Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/21/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci žalobcu: S.. Y. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D.. X. XXXX/XX, XXX XX O., občan SR, zastúpeného: Aequitas s.r.o., Dolná 19, 974 01 Banská Bystrica proti žalovaným: 1. Q. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. Q.Á. XXXX/XX, XXX XX O., občan SR, 2. E. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. I. XXXX/XX, XXX XX O., občan SR, o zaplatenie sumy 3.300,- EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť istinu vo výške 3.300,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 110,- EUR od 31. 08. 2011 do zaplatenia,

zo sumy 110,- EUR od 30. 09. 2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 110,- EUR od 30. 07. 2013 do zaplatenia, zo sumy 110,- EUR od 01. 10. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 110,- EUR od 30. 04. 2014 do zaplatenia, zo sumy 110,- EUR od 30. 05. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 110,- EUR od 01. 07. 2014 do zaplatenia, zo sumy 110,- EUR od 30. 07. 2014 do zaplatenia, zo sumy 110,- EUR od 03. 09. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 110,- EUR od 30. 09. 2014 do zaplatenia, zo sumy 110,- EUR od 30. 10. 2014 do zaplatenia, zo sumy 110,- EUR od 02. 12. 2014 do zaplatenia, zo sumy 110,- EUR od 30. 12. 2014 do zaplatenia, zo sumy 110,- EUR od 30. 01. 2015 do zaplatenia, zo sumy 110,- EUR od 31. 03. 2015 do zaplatenia, zo sumy 110,- EUR od 30. 04. 2015 do zaplatenia, zo sumy 110,- EUR od 30. 05. 2015 do zaplatenia, zo sumy 110,- EUR od 30. 06. 2015 do zaplatenia, zo sumy 110,- EUR od 30. 07. 2015 do zaplatenia, zo sumy 110,- EUR od 01. 09. 2015 do zaplatenia, zo sumy 110,- EUR od 30. 09. 2015 do zaplatenia, zo sumy 110,- EUR od 01. 12. 2015 do zaplatenia, zo sumy 110,- EUR od 30. 12. 2015 do zaplatenia, zo sumy 110,- EUR od 30. 01. 2016 do zaplatenia, zo sumy 110,- EUR od 01. 03. 2016 do zaplatenia, zo sumy 110,- EUR od 30. 03. 2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 110,- EUR od 30. 04. 2016 do zaplatenia, zo sumy 110,- EUR od 31. 05. 2016 do zaplatenia, zo sumy 110,- EUR od 30. 06. 2016 do zaplatenia a zo sumy 110,- EUR od 30. 07. 2016 do zaplatenia a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojim návrhom došlým Okresnému súdu vo Zvolene dňa 25. 07. 2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie sumy 3.300,- EUR spoločne a nerozdielne a zároveň aj na úroky z omeškania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca so žalovanými uzatvoril dňa 29. 07. 2011 zmluvu o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej žalovaným prenechal sumu 5.000,- EUR a títo sa ju rozhodli vrátiť vo výške 6.600,- EUR. Uvedenú sumu mali splácať podľa článku IV. Bod 4.2 v pravidelných mesačných splátkach vo výške 110,- EUR na účet žalobcu počnúc dňom 29. 08. 2011 v trvaní 5 rokov. Do dňa podania návrhu bola zo strany žalovaných celkovo zaplatená suma 3.300,- EUR, ktorú žalovaný zaplatili nasledovne: dňa 25. 10. 2011, 22. 11. 2011, 22. 12. 2011, 20. 01. 2012, 23. 02. 2012, 23. 03. 2012, 23. 04. 2012, 21. 05. 2012, 25. 06. 2012, 24. 07. 2012, 16. 08. 2012, 21. 09. 2012, 23. 10. 2012, 26. 11. 2012, 27. 12. 2012, 16. 01. 2013, 19. 02. 2013, 21. 03. 2013, 18. 04. 2013, 23. 05. 2013, 17. 06. 2013, 23. 08. 2013, 23. 10. 2013, 15. 11. 2013, 16. 12. 2013, 17. 01. 2014, 21. 02. 2014, 18. 03. 2014. 18. 02. 2015, 01. 10. 2015 každú vo výške 110,- EUR. Keďže sa žalovaní v dôsledku neplnenia si svojich záväzkov dostali do omeškania navrhol, aby súd zaviazal žalovaných aj na úroky z omeškania to tak, ako je vyššie uvedené.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz pod sp. zn. 8C/21/2018-31, ktorým zaviazal žalovaných na zaplatenie súm tak ako si ich vymáhal žalobca.

3. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v 2. rade riadne a včas odpor, v ktorom poukázal na tú skutočnosť, že žalovaná v 1. rade dostala zo zmluvy o pôžičke sumu 2.500,- EUR a žalovaný v 2. rade sumu 2.500,- EUR, čo dokazujú aj pokladničné doklady medzi žalobcom a žalovanými. Žalovaný v 2. rade si splnil všetky povinnosti voči žalobcovi v plnom rozsahu a to v pravidelných mesačných splátkach, čo dokladuje výpismi z osobného účtu. Na základe týchto skutočností poukazuje na to, že on neporušil voči žalobcovi žiadne ustanovenia zmluvy o pôžičke a preto žiada, aby súd zrušil platobný rozkaz voči nemu v plnom rozsahu.

4. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

5. Súd na základe zmluvy o pôžičkye uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou v 1. rade ako Dlžníkom 1. a žalovaným v 2. rade ako Dlžníkom 2 zistil, že predmetom tejto zmluvy je, že veriteľ sa zaväzuje poskytnúť Dlžníkovi 1 a 2 peňažnú pôžičku vo výške, spôsobom a za podmienok dohodnutých v zmluve. Podľa článku III bod 3.1 predmetom pôžičky sú peňažné prostriedky v objeme 5.000,- EUR, pričom podľa bodu 3.2 zmluvné strany sa dohodli, že Dlžník 1 a Dlžník 2 sú povinní spoločne splatiť veriteľovi predmet pôžičky do 29. 07. 2016 v pravidelných mesačných splátkach priamo na účet veriteľa. Podľa bodu 3.3 splnením povinnosti oboch zmluvných strán zmluva zaniká. Podľa bodu 4.2 Dlžník 1 a Dlžník 2 sú povinní splácať veriteľovi poskytnutú pôžičku v pravidelných mesačných splátkach vo výške 110,- EUR na účet... počnúc dňom 29. 08. 2011 po dobu piatich rokov.

6. Súd z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 29. 07. 2011 zistil, že tento vystavil žalobca a na základe tohto bola vyplatená žalovanej v 1. rade suma 2.500,- EUR, ako účel je uvedené: peňažná pôžička, vyhotovil: slovom je napísané I., podpis.

7. Súd na základe výdavkového pokladničného dokladu vyhotoveného dňa 29. 07. 2011 žalobcom zistil, že žalovanému v 2. rade bola vyplatená suma 2.500,- EUR, ako účel je tu uvedená peňažná pôžička, vyhotovil: slovom I. a podpis.

8. Súd z výpisu UniCredit Bank zistil, že žalobcovi bola na účet zaplatená suma 110,- EUR a to dňa 25. 10. 2011, 22. 11. 2011, 22. 12. 2011, 20. 01. 2012, 23. 02. 2012, 23. 03. 2012, 23. 04. 2012, 21. 05. 2012, 25. 06. 2012, 24. 07. 2012, 16. 08. 2012, 21. 09. 2012, 23. 10. 2012, 26. 11. 2012, 27. 12. 2012, 16. 01. 2013, 19. 02. 2013, 21. 03. 2013, 18. 04. 2013, 23. 05. 2013, 17. 06. 2013, 23. 08. 2013, 23. 10. 2013, 15. 11. 2013, 16. 12. 2013, 17. 01. 2014, 21. 02. 2014, 18. 03. 2014. 18. 02. 2015, 01. 10. 2015.

9. Súd z písomného vyjadrenia žalovaného v 2. rade k vyjadreniu žalobcu k odporu doručeného súdu dňa 29. 03. 2019 zistil, že tento opätovne poukazuje na to, že on si splnil všetky povinnosti voči žalobcovi včas a v plnom rozsahu. Taktiež čo sa týka námietky, že uvedené platby boli poukazované v rámci BSM žalovaných v 1. a 2. rade uvádza, že predmetná pôžička vznikla pred uzavretím ich manželstva.

10. Súd z písomného vyjadrenia a ústneho vyjadrenia žalobcu zistil, že v zmysle zmluvy o pôžičke a to konkrétne bodu 3.2 sa zmluvné strany dohodli, že Dlžník 1 a Dlžník 2 sú povinní spoločne splatiť veriteľovi predmet pôžičky. V zmysle tohto potom platí, že žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi poskytnutú pôžičku a preto nemôže obstáť argument žalovaného o tom, že on svoju časť pôžičky splatil riadne a včas. Okrem iného poukazujú na to, že uvedené platby boli platené počas manželstva žalovaných v 1. a 2. rade a teda nemohlo by ísť o výlučné platby žalovaného v 2. rade. Keďže však toto nie je pre tento spor podstatné tak súd ďalej uvedenú skutočnosť nebude uvádzať.

11. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 21. 05. 2019 uviedla, že ona si je vedomá nezaplatenej sumy, túto chce zaplatiť.

12. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (C. s. p.) prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

13. Podľa § 150 ods. 1 C. s. p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

14. Podľa § 151 ods. 1 C. s. p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

15. Podľa § 151 ods. 2 C. s. p. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

16. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

17. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

18. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

19. Podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

20. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh žalobcu je v celom rozsahu dôvodný. Predovšetkým súd s poukázaním na vyššie uvedené paragrafy Občianskeho zákonníka má za to, že medzi žalobcom a žalovanými v 1. a v 2. rade bola uzatvorená zmluva o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným spolu pôžičku vo výške 5.000,- EUR. Žalovaní sa v zmysle predmetnej zmluvy zaviazali túto pôžičku zaplatiť v 60 mesačných splátkach v sume 110,- EUR t. j. celkove sumu vo výške 6.600,- EUR. Čo sa týka poukazovania na paragrafy z Civilného sporového poriadku, súd na tieto poukázal z toho dôvodu, že sa nedokazujú skutočnosti, ktoré v konaní neboli popreté a to, že je pravdou tá skutočnosť, že žalobcovi bola zaplatená v rámci tejto pôžičky len suma 3.300,- EUR a teda nezaplatená časť pôžičky je vo výške 3.300,- EUR. Čo je v tomto prípade zasa sporné a s týmto sa súd musel vysporiadať, to bolo podanie odporu zo strany žalovaného v 2. rade a to v tom zmysle, že on už žalobcovi zaplatil svoju časť pôžičky s poukázaním na to, že jemu bola poskytnutá len suma 2.500,- EUR. K uvedenej skutočnosti súd poukazuje na to, že táto námietka žalovaného v 2. rade je v tomto konaní právne irelevantná. Zo zmluvy o pôžičke jednoznačne vyplynulo, že uvedená pôžička bola žalovaným poskytnutá v zmysle § 657 v nadväznosti na § 511 Občianskeho zákonníka ako viacerým dlžníkom, ktorí sa zaviazali vrátiť dlh tomu istému veriteľovi spoločne a nerozdielne. Táto skutočnosť vyplýva z bodu 3.2, kde sa jednoznačne uvádza „Dlžník 1 a Dlžník 2 sú povinní spoločne vrátiť veriteľovi predmet pôžičky. Na základe tejto skutočnosti teda žiadnym spôsobom neobstojí obrana žalovaného v 2. rade, že keďže aj z výdavkového pokladničného dokladu vyplýva, že dostal sumu 2.500,- EUR má zaplatiť len polovicu z pôžičky, že on si svoju povinnosť splnil a to tým, že zaplatil sumu 3.300,- EUR. Na základe vyššie uvedeného teda súd má za to, že keďže sa účastníci tohto právneho vzťahu na strane žalovaných 1. a 2. zaviazali, že uvedený dlh zanikne po zaplatení celej sumy, sú povinní z tohto dlhu spoločne a nerozdielne zaplatiť zvyšnú dlžnú sumu.

21. Keďže sa žalovaní dostali so zaplatením uvedeného dlhu do omeškania súd zaviazal žalovaných aj na zaplatenie úrokov a to tak, že v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka nasledujúcim dňom, kedy došlo k splatnosti tej ktorej splátky, ktorá nebola zaplatená, sú žalovaní povinní platiť z týchto splátok úroky z omeškania. Jednotlivá výška úrokov z omeškania bola určená v zmysle § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení niektorých ustanovení zákona č. 586/2008 Z. z. a zákona č. 281/2010 Z. z. s odkazom na § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Podľa uvedeného mal súd zistené, že zákonné úroky z omeškania v období od 31. 08. 2011 do 30. 09. 2011 boli vo výške 9,5%, úroky v čase od 30. 07. do 01. 10. 2013 boli vo výške 8,5%, v čase od 30. 04. do 30. 05. 2014 boli vo výške 8,25%, v čase od 01. 07. do 03. 09. 2014 boli vo výške 8,15%, v čase od 30. 09. 2014 do 30. 03. 2016 boli vo výške 8,05% a v čase od 30. 04. do 30. 07. 2016 boli vo výške 8%. Na základe týchto skutočností teda súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie úrokov z omeškania tak ako si ich žalobca uplatnil.

22. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý bol úspešný priznal náhradu trov konania vo výške 100% voči žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí sú mu povinní zaplatiť uvedené trovy spoločne a nerozdielne.

§ 149 zák. č. 160/2015 Z. z. § 150 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. § 151 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. § 657 zák. č. 40/1964 Zb. § 658 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. § 511 ods. 1, 3 zák. č. 40/1964 Zb. § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne (§ 362 C. s. p.).

Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p.,t. j. 1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo

d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.