Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_5C-128-2014.pdf
PDF · 85.22 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/128/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, zast. AK GRABAN, TORMA A PARTNERS, s.r.o., so sídlom Vodná 3, Košice proti žalovanému: C.. O. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, J. o zaplatenie 747,00 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 747,00 € s 9,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 747,00 € od 14.08.2011 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.01.2013 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 747,00 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.05.2011 bola vykonaná kontrola meracieho miesta pre odber elektrickej energie a bol zistený odber elektrickej energie bez platnej zmluvy. Žalobca svoju žalobu odôvodnil ust. § 39 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z.z.. Žalobca žiadal priznať náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená neoprávneným odberom elektriny vo výške 747,00 Eur.
2. Súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že po nadobudnutí vlastníckych práv k nehnuteľnosti (pravdepodobne k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci J.) pripojenej z elektrickej distribučnej siete sa bol osobne prihlásiť na zákazníckom mieste žalobcu v Bratislave na Karadžičovej 8. Na tomto zákazníckom mieste predložil originály notárskej zápisnice, kde boli uvedené čísla elektromerov a stavy na nich v deň spísania notárskej zápisnice. Žalovaný preto uviedol, že si riadne splnil povinnosť nahlásiť zmenu odberateľa elektrickej energie a nemôže preto znášať náklady spojené so zistením neoprávneného odberu a nesúhlasí ani s obvinením, že on vykonal neoprávnený odber. Preto nesúhlasil ani s vymáhanou pohľadávkou. Žalovaný súhlasil s tým, že uhradí náklady za spotrebovanú elektrickú energiu.
3. Žalobca sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného zo dňa 02.06.2014. Žalobca súhlasil s tým, že žalovaný naozaj nahlásil zmenu odberateľa elektriny na zákazníckom centre Karadžičova 8, Bratislava, kde predložil notársku zápisnicu, v ktorej boli uvedené čísla elektromerov a stavy v deň jej spísania, t.j. k dátumu 29.03.2010. Žalobca potvrdil, že žalovaný uzatvoril zmluvu o dodávke elektriny, avšak iba na jedno odberné miesto s adresou miesta spotreby J. XXXX. Na tejto adrese miesta spotreby sa nachádzajú dve odberné miesta a to: 1. EIC kód odberného miesta: XXZZSXXXXXXXXXXY, V.: XXXXXXXXXX, na ktorom sa nachádza elektromer č. 8461750, na ktorom odbernom mieste bola
uzatvorená zmluva o dodávke elektriny, ktorou sa poskytuje univerzálna služba s dodávateľom elektriny, spoločnosťou ZSE Energia, a.s., Čulenova 6, Bratislava s účinnosťou od 15.07.2010. Táto zmluva je platná a účinná aj v súčasnosti. Na adrese miesta spotreby sa nachádza aj 2. odberné miesto: EIC kód odberného miesta: XXZZSXXXXXXXXXXX, V.: XXXXXXXXXX, na ktorom sa nachádza elektromer č. XXXXXXX, na ktorom bol zistený neoprávnený odber elektriny bez platne uzavretej zmluvy o dodávke elektriny. Stav elektromera pri zistení neoprávneného odberu dňa 25.05.2011 bol 46 079 kWh. V deň zistenia neoprávneného odberu bol elektromer č. 7906935 zdemontovaný. Posledným zmluvným partnerom žalobcu bola do 01.05.2007 p. Magdaléna Kramplová.
4. Žalobca ďalej uviedol vo svojom vyjadrení, že žalovaný reklamoval faktúru č. 3104315 vystavenú za neoprávnený odber elektriny v sume 4.198,79 Eur a predložil notársku zápisnicu z uvedením stavov elektromerov a táto faktúra mu bola stornovaná a vystavená mu bola nová faktúra č. 3104315 na sumu 747,04 Eur za obdobie od 30.03.2010, čo bol deň prevzatia odberného miesta kedy na R.. XXXXXXX bol stav podľa notárskej zápisnice 41 323 kWh, do 25.05.2011, kedy bol zistený neoprávnený odber a na R.. XXXXXXX bol stav 46 079 kWh. Suma 747,04 Eur tak predstavuje rozdiel odobratej elektriny, t.j. 4 756 kWh a pri stanovení jej výšky sa vychádzalo z § 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z.z. platnej v čase zistenia neoprávneného odberu.
5. Žalobca napokon uviedol, že ním predložených dokladov je jednoznačné, že žalovaný v čase od 30.03.2010 do 25.05.2011 odobral elektrinu v rozsahu 4 756 kWh. Keďže nebola na odberné miesto uzavretá zmluva o dodávke elektriny, nebolo možné vystaviť faktúry za dodávku distribúcie elektriny. Žalovaný je preto povinný uhradiť v súlade s § 39 ods. 1 písm. a) bod. 2 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení platnom ku dňu zistenia neoprávneného odberu a podľa § 39 ods. 2 zákona skutočne vzniknutú škodu.
6. Žalovaný sa na termín pojednávania neustanovil, napriek riadne zasielanému predvolaniu. Súd preto rozhodol podľa § 180 CSP, že bude konať v neprítomnosti žalovaného.
7. Súd sa oboznámil so žalobou, s písomným vyjadrením žalovaného k žalobe, s ďalším písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 23.04.2019, s protokolom o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike zo dňa 25.05.2011, s výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, s faktúrou č. 3105651 a s ďalšími dokladmi.
8. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 25.05.2011 bola vykonaná žalobcom, jeho poverenými zamestnancami kontrola odberného miesta v Borinke č. 443. Kontrolou bolo zistené, že v čase 30.03.2010 až 25.05.2011 bola neoprávnene odobratá elektrická energia v rozsahu 4 756 kWh. na odberné miesto XXZZSXXXXXXXXXXX, V.: XXXXXXXXXX, na ktorom sa nachádzal elektromer č. XXXXXXX. Na toto odberné miesto bola dodaná - odobratá elektrická energia bez uzavretej zmluvy, keďže nakoľko posledným zmluvným partnerom bola do 01.05.2007 p. Magdaléna Kramplová. Po zmene vlastníka nehnuteľnosti, do ktorého bola dodávaná elektrická energia na toto odberné miesto k uzavretiu novej zmluvy nedošlo.
9. Podľa § 39 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 1. Neoprávneným odberom elektriny je odber a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o 1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave, 2. dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, 4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo 5. distribúcii elektriny b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
2. Pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nie je možné vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých
podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
10. Podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 ods. 1 Z.z., škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa odseku 2 cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je a) v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife, b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky, ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu, a regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny.
11. Podľa § 488 a nasl. Obč. zák. záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú najmä zo zmlúv, zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
12. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
13. Podľa § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa § 559 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
16. Na základe zisteného skutkového stavu a cit. právnej úpravy súd žalobe v celosti vyhovel, pretože žalobca zdokladoval listinnými dôkazmi svoju uplatnenú pohľadávku. Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že v prípade žalovaného došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie a to na konkrétne odberné miesto a v konkrétnom rozsahu, a to 4 756 kWh. Žalobca preukázal aj výšku spôsobenej škody, ktorá bola vypočítaná na základe všeobecne záväzného právneho predpisu. Na základe vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané, že žalovaný neuhradil žalobcovi za dodanú elektrickú energiu, dodanú v režime odberu energie bez platnej zmluvy elektrickú energiu, ktorej cena bola stanovená právnym predpisom v rozsahu 747,00 Eur.
17. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase uplatnenej pohľadávky žalobcom predstavoval zákonný úrok z omeškania výšku 9,5 % ročne z dlžnej sumy.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalobca požadoval od žalovaných v konaní zaplatenie sumy vo výške 747,00 Eur s príslušenstvom. Na základe vyššie uvedených skutočností súd vyhovel žalobe ohľadom zaplatenia vyššie uvedenej sumy v celom rozsahu. Vzhľadom na to, že žalobca bol plne úspešný, vzniklo mu právo na náhradu 100% jeho účelne vynaložených trov. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).