Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-24C/41/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou Z.. M. N. vo veci žalobkyne: I. E., nar. XX.X.XXXX, bytom v H., K. I. XXXX/XX, zast. S.. M. I., advokátkou so sídlom v H., V. XX, proti žalovanému: O. E., nar. XX.X.XXXX, bytom v H., K. I. 12XX/XX, zast. Advokátskou kanceláriou A., Y. & K. s.r.o., so sídlom v H., H. XX o vrátenie daru takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.1.2016 žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť vrátiť žalobkyni dar - nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. územia G., obec H. - G., obec H. IV ako stavba rodinný dom so súp. č. XXXX, stojaci na parc. č. XXXX/XX, pozemok parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemok parc. č. XXXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere XXX mX a nahradiť trovy konania. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa 26.11.2012 spolu so svojim manželom ako darcovia uzavreli darovaciu zmluvu, na základe ktorej darovali svojmu synovi, t.j. žalovanému nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. G.. Vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím správy katastra Košice zo dňa 16.1.2013 pod č. V XXXXX/XX, na základe čoho sa žalovaný stal výlučným vlastníkom darovaných nehnuteľností. V zmysle čl. IV darovacej zmluvy sa dohodli, že na darovaných nehnuteľnostiach sa zriaďuje v prospech žalobkyne vecné bremeno - právo doživotného užívania darovaných nehnuteľností. Dňa 11.10.2013 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 19C/194/2013 zo dňa 20.9.2013, ktorým súd rozviedol manželstvo žalobkyne s K. E.. Po darovaní ostala žalobkyňa v predmetnom dome bývať so žalovaným, jeho manželkou a ich synom. Po niekoľkých mesiacoch spolužitia sa začalo správanie žalovaného a jeho manželky voči žalobkyni a celkovo ich vzájomné vzťahy zhoršovať, a to najmä od času, kedy sa žalobkyňa rozviedla s bývalým manželom. Zhoršenie vzájomných vzťahov je zapríčinené predovšetkým správaním sa žalovaného voči žalobkyni. Žalovaný žalobkyňu uráža, ponižuje, neustále ju núti, aby sa z domu odsťahovala ku svojej matke žijúcej v obci O., vyhráža sa jej, že ju z domu vyhodí, že nechá vymeniť zámky na dverách, vyhádže jej veci na ulicu a do domu ju viac nevpustí. Žalovaný stále uvádza, že žalobkyni už v dome nič nepatrí, že tam už nie je pre ňu miesto, že len zaberá priestor a mala by konečne „vypadnúť“. Žalovaný žalobkyni vyhradil na užívanie jednu izbu, jej veci, ktoré sa do izby nezmestia napr. sezónne oblečenie premiestnil v lete 2014 na nevhodné miesto, kde im hrozí poškodenie. Žalovaný žalobkyňu cielene deptá, vytvára psychický teror a tlak až do tej miery, že v čase, keď je žalovaný so svojou manželkou doma, žalobkyňa ani nevychádza zo svojej izby, jedine tak sa môže vyhnúť jeho urážkam a slovným útokom. Žalovaný jej dokonca zakazuje zhovárať sa s vnukom, s ktorým má pekný vzťah.

V dôsledku dlhodobého stresu a napätia, ktorému je žalobkyňa vystavená pre správanie sa žalovaného voči nej, sa u nej prejavili psychické problémy a musela vyhľadať odbornú lekársku pomoc. Žalovaný namiesto toho, aby jej v tejto súvislosti poskytol pomoc, podporu, resp. zmenil svoje správanie, ju naďalej psychicky deptá, tvrdí, že je blázon, že by ju mali zavrieť na psychiatriu a pod. V dôsledku neustáleho ponižovania a urážok zo strany žalovaného voči žalobkyni sa ich vzájomné spolužitie v dome stalo neznesiteľným. Žalovaný sa voči žalobkyni správa hrubo, neváži si ju ako svoju matku, nespráva sa voči nej s úctou a rešpektom, nejaví o ňu žiadny záujem aký by mal syn javiť o svoju matku, s výnimkou urážok a nadávok s ňou v podstate vôbec nekomunikuje. Zlé vzťahy sa vyostrili na jeseň 2014, kedy bývalý manžel žalobkyňu v darovanom dome fyzicky napadol a žalovaný, ktorý bol prítomný, po celý čas útoku sa celej situácii len prizeral, nič na obranu žalobkyne nepodnikol, ani nepovedal, resp. sa nijako tento útok nepokúsil zastaviť alebo zabrániť mu. Práve naopak, žalovaný počas celého priebehu útoku, bývalého manžela výrazne podporoval, útok ešte viac vyostroval, doslova manžela hecoval, tvrdil, že útok na žalobkyňu je oprávnený, že dostala, čo jej patrí a ďalej už nemá čo v dome robiť, už ju v dome nechce, nech sa zbalí a ide bývať k svojej matke a že podobná situácia sa môže zopakovať, pokiaľ ho neposlúchne a ostane bývať v dome. Týmto svojim správaním žalovaný vzbudil v žalobkyni obavu o svoj život a zdravie, z toho dôvodu sa snažila od útoku nejaký čas tráviť u svojej matky v Dlhoni. Správanie sa žalovaného ako obdarovaného voči žalobkyni ako darkyni je v rozpore s dobrými mravmi, z toho dôvodu sa žalobkyňa domáha vrátenia daru.

2. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 17.11.2016 na základe návrhu žalobkyne, pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení: Súd určuje, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Košice, kat. odbor, nachádzajúcich sa v kat. území G., obec H. - G., okres H. IV, evidovaných ako stavba - rodinný dom so súp. č. XXXX stojaci na parc. reg. C č. XXXX/XX, pozemok - zastavané plochy a nádvoria parc. reg. C č. XXXX/XX o výmere XXX m pozemok - trvalé trávne porasty parc. reg. C č. XXXX/XX o výmere XXX m2. Žalovaný je povinný vypratať nehnuteľnosť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť žalobkyni trovy konania (č.l. 61).

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 29.2.2016 uviedol, že žalobkyňa svoj nárok na vrátanie daru zakladá na správaní sa žalovaného k žalobkyni, ktorým podľa jej názoru hrubo porušuje dobré mravy. Žalovaný má za to, že žalobkyňa nemá aktívnu vecnú legitimáciu domáhať sa žalovaného nároku, nakoľko žalobkyňou uplatňované právo na vrátenie daru nie je dôvodné, tvrdenia žalobkyne sú účelové, vykonštruované a nezakladajú sa na pravde. Žalovaný potom, čo s vďakou prijal od svojich rodičov dar, sa spolu so svojou manželkou a maloletým synom nasťahoval do darovanej nehnuteľnosti a začal hradiť všetky náklady na prevádzku daru, príkladne sa starať o dar, znášať všetky výdavky za služby spojené s užívaním daru ako inkaso, plyn, elektrinu, telefón, internet, vodu, odpad, daň z nehnuteľnosti, poistku, každoročné revízie plynového kotla a komína, ako aj všetky prípadné opravy nehnuteľnosti. Manželka žalovaného nakupovala potraviny ako aj všetky veci dennej spotreby, ktoré v plnej miere využívala aj žalobkyňa. Žalovaný od žalobkyne nikdy nežiadal akékoľvek náhrady za tieto plnenia, naopak snažil sa vyjsť v ústrety žalobkyni, keď niečo potrebovala, opravil motorové vozidlo žalobkyne, pravidelne každý mesiac natankoval plnú nádrž pre žalobkyňu do jej motorového vozidla. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne o vyhradenie jednej izby pre žalobkyňu poukázal na to, že predmetný rodinný dom je jednopodlažný bungalov, ktorý pozostáva z obývacej miestnosti prepojenej s kuchyňou, dvoch spálni, kúpeľne s toaletou, WC, šatníka, špajze a garáže. Žalovaný so svojou manželkou a 10- ročným synom spoločne obývajú jednu spálňu. Druhú spálňu obýva výlučne žalobkyňa, rovnako aj šatník. Ostatné miestnosti v rodinnom dome sú využívané spoločne. Nakoľko garáž je vykurovaná, vetraná a neslúži na garážovanie motorového vozidla, využíva sa na uskladnenie sezónneho oblečenia a ostatných vecí. Žalobkyňa svoj nárok zakladajúci sa na konaní žalovaného, ktoré by malo byť v rozpore s dobrými mravmi, opiera o incident z augusta 2014, keď tvrdí, že žalovaný mal výrazne podporovať jej bývalého manžela, ktorý sa mal žalobkyni údajne vyhrážať. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa si tento incident a celé konanie svojho bývalého manžela ako aj žalovaného vykonštruovala. Uvedený incident bol aj predmetom konania Okresného úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a okresný úrad rozhodnutím sp. zn. OÚ-KE-Q zo dňa 27.11.2014 zastavil konanie z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná nebolo preukázané. K tvrdeniu žalobkyne ohľadom toho, že žalovaný u nej vzbudil obavu o jej život a zdravie, preto trávila nejaký čas u svojej matky v obci Dlhoňa, žalovaný uviedol, že ku svojej matke v obci Dlhoňa do domu, ktorý žalobkyni darovali jej rodičia, odišla žalobkyňa z dôvodu opatery o jej 92-ročnú matku, ktorá v tom čase utrpela komplikovanú zlomeninu nohy. V súčasnosti žalobkyňa poberá aj príspevok za opatrovanie svojej matky.

Žalobkyňa od apríla 2013 opakovane na neho aj na jeho manželku nalieha, aby žalovaný predal dar a následne, aby žalobkyni dal polovicu z takto získaných finančných prostriedkov. Uvedené naliehanie žalobkyne bolo príčinou nielen vyššie opísaného vykonštruovaného incidentu z augusta 2014, ale aj jej opakovaných vyhrážok voči žalovanému a jeho rodine o tom, že vyhádže ich veci z domu, prípadne dom podpáli, ak ho žalovaný nepredá a nerozdelí si so žalobkyňou peniaze z predaja. Uvedené konanie žalobkyne ohlásil dňa 29.5.2015 na príslušnom obvodnom oddelení PZ, ktoré po vypočutí žalovaného, jeho manželky a žalobkyne postúpila túto vec na Okresný úrad Košice, odbor všeobecnej vnútornej správy na konanie o priestupku, ktoré doteraz nebolo skončené. Žalovaný voči žalobkyni sa správal počas celej doby užívania slušne, nenadával jej, neurážal ju, neponižoval ju a nikdy ju nevyhadzoval z domu, tak ako to žalobkyňa tvrdí. Žalovaný má za to, že žalobkyňa nepreukázala konkrétne správanie žalovaného voči nej, ktoré by bolo možné objektívne hodnotiť, čo i len ako morálne závadné. Žalobkyňa nepreukázala, že správanie sa žalovaného ako obdarovaného voči žalobkyni hrubo porušuje dobré mravy a preto nie je žaloba žalobkyne ani z časti dôvodná a preto navrhol žalobu zamietnuť (č.l. 20).

4. Na pojednávanie nariadené na 21.5.2019 boli riadne a včas predvolaní žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Právna zástupkyňa žalobkyne navrhla súdu, aby pojednával v neprítomnosti žalobkyne. Preto súd podľa ust. § 180 C.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobkyne.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav: Darcovia Pavol E. a jeho manželka I. E. a obdarovaný O. E. dňa 26.11.2012 uzatvorili Darovaciu zmluvu, ktorou darcovia darovali svojmu synovi ako obdarovanému sporné nehnuteľnosti, ktoré mali v bezpodielovom spoluvlastníctve. V čl. IV zmluvy sa dohodli na zriadení vecného bremena práva doživotného užívania darovaných nehnuteľností v prospech darkyne I. E. - žalobkyne (č.l. 5). Podľa rozhodnutia Správy katastra Košice zo dňa 16.1.2013 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti k sporným nehnuteľnostiam v prospech O. E. - žalovaného vrátane vecného bremena, ktoré spočíva v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti v prospech I. E. na základe darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena, č. vkladu V XXXXX/XX (č.l. 8). Rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 19C/194/2013 zo dňa 20.9.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2013 bolo rozvedené manželstvo navrhovateľa K. E. a odporkyne I. E. - žalobkyne (č.l. 7). Okresný súd Košice II rozsudkom sp. zn. 17C/426/2016 zo dňa 12.11.2018 žalobu žalobcu K. E. proti žalovanej I. E. o určenie neplatnosti právneho úkonu zamietol. Žalobca sa žalobou zo dňa 20.10.2016 domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu - výzvy na vrátenie daru uskutočnenou žalovanou, a to sporných nehnuteľností. Súd mal za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, lebo nejde o relatívnu neplatnosť výzvy na vrátenie daru vykonaného žalovanou podaním žaloby, pretože súhlas žalobcu ako bývalého manžela sa nevyžaduje a každý z bývalých manželov sa môže samostatne domáhať vrátenia daru. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.12.2018 (č.l. 124).

6. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 6.5.2016 uviedla, že žalovaný ju hrubo uráža, nadáva jej, nemôže vyjsť zo svojej izby, lebo akonáhle vyjde, tak jej hneď povie, aby zaliezla do izby alebo keď sa stretnú na chodbe, tak drgne do nej, keď potrebuje pomôcť, nepomôže jej. Tým, že navštevuje psychiatrickú ambulanciu, tak jej nadáva, že je šialená, nenormálna. Vnukovi zakázal komunikovať so žalobkyňou. Takéto správanie sa zo strany žalovaného začalo od mája 2013 a trvá doposiaľ a dokonca sa ešte zhoršuje. Nie sú pravdivé tvrdenia žalovaného, že jej pomáha, pretože niekedy na jeseň 2015 odpadla vo svojej izbe a keď sa prebrala, žalovaný aj s nevestou stáli vo dverách, na čo jej nevesta len toľko povedala, že načo vstáva z postele, keď má kŕče, čiže má za to, že pri tej príležitosti, keď bola odkázaná na pomoc žalovaného, tento jej nepomohol. Rovnako jej nepomáhal ani s opravou auta, pretože po havárii jej auto bolo opravované v autoservise a cenu za opravu auta riadne zaplatila žalobkyňa. Keď potrebovala vymeniť pneumatiky na svojom aute, žalovaný jej nepomohol, na pomoc si musela zavolať manžela svojej kamarátky, napriek tomu, že žalovaný sa v tom čase zdržiaval doma. Žalobkyňa uviedla, že jej mama býva v Dlhoni, čo je 120 km od Košíc v starom drevenom dome, kde sa topí drevom. Žalobkyňa bola onkologickým pacientom a následne začala mať panický strach a preto brala udržiavaciu dávku liekov na preklenutie tohto obdobia. Následne však žalovaný aj s jej bývalým manželom mali ťažkú haváriu, žalovaný mal ťažký úraz hlavy a preto sa jej psychický stav aj v dôsledku toho začal zhoršovať. Po tomto sa ešte dozvedela, že jej manžel má priateľku a teda, že odíde zo spoločnej domácnosti, v dôsledku čoho sa jej psychický stav ešte viacej zhoršil a začala navštevovať aj

psychiatrickú ambulanciu. Po incidente, kedy ju bývalý manžel fyzicky napadol, už sa dostala do takého psychického stavu, že bola liečená na depresiu. Predmetný rodinný dom pozostáva z veľkej obývačky spojenej s kuchyňou a jedálňou, z dvoch spální a ďalšieho príslušenstva. V podkroví je 157 m2 obytnej plochy pripravenej na zastavenie. Keď sa žalovaný sťahoval k žalobkyni do rodinného domu, bola taká predstava o spoločnom bývaní, že žalobkyňa zoberie ku sebe svoju mamu a budú s ňou bývať na prízemí a žalovaný s rodinou bude bývať v podkroví. V súčasnosti dom obývajú tak, že žalovaný s rodinou majú väčšiu spálňu a žalobkyňa má k dispozícii menšiu spálňu a v podstate ostatné na prízemí užívajú spoločne a vidí, že žalovaný s rodinou užívajú aj podkrovie. Pokiaľ sa žalovaný s rodinou prisťahoval do rodinného domu, žalobkyňa mala uložené veci v podkroví, a to šijací stroj a ďalšie veci, všetky tieto veci žalovaný uložil do veľkých čiernych mechov a zaniesol do garáže. Žalobkyňa tieto veci odniesla naspäť do podkrovia a povedala synovi, že keď ich ešte raz odnesie do garáže, tak potom, ona vyhodí ich veci. Napriek tomu opätovne žalovaný zaniesol jej veci do garáže, vrátane šijacieho stroja a ona sa vecí žalovaného ani nedotkla. Žalovaný s rodinou sa do rodinného domu prisťahovali v decembri 2012. Spočiatku boli medzi nimi vzťahy veľmi dobré, žalobkyňa varila, starala sa o domácnosť, chodila po vnuka do školy. Vzťahy sa narušili od mája 2013 a postupne sa odvtedy zhoršujú. Začala sa to tým, že nemohla chodiť po vnuka do školy a momentálne sa už ani nezdravia. Pri incidente s bývalým manželom žalobkyne z augusta 2014 sa žalovaný k tomu tak postavil, že jej hovoril, že máš čo si chcela, tak ti treba, vypadni do Dlhone, tam je tvoj dom. Po tomto žalovaný zobral jej veci a odniesol ich do domu matky žalobkyne. Po tomto incidente, keďže mala strach aj zo žalovaného, aj z bývalého manžela, ktorý môže prísť do domu hocikedy a vyhráža sa jej, sa častejšie zdržiavala v dome svojej matky.

7. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 6.5.2016 uviedol, že žalobkyňa mu niekedy v apríli 2013 navrhla, aby predmetný dom predali s tým, že predajnú cenu si rozdelia na polovicu a obidvaja si kúpia následne byty, teda navrhla, aby išli bývať od seba. Žalovaný na to reagoval tak, že nemá dôvod predať tento dom, ktorý dostal darom od svojich rodičov, na čo žalobkyňa reagovala tak, že keď ho nepredá, tak ho dá na súd. To, že žalovaný nechcel predať dom narušilo následne ich vzťah. Tvrdenia žalobkyne ohľadom toho ako sa ku nej mal správať nie sú pravdivé, pravdou je to, že staral sa o ňu ako o svoju matku úplne vo všetkom, či sa to týkalo zabezpečenia opravy auta, zabezpečovanie celej réžie domu, hradenia všetkých výdavkov spojených s udržiavaním tohto domu. Žalobkyňa sa k nemu a k jeho rodine správa tak, že sa jej nezdraví, dokonca ani ich synovi a stále jeho manželke vytýka, že v dome jej nič nepatrí, ale všetko patrí žalobkyni, resp. všetko poskytla žalobkyňa.

8. Svedok K.k, bývalý manžel žalobkyne uviedol, že medzi ním a žalobkyňou momentálne nie je žiadny vzťah, nestretávajú sa a nerozprávajú sa. Žalovaný je jeho synom a je medzi nimi riadny rodičovský vzťah, stretávajú sa a rozprávajú. K veci samej uviedol, že predmet sporu mu je známy z toho dôvodu, že sa to všetko začalo asi pred rokom. K incidentu došlo tak, že prišiel k synovi na návštevu, všetci spolu sedeli, to znamená svedok, žalobkyňa, žalovaný a jeho manželka a naraz žalobkyňa povedala, že dom sa predá. Žalovaný na to nereagoval nijakým spôsobom, svedok povedal, že dom sa nepredá. Na to sa žalobkyňa dostala do hysterickej nálady, začala kričať na nich, ale v podstate celý konflikt sa odohral medzi svedkom a žalobkyňou. Syn, teda žalovaný po celý čas nijakým spôsobom do konfliktu nevstupoval. Na to žalobkyňa zavolala políciu a následne keďže sa nič nestalo, polícia aj odišla. Pri tejto príležitosti nedošlo k žiadnemu napadnutiu zo strany svedka. Žalobkyňa nebola poranená, nebola ošetrená u lekára. Celá vec sa napokon riešila v priestupkovom konaní. Od toho času sa viackrát zopakovala táto požiadavka žalobkyne, ale svedok s týmto nikdy nesúhlasil. Uviedol, že on nežiada od žalovaného vrátenie daru, ktorú skutočnosť žalobkyni aj oznámil. K vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným uviedol, že žalovaný sa k svojej matke správa podľa jeho názoru príkladne, nikdy nebol konfliktný a tieto problémy sa začali vtedy, keď žalobkyňa žiadala, aby sa predmetný dom predal. Za posledné dva roky bol asi dvakrát na návšteve u svojho syna a v tom čase, kedy tam trávil asi hodinu nevidel, že by žalovaný zamykal niečo pred žalobkyňou. Žalobkyňa mala kľúče od domu, voľne sa mohla pohybovať po celom dome a nebol tam žiadny problém. Ďalšie informácie má z rozprávania žalovaného, ktorý mu povedal len to, že nechápe, že z akého dôvodu sú naraz také problémy a žalobkyňa sa zvláštne správa aj k ich maloletému synovi. Ako príklad o starostlivosti žalovaného o žalobkyňu uviedol to, keď žalobkyňa havarovala, bolo jej treba opraviť auto a žalovaný jej to všetko vybavil.

9. Svedkyňa L. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 7.10.2016 uviedla, že žalovaný je jej manželom, je medzi nimi dobrý vzťah. Žalobkyňa je jej svokrou a v čase keď sa do predmetného domu prisťahovali zo začiatku bol medzi nimi dobrý vzťah, ale následne sa začali nezhody a ich vzťah úplne ochladol. V súčasnosti nie je medzi nimi žiadny vzťah, pretože žalobkyňa sa v rodinnom dome, v ktorom býva sa už

dlhší čas nezdržiava. K veci samej svedkyňa uviedla, že do predmetného rodinného domu sa s rodinnou nasťahovali v decembri 2012. Vzťah so žalobkyňou bol dobrý asi do apríla 2013. Najskôr to boli len drobné problémy, napr. že žalobkyňa im vyčítala zle položenú utierku a podobné drobnosti. Išlo len o maličkosti, nikdy nešlo o nič podstatné a tieto konflikty neboli ani každodenné. Následne sa to začalo stupňovať. Žalovaný od začiatku ako sa prisťahovali do domu prevzal na seba všetky povinnosti ohľadom zabezpečenia chodu domu, to znamená, že platil všetky účty, staral sa o údržbu domu a žalobkyni dokonca navrhol, vzhľadom na to, že má nízky dôchodok, že jej každý mesiac natankuje plnú nádrž do auta, čo aj urobil. Svedkyňa robila nákupy bežnej spotreby, čiže žalobkyňa nemusela chodiť ani na nákupy. Pri jednej príležitosti v noci s manželom, teda so žalovaným počuli buchot v dome, preto sa išli pozrieť na žalobkyňu, ktorú našli na zemi a povedala im, že spadla, lebo dostala kŕč do nohy. Podali jej vodu so soľou, aby sa kŕč uvoľnil a následne, keď jej už bolo lepšie, čo potvrdila žalobkyňa, tak so žalovaným ju nechali v izbe. Žalobkyňa stále opakovala, že dom treba predať a majú ísť preč od seba. Konflikty medzi nimi vyzerali tak, že často bol aj krik a často svedkom týchto konfliktov bol aj ich maloletý syn. Stalo sa napr. to, že žalobkyňa vstala v noci, pootvárala okná, búchala, zapálila svetlá a kričala ako sa k nej zle správajú a že všetko v dome patrí jej, treba to predať a ísť preč od seba. Vzťahy medzi nimi postupne ochladli a k vyvrcholeniu podľa názoru svedkyne došlo v auguste 2014. Odvtedy od nich už žalobkyňa nechcela nič. K incidentu z augusta 2014 svedkyňa uviedla, že k výmene názorov došlo medzi svokrou a svokrom, teda medzi žalobkyňou a jej bývalým manželom. Počula ako žalobkyňa hovorí bývalému manželovi, že chce vrátiť dar, na čo svokor povedal, že on keď raz niečo daroval svojmu synovi, on to pýtať naspäť nebude. Na to svedkyňa počula ako žalobkyňa mu povedala, že no tak počkajte a uvidíte a zavolala policajtov. Celý konflikt počula, ale nevidela, čiže nebola priamo pri tomto konflikte, bola vo vedľajšej miestnosti.

10. Svedkyňa D. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 13.12.2016 uviedla, že žalobkyňa je jej kamarátka asi 20 rokov spätne. Žalovaného pozná len zbežne ako syna žalobkyne, nikdy sa spolu nerozprávali. Žalobkyňa sa jej sťažovala, že jej vzťah so synom sa zhoršil a je tomu asi dva až tri roky dozadu. Raz keď sa rozprávali so žalobkyňou povedala jej, že už majú vymenené zimné pneumatiky, na čo jej žalobkyňa povedala „ako ti je dobre, že ti má kto pneumatiky vymeniť“. Svedkyňa je ponúkla, že keď jej to nemá kto urobiť, tak jej pomôže jej manžel. Svedkyňa aj s manželom prišla k ním domov a videla, že žalobkyňa s fúrikom niesla zo záhradného domčeka dopredu k autu pneumatiky. Potom ako jej manžel dokončil výmenu pneumatík, žalobkyňa ich pozvala dnu. Svedkyňa sa pozdravila žalovanému, ten sa na ňu pozrel, ale nekomunikoval s ňou. Následne keď prišiel do obývačky jej manžel, žalobkyňa predstavila svojho syna, avšak jej syn na to nereagoval. Keď sedeli v obývačke videli, že žalovanému zavadzajú, síce nič nepovedal, ale pustil nahlas hudbu, tak že sa nevedeli rozprávať, preto bola dusná atmosféra a čo najrýchlejšie od nich odišli. Bolo to na jeseň v roku 2014. Na jar v roku 2015 znova jej manžel išiel žalobkyni vymeniť pneumatiky na aute, ale svedkyňa už pritom nebola. Manžel jej hovoril, že zase videl ako žalobkyňa sama vláči kolesá zo záhradného domu, preto jej on pomohol. Asi pred troma rokmi sa pravidelne stretávali so žalobkyňou, keď svedkyňa aj žalobkyňa chodievali do školy pre svojich vnukov. Svedkyňa videla, že medzi žalobkyňou a jej vnukom bol dobrý vzťah. V súčasnosti od žalobkyne vie, že jej vnuk má zakázané rozprávať sa so žalobkyňou.

11. Svedkyňa D. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 13.12.2016 uviedla, že je sestrou žalobkyne, je medzi nimi dobrý sesterský vzťah. Žalovaný je jej synovec a tiež bol medzi nimi dobrý vzťah, ktorý sa ale narušil po prevode predmetného rodinného domu. Spočiatku medzi sebou komunikovali, avšak odkedy prebieha toto súdne konanie, prestali aj komunikovať z dôvodu, že sa svedkyni nepáči, čo medzi sebou robia žalobkyňa a žalovaný a tento svoj nesúhlas im dala aj najavo. Predmet konania jej bol známy. Uviedla, že všetky informácie má od svojej sestry, teda od žalobkyne. Od času kedy sa jej sestra rozvádzala, prežívala jej sestra ťažké obdobie a od toho času intenzívne medzi sebou komunikovali telefonicky alebo skypom minimálne 5-krát do týždňa. Komunikovala nielen so žalobkyňou, ale aj so žalovaným a s jeho manželkou. Problémy medzi žalobkyňou a žalovaným nastali až vtedy, keď začali spolu bývať. Predtým žalobkyňa so žalovaným komunikovali stále pekne, aj keď bola svedkyňa pritom. Neskôr už medzi sebou vôbec nekomunikovali a žalovaný vyhlásil, že žalobkyňa nie je matka, ona je len pani. Rovnako manželka žalovaného sa svedkyni vyjadrila tak, že nemôžu so žalobkyňou bývať v jednom dome. Svedkyňa z rozhovorov so žalovaným aj s jeho manželkou dospela k tomu, že oni boli v tom, že žalobkyňa má dom v Dlhoni, ktorý dostala od ich rodičov a preto má kam ísť. Potom ako sa nasťahovali do spoločného domu, tak podľa názoru svedkyne začal zo strany žalovaného psychoteror. Bolo to tým, že žalovaný povedal žalobkyni, že nechce mačku. Ďalej mal za to, že celý dom je len ich a žalobkyňa tam nemá nič. Mala šijacie potreby a šijací stroj uložené na povale, všetko jej znosili do

garáže a pekne poukladali. Šijací stroj na povale mala samozrejme rozložený pod strešným oknom a mala tam vhodné podmienky na šitie a žalobkyňa tam aj šila. Keď jej to preniesli do garáže, tam už ďalej šiť nemohla, bolo to tam poskladané, v garáži sa netopilo, bola tam zima a nebol tam ani dostatok svetla. Svedkyňa bola v predmetnom dome na návšteve asi dva alebo trikrát a zakaždým tam strávila asi jednu hodinu. Pri jednej príležitosti pri odchode stretla prichádzajúceho žalovaného. Žalobkyňa jej ukázala celý dom, aj povalu, kde videla, že žalovaný si tam všetko pekne poukladal po tom ako tzv. krámy jej sestry vyhodili odtiaľ preč.

12. Podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

13. Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka umožňuje osobitný spôsob zániku právneho vzťahu, ktorý môže darca vyvolať tým, že jednostranným úkonom vyzve obdarovaného na vrátenie daru. Darca tak môže urobiť vtedy, keď sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. Právny vzťah z darovania zaniká na základe kvalifikovaného porušenia dobrých mravov chovaním obdarovaného voči darcovi príp. k členom jeho rodiny a na základe jednostranného prejavu darcu voči obdarovanému, ktorým sa domáha vrátenia daru. Právo na vrátenie daru vzniká darcovi okamihom konania obdarovaného, ktorý svojim správaním hrubo porušil dobré mravy. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek správanie obdarovaného alebo nevďak, ale také správanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, t.j. ide o porušenie značnej intenzity alebo sústavné porušovanie, či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod.. Nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania sa vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi naplní znaky ust. § 630 Občianskeho zákonníka, ale predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym správaním sa obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti sa hodnotí podľa objektívnych kritérií, nie podľa subjektívneho názoru darcu. Darca sa nemôže dovolávať vrátenia daru pre také skutkové okolnosti, ktoré nastali alebo existovali aj v čase pred darovaním a za ktorých bola uzavretá darovacia zmluva a obaja účastníci zmluvy o nich vedeli. Je pritom potrebné posudzovať aj správanie darcu, či práve nevhodné správanie darcu nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného, teda z hľadiska princípu vzájomnosti. V kladnom prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo reakciu obdarovaného, i keby bola taktiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Išlo by v takom prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu. Otázka, či boli správaním obdarovaného hrubo porušené dobré mravy, je otázkou skutkovou. Pre správne zodpovedanie predmetnej otázky je preto nevyhnutné, aby v každom jednotlivom prípade bolo hrubé správanie obdarovaného nielen darcom tvrdené, ale tiež preukázané. Účinky právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru nastávajú jeho doručením obdarovanému. V prípade, že tento právny úkon je obsiahnutý v žalobe, nastávajú účinky okamihom kedy bola žaloba doručená obdarovanému.

14. Žalobkyňa touto žalobou žiadala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou rodinného domu a pozemku, ktoré sú zapísané na LV č.. kat. úz. G.. Medzi stranami nebolo sporné to a vyplýva to aj z vykonaného dokazovania, že žalobkyňa a jej bývalý manžel K. predmetné nehnuteľnosti mali vo svojom bezpodielovom spoluvlastníctve v čase darovania a tieto nehnuteľnosti darovacou zmluvou uzavretou dňa 26.11.2012 darovali zo svojho bezpodielového spoluvlastníctva do výlučného vlastníctva žalovaného. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 16.1.2013. V čl. IV darovacej zmluvy sa účastníci zmluvy dohodli na zriadení práva doživotného užívania nehnuteľností v prospech žalobkyne. Manželstvo žalobkyne a K. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I č. 19C/194/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.10.2013. Žalobkyňa za výzvu na vrátenie daru považovala túto žalobu, ktorá bola súdu doručená dňa 29.1.2016 a žalovanému bola doručená dňa 15.2.2016. To znamená, že uvedeným dňom treba považovať výzvu darcu na vrátenie daru za splnenú. Žalobkyňa žiadala dar vrátiť z dôvodu, že sa žalovaný mal voči nej správať v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Správanie sa žalovaného malo spočívať v tom, že žalovaný ju urážal, ponižoval, nútil, aby sa z domu odsťahovala, vyhrážal sa jej, že ju z domu vyhodí, vyhádže jej veci na ulicu. K užívaniu jej

vyhradil jednu izbu, jej sezónne oblečenie premiestnil v lete r. 2014 na nevhodné miesto, kde im hrozí poškodenie, zakazoval jej zhovárať sa s vnukom, nejavil o ňu žiadny záujem a s výnimkou urážok a nadávok s ňou v podstate vôbec nekomunikoval. Podľa zhodných tvrdení oboch strán sporu žalobkyňa, žalovaný so svojou manželkou a synom bývali spoločne v predmetnom dome od decembra 2012. Vzťahy sa začali zhoršovať asi od marca 2013, podľa žalobkyne sa zlé vzťahy vyostrili na jeseň roku 2014 kedy ju mal bývalý manžel v darovanom dome fyzicky napadnúť a žalovaný, ktorý bol prítomný po celý čas útoku sa celej situácii len prizeral, nič na jej obranu nepodnikol, nijako sa útok nepokúsil zastaviť alebo zabrániť mu, naopak bývalého manžela žalobkyne podporoval, útok ešte viac vyostroval a tvrdil, že bol oprávnený, že dostala čo jej patrí, čím žalovaný v žalobkyni vzbudil obavu o jej život a zdravie. Žalovaný tvrdil, že sa k žalobkyni nikdy nesprával spôsobom, ktorý by bol v akomkoľvek rozpore s dobrými mravmi a už vôbec nie v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Naopak o matku sa príkladne staral, do rodinného domu sa s rodinou nasťahoval koncom roka 2012 na žiadosť žalobkyne, ktorá nechcela žiť sama. Odkedy sa nasťahoval do rodinného domu, v celom rozsahu hradí všetky náklady spojené s chodom domácnosti, vrátane platieb za energie a všetkých nákladov spojených s údržbou rodinného domu. Okrem toho s ohľadom na nízky dôchodok žalovanej, zvykol každý mesiac natankovať pohonné hmoty do jej auta z vlastných prostriedkov. Zdôraznil, že tvrdenia žalobkyne týkajúce sa jeho konania, ktoré by malo byť v hrubom v rozpore s dobrými mravmi sú nepravdivé, účelové. Žalobkyňa po rozvode jej manželstva požadovala od žalovaného, aby sa začal správať voči jej bývalému manželovi a svojmu otcovi nepriateľsky, čo žalovaný odmietal, keďže si váži obidvoch rodičov. Tento postoj žalovaného viedol žalobkyňu k zlosti a to najmä vtedy, keď bola svedkom toho, ako jej bývalý manžel niekoľkokrát navštívil žalovaného - svojho syna v rodinnom dome, ktorý je predmetom tohto sporu, s čím sa nevedela zmieriť. Averziu, ktorú prechováva k bývalému manželovi v spojení s psychickými problémami a pocitmi hnevu z toho, že žalovaný má s jej bývalým manželom stále dobrý vzťah aj napriek rozvodu, ju viedli k snahe za každú cenu docieliť predaj rodinného domu, ktorý predtým darovali žalovanému spoločne s jej bývalým manželom a následné rozdelenie peňažných prostriedkov z predaja. Nesúhlas žalovaného s návrhom žalobkyne ako darkyne predať predmet daru nie je v rozpore s dobrými mravmi a nemôže zakladať právo domáhať sa vrátenia daru. Žalovaný s ohľadom na psychický stav žalobkyne, ktorý bol vyvolaný stresom a frustráciou z rozvodového konania snažil sa pomáhať a nikdy ju nedeptal, žalovaný nesúhlasil s tým, že by zakazoval žalobkyni zhovárať sa s jeho synom, avšak jeho maloletý syn bol opakovane svedkom verbálnych útokov žalobkyne na žalovaného a jeho manželku. Pokiaľ sa aj maloletý syn žalovaného so žalobkyňou nezhovára, je zrejmé, že to od neho nemožno vynucovať, pokiaľ aj on sám môže mať strach z jej nepredvídateľného konania v kontexte konkrétnych skutkových okolností najmä jej konfliktného správania. K incidentu z augusta 2014 žalovaný uviedol, že nedošlo k nemu tak ako to opisuje žalobkyňa, výmenu názorov vyprovokovala žalobkyňa, avšak výmena názorov sa odohrávala výlučne medzi žalobkyňou a jej bývalým manželom a žalovaný sa do tohto žiadnym spôsobom nezapojil. K tvrdeniu žalobkyne, že jej žalovaný vyhradil len jednu izbu k užívaniu, uviedol, že predmetný rodinný dom je jednopodlažný bungalov, ktorý má dve spálne a obývaciu izbu prepojenú s kuchyňou. Jednu spálňu obýva výlučne žalobkyňa a jednu spálňu obýva žalovaný so svojou manželkou a maloletým synom. Sezónne oblečenie majú odložené v garáži všetci, teda nielen žalobkyňa, ale aj žalovaný a jeho rodina a žiadne poškodenie im tam nehrozí. Všetci vypočúvaní svedkovia vo svojich výpovediach potvrdili, že vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným bol po určitom čase spolužitia konfliktný, avšak z ich výpovedí vyplýva, že tento negatívny vzťah medzi nimi bol vzájomný. To znamená, že ani jeden zo svedkov jednoznačne nepotvrdil, že by konflikty vyvolávala výlučne jedna, či druhá strana a navyše osobne prítomná pri týchto konfliktoch nebola ani sestra, ani priateľka žalobkyne, obe o zlých vzťahoch medzi stranami sporu vedeli len od žalobkyne. Rovnako pri prípadných konfliktoch medzi stranami sporu nebol prítomný ani svedok K., svedkom konfliktov bola len svedkyňa L. E., manželka žalovaného, ktorá však tvrdila, že tieto konflikty nevyvolával žalovaný, ale naopak vyvolávala ich práve žalobkyňa, ktoré tvrdenia súd nemohol považovať za jednoznačne preukázané, vzhľadom na vzťah svedkyne k stranám sporu, keď žalovaný je jej manželom a žalobkyňa je jej svokrou, s ktorou nekomunikuje. Žalobkyňa okrem týchto dôkazov, teda výsluchu svedkov, nepredložila súdu žiadne dôkazy, ktorými by vedela preukázať svoje tvrdenia ohľadom správania sa žalovaného. Okrem toho súd vzťah žalobkyne a žalovaného posudzoval aj z hľadiska princípu vzájomnosti a keďže zo zhodných tvrdení strán ako aj svedkov vyplýva, že vzťah medzi stranami sporu bol vzájomne narušený, nepochybne dochádzalo medzi nimi k roztržkám, a nebolo preukázané, že by tieto roztržky vyvolával výlučne žalovaný, naopak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sa na tom podieľali obe strany sporu. Žalobkyňa správanie sa žalovaného, ktoré podľa nej bolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi, opísala len veľmi všeobecne a pokiaľ by aj bolo preukázané žalobkyňou opisované správanie sa žalovaného, podľa názoru súdu

by takéto správanie sa žalovaného nebolo možné vyhodnotiť ako hrubo porušujúce dobré mravy aj s prihliadnutím na princíp vzájomnosti. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení nepredložila dostatok dôkazov, súd má za to, že neuniesla dôkazné bremeno a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Okrem uvedeného treba dodať, že za situácie, keď predmetné nehnuteľnosti boli darované žalobkyňou a jej bývalým manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva a za trvania ich manželstva darovacou zmluvou zo dňa 26.11.2012, pričom manželstvo žalobkyne a jej manžela bolo právoplatne rozvedené dňa 11.10.2013 a žalobkyňa sa domáha vrátenia darovaných nehnuteľnosti v celosti, súd má za to, že takto podaná žaloba je nedôvodná aj preto, že tým, že došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a jej bývalého manžela, žalobkyňa by bola oprávnená požadovať vrátenie len jednej polovice týchto nehnuteľností.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a vzhľadom na to, že úspešný žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepatrí, súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.