parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere 385 m2 patria do dedičstva po nebohom Š. X., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, v celosti. Žalobu odôvodnili tým, že nehnuteľnosti zapísané v KN Správy katastra Partizánske na LV č. XXX k.ú. V. B. ako parc. č XXXX/X orná pôda vo výmere 197 m2 a parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 98 m2 sú vlastnícky vedené na meno žalovanej v 1. rade v celosti. Nehnuteľnosť zapísaná v KN Správy katastra Partizánske v LV č. XXX k.ú. V. B. ako parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere 385 m2 je vedená na meno žalovaného v 2. rade v celosti. Tieto nehnuteľnosti pôvodom pochádzajú z poz. knižnej parc. č. XXX roľa vo výmere 41 á 36 m2 z vložky č. XXX k.ú. V. B.. V prírode ide o pás široký 3 až 5 metrov, ktorý zostal ako zbytková parcela po vyvlastnení zvyšnej časti poz. knižnej parc. d. XXX. Pozemnoknižná parc. č. XXX z vl. č. XXX k.ú. V. B. bola vedená vlastnícky na mene Š.Z. R., neskôr vydatej X., zomrelej XX.XX.XXXX. Dedičské

konanie po nej bolo vedené na Štátnom notárstve Topoľčany pod číslom D 1348/78 a nehnuteľnosti z vl. č. XXX zdedil Š. X. v celosti. Tento zomrel dňa 25.09.1996, dedičské konanie po ňom bolo vedené na Okresnom súde Topoľčany pod číslom 5D 2221/96. Pozemky z vl. č. XXX boli síce v dedičskom konaní prejednané, až na tento zbytok parc. č. XXX, a to v dôsledku nesprávne vyhotovenej identifikácie. Sú zákonnými dedičmi po Š. X.H., čím dokladajú ich aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. V roku 1960 bolo na základe geometrického plánu vykonané vyvlastnenie okrem iného aj poz. kn. parc. č. XXX, až na vyššie uvedený pás dnes označený ako parc. č. XXXX/X,XXXX/X T. XXXX/X, v tej dobe táto časť pozemku bola označená ako parc. č. XXX/X. Táto časť teda vyvlastnená nebola, zostala naďalej vo vlastníctve ich právnej predchodkyne Š. X. a po nej nehnuteľnosť zdedil Š. X.Č.. V roku 2000 si nechala F. H. Q., J.. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. B., R.. B.Á. XXX/XX vyhotoviť' u notárky JUDr. Vlasty Rybanskej notársku zápisnicu o osvedčení o vyhlásení o vydržaní, v ktorej vyhlasuje, že tieto nehnuteľnosti, t.j. parc. č. XXXX/X, XXXX/X T. XXXX/X vydržala. Notárska zápisnica bola spisaná pod číslom N 131/2000, NZ 133/2000. Táto notárska zápisnica bola základom pre záznam vlastníckeho práva v katastri na meno osvedčiteľky a táto potom zrejme následne s nehnuteľnosťami nakladala a previedla ich na žalovaných. Tvrdenie osvedčiteľky o tom, že nehnuteľnosti vydržala, je však nepravdivé. Bolo použité výlučne na ten účel, aby sa dosiahlo vyhotovenie notárskej zápisnice a záznam vlastníckeho práva na katastri. Ako zákonní dedičia Š. X. sa preto domáhajú v zmysle § 123 a § 126 Obč. zák. ochrany tohto vlastníckeho práva a určenia, že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom Š. X., zomrelom XX.XX.XXXX. Majú naliehavý právny záujem na tomto určení, keďže v súčasnej dobe sú nehnuteľnosti vedené na iné osoby a bez tohto určenia ich nemôžu nechať prejednať v dodatočnom dedičskom konaní a zapísať v katastri na svoje meno.

2. Žalovaní v 1. a v 2. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 06.04.2010 k žalobe uviedli, že žalovaná v l. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X, orná pôda vo výmere 197 m2, parc. č. XXXX/X,zastavané plochy vo výmere 98m2, parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere 92 m2, parc. č. XXXX/X, orná pôda vo výmere 1335 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy vo výmere 224 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy vo výmere 504 m2 v k.ú. V. B., zapísaných na LV č. XXX, v podiele 1/1. Žalovaný v 2. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X, orná pôda vo výmere 385 m2, parc. č. XXXX/X, orná pôda vo výmere 2 263 m2 v kat. úz. V. B., zapísaných na LV č. XXX, v podiele l/1. Uvedené nehnuteľnosti nadobudli od svojej matky H. Q., rod. H., a to na základe darovacej zmluvy, vedenej na Správe katastra Partizánske pod sp. zn. 1217/2000. Ich matka F. H. Q. nadobudla vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č.XXXX/X vydržaním v zmysle ust. § 134 ods. 1 a2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, o čom bola spísaná notárska zápisnica o osvedčení vyhlásenia o vydržaní podľa ust. § 56 ods. 1 pism. g) a § 63 zákona č. 323/1992 Zb. notársky poriadok, vedená pod sp. zn. N 131/2000, NZ 133/2000 zo dňa 17.03.2000. Nehnuteľnosti, ktoré žalobcovia žiadajú zahrnúť do dedičstva, užívali pôvodne rodičia Q. H. a jeho manželka X., J.. U.Á., pričom samotná F. H. Q. užívala predmetné nehnuteľnosti od roku 1950 v prírode nerušene, dobromyseľne a pokojne až doteraz. Ostatné nehnuteľnosti nadobudla titulom dedenia po svojich rodičoch Q. H. a manželka X., J.. U., nakoľko F. H. Q. bola jediným zákonným dedičom v prvom rade po Q. H. a manželke X. H., rod. U.. Parcela XXXX/X, X.. Č.. XXXX/X T. X.. Č.. XXXX/X sú susedné parcely k ostatným uvedeným parcelám (v bezprostrednej blízkosti). Q. H. a jeho manželka X., rod. U. sporné nehnuteľnosti užívali v prírode aj spolu so svojimi ostatnými hore opísanými nehnuteľnosťami, kde v užívaní neboli nikým a ničím rušení, pokojne a v dobrej viere, že im patria. Následne do ich užívania vstúpila ich dcéra F. H. Q.. Sporné nehnuteľnosti spočiatku užívali manželia Q. H. a manželka X., neskôr aj so svojou jedinou dcérou a jediným zákonným dedičom v prvom rade F. H. Q., ktorá ich následne užívala ďalej spolu so svojím manželom G. Q. a deťmi T. Q., J.. X., (správne zrejme T. X., J. Q.) a E. Q.. Po celú dobu opísaného užívania neboli zo strany právnych predchodcov žalobcov a ani súčasných žalobcov vznesené žiadne námietky, resp. výhrady ohľadne užívania. Aj samotní žalobcovia ako právni nástupcovia v prvom rade po nebohom Š. X. vo svojom žalobnom návrhu priznali, že o existencii sporných nehnuteľností nemali donedávna vedomosť. Sporné nehnuteľnosti neboli zahrnuté do dedičského konania po nebohej X. H., J. U.C. T. Q. H., kde však F. H. Q., vzhľadom na zanedbateľnú a v prírode takmer nespoznateľnú výmeru sporných nehnuteľností k celkovej výmere ostatných nehnuteľností a predchádzajúce pokojné nikým a ničím nerušené užívanie, bola v tom, že spolu s ostatnými nehnuteľnosťami zdedila aj sporné nehnuteľnosti, a teda bola so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľná v tom, že jej patria, t.j. konala v dobrej viere o existencii právneho titulu. Žalobcovia vo svojom žalobnom návrhu správne uviedli, že sa v prírode jedná o úzky a dlhý pás, bežným okom nespoznateľný, t.j. bez presného geometrického zamerania. F. H. Q. nakladala so spornými nehnuteľnosťami ako s vlastnými a bola v dobrej viere, že jej sporné nehnuteľnosti

patria, t.j. že je ich vlastníkom. Jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľného omylu držiteľa bol správne uvažovaný i pomer plochy nadobudnutého a skutočne držaného pozemku. Pri posúdení pomeru nadobudnutého a skutočne zdedeného pozemku za účelom zistenia, či sa oprávneným držiteľom stal nadobúdateľ, ktorý sa ujal držby časti susedného pozemku, ktorého vlastníctvo nenadobudol, tak je správne vychádzať z pomeru všetkých na seba nadväzujúcich nadobudnutých parciel k uchopenej časti cudzieho pozemku (rozh. NS ČR sp. zn. 22 Cdo 3588/2008). Možno teda konštatovať, že platné právo, a ani judikatúra nevyžadujú, aby sa oprávnená držba opierala o právny dôvod spôsobilý k nadobudnutiu práva. Ku kvalifikácii držby ako oprávnenej je však potrebné, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere o existencii takéhoto právneho titulu. Zo strany F. H. Q. (toho času už nebohej) došlo k splneniu všetkých zákonných podmienok ust. § 134, § 872 ods. 6 zákona Č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a menovaná nadobudla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním, kde osvedčenie o vyhlásení o vydržaní má len deklaratórny charakter.

3. Intervenient na strane žalovaných v písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu uviedol, že žalobcovia sa v tomto súdnom konaní domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o ktorých existencii do dňa podania žaloby nemali žiadnu vedomosť, resp. nevedeli, že niečo majú. V súčasnej dobe sa hlásia k niečomu, čo takmer 58 rokov nevedeli, že majú 58 rokov to je takmer celý ľudský život. Kde boli celý ten čas. Prečo sa nezaujímali o svoj pozemok? Kde bol ich záujem o tento pozemok. Nikde neboli, lebo nevedeli, že niečo tam akýsi pásik pôdy vôbec existuje. Pri posudzovaní celej prejednávanej záležitosti treba vychádzať zo základného kritéria, resp. zo základnej otázky, a to kto vyvlastňoval pozemok, resp. pozemky žalobcov? Boli to H., Q. T. Z. X.? Bol to štát. Štát, ktorý mal za úlohu vyvlastniť pozemok X.. Štát vždy vyvlastňoval pozemky ako celok, nenechával malé úzke pásiky. Má za to, že rozsah vyvlastnenia rodiny žalobcov zodpovedá ich skutočnému rozsahu užívania pozemkov. Štát vyvlastnil pozemok X.H. po hranicu, resp. po hranicu reálneho (skutočného) užívania pozemkov, za ktorou bol pozemok H.. A takto užívala rodina H., následne rodina Q. a v neposlednom rade rodina X. tento úzky pásik. Opak by sa priečil zdravému rozumu. Pásik, čo zostal, nemal žiadny hospodársky resp. iný význam, jeho výmera bola zanedbateľná, a teda, ako zhodne uvádzajú aj žalobcovia, bol k ničomu. Zhodne aj žalobcovia uvádzajú, že nikto nemohol tušiť, že tu zostal akýsi pásik pôdy. Treba zdôrazniť, že vyvlastnenie realizovali štátne orgány a tie predsa mali k dispozícii všetky listinné doklady o vlastníctve potrebné k vyvlastneniu nehnuteľnosti vo vlastníctve rodiny žalobcov. Q. si dali osvedčiť vlastníctvo k časti pozemku len preto, že tento pozemok aj skutočne užívali už rodičia nebohej H. Q.A.. Osvedčením len bol potvrdený skutkový stav, ktorý reálne existuje, a teda došlo k zosúladeniu skutkového a právneho stavu. A tak v dobrej viere tento pozemok je užívaný celkom 58 rokov. Taktiež nemožno spochybniť dobrú vieru H. Q. pri osvedčovaní, pretože iný skutkový stav nepozná. Ak je nezrovnalosť pri rozlohe pozemku, je presvedčený, že táto nezrovnalosť je následkom nesprávnych zápisov a nie toho, aby Q. osvedčovali nehnuteľnosť, ktorá nebola vo vlastníctve H.Í. Q.. Vlastníctvo sporných pozemkov nikdy nespochybnilo ani Mesto Partizánske, ktoré s ním jednalo ako s vlastníkom pri uzatváraní dohody o zámene pozemkov. Išlo o bezodplatnú zámenu časti pozemkov spočívajúcu v bezplatnom umiestnení septiku na pozemku, ktorý je predmetom sporu, na ktorý je napojená stavba tribúny a šatne futbalového klubu vo vlastníctve mesta Partizánske, kde mesto Partizánske mu naproti tomu umožnilo rozšíriť vstup na jeho pozemok do domu. V danom prípade mesto Partizánske konalo ako orgán verejnej moci, ktorý má k dispozícii vlastnú evidenciu pozemkov a taktiež majetko-právne oddelenie považovalo jeho za vlastníka sporného pozemku, a teda ani mesto Partizánske, ktoré je priamo napojené na portál Správy katastra Partizánske nezistilo nezrovnalosti ohľadne vlastníctva sporných pozemkov. V stanoviskách a vyjadreniach žalobcov je celá rada nepresností. Žalobcovia uvádzajú, že o predmetný pozemok sa nestarajú. Práve naopak, v dobrej viere sa starajú a v dobrej viere užívajú tento pozemok. Keby sa nestarali, tak dnes by tam po 58 rokoch rástli stromy v priemere 40 cm a nie prútiky. Nedôveryhodne sa javí i tá skutočnosť, kde žalobcovia uvádzajú, že v poľnom pláne z roku 1976 ako figurant vystupuje P. Q.. Takúto osobu v príbuzenskom vzťahu nepozná. Je až zarážajúce, s akou hrdosťou sa žalobcovia hlásia k bezvýznamnému pásiku pôdy po 58 rokoch. Pýta sa, prečo sa nezaujímali ako im štát vyvlastnil ich parcelu. Pýta sa, kde boli, keď žiadal o stavebné povolenie na jeho rodinný dom, veď predsa toto povolenie bolo už po roku 1989 a bolo vyvesené verejne na úradnej tabuli mesta Partizánske a bolo každému verejne dostupné. Už sa žalobcovia predsa nemuseli báť ľudí v dlhých čiernych kabátoch. Teória a závery žalobcov, že oni nemuseli, a ani nevedeli, že im ešte z čias komunizmu zostal akýsi bezpredmetný pásik pôdy, ale bez akéhokoľvek zaváhania uvádzajú, že oni, resp. H. Q., ktorá nebola účastníčka vyvlastňovacieho konania, musela o tom vedieť, že tam zostal pásik. Iný výklad ani žalobcovia nepripúšťajú. Je bývalý dôstojník - plukovník a môže povedať, že keby len náznakom alebo

z reči svokrovcov mal vedomosť o tom, že je tu nejaký spor, resp. pochybnosť o ich vlastníckom práve, nestaval by na cudzom pozemku rodinný dom, ktorý po jeho smrti budú užívať jeho deti a ich deti. 4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, intervenienta na strane žalovaných, vykonaním ohliadky nehnuteľností na mieste samom, oboznámením obsahu výpisov z listu vlastníctva č. XXX vydaných Správou katastra Partizánske pre kat. úz. V. B., výpisov z listu vlastníctva č. XXX vydaných Správou katastra Partizánske pre kat. úz. V. B., výpisu z pozemkovej knihy vl. č XXX pre kat. úz. V. B., Osvedčenia o dedičstve zo dňa 19.3.1998, sp. zn. 5D 2221/96-36, D not 1162/96, rozhodnutia Štátneho notárstva Topoľčany zo dňa 28.11.1978, č.k. D 1348/78-8, kópie katastrálnej mapy, notárskej zápisnice napísanej dňa 17.3.2000 v notárskom úrade JUDr. Vlasty Rybánskej so sídlom v Topoľčanoch pod sp. zn. N 131/2000, NZ 133/2000, darovacej zmluvy zo dňa 7.12.2000, výpisu z pozemkovej knihy vl. č. XXX a vl. č. XXX pre kat. úz. V. B., kúpnej zmluvy zo dňa 12.9.1952 Čd. 291/52, výmeru Okresného národného výboru v Partizánskom zo dňa 18.9.1952, sp. zn. Čd 291/52, identifikácie parciel č. Kl 1270/2010, výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. V. B., výpisu z pozemkovej knihy vl. č. XXX pre kat. úz. V.Ľ. B., návrhu na zápis prevodu správy národného majetku v EN č. Fin-4-práv./76-V.Bce zo dňa 17.6.1976, administratívnej dohody o prevode správy národného majetku zo dňa 10.7.1962, rozhodnutia Okresného národného výboru, Odboru výstavby v Topoľčanoch č. Výst. 4422/61 zo dňa 13 .6.1961, výkazu plôch ku geometrickému plánu č. 482-920-210-1960 z 31. 3. 1961, geometrického plánu č. 482-920-210-1960, geometrického plánu č. 482-920-210-1960 na utvorenie parc. č. XXX/X, XXX/X, vyvlastňovacieho plánu zo dňa 16.3.1961, vyvlastňovacieho súpisu a plánu z 31.3.1961, hospodárskej zmluvy zo dňa 30.9.1976, výkazu plôch ku geometrickému plánu č. 761-2520-0461/76 na rozdelenie parc. č. XXX/X - XXX/X, geometrického plánu č. 761-2520-0461/76, geometrického plánu č. 26/1999 zo dňa 18.1.2000, výpisu z pozemkovej knihy vl. č. XXX pre kat. úz. Veľké Bielice a vl. č. XXX pre kat. úz. V. B., výkazu plôch ku GP č. 762-2520-1291/76, geometrického plánu na rozdelenie a oddelenie parc. č. 581/2, 581/4, 582/2, poľného nákresu, výkazu plôch ku GP č. 761-2520-1291/76, geometrického plánu na rozdelenie parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X zo dňa 17.9.1976, snímky z pozemkovej mapy zo dňa 11.1.1978, notárskej zápisnice sp. zn. N 424/77, NZ 424/77 zo dňa 7.10.1977, geometrického plánu č. 761-2520-0461/76 na rozdelenie - oddelenie parcely č. XXX/X - XXX/X, vyhlásenia T. K. zo dňa 23.1.2010 výmeru Povereníctva potravinárskeho priemyslu v Bratislave zo dňa 28.6.1960, výkazu plôch ku GP č. 299-210-920-1960-1 z 29.5.1960, GP č. 299-210-920-1960-1 z 29.5.1960, výkazu plôch ku GP č. 299-210-920-1960-2 z 28.5.1960, geometrického plánu č. 299-210-920-1960-2 zo dňa 28.5.1960, identifikácie parciel z 30.3.2011, vyvlastňovacieho súpisu a plánu z 31.3.1961, rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Prievidzi zo dňa 16.4.2010 č. OPU - 764-2010/1173/871-C, vyjadrenia Správy katastra Partizánske , spisu N 131/00, NZ 133/00, spisov OS Topoľčany sp. zn. 5D/2221/96, D 522/73, D 1438/78, a zistil, že žalobcovia v 1. až v 5. rade sú dedičia zo zákona po Š. X., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. 5. Z výpisu z pozemnoknižnej vložky č. 400 pre kat. úz. V. B. vyplýva, že vlastníčkou nehnuteľnosti parc. č. XXX roľa vo výmere 6675 m2 bola Š. R. v celosti. Právna predchodkyňa žalobcov Š.Á. X., rod. R. užívala nehnuteľnosť do roku XXXX. Dňa XX.XX.XXXX zomrela. 6. Podľa rozhodnutia Štátneho notárstva v Topoľčanoch zo dňa 28.11.1978, č. k. D 1348/78-8, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 26.1.1979, nadobudol neb. Š. X. ako dedič po neb. Š. X., J.. R. do vlastníctva okrem iného aj poľnohospodársku pôdu v kat. úz. V. B. v užívaní JRD, zapísanú v PKN vl. č. 400 ako parc. č. XXX roľa vo výmere 6675 m2 v celosti. 7. Z Osvedčenia o dedičstve zo dňa 19.03.1998 číslo konania 5D 2221/96-36, D not 1162/96 vydaného JUDr. Gabrielou Palugovou, notárkou so sídlom v Topoľčanoch vyplýva, že parc. č. XXX v kat. úz. V. B. zapísaná vo vl. č. XXX ako roľa vo výmere 6675 m2 nebola predmetom dedičského konania po poručiteľovi Š. X. zomrelom dňa XX.XX.XXXX a nebola v dedičskom konaní po Š. X. vyporiadaná. 8. Z výmeru Povereníctva potravinárskeho priemyslu v Bratislave zo dňa 28.06.1960, ktorým bol opravený Výmer býv. Povereníctva potravinárskeho priemyslu a výkupu pôdohospodárskych výrobkov z 15.4.1959 č. 721/13 - 004/1959 vyplýva, že z nehnutel'nosti vedenej v pozemnoknižnej vložke č. XXX kat. úz. V. B. pod parc. č. XXX na meno Š. R. a z ďalších nehnuteľností v kat. úz. V. B., parc. č. XXX, parc. č. XXX, X.. Č.. XXX/X T. X.. Č.. XXX bola odňatá časť, ktorá je vyznačená v GP vyhotovenom Okresným meračským strediskom v Topol'čanoch dňa 29.05.1960 pod novým parcelným číslom 584/2 a 586/4. Z výkazu plôch ku geometrickému plánu č. 299-210-920-1960-1 zo dňa 29.05.1960 Čd 1055/61 vyplýva, že z PKN parc. č. XXX vo výmere 6675 m2 bola odňatá v prospech Roľníckeho skladištného družstva v Partizánskom, výmera 2539 m2. Výmera 2539 m2 z parc. č. XXX bola podľa tohto geometrického plánu zahrnutá do novo vytvorenej parc. č. XXX/X dvor vo výmere 5198 m2. Zvyšná výmera 4136 m2 (6675 m2 - 2539 m2) parc. č. XXX zostala vo

vlastníctve právnej predchodkyne žalobcov Š. X., rodenej R.. Podľa GP č. 299-210-920-1960-1 bola z parc. č. XXX odňatá a do parc. č. 584/2 vo výmere 5198 m2 zahrnutá výmera 2539 m2, ktorá podľa označenia v geometrickom pláne predstavuje časť resp. diel ,,1 ". Diel ,,1" podľa zobrazenia na tomto geometrickom pláne predstavuje časť parc. č. XXX na začiatku v smere od štátnej cesty. (prednú časť) Výmerom Povereníctva potravinárskeho priemyslu a výkupu pôdohospodárskych výrobkov z 15.04.1959 č. 721/13-004/1959, ktorý bol opravený výmerom Povereníctva potravinárskeho priemyslu v Bratislave zo dňa 28.6.1960 bola preto na základe tohto geometrického plánu odňatá časť parc. č. XXX v smere od štátnej cesty. Parc. č. XXX/X vo výmere 5198 m2 (diel ,,1" z parc. č. XXX) bezprostredne susedila s parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X vo výmere 4459 m2 podľa tohto geometrického plánu bezprostredne susedila so zostatkom parc. č. XXX vo výmere 4136 m2. 9. Zmeny na základe výmeru zo dňa 15.04.1959 č. 721/13-004/1959, opraveného výmerom zo dňa 28.06.1960 boli zapísané do pozemnoknižnej vložky č. XXX. Z PKN vl. č.XXX pre kat. úz. V. B. vyplýva, že parc. č. XXX roľa vo výmere 6675 m2 zapísaná vo vl. č. XXX bola podľa geometrického plánu zo dňa 29.5.l960 zlúčená s parcelarni číslo XXX/X, XXX, XXX, XXX T. XXX/X a následne rozdelená tak, že sa vytvorila parcela č. XXX roľa vo výmere 4136 m2, ktorá bola zapísaná spät' do vložky č. XXX. Časť parc. č. XXX vo výmere 2539 m2 už ako časť parc. č. XXX/X dvor vo výmere 5198 m2 zostala zapísaná vo vložke č. XXX ako vlastníctvo Čsl. štátu - Poľnohospodársky nákupný a zásobovací podnik, n.p. Bratislava. 10. Rozhodnutím ONV, odboru výstavby v Topoľčanoch zo dňa 13.6.1961, č. Výst.4422/61 bola vyvlastnená časť nehnuteľnosti zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XXX ako parc. č. XXX roľa vo výmere 6675 m2 označená v geometrickom pláne č. 482-920-210-1960 zo dňa 31.03.l961 ako časť, resp. diel ,,1" vo výmere 3332 m2. Táto časť parc. č. XXX bola vyvlastnená za účelom výstavby školy vo V.C. B.. Vyvlastnená časť parc. č. XXX vo výmere 3332 m2 označená ako časť, diel ,,1" bola zahrnutá podľa tohto geometrického plánu do parc. č. XXX/X.

11. Podľa administratívnej dohody o prevode správy národného majetku zo dňa 10.07.1962 odovzdal Okresný investorský útvar Topoľčany MNV vo Veľkých Bieliciach správu národného majetku, stavbu školy a pozemkov pod výstavbu školy podľa geometrického plánu parc. č. XXX/X T. XXX/X. 12. Z kúpnej zmluvy zo dňa 12.09.1952 a z výmeru Okresného národného výboru v Partizánskom zo dňa 18.09.1952, sp. zn. Čd 291/52 vyplýva, že Q. H. kúpnou zmluvou zo dňa 12.09.1952 previedol na jeho dcéru, právnu predchodkyňu žalovaných vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v kat. úz. V. B. zapísaným v PKN vl. č. XXX ako parc. č. XXX/X v 6114-inách a vo vl. č. XXX ako parc. č. XXX/X v 1/2-ici. 13. Z výpisu z pozemkovej knihy vl. č. XXX pre kat. úz. V. B. T. V.. Č.. XXX pre kat. úz. V. B. vyplýva, že právna predchodkyňa žalovaných bola vlastníčkou parc. č. XXX/X v ? -ici a parc. č. XXX/X v 6/14-inách. 14. Z geometrického plánu zo dňa 17.09.1976, č. 762-2520-1291/76 vyplýva, že v čase jeho vyhotovenia boli sporné pozemky označené ako parc. č. XXX/X. Sporné pozemky boli v teréne oddelené a mali spoločnú hranicu s pozemkom parc. č. XXX/X. Hranica pozemku parc. č. XXX/X na strane priľahlej k pozemku parc. č. XXX/X (sporné pozemky) bola priama a rovná, nebola lomená. 15. Z hospodárskej zmluvy zo dňa 30.09.1976 vyplýva, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. V. B. označené podľa stavu EN ako parc. č. XXX/X vo výmere 708 m2 (v zmluve je uvedené parc. č. XXX/X, číslo 2 je však prečiarknuté a dopísané je číslo 1) a iné nehnuteľnosti zamerané geometrickým plánom č. 761-2520-0461/76 zo dňa 4.2.1976 z pozemnoknižných parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X zapísaných vo vl. č. XXX boli prevedené Poľnohospodárskym nákupným a zásobovacím podnikom n.p. Bratislava na Miestny národný výbor Veľké Bielice. Grafická a popisná časť GP sú v rozpore, v GP sú prečiarknuté čísla parciel, v dôsledku čoho nie je možné identifikovať jednotlivé parcely, v grafickej časti majú rôzne pozemky rovnaké parcelné čísla. 16. Z notárskej zápisnice spísanej na Štátnom notárstve v Topoľčanoch dňa 7.10.1977 pod sp. zn. N 424/77, NZ 424/77 vyplýva, že A. H., T. H. a právna predchodkyňa žalovaných vyporiadali ich podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam v kat. úz. V. B. zapísaným v PKN vl. č. XXX ako parc. č. XXX/X roľa vo výmere 7778 m2 (správne 7078 m2) a vo vl. č. XXX ako parc. č. XXX/X roľa vo výmere 7787 m2 reálnym rozdelením. Rozdelením parciel vznikli parcely č. XXX/X roľa vo výmere 6926 m2, ktorá bola prikázaná do vlastníctva právnej predchodkyni žalovaných a ide o pozemok, ktorý má spoločnú hranicu so spornými pozemkami a parcela č. XXX/X roľa vo výmere 5997 m2 , parc. č. XXX/X zastavaná plocha vo výmere 1004 m2 a parc. č. XXX/X roľa vo výmere 580 m2, ktoré boli prikázané do podielového spoluvlastníctva Kolomana Olaha a Anny Olahovej rovnakým dielom, teda každému v ? -ici. 17. Z geometrického plánu č. 26/1999 zo dňa 18.1.2000 vyplýva, že sporné pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX/X T. XXXX/X boli vytvorené z pozemku zapísaného v PKN vl. č. XXX ako parc. č. XXX.

18. Z notárskej zápisnice napísanej dňa 17.03.2000 v notárskom úrade JUDr. Vlasty Rybánskej so sídlom v Topoľčanoch pod sp. zn. N 131/2000, NZ 133/2000 vyplýva, že právna predchodkyňa žalovaných požiadala notárku o spísanie osvedčenia o vyhlásení o vydržaní v zmysle § 56 ods. l písm. g) a § 63 zák. č. 323/92 Zb. Notárka JUDr. Vlasta Rybanská na základe § 56 ods. 1 písm. g) a § 63 zák. č. 323/1992 Zb. o vyhlásení o vydržaní osvedčila prehlásenie právnej predchodkyne žalovaných, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v kat. ú.z. V. B. X.. Č.. XXXX/X orná pôda vo výmere 385 m2, parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere 197 m2 a parc. č. XXXX/X zast. plocha, dvor vo výmere 98 m2 v celosti. V notárskej zápisnici je uvedené, že tieto nehnuteľnosti v kat. úz. V. B. boli pôvodne zapísané v pozemnoknižnej vl. č. XXX ako parc. č. XXX roľa vo výmere 4136 m2, ktorá parcela bola zameraná geometrickým plánom zo dňa 07.03.2000 pod č. 26/1999 a boli vytvorené nové parcely a to parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere 385 m2, parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere 197 m2 a parc. č. XXXX/ X zast. plocha, dvor vo výmere 98 m2. Z notárskej zápisnice vyplýva že, takto vyčlenené nehnuteľnosti užívali v prírode pôvodne rodičia F. H. Q. Z.. Q. H. T. X. J.. U., pričom samotná F. H. Q. nehnuteľnosti užívala od roku 1950 v prírode nerušene, dobromyseľne a pokojne.

19. Z darovacej zmluvy zo dňa 07.12.2000 vyplýva, že F. H. Q. darovala okrem iného sporné nehnuteľnosti žalovaným v 1. a v 2. rade, a to žalovanej v 1. rade parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere 197 m2 a parc. č. XXXX/X zastavaná plocha vo výmere 98 m2 a žalovanému v 2. rade parc. č. XXXX/ X orná pôda vo výmere 385 m2. Vklad vlastníckeho práva bol Správou katastra povolený dňa 3.l.2001 pod č. V 1217/00. 20. Z výpisu z LV č. XXX pre kat. úz. V.É. B. vyplýva, že vlastníčkou pozemkov parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere 197 m2 a parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 98 m2 je žalovaná v l. rade, ktorá ich nadobudla darovacou zmluvou zapísanou pod č. V 1217/00-1/0l. 21. Z výpisu z LV č. XXX pre kat. úz. V.É. B. vyplýva, že vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/X orná pôda je žalovaný v 2. rade, ktorý ho nadobudol darovacou zmluvou zapísanou pod č. V 1217/00-1/01. 22. Z kópie katastrálnej mapy pre kat. úz. V. B. vyplýva, že pozemky parc. č. XXXX/X až 3 susedia z jednej strany s ihriskom a z druhej strany s pozemkami parc. č. XXXX/X, X T. E.. 23. Z rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Prievidzi zo dňa 16.04.2010, č. OPU-764-2010/1173/871-C vyplýva, že žalobcom bola priznaná náhrada (za prevzatie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu a za vyvlastnenie nehnuteľnosti bez vyplatenia náhrady) za časť PKN parc. č. XXX zapísanú vo vl. č. XXX ako roľa vo výmere 6675 m2 vo výmere 5871 m2 (2539 + 3332 m2). 24. Z identifikácie parciel č. K l 1270/2010 vydanej Správou katastra Partizánske vyplýva, že pôvodná PKN parcela zapísaná vo vl. č. XXX ako parc. č. XXX roľa vo výmere 4136 m2 je zapísaná ako parcely registra C parc. č. XXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a vo zvyšnej časti ako parcely registra E č. XXX T. XXX/X. Vlastníkom časti pôvodnej parcely evidovanej v registri E ako parc. č. XXX vo výmere 9 m2 je právny predchodca žalobcov Š. X.. 25. Z vyhlásenia T. K. zo dňa 23.10.2010 vyplýva, že vyhotovil geometrický plán č. 26/1999 zo dňa 18.01.2000. GP si u neho objednával, vybavoval a aj platil p. E. Q.. Na samotnom meraní na mieste sa spolu s ním zúčastnili E. Q., P. Q. T. X. T. P. F. D.. G. X.. Oni aj určovali, ako má predmetné parcely rozdeliť, žalovaný v 2. rade mu aj pomáhal pri meraní s meračským pásmom. Ich matka H.Í. Q. mala byť v tom čase v nemocnici. 26. Z identifikácie parciel vypracovanej Správou katastra Partizánske pod č. Kl 832/2011 vyplýva, že pôvodná PKN parcela zapísaná v pozemkovej knihe pre kat. úz. V. B. vo vl. XXX ako roľa parc. č. XXX vo výmere 4136 m2 je v súčasnosti evidovaná ako parc. č. XXXX bez určenia výmery a parc. č. XXXX vo výmere 351 m2 obe vo vlastníctve mesta Partizánske a ako parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaného v 2. rade a parc. č. XXXX/X, XXXX/X vo vlastníctve žalovanej v l. rade. 27. Podľa vyjadrenia Správy katastra Partizánske a príloh k nemu z parc. č. XXX T. Č.. XXX vznikla na základe geometrického plánu č. 299210-920-1960-1 oddelením parcela č. XXX/X. Zo zvyšku parc. č. XXX bola na základe geometrického plánu č. 482-920-210-1960 odčlenená časť, ktorá bola začlenená do parc. č. XXX/X. Po odčlenení ostal z pôvodnej parcely č. XXX nedotknutý úzky pás susediaci s parc. č. XXX/X. Z kópie mapy evidencie nehnuteľností vyplýva, že zbytková časť parcely č. XXX bola označená ako parcela č. XXX/X. Mapa je aktualizovaná po roku 1960, súpisy parciel z tých čias sa u Správy katastra Topoľčany nezachovali. Z písomnej časti geometrického plánu č. 761-2520-0461/76 zo dňa 04.02.1976 vyplýva, že z PKN vl. č. XXX bola zabratá parcela č. XXX/X dvor vo výmere 5198 m. Túto parcelu neskôr geodet opravil na parc. č. XXX/X o výmere 5196 m2. Nevedia jednoznačne posúdiť prečo, domnievajú sa, že zosúladil stav s mapou evidencie nehnuteľností. Parcela č. XXX/X

- záhrada vo výmere 708 m2 (neskôr prečíslovaná na XXX/X) je uvedená v novom stave, čiže ako parcela odčlenená a vytvorená z parciel uvedených v doterajšom stave, ktoré boli vo vlastníctve Čsl. štátu - Poľnohospodárskeho a nákupného podniku. V grafickej časti geometrického plánu býva nový stav označený červenou farbou, čo však nie je pri parcele č. XXX/X vo výmere 708 m2. Pri podrobnom skúmaní je vidieť, že uvedený plán je plný chýb, nevysvetliteľných opráv, výkaz plôch nemá rozdelený na časť majetko-právnu (časť, kde sú jednoznačne uvedené parcely z pozemkovej knihy a je podkladom na usporiadanie vlastníctva) a časť EN, kde sú uvedené parcely zobrazené na mape EN a táto časť slúži na to, aby plán bol zosúladený výmerovo. Pri pláne nie je v súlade grafická časť s písomnou časťou. Takýto nesúlad a chyby v geometrickom pláne neboli v 70. - 80. rokoch nezvyčajné, vlastníctvu z pozemkovej knihy sa nepripisoval až taký význam ako v súčasnosti. Spätná interpretácia situácie býva niekedy obtiažna, človeka neznalého pomerov môže pomýliť a je veľmi ťažké zaujať jednoznačné stanovisko. V grafickej časti geometrického plánu č. 761- 2520-0461/76 zo dňa 04.02.1976 je parcela EN č. XXX/X uvedená ako zbytková pozemkovo- knižná parcela č. XXX. Z počítačovej sútlače pôvodného nultého pozemkovo-knižného stavu a súčasného stavu katastra nehnuteľností vyplýva, že parcely č. XXXX/X, XXXX/X T. XXXX/X sú vytvorené z pôvodnej PKN parcely č. XXX, a to na strane susediacej s pôvodnou PKN parcelou č. 582/2, teraz evidovanou ako parcely č. XXXX/X, Č.. XXXX/X T. Č.. XXXX/XX. Geometrický plán č. 203-23428-920-58 sa v archíve správy katastra nenachádza a nie je im známe, k akému účelu bol vyhotovený a akých parciel sa dotýkal. 28. Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodol rozsudkom č. k. 4C/30/2010-366 zo dňa 10.05.2011, ktorým určil že nehnuteľnosti v kat. úz. V.A. B. zapísané Správou Partizánske v LV č. XXX ako parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere 197 m2 a parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 98 m2, v LV č. XXX ako parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere 385 m2 v celosti patria do dedičstva po Š. X., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX. Zároveň súd žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v sume 1.271,05 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 29. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 19Co/285/2011-383 zo dňa 22.03.2012 tak, že napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že súd I.stupňa sa nezaoberal tým, či právni predchodcovia H. Q.Č. boli oprávnenými držiteľmi a či ich oprávnená držba mohla u H. Q. vôbec vyvolať dobromyseľné nadobudnutie sporných nehnuteľností s ohľadom na tvrdenie žalovaných, že rozsah užívania sporných nehnuteľností bol totožný u právnych predchodcov Q. H.. Dôkaznú povinnosť majú žalovaní, nakoľko v súlade s ustálenou judikatúrou dobrú vieru s prihliadnutím na požiadavku bežnej a obvyklej opatrnosti držiteľa musí preukazovať ten, kto tvrdí, že vec vydržal. Preukázanie dobromyseľnosti je procesnou povinnosťou toho, kto sa dovoláva pre nich priaznivých záverov vyplývajúcich z vydržania vlastníckeho práva. 30. Súd doplnil dokazovanie výsluchom svedkyne O. U., oboznámením obsahu prehlásenia F. H. zo dňa 16.05.2012, odvolania F. H. z 15.05.2012,záverečného návrhu z 10.05.2013, záverečného stanoviska zo dňa 24.05.2013, vyjadrenia žalobcu D.. F. X. , vyjadrenia M. X. T. E. G., vstupu inervenienta do konania zo dňa 06.02.2017, podania zo dňa 30.08.2017, potvrdenia zo 14.07.2017, vyjadrenia zo dňa 09.10.2017, Nálezu US zo 16.03.2016 I.ÚS 549/2015-33, vyjadrenia zo 06.10.2017, uznesenia OS Bratislava IV. zo dňa 15.08.2017 č.k. 65D/296/2017-48, uznesenia OS Partizánske z 24.08.2018 č.k. 4C/30/2010-466, uznesenia OS Partizánske z 24.08.2018 č.k. 4C/30/2010-467, oznámenia z 05.10.2017, potvrdenia z 28.09.2018, záverečného návrhu z 18.04.2019, uznesenia OS Bratislava IV. zo dňa 25.10.2018 č.k. 69D/542/2018-69, záverečného návrhu z 18.04.2019. 31. Svedkyňa O. U. vo výpovedi uviedla, že žalobcov nepozná, pozná žalovanú v 1.rade a jej rodinu. S matkou žalovanej v 1.rade bola jej matka vzdialená príbuzná. Asi pred 3 rokmi sa stretla so žalovanou v 1.rade a jej mužom a pýtala sa jej, či majú nejaký problém s roľou, pretože keď prišla na návštevu k jej matke tak tam bola jedna pani , o ktorej jej matka povedala, že je od X. a že im žalovaná v 1.rade s mužom zobrali roľu. Pani od X. jej ukazovala nejaké papiere ale ona sa s ňou o tom vôbec nerozprávala a povedala jej, že ju to vôbec nezaujíma. Pýtala sa potom na to matky F. O. a matka jej povedala, že X. mali konfiškát a zostala "Olacheje roľa". Túto mali oni a H. Q., J.. H.. Keď sa nasťahovali do rodinného domu, ktorý je v susedstve žalovanej v 1.rade a jej muža, tak boli na tom mieste bola len H. Q., jej muž a jej rodičia, vždy tam videla len ich, to bolo vždy voľné pole, nikoho iného tam nevidela. Toto bolo obdobie 60.-70. -tych rokov. V roku 1967 zmaturovala, potom sa hneď aj vydala a bývala na inom mieste. Pokiaľ bola matku navštíviť tak tam boli vždy len Q. T. H., nikdy tam žalobcom nevidela, ani sa nikdy nespomínalo, že by tam niečo mali. Matka vždy hovorila, že X. mali konfiškát a ostatné čo zostalo, boli Olacheje role. Matka vždy hovorila, že roľa, ktorá tam bola, bola na polovicu Q. a na polovicu jej. Obdobie pred 60 rokmi si nepamätá, podľa nej to bolo stále na mieste samom tak rovnako. U nich sa

hovorilo vždy v tom zmysle, že to bolo H. a ich. Bola to matkina starosť. V prírode žiadna hranica ani z jednej , ani z druhej strany nebola. hranice medzi pozemkami boli len brázdy.

32. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len "CSP"), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 33. Podľa § 115 a § 116 Obč. zákonníka č. 141/1950 Zb. (účinného od 01.1.01951), vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve. Vlastnícke právo k lmuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky, ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu. 34. Podľa § 135a ods. 1,2,3 Obč. zákonníka (účinného od 01.04.1983), vlastníkom veci, ktorá môže byt' predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. l) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods.2). Ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe (§ l32a ods. l) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (§ 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát, občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadiť právo osobného užívania. Takto však nemožno nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Takto nemožno nadobudnúť ani právo k pozemku, ktorý je v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. 35. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 36. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 37. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. 38. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. 39. Podľa § 131 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať náklady potrebné pre údržbu a prevádzku veci. 40. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 41. Podľa § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. 42. Podľa § 63 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení účinnom do 30.11.2000, v notárskej zápisnici o osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spíše notár vyhlásenie účastníka k zákonom ustanoveným podmienkam vydržania, najmä o okolnostiach, dobe a nepretržitosti držby nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, prípadne vyhlásenie dotknutého vlastníka nehnuteľnosti a obecného úradu, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, že nemajú ku vzniku uvedeného práva občana výhrady. Ďalej v nej uvedie dôkazy, ktoré mu boli predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností.

43. Podľa § 460, Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

44. Podľa § 482 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou. Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.

45. Podľa § 483 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané.

46. Súd po doplnení dokazovania a zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba žalobcov je podaná dôvodne. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobcovia sú dedičmi po nebohom Š. X., ktorý je dedičom po nebohej Š.Á. X., rodenej R.. Š. X. bola vlastníčkou pozemku v kat. úz. V. B. zapísaného v PKN vl. č. XXX ako parc. č. XXX roľa vo výmere 66 á 75 m2 (6675 m2). Na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Topoľčanoch zo dňa 28.11.1978, sp. zn. D 1348/78-8 nadobudol vlastnícke právo okrem iného aj k pozemku zapísanému v PKN vl. č. XXX ako parc. č. XXX v kat. úz. V. B. Š. X., Z.. XX.XX.XXXX. Dedičmi po nebohom Š. X. boli pôvodní žalobcovia v l. až v 5. rade. V priebehu konania zomrela žalobkyňa v 2. rade P. X.. Dedičmi po nej boli žalobcovi a v 1., v3., v 4. a v 5.rade. Počas konania zomrel aaj žalobkyňa v 4. rade V. B., ktorej dedičmi boli D.. P. B., Z.. XX.XX.XXXX, žalobkyňa v 3.rade a žalobca v 5.rade. D.. P. B. tiež zomrel dňa XX.XX.XXXX a jeho dedičmi sú žalobcovia v 3. A v 5.rade. V dedičskom konaní po neb. Š. X. nebol pozemok pôvodne zapísaný v PKN vl. č. XXX ako parc. č. XXX prejednaný a vyporiadaný. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že nehnuteľnosti zapísané Správou katastra Partizánske v LV č. XXX k.ú. V. B. ako parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere 197 m2 a parc. č. XXXX/X zast. plochy a nádvoria vo výmere 98 m2 a v LV č. XXX k. ú. V. B. ako parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere 385 m2 patria do dedičstva po nebo Š. X. zomrelom dňa XX.X.XXXX v celosti. Naliehavý právny záujem na takomto určení žalobcovia preukázali tým, že časť nehnuteľnosti v kat. úz. V. B. zapísanej v PKN vl. č. XXX ako parc. č. XXX roľa vo výmere 6675 m2, ktorú vlastnila ich právna predchodkyňa a ktorú podľa právoplatného rozhodnutia ŠN v Topoľčanoch zdedil ich právny predchodca Š.K. X., je v súčasnej dobe zapísaná v Správe katastra na listoch vlastníctva č. XXX T. XXX ako vlastníctvo žalovaných a bez takéhoto určenia nie je možné prejednať túto časť nehnuteľnosti v dedičskom konaní po nebohom Š. X. a zapísať vlastníctvo v ich prospech.

47. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, nikdy neboli majetkom štátu alebo obce, ale zostali majetkom právnej predchodkyne žalobcov, a jej dediča Š. X., pretože v roku 1959 bola pre potreby Roľníckeho skladištného družstva v Partizánskom odňatá z parc. č. XXX časť vo výmere 2539 m2 a v roku 1961 bola na základe rozhodnutia ONV, odboru výstavby v Topoľčanoch vyvlastnená časť vo výmere 3332 m2. Spolu bolo z celkovej výmery 6675 m2 parc. č. XXX odňatých a vyvlastnených 5871 m2. Táto skutočnosť vyplýva aj z rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Prievidzi zo dňa 16.4.2000 č. OPÚ-764-2010/1173/871-C. Vo vlastníctve právnej predchodkyne žalobcov zostala z pôvodnej parcely č. XXX výmera 804 m2. Z tejto výmery bolo 9 m2 vrátených v rámci ROEP právnemu predchodcovi žalobcov. Zvyšok predstavuje výmeru 795 m2. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že ide o pozemky v súčasnosti evidované ako parc. č. XXXX/X, XXXX/X T. XXXX/X vo výmere spolu 680 m2, pričom zvyšok výmery (115 m2) sa stratil zrejme nepresnosťami pri vytyčovaní hraníc pozemkov a pri zápisoch do evidencie nehnuteľností. Časť pôvodnej nehnuteľnosti parc. č. XXX vo výmere 804 m2 nikdy nebola vo vlastníctve štátu a zostala vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcov. Žalovaní namietali aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov vo vzťahu k parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X z dôvodu, že tieto pozemky sú vytvorené z časti parc. č. XXX, ktorá sa stala majetkom štátu. Z pripojených listinných dôkazov, najmä výmeru o oprave výmeru o odňatí časti parcely č. XXX z roku 1960, rozhodnutia o vyvlastnení z roku 1961 a s nimi súvisiacich geometrických plánov, výpisov z vl. č. XXX T. XXX vyplýva postup pri odňatí a vyvlastnení jednotlivých častí parc. č. XXX v prospech Čsl. štátu a tiež rozsah odňatia a vyvlastnenia, grafické a číselné označenie parciel a ich umiestnenie vo vzťahu k susediacim pozemkom. Dokazovaním vykonaným oboznámením obsahu týchto listín nebolo tvrdenie žalovaných o tom, že sporné pozemky sa v minulosti stali vlastníctvom štátu preukázané. Zostatok parc. č. XXX po zmenách realizovaných výmerom zo dňa 15.04.1959 a rozhodnutím o vyvlastnení svojou výmerou a tvarom zodpovedá uvedeným listinným dôkazom. Aj z vyjadrenia Správy katastra Partizánske vyplýva, že po vyvlastnení PKN parc. č. XXX ostala časť pozemku účastníkmi označená ako "pásik", v súčasnosti evidovaná ako parc. č. XXXX/X, XXXX/X T. XXXX/X nevyvlastnená. Vlastnícke právo právnych predchodcov žalobcov k tejto časti pozemku PKN parc. č. XXX preto nezaniklo ani znárodnením ani vyvlastnením. Z týchto dôvodov súd pri rozhodnutí vychádzal z toho, že vlastníkom sporných pozemkov nebol štát a že žalobcovia sú vo veci aktívne vecne legitimovaní. 48. Súd pri rozhodnutí vychádzal z toho, že vykonaným dokazovaním bolo nepochybne

preukázané, že právna predchodkyňa žalobcov Š. X., J.. R. bola vlastníčkou nehnuteľnosti v kat. úz. V. B. zapísanej v PKN vl. č. XXX ako parc. č. XXX roľa vo výmere 6675 m2. Š. X., J.. R. dňa XX.XX.XXXX zomrela. Na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Topol'čanoch zo dňa 28.11.1978 č. k. D 1348/78-8 nadobudol túto nehnuteľnosť právny predchodca žalobcov Š. X., Z.. XX.XX.XXXX. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 26.01.1979. Š. X. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Dedičmi po Š. X. sú pôvodní žalobcovia v 1. až v 5. rade. V dedičskom konaní po nebohom Š. X. nebola nehnutel'nost' v kat. úz. V. B. zapísaná v PKN vl. č. XXX ako parc. č. XXX vyporiadaná. Z listinných dôkazov, výpisu z pozemkovej knihy vl. č. XXX, rozhodnutia ŠN v Topoľčanoch č.k. D 1348/78-8 zo dňa 28.11.1978, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 26.01.1979 jednoznačne vyplýva, že vlastníčkou parcely, z ktorej boli vytvorené pozemky, ktoré sú predmetom sporu bola matka žalobcov Š. X., J.. R. a po jej smrti sa stal vlastníkom na základe právoplatného rozhodnutia ich otec Š. X., ktorý ku dňu smrti nehnuteľnosť nepredal, nezamenil, nedaroval, ani iným spôsobom nepreviedol na inú osobu alebo štát. Vykonaným dokazovaním nebol preukázaný žiadny právny úkon alebo skutočnosť, na základe ktorých by Š. X. stratil vlastnícke právo alebo na základe ktorých by jeho vlastnícke právo k nehnuteľnosti zaniklo. Z týchto dôvodov súd považoval žalobu žalobcov za podanú dôvodne. 49. Právna predchodkyňa žalovaných F. H. Q. nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v kat. úz. V. B. zapísaným na LV č. XXX T. XXX na základe Osvedčenia o vyhlásení o vydržaní v zmysle § 56 ods. 1 písm. g) a § 63 zák. č. 323/1992 Zb.. V notárskej zápisnici zo dňa 17.03.2000 sp. zn. N 131/2000, NZ 13 3/2000 bolo notárkou osvedčené prehlásenie právnej predchodkyne žalovaných, že je výlučnou vlastníčkou parc. č. XXXX/X, X.. Č.. XXXX/X, X.. Č.. XXXX/X na základe toho, že tieto nehnuteľnosti užívali v prírode pôvodne jej rodičia nebohí Q. H. T. X. J.. U., pričom ona užíva predmetné nehnuteľnosti od roku 1950 v prírode nerušene, dobromyseľne a pokojne až doteraz. 50. Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná "so zreteľom na všetky okolnosti". Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania, základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby. 51. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v danom prípade boli nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu spôsobilým predmetom vydržania a právni predchodcovia žalovaných boli spôsobilými subjektmi vydržania, preto tieto predpoklady vydržania považoval za preukázané. Ďalšími predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť oprávnenej držby počas celej zákonom stanovenej doby. Podľa § 129 ods. 1 Obč. zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Podľa § 130 ods. 1 Obč. zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnosti ach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

52. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že oprávnenie vec držať môže patriť aj inej osobe ako vlastníkovi. Táto osoba (držiteľ) fakticky ovláda určitú hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec a nakladá s ňou ako s vlastnou, hoci chýba právom uznaný dôvod inak spôsobujúci prevod alebo prechod vlastníckeho práva. Držiteľ je oprávnený v takom prípade, ak je subjektívne presvedčený, že vec, s ktorou nakladá, mu patrí. Rozdiel medzi oprávnenou a neoprávnenou držbou je v dobromyseľnosti držiteľa v tom, že mu vec skutočne patrí. Dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. 53. Posúdenie toho, či je držiteľ dobromyseľný alebo nie je, je potrebné vždy hodnotiť objektívne, do úvahy treba brať nielen osobné presvedčenie držiteľa, ale aj to, či pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí, a ide o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú

možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. (rozhodnutie NS SR zo dňa 27.10.2010 sp. zn. 4Cdo 283/2009).

54. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že sporné nehnuteľnosti začali užívať starí rodičia žalovaných Q. H. a jeho manželka X. J.. U. spolu s ich dcérou, matkou žalovaných. Súd pri hodnotení, či držba sporných nehnuteľností právnymi predchodcami žalovaných bola oprávnená a či právni predchodcovia žalovaných boli oprávnenými držiteľmi sporných nehnuteľností vychádzal z toho, že pre nadobudnutie sporných nehnuteľností do ich držby nie je (neexistuje) právny titul (dôvod). Starí rodičia žalovaných, ktorí zrejme prevzali sporné nehnuteľnosti do držby, resp. začali ich od určitej doby užívať spolu so svojimi nehnuteľnosťami žiadny právny titul na ich prevzatie do držby nemali. Nebolo preukázané, že by s právnymi predchodcami žalobcov uzavreli zmluvu, ktorá aj keby bola neplatná, by mohla byť dôvodom, pre ktorý začali od určitej doby časť nehnuteľnosti žalobcov užívať. Takisto nebola preukázaná ani iná skutočnosť, na základe ktorej začali právni predchodcovia žalovaných sporné nehnuteľnosti od určitého času užívať a na základe ktorej by sa mohli oprávnene domnievať, že im táto časť nehnuteľnosti žalobcov patrí. Neb. Q. H. a jeho manželka nemohli byť dobromyseľní v tom, že tu titul (dôvod) na prevzatie sporných nehnuteľností do držby bol, lebo žiadny úkon z ich strany vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam v tom čase vykonaný nebol tak, aby sa mohli domnievať, že titul (dôvod) na prevzatie sporných nehnuteľností do držby bol, i keby v skutočnosti takýto titul (dôvod) neexistoval. Pokiaľ ide o právnu predchodkyňu žalovaných, žalovaní vo svojich tvrdeniach vychádzali z toho, že ona bola v tom, že spolu s ostatnými nehnuteľnosťami, ktoré nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.09.1952 od svojho otca Q. H., nadobudla aj sporné nehnuteľnosti. Túto kúpnu zmluvu považovali za titul (dôvod), na základe ktorého nadobudla do držby aj sporné nehnuteľnosti. Toto tvrdenie žalovaných súd nemohol považovať za preukázané. Právna predchodkyňa žalovaných nemala v roku 1952 dôvod domnievať sa, že kúpnou zmluvou z 12.09.1952 nadobudla od svojho otca aj časť susedného pozemku, pretože v čase uzavretia kúpnej zmluvy v roku 1952 susedný pozemok (teraz sporné nehnuteľnosti) v tom čase ešte užívala jeho vlastníčka, právna predchodkyňa žalobcov. Právni predchodcovia žalobcov a žalobcovia užívali parc. č. XXX až do roku 1954. Okrem toho k vytvoreniu sporných nehnuteľností, tzv. "pásika" došlo až po odňatí a vyvlastnení časti pozemku parc.. XXX v roku 1959 a v roku 1961, preto v roku 1952, keď bola kúpna zmluva uzavretá, boli pozemky užívané ešte ich vlastníkmi v súlade s ich zápisom v evidencii nehnuteľností a ich hranice neboli sporné. Časť pozemku PKN parc. č. XXX, z ktorej vznikol neskôr tzv. "pásik", bola v čase uzavretia kúpnej zmluvy v roku 1952 (aj v roku 1950, odkedy podľa notárskej zápisnice mala právna predchodkyňa žalovaných nehnuteľnosti užívať) nedielnou súčasťou celého pozemku právnej predchodkyne žalobcov. Starí rodičia a právna predchodkyňa žalovaných nepochybne vedeli, kto bol vlastníkom susedného pozemku, a vedeli aj to, pokiaľ siahajú hranice ich pozemku, pretože svoj pozemok užívali, obrábali ho a v čase uzavretia kúpnej zmluvy susedný pozemok parc. č. XXX užívali a obrábali rodičia žalobcov. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní uviedla, že plot, ktorý sa nachádza na sporných pozemkoch na strane od ihriska, patrí ihrisku. Jej výpoveď potvrdil aj žalovaný v 2. rade. Z ich výpovedí vyplýva, že hranica časti pôvodného PKN pozemku č. XXX vyvlastnenej na výstavbu školy na strane od pozemkov žalovaných bola v teréne tvorená (označená) plotom až po výstavbe ihriska v 60. rokoch. Tento plot netvoril v tom čase hranicu s pozemkom právnej predchodkyne žalovaných parc. č. XXX/X. Až do výstavby plota teda nebol žiaden dôvod domnievať sa, že sporný "pásik" patrí do vlastníctva právnej predchodkyne žalovaných. Starí rodičia žalovaných, ktorí zrejme ako prví prevzali do držby a začali užívať sporné nehnuteľnosti, poznali hranice svojich nehnuteľností, ktoré v takýchto hraniciach užívali do určitého času. Keď od určitého času začali užívať svoje pozemky spolu so spornými pozemkami, čím sa hranica pozemkov, ktoré dovtedy užívali, posunula oproti predošlej hranici asi o tri metre v prednej časti a asi o štyri metre v zadnej časti ich pozemku, tak túto skutočnosť starí rodičia žalovaných pri normálnej, bežnej opatrnosti museli zistiť. Omyl v ploche skutočne nadobudnutého a skutočne držaného pozemku tiež v danom prípade neprichádza do úvahy, pretože starí rodičia žalovaných užívali svoje pozemky v určitých hraniciach už dlho pred vytvorením sporných nehnuteľností. Sporné nehnuteľnosti neprevzali do držby v rovnakom čase ako svoje nehnuteľnosti, aby mohlo dôjsť u nich k ospravedlniteľnému omylu v pomere skutočne nadobudnutých nehnuteľností a skutočne užívaných nehnuteľností. Omyl v pomere skutočne nadobudnutých nehnuteľností a skutočne užívaných nehnuteľností neprichádza do úvahy ani u právnej predchodkyne žalovaných, pretože ona tiež nenadobudla svoje nehnuteľnosti v tom istom čase, keď začala užívať sporné pozemky. Svoje nehnuteľnosti nadobudla v roku 1952 a sporné nehnuteľnosti začala užívať niekedy začiatkom 60. rokov. Z uvedených dôvodov nemožno považovať tvrdenie žalovaných, že podmienky vydržania vlastníckeho práva zo strany ich právnej predchodkyne boli splnené už v roku 1962 za preukázané. 55. V rozpore s tvrdením žalovaných o tom, že ich právna predchodkyňa užívala po celú

dobu nehnuteľnosti v dobrej viere, že jej patria je skutočnosť, že v roku 1976 bol vyhotovený geometrický plán č. 762-2520-1291/76, v ktorom je oddelený pozemok parc. č. XXX/X (pozemok právnej predchodkyne žalovaných) od pozemku označeného v geometrickom pláne ako parc. č. XXX/X (t.j. od sporných pozemkov). Oba pozemky majú spoločnú jednu hranicu, pričom spoločná hranica pozemkov je kratšia ako dĺžka celého pozemku parc. č. XXX/X (patriaceho právnej predchodkyni žalovaných), ktorá je priľahlá k pozemku parc. č. XXX/X. Z toho je zrejmé, že pozemok parc. č. XXX/X (teraz sporné pozemky) v roku 1976 - 1977 netvoril súvislý rovno bežný pás s pozemkom parc. č. XXX/X vo vlastníctve právnej predchodkyne žalovaných. Aj v roku 1976 - 1977 teda muselo byť právnej predchodkyni žalovaných zrejmé, že nejde o súčasť jej pozemku a nemohlo u nej dôjsť k omylu v tom, že sporný pozemok vtedy označený ako parc. č. XXX/X, patril k pozemku parc. č. XXX/X. Parc. č. XXX/X mala podľa geometrického plánu rovnú hranicu a parc. č. XXX/X s ňou susedila ale len v určitej časti. Pozemok parc. č. XXX/X nebol ani predmetom vyporiadania pri rozdelení podielového spoluvlastníctva k pozemku parc. č. XXX/X, z ktorého bol vytvorený pozemok parc. č. XXX/ X a pozemku parc. č. XXX/X, v súčasnosti evidovanému ako parc. č. XXXX/X, X T. E.. V tom čase si právna predchodkyňa žalovaných vlastnícke právo k sporným pozemkom neuplatňovala. Nebola u nej prítomná subjektívna stránka oprávnenej držby t.j. presvedčenie, že je vlastníčkou aj sporného "pásika". Z geometrického plánu jej muselo byť pritom zrejmé, že sporné nehnuteľnosti, tzv. "pásik" nie sú v jej vlastníctve, pretože nejde o súčasť jej pozemku parc. č. XXX/X, ktorý nadobudla kúpnou zmluvou v roku 1952. Je možné prisvedčiť tvrdeniu žalovaných, že ich právna predchodkyňa nemohla mať vedomosť o tom, v akom rozsahu bola PKN parc. č. XXX zabratá družstvom a následne vyvlastnená, avšak mohla mať a aj mala vedomosť o tom, kde je hranica jej pozemku PKN parc. č. XXX/X, vytvoreného v septembri 1976, pretože hranica pozemku parc. č. XXX/X bola súvislá a nebola lomená, t.j. nebola od určitej časti rozšírená o parc. č. XXX/X, teda o sporné pozemky. V roku 1976 musela právna predchodkyňa žalovaných z geometrického plánu č. 762-2520-1291/76 zistiť, že nie je vlastníčkou tzv. pásika a preto nebola u nej splnená podmienka oprávnenej držby sporných pozemkov. Súd pri hodnotení, či bola právna predchodkyňa žalovaných držiteľkou nehnuteľnosti v dobrej viere musel brať do úvahy, či pri bežnej, normálnej opatrnosti, ktorú bolo možné vzhľadom na okolnosti od nej požadovať, nemala, resp. nemohla mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že jej nehnuteľnosti patrili. Skutočnosti vyplývajúce z tohto geometrického plánu museli v právnej predchodkyni žalovaných v objektívne vyvolať pochybnosti o tom, že jej sporné nehnuteľnosti patria, a na tom nič nemení skutočnosť, že subjektívne bola naďalej v dobrej viere, že jej nehnuteľnosti patria. Vykonaním dokazovaním bolo preukázané, že právni predchodcovia žalovaných, ich starí rodičia a ich matka síce prevzali od určitého obdobia sporné pozemky do držby, avšak ich držbu nemožno so zreteľom na všetky okolnosti považovať za držbu oprávnenú, pretože nemali žiadny právny dôvod (ani domnelý) na ich nadobudnutie do držby. U právnych predchodcov žalovaných nejde ani o ospravedlniteľný omyl vo výmere nadobudnutých a skutočne užívaných nehnuteľností, pretože nebol preukázaný žiadny domnelý právny dôvod na základe ktorého sa držby ujali a tiež z dôvodu, že výmera sporných pozemkov je 680 m2, čo predstavuje pás široký na začiatku asi tri metre a na konci asi štyri metre, ktorú výmeru nie je možné považovať za zanedbateľnú a tiež takú, u ktorej by prichádzal do úvahy ospravedlniteľný omyl držiteľa v tom, že so svojou nehnuteľnosťou nadobudol aj takúto nehnuteľnosť. Domnelým právnym dôvodom u právnej predchodkyne žalovaných nemohla byť kúpna zmluva, ktorou nadobudla nehnuteľnosti od svojho otca Q. H., pretože v tom čase ešte boli pozemky obrábané pôvodnými vlastníkmi a ich hranice neboli sporné a sporný pásik vznikol až po vyvlastnení v šesťdesiatych rokoch. Okrem toho pozemky, ktoré právna predchodkyňa žalovaných nadobudla kúpnou zmluvou v roku 1952, nadobudla do podielového spoluvlastníctva, čo znamená, že nadobudla tzv. ideálny podiel, nie v prírode reálne určené a vyčlenené nehnuteľnosti. K reálnemu rozdeleniu nehnuteľností, ktoré kúpnou zmluvou v roku 1952 nadobudla došlo až v roku 1977. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že právna predchodkyňa žalovaných užívala sporné nehnuteľnosti po dobu stanovenú zákonom pokojne a nerušene a je pravdou, že k tomu prispela najmä nečinnosť žalobcov ako do úvahy prichádzajúcich dedičov po nebohom Š. X.. Aj keď žalobcovia časť parcely, ktorá nebola vyvlastnená neužívali, vlastnícke právo k nej ich predchodca nestratil, pretože vlastnícke právo sa nepremlčuje.

56. Na zápis vlastníckeho práva nadobudnutého vydržaním do katastra nehnuteľností sa vyžaduje deklaratórna verejná listina (spravidla rozsudok súdu alebo notárska zápisnica). Podkladom pre zápis vlastníckeho práva právnej predchodkyne žalovaných k sporným pozemkom bola notárska zápisnica spísaná dňa 17.03.2000 JUDr. Vlastou Rybánskou, notárkou so sídlom v Topoľčanoch. Náležitosťami takejto notárskej zápisnice je aj opísanie okolností, doby a nepretržitosti držby nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, prípadne vyhlásenie dotknutého

vlastníka nehnuteľnosti a obecného úradu, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, že nemajú ku vzniku uvedeného práva občana výhrady. Ďalej je náležitosťou notárskej zápisnice uvedenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností. Zo spisu notárskeho úradu JUDr. Vlasty Rybánskej sp. zn. N 131/00, NZ 133/00 nevyplýva, akým spôsobom bola preukázaná oprávnenosť držby právnej predchodkyne žalovaných. K držbe nehnuteľností sa nevyjadroval ani dotknutý vlastník, ani obec. Z popisnej časti geometrického plánu predloženého ako príloha k návrhu na vydanie osvedčenia o vy držaní vyplýva, že sporné pozemky vznikli odčlenením z PKN parc. č. XXX, pričom vlastník tejto parcely nebol zisťovaný. Osvedčované skutočnosti neboli preukázané žiadnymi dôkazmi. Notárska zápisnica vychádza len z tvrdenia právnej predchodkyne žalovaných a z geometrického plánu, ktorý si dala vypracovať a nevyplývajú z nej žiadne objektívne dôkazy preukazujúce, že právna predchodkyňa žalovaných mala sporné nehnuteľnosti po celú vydržaciu dobu v pokojnej dobromyseľnej držbe. 57. Právna predchodkyňa žalovaných sporné nehnuteľnosti nepochybne užívala, ale vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že splnila základné predpoklady vydržania a to oprávnenosť držby a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby. Okrem toho v konaní o vyhlásenie o vydržaní nebol dodržaný zákonom stanovený postup, keď neboli vykonané žiadne dôkazy na preukázanie podmienok vydržania a osvedčenie bolo vydané výlučne na podklade tvrdení právnej predchodkyne žalovaných. Na základe všetkých uvedených skutočností, súd nepovažoval splnenie všetkých zákl. predpokladov a podmienok stanovených zákonom pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním, právnymi predchodcami žalovaných za preukázané. 58. Keďže právny predchodca žalobcov Š.. X., ktorý sa stal vlastníkom nehnuteľností na základe právoplatného rozhodnutia, zomrel a vlastnícke právo prechádza dňom smrti z poručiteľa na jeho dedičov a dedičmi po neb. Š. X. sú žalobcovia, ktorí sa však nemôžu domáhať určenia vlastníctva v ich prospech, pretože majetok poručiteľa musí byť predmetom dedičského konania, súd žalobe žalobcov, ktorí sa domáhali určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po Š.. X., vyhovel a určil, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po Š. X.. Žalovaní namietali, že určenie predmetu dedičstva, t.j. určenie, že určité veci patria do dedičstva je predmetom osobitného konania o dedičstve a preto žalobcovia na takomto určení nemajú naliehavý právny záujem. Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že žalobcovia naliehavý právny záujem na takomto určení preukázali, pretože predmetom dedičského konania po Š. X. neboli sporné nehnuteľnosti, hoci právny predchodca žalobcov bol v čase jeho smrti nepochybne ich vlastníkom. Súd pri rozhodnutí vychádzal z toho, že predmetom dedičského konania po poručiteľovi sú veci, ktoré poručiteľ ku dňu smrti vlastnil, z toho, že nebohý Š. X. ku dňu smrti nepochybne bol vlastníkom sporných nehnuteľností a sporné nehnuteľnosti teda mali byť predmetom dedičského konania po ňom a z toho, že predmetom dedičského konania po ňom v skutočnosti neboli. Samotná skutočnosť, že žalobcovia podali žalobný návrh o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva a nedomáhali sa určenia, či nebohý Š. X. bol v právnom vzťahu k sporným nehnuteľnostiam alebo nie, keď inak boli tvrdenia žalobcov preukázané, súd nepovažoval za dôvod, pre ktorý by nemal resp. nemohol žalobe vyhovieť. 59. Súd v súlade s názorom odvolacieho súdu uvedeným v jeho uznesení vykonal dôkaz navrhnutý žalovanými, keďže na nich bola dôkazná povinnosť. Súd doplnil dokazovanie výsluchom svedkyne O. U., nar. XX.XX.XXXX. Súd zisťoval, či boli právni predchodcovia H. Q., teda starí rodičia žalovaných, oprávnenými držiteľmi, a či táto ich oprávnená držba mohla u H. Q. vyvolať dobromyseľné nadobudnutie sporných nehnuteľností. Vychádzal z toho, že dôkazná povinnosť zaťažuje žalovaných. Z výpovede žalovanými navrhnutej svedkyne však nebolo preukázané, že by starí rodičia žalovaných boli oprávnenými držiteľmi sporných nehnuteľností a že by ich oprávnená držba mohla u právnej predchodkyne žalovaných vyvolať dobromyseľné nadobudnutie sporných nehnuteľností. Svedkyňa sama uviedla, že na okolnosti spred roku 1960 si nespomína, keďže ešte sama bola dieťaťom a tiež neuviedla iné skutočnosti odôvodňujúce oprávnenú držbu starých rodičov žalovaných. Žalovaní na pojednávaní dňa 07.05.2013 zároveň predložili písomné vyjadrenie F. H., sestry svedkyne O. U., avšak rovnako ako v prípade svedkyne nebola z prehlásenia jednoznačne preukázaná oprávnená držba právnych predchodcov žalovaných. Ide iba o uvedenie určitých skutočností tvrdených matkou pani U. T. H., pričom z uvedených tvrdení nevyplýva oprávnenosť držby právnych predchodcov H. Q. pred rokom 1952. Navyše, dňa 15.05.2013 F. H. svoje písomné vyjadrenie odvolala. Zároveň mal súd za preukázané, že právni predchodcovia žalobcov predmetné nehnuteľnosti užívali a to až do roku 1954, pričom nebol preukázaný žiadny právny titul, na podklade ktorého by sa mali Q. H. a X. H. stať oprávnenými držiteľmi pred rokom 1952, preto právni predchodcovia H. Q. nemohli byť dobromyseľní v tom, že im dané nehnuteľnosti patria. Tvrdenia žalovaných, že H. Q. užívala sporné nehnuteľnosti v rovnakom rozsahu ako jej rodičia súd nepovažoval za preukázané. Právna predchodkyňa žalovaných predmetné nehnuteľnosti nemohla dobromyseľne nadobudnúť ani na základe oprávnenej držby nehnuteľností jej

rodičmi, pretože ani táto nebola preukázaná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd dospel k záveru, že v konaní nebola preukázaná dobromyseľnosť a oprávnenosť držby právnych predchodcov H. Q.. Skutočnosť, že právni predchodcovia začali uvedené nehnuteľnosti od istého času fakticky užívať, nezakladá u nich vznik oprávnenej držby. Navyše, čo sa týka sporného "pásika", ako bolo preukázané, k jeho vytvoreniu došlo až následne po vyvlastnení v roku 1959, čo rovnako vylučuje oprávnenosť držby právnych predchodcov žalovaných. 60. Žalovaní vo svojom záverečnom stanovisku tiež poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 549/2015-33 zo dňa 16.03.2016, ktoré predstavuje akési prelomenie občianskoprávnej zásady "nemo plus iuris", kedy na základe dobrej viery nadobúdateľa možno nadobudnúť vlastnícke právo i od nevlastníka. Ako sa uvádza v uvedenom rozhodnutí, dobrú vieru nadobúdateľa je potrebné dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu. Potom už zistenie, že osoba bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu. Súd vychádzal z okolností tohto sporu a mal za to, že v danom prípade nie je možné priznať žalovaným vlastnícke právo iba na základe toho, že vlastnícke právo nadobudli v dobrej viere. Je pravdou, že žalovaní nadobudli vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam od svojej matky H. Q. darovacou zmluvou, avšak k okolnostiam tohto prípadu patrí aj to, že právna predchodkyňa žalovaných nadobudla nehnuteľnosti na základe notárskej zápisnice spísanej o jej vyhlásení o vydržaní vl. práva. Náležitosťami takejto notárskej zápisnice je aj opísanie okolností, doby a nepretržitosti držby nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, prípadne vyhlásenie dotknutého vlastníka nehnuteľností a obecného úradu, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, že nemajú ku vzniku uvedeného práva občana výhrady. Náležitosťou notárskej zápisnice je uvedenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností. Zo spisu notárskeho úradu JUDr. Vlasty Rybanskej sp. zn. N 131/00, NZ 133/00 nevyplýva akým spôsobom bola preukázaná oprávnenosť držby právnej predchodkyne žalovaných. K držbe nehnuteľností sa nevyjadroval ani dotknutý vlastník, ani obec. Z popisnej časti GP predloženého ako príloha k návrhu na vydanie osvedčenia o vydržaní vyplýva, že sporné pozemky vznikli z pôvodnej parc.č. XXX, pričom vlastník tejto parcely nebol zisťovaný. Osvedčované skutočnosti neboli preukázané žiadnymi dôkazmi a notárska zápisnica vychádza len z tvrdenia právnej predchodkyne žalovaných. H. Q. teda nadobudla nehnuteľnosti na základe notárskej zápisnice. Ide o jednostranný právny úkon, predmetom ktorého je vyhlásenie o jej výlučnom vlastníctve k sporným nehnuteľnostiam, pričom ako bolo preukázané, uvedené osvedčenie nespĺňa zákonom požadované predpoklady. Uvedené skutočnosti preto mohli u žalovaných vzbudiť pochybnosti o nadobudnutí predmetných nehnuteľností ich matkou, nakoľko k zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností tak došlo v podstate iba na základe tvrdení ich právnej predchodkyne .

61. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

62. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

63. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona CSP tak, že žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko mal za to, že žalobcovia mali úspech v celom rozsahu a naopak žalovaní boli v konaní v celom rozsahu neúspešní.

64. Postavenie intervenienta ako subjektu podieľajúceho sa na výsledku konania závisí od toho, na koho strane intervenient v konaní vystupuje. V danom prípade sa intervenient zúčastňoval na konaní popri žalovaných, ktorí však boli v spore neúspešní, s poukazom na čo súd rozhodol tak, že intervenientovi náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 1 zákona CSP nepriznal. Súd neuložil intervenientovi povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania, nakoľko mal za to, že intervenientom sa stal len v priebehu tohto konania, ako i s prihliadnutím na skutočnosť, že nie je vlastníkom sporných nehnuteľností.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.