Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17C-301-2015.pdf
PDF · 124.28 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/301/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci žalobcu: R. V.Č., L.. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX Y. D. Č.. XXX, zast.: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom 911 01 Trenčín, Legionárska 7158/5, IČO: 47 256 907, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti zmluvy, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že Zmluva o Úvere Č.. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX je absolútne neplatná.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 162,55 eura a titulom primeraného finančného zadosťučinenia sumu vo výške 500,- eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
IV. Žalovaný je povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Galanta súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 139,- eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 17. 4. 2015 pôvodne domáhal, aby súd určil, že Zmluva o Úvere Č.. XXXXXXXXX X. K. XX. X. XXXX sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Ďalej žiadal určiť, že uvedená zmluva o úvere je v časti výšky poplatku 484,- eur, v časti ustanovenia bodu 4 VOP v časti zmluvných pokút a poplatku za upomienky, bodu 5, bodu 6 v časti zmluvnej pokuty a bodu 13 VOP absolútne neplatná. Žalobca ďalej žiadal určiť, že rozhodcovská zmluva číslo XXXXXXXXX zo dňa XX. X. XXXX je absolútne neplatná; rovnako žalobca žiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorú výšku určí súd podľa vykonaných úhrad žalobcu a o poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500,- eur.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že strany uzatvorili zmluvu o úvere číslo 207900029 a to dňa 22. 3. 2011, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru zo strany žalovaného v prospech žalobcu vo výške 500,- eur. Celková výška úveru spolu s dohodnutým navýšením bola dohodnutá vo výške 984,- eur, s dobou splácania úveru 12 mesiacov a výškou mesačnej splátky 82,- eur. Ročná percentuálna miera nákladov v zmluve uvedená nie je. Poplatok spojený s úverom bol dohodnutý vo výške 484,- eur. V zmysle bodu 11 všeobecných obchodných podmienok (ďalej len VOP) poplatok tvorí dohodnutý úrok a náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. Predmetná zmluva nespĺňa náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, najmä neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, nie sú tam vyčíslené náklady na uzavretie zmluvy a zároveň predmetná zmluva obsahuje aj neprijateľné podmienky, medzi inými napríklad neprimerané sankcie - neprijateľne vysoká zmluvná pokuta a to vo výške 15,- eur za každý deň omeškania až do zaplatenia, poplatok za zaslanie upomienky vo výške 4,- eurá a v prípade porušenia povinností bola dohodnutá aj zmluvná pokuta vo výške 312,- eur. V bode 5 VOP je ďalej uvedená aj dohoda o zrážkach, predmetná dohoda je bez súdnej kontroly, keď spotrebiteľ nemá možnosť tieto zrážky zrušiť, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a podľa bodu 13 VOP bola dojednaná aj dohoda o vyplnení zmenky, predmetná dohoda taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a sleduje cieľ obísť právne predpisy chrániace spotrebiteľa. V časti vydania bezdôvodného obohatenia žalobca nedisponuje presnými údajmi o tom, akú sumu zaplatil žalovanému, a teda nemohol presne vyčísliť výšku bezdôvodného obohatenia, avšak požadoval vydanie bezdôvodného obohatenia práve s odôvodnením, že zmluvu považoval za bezúročnú a bez poplatkov. Čo sa týka primeraného finančného zadosťučinenia žalobca poukázal na § 3 zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože uvedená zmluva výrazne zasiahla do práv žalobcu, žalobca zároveň poukázal na neprimerané praktiky žalovaného pri poskytovaní úverov, ako aj na osobu žalobcu, ktorý je invalidným dôchodcom.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne dňa 29. 5. 2015. Vo svojom vyjadrení namietol miestnu príslušnosť tunajšieho súdu s poukazom na to, že žalobcovi nemožno priznať postavenie spotrebiteľa, pretože zmluvu uzatváral ako živnostník. Vzhľadom k tomu žiadal, aby Okresný súd Galanta postúpil vec miestne príslušnému Okresnému súdu Bratislava I. Poukázal na to, že vzájomný vzťah je o obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je vôbec namieste; z uvedeného dôvodu preto nepovažoval zmluvu v napadnutej časti za absolútne neplatnú a preto žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.
4. Tunajší súd v rámci vykonaného dokazovania, ako to bude vyplývať z nižšie uvedeného odôvodnenia, považoval uvedený vzťah za spotrebiteľský a žalobcu za spotrebiteľa, nakoľko sa žalovanému nepodarilo preukázať, že zmluvu uzatváral ako živnostník, navyše už vôbec sa mu nepodarilo preukázať, že úver si žalobca bral pre účely podnikania, preto súd ani nepostúpil vec Okresného súdu Bratislava I., ale vo veci rozhodoval sám.
5. Tunajší súd uznesením pod číslom konania 17C/301/2015 - 72 zo dňa 20. 9. 2016, právoplatným 27. 10. 2016, pripustil zmenu žaloby a to tak, že žalobca žiadal určiť celú zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX. X. XXXX za absolútne neplatnú, zároveň žiadal vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 162,55 eura a zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
6. Tunajší súd vo veci rozhodol dňa 26. 4. 2017 Rozsudkom pod č. k. 17C/301/2015 - 96 tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Voči rozsudku podal žalovaný odvolanie a odvolací súd Uznesením zo dňa 18. 7. 2018 pod č.k. XXCo/XXX/XXXX - XXX, právoplatným dňa 20. 8. 2018, rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd uviedol, že prvoinštančný súd sa dostatočne nevenoval vysvetleniu, či zmluvu posudzuje len ako spotrebiteľskú v zmysle úpravy Občianskeho zákonníka, alebo aj z pohľadu právnej úpravy spotrebiteľských úverov, pokiaľ sa zaoberal otázkou ne/preukázania žalovaným, že žalobkyňa skutočne čerpala úver pre účely podnikania (inak správne má byť zamestnania, resp. povolania). Súd ponechal bez povšimnutia predložený Dodatok k úverovej zmluve zo dňa 22. 3. 2011, žalobkyňou riadne podpísaný, z ktorého vyplýva vyhlásenie žalobkyne, že finančné prostriedky z úveru použije na náklady na školenie a rekvalifikáciu a tiež zásadný fakt, že pokiaľ aj v žalobkyňou predloženej fotokópii ňou držaného originálu úverovej zmluvy chýba označenie, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania, z uvedenej listiny jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa prehlásenie potvrdila vlastnoručným podpisom, čo by sa nestalo pokiaľ by žiadne vyhlásenie nepodávala. Navyše žalovaným predložená zmluva dané označenie obsahuje, a nakoľko je zrejmé, že zmluva sa vyhotovovala spolu s kópiami (išlo o kópie vyhotovované súčasne s originálom ako samoprepisovacie kópie), stačil len slabší tlak pri písaní určitých častí zmluvy na to, aby sa v spodnejších kópiách tieto časti už nepretlačili. Rovnako to platí aj pokiaľ ide o dátum uzatvorenia zmluvy, v úverovej zmluve predloženej žalobkyňou, v ňom chýba len jedna číslica pri označení roku - posledná, v ktorom sa zmluva uzatvárala, dátum ale vyplýva z príloh úverovej zmluvy, t. j. zo splátkového kalendára ako aj z Rozhodcovskej zmluvy, v ktorých listinách je dátum totožný a totožné sú aj jeho časti, ktoré sú v zmluve o úvere čitateľné, z čoho potom nemožno vyvodiť nekalý úmysel žalovaného pozmeňovať dátum uzatvorenia úverovej zmluvy. Aj priznanie finančného zadosťučinenia žalobkyni súd prvej inštancie z hľadiska právneho ako i skutkového riadne neodôvodnil. Až pre prípad preukázania, či úver na strane žalobkyne má, resp. mal alebo naopak nemal súvis s výkonom jej zamestnania, povolania (čo sa môže javiť ako pochybné, keďže žalobkyňa má byť invalidná dôchodkyňa), bude môcť súd pristúpiť k posúdeniu platnosti úverovej zmluvy, a to ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alebo len ako zmluvy spotrebiteľskej a následne i uplatnených nárokov s ňou súvisiacich v súlade s príslušnou na vec sa vzťahujúcou právnou úpravou.
7. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - zmluva o úvere XXXXXXXXX zo dňa 22. 3. 2013, VOP, splátkový kalendár, potvrdenie žalovaného o úhradách žalobcu započítaných na úver, Rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku žalobcovi, výpis z obchodného registra a živnostenského registra žalobcu, lustrácia žalobcu v Sociálnej poisťovni, rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie - Ústredný inšpektorát D. Č.. D., D. X. XX. X. XXXX a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
8. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené.
9. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Strany konania musia predložiť k svojim vyjadreniam všetky listinné dôkazy, na ktoré sa odvolávajú a ktoré majú preukázať tvrdenia uvedené v žalobe a vo vyjadreniach k nej. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.
10. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
11. Súd dáva stranám do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa nimi navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
12. Súd vo veci konal a rozhodol bez prítomnosti žalovaného, nakoľko tento sa na pojednávania nedostavil, a najmä súdu nepredložil vyžiadané listinné dôkazy - originál zmluvy o úvere. Súd zdôrazňuje, že počas trvania konania (t. j. od 17. 4. 2015 až do dňa rozhodnutia súdu 21. 5. 2019) súd niekoľkokrát a pravidelne vyzýval žalovaného na predloženie originálu Zmluvy o úvere, žalovaný však tieto výzvy ignoroval a zmluvu nepredložil, ani nevysvetlil, prečo tak neučinil. Vzhľadom k tomuto postupu súd potom dospel k záveru, že zmluvu predložiť nechcel (o dôvodoch súd špekulovať nebude).
13. Strany konania uzatvorili zmluvu o úvere XXXXXXXXX a to dňa XX. X. XXXX, teda tak, ako to žalobca popísal vo svojej žalobe. Jedná sa o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. OZ a zároveň o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zák. č. 129/2010 Z.z., ako to vyplýva z nižšie uvedených skutkových a právnych zistení.
14. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru a následné dohodnuté podmienky splácania úveru tak, ako to žalobca podrobne popísal v žalobe. Žalobca k svojej žalobe doložil fotokópiu jedného vyhotovenia zmluvy o úvere, ktorá mu bola poskytnutá zo strany žalovaného, z ktorej súd zistil, že nebola vyplnená časť zmluvy ohľadne účelu poskytnutia finančnej hotovosti (teda či je to na účely povolania, podnikania alebo na súkromné účely), zároveň v zmluve nebol uvedený rok podpisu zmluvy; bol na nej riadne vyplnený dátum len v časti potvrdenia o prevzatí peňažnej hotovosti a to dňa 22. 3. 2011. Z kópie zmluvy o úvere, ktorú predložil súdu žalovaný, však vyplýva, že v zmluve o úvere bolo vyplnený účel poskytnutia finančných prostriedkov a to na účely povolania, keď do prázdneho štvorca bol vpísaný krížik a rovnako aj pri dátume podpisu zmluvy bol vyplnený rok 2011. Následne žalobca súdu predložil zmluvu o úvere v originál vyhotovení (avšak sa jedná len o druhú či tretiu samoprepisovaciu kópiu), ktorý mu bol poskytnutý zo strany žalovaného, takáto kópia zmluvy plne korešponduje s fotokópiou, ktorú žalobca doložil k žalobe, teda nebol tam vyplnený účel, na aký sa poskytovali finančné prostriedky, ako ani riadny dátumu (presnejšie rok) podpisu zmluvy o úvere. Z takéhoto postupu súd potom usudzuje, že zmluva o úvere bola žalobcovi odovzdaná bez vyplnenia účelu poskytnutia finančných prostriedkov a bez riadneho dátumu podpisu zmluvy, a až následne potom žalovaný vyplnil chýbajúce časti zmluvy o úvere, najmä čo sa týka účelu poskytnutia finančných prostriedkov a dátumu a podpisu zmluvy (uvedenému nasvedčuje aj postup žalovaného, keď nepredložil originál zmluvy). Z toho vyplýva, že žalovaný neoprávnene vpisoval do zmluvy údaje, ktoré mali byť vyplnené pred podpisom tejto zmluvy a takýto postup súd považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi, preto zmluva je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Navyše, takéto konanie žalovaného nemôže požívať právnu ochranu, keďže jednoznačne do zmluvy dopisoval podstatné údaje a to až potom, ako 1 kópia zmluvy bola odovzdaná žalobcovi. Na tomto názore nemení nič ani vyjadrenie žalovaného, s ktorým sa stotožnil aj odvolací súd, a síce, že pri samoprepisovacích kópiách stačí slabší tlak perom na prvej strane zmluvy a to sa potom neotlačí na ďalšie kópie zmluvy. Je prinajmenšom zaujímavé, že všetky údaje sú pretlačené na ďalších kópiách zmluvy, nepretlačilo sa len vyznačenie účelu poskytnutia úveru a rok podpisu zmluvy. Uvedené mohol objasniť originál zmluvy, ktorý však žalovaný nepredložil. Súd potom postupoval podľa § 54 ods. 2 OZ: „V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.“ Ak súd vychádza z toho, že zmluva bola uzatvorená v roku 2011, napriek absencii roku na zmluve, ale s poukazom na dátum podpisu prevzatia finančnej hotovosti, dodatku, rozhodcovskej zmluvy, splátkového kalendára, stále zostal sporný účel poskytnutia finančných prostriedkov.
15. Podľa § 150 ods. 1 CSP, Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Podľa § 151 ods. 1 CSP, Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
Podľa § 34 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), účinný k 22. 3. 2011, Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 39 OZ, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
16. Právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom nie je dovolený. Nedovolenosť je teda daná, ak a) obsah alebo účel právneho úkonu odporuje zákonu, b) obsah alebo účel právneho úkonu obchádza zákon, c) sa právny úkon prieči dobrým mravom. Ad a): Obsahom právneho úkonu sú jeho podstatné, náhodilé alebo vedľajšie zložky. Z týchto zložiek môže odporovať zákonu ktorákoľvek, avšak normatívny dôsledok uvedený v 39 vyvoláva iba rozpor podstatných zložiek právneho úkonu so zákonom, prípadne tých zložiek, ktoré nie sú podstatné ex lege, ale ich zaradenie medzi podstatné zložky vyplýva z dohody účastníkov právneho úkonu. Ad b): Obchádzanie zákona predstavuje osobitnú situáciu, v ktorej právny úkon formálne zodpovedá zákonnej norme, avšak v konečnom dôsledku vznikajú (menia sa alebo zanikajú) práva a povinnosti, ktoré sú v rozpore s účelom a zmyslom zákona. Ad c): Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov).
17. Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege) a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením (ratihabíciou) a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti (R 39/1998).
18. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, účinný k 22. 3. 2011, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 1 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného k 22. 3. 2011, (1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 7 ods. 1 veta prvá zák. č. 129/2010 Z.z., (1) Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
19. V § 52 ods. 4 OZ sa jednoznačne ustanovilo, že za spotrebiteľa sa považuje iba fyzická osoba, ktorá navyše nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 2 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu. Podnikateľom podľa tohto zákona je a) osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu. Obchodná činnosť je výmenná činnosť na trhu, ktorá sa v trhových ekonomikách nerealizuje ako naturálna výmena, ale ako výmena sprostredkovaná peniazmi.
20. Po vykonanom dokazovaní súd jednoznačne zistil, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere (XX. X. XXXX) žalobca nevyvíjal obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť, nebol zapísaný v obchodnom, živnostenskom ani v inom registri, nebol zamestnaný a to ani na dohodu, vykonával poľnohospodársku výrobu. Preto žalovaný pri náležitej starostlivosti (jedná sa o verejne dostupné informácie) nemohol poskytnúť úver pre účely výkonu povolania. Uvedený záver potom podporuje aj stanovisko súdu o tom, že tento účel bol v zmluve dopísaný dodatočne.
21. Ak aj žalobca podpísal dňa 22. 3. 2011 aj dodatok v zmluve (č. l. 26 spisu), v ktorom sa uvádza „R. V. prehlasuje, že finančné prostriedky použije na náklady na školenie a rekvalifikáciu ... “, logickým výkladom v spojení s vykonaným dokazovaním uvedeným v bode 20. tohto odôvodnenia, nie je možné dospieť k záveru, že úver mal byť použitý v rámci predmetu žalobcovej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, naopak, logickým výkladom možno dospieť iba k záveru, že žalobca ako invalidný dôchodca chcel absolvovať rekvalifikáciu či školenie, aby si zvýšil možnosti zamestnať sa v budúcnosti. Absolvovanie školenia či rekvalifikácie nie je možné považovať za výkon zamestnania, povolania, podnikania. Rekvalifikácia je získanie novej užitočnej schopnosti, novej kvalifikácie, určite nie výkon povolania, zamestnania, podnikateľskej činnosti a pod.
22. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd vyhovel žalobe a úverovú zmluvu určil za neplatnú (výrok I.) s poukazom na § 39 OZ, nakoľko žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru a účel poskytnutia úveru vyplnil až dodatočne, čím sa snažil obísť zákon (§ 52 ods. 4 OZ). Súd neuveril jeho tvrdeniam o nepretlačení vyznačeného účelu úveru na ďalšie kópie zmluvy, nakoľko všetky ostatné vyplnené časti zmluvy boli pretlačené bez problémov a boli čitateľné. Tvrdenie žalovaného „mohlo sa to stať tak, že slabším tlakom sa to nepretlačilo“ je z právneho hľadiska irelevantné a bez akejkoľvek sily dôkazu.
23. Nepriamym dôkazom o nekalých praktikách žalovaného je aj Rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie - Ústredný inšpektorát SOI č. SK/0755/99/2012, SK/0756/99/2012 z 27. 5. 2013, ktorým žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o. bola pre porušenie zákazu nekalých obchodných praktík pri uzatváraní Zmlúv o úvere uložená pokuta vo výške 30 000,- eur. Jednalo sa o totožnú situáciu, ako v prípade žalobcu. Dôvodom pre uloženie pokuty bola realizácia praktík v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a pre podstatné narušenie ekonomického správania spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe. Z rozhodnutia: „Zaškrtnutím políčka v zmluve, majúceho svedčiť o poskytnutí úveru na výkon povolania spotrebiteľa, bez reálneho stotožnenia povolania spotrebiteľa a zistenia, aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti spotrebiteľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má, účastník konania, ako poskytovateľ úveru, nedodržal úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti zodpovedajúcu čestnej obchodnej praxi či všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti, keďže v čase podpisu Zmluvy bol spotrebiteľa v invalidnom dôchodku a nijakú činnosť majúcu charakter zamestnania, povolania či podnikania nevykonával, čím došlo k naplneniu znakov nekalej obchodnej praktiky v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.„ Vo svetle a vzájomnej súvislosti všetkých dôkazov potom súd dospel k záveru, že žalovaný porušil a obchádzal zákon pri poskytovaní úveru a preto je zmluva o úvere absolútne neplatná podľa § 39 OZ.
24. K plneniu so strany žalovaného v prospech žalobcu tak došlo z titulu bezdôvodného obohatenia a to vo výške 500,- eur dňa 22. 3. 2011.
25. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, účinného k dátumu poskytnutia bezdôvodného obohatenia, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 veta prvá OZ, Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa § 457 OZ, Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
26. Z neplatnej zmluvy je každá zo strán povinná vrátiť druhému všetko, čo na základe nej dostal. Táto povinnosť je vzájomná, pričom strany majú možnosť dohodnúť sa o čase a spôsobe vrátenia toho, čo navzájom dostali. Ak k takejto dohode nedôjde, strana je povinná vrátiť to, čo dostala, v prvý deň po tom, čo ho druhá strana o vrátenie požiadala.
27. Ako vyplýva z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 19. 9. 2016, žalobca prevzal finančnú hotovosť vo výške 500,- eur, pričom vrátil žalovanému celkovo sumu 662,55 eura, teda žalovaný sa bezdôvodne obohatil o sumu 162,55 eura. Preto súd vyhovel žalobe aj v tejto časti a zaviazal žalovaného na zaplatenie (vrátenie) bezdôvodného obohatenia vo výške 162,55 eura (výrok II.).
28. Podľa § 3 ods. 5 veta prvá a tretia zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
29. Súd sa stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu. Osoba žalobcu je invalidným dôchodcom, no najmä súd poukazuje na nekalé obchodné praktiky žalovaného, ktorých sa dopustil. Žalovaný absolútne neprípustným spôsobom vpisoval údaje do zmluvy o úvere (v danom prípade účel poskytnutia úveru, pričom sa jedná o podstatné údaje, ktoré majú vplyv na posúdenie, či sa jedná o spotrebiteľský úver alebo nie a následne to má vplyv na ďalšie práva spotrebiteľa, m. i. aj na primerané finančné zadosťučinenie) a to až po tom, ako ju žalobca podpísal a absolútne v rozpore so zákonom vpisoval údaje o tom, že žalobca zmluvu uzatvára ako podnikateľ. Vzhľadom na konanie žalovaného je súd, rovnako ako žalobca, toho názoru, že 500,- eur je primeraná suma finančného zadosťučinenia a to aj s poukazom na výšku úveru. Zákon nestanovuje minimálnu či maximálnu výšku primeraného finančného zadosťučinenia, preto vzhľadom na uvedené okolnosti súd vyhovel žalobe aj v tejto časti (výrok II.), pretože považoval požadovanú sumu za primeranú a zodpovedajúcu konaniu žalovaného a výške poskytnutého úveru. Toto finančné zadosťučinenie je odrazom aj neodborného konania žalovaného pri posudzovaní schopnosti splácať úver žalobcom, kedy si nedal ani najmenšiu námahu s overením, či je žalobca zamestnaný, podniká a pod.
30. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie je nárokom objektívnym, ktorý nie je viazaný na naplnenie akýchkoľvek subjektívnych podmienok. Finančné zadosťučinenie a jeho výška má byť kompenzáciou za nevyčísliteľné straty, ktoré postihnutý utrpel, resp. prihliadne sa na to, aby náhrada ujmy predstavovala určitú satisfakciu za stav, ktorý musel žalobca týmto konaním žalovaného strpieť (už len prebiehajúce súdne konanie je pre laika stresovou situáciou). Predpokladom priznania finančného zadosťučinenia je v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa to, aby spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej predpismi na jeho ochranu, je treba uviesť, či a ktoré práva žalobcu ako spotrebiteľa boli porušené postupom žalovaného a posudzovanou úverovou zmluvou v konkrétnom prípade. Nie je potrebné pre priznanie zadosťučinenia, aby žalobcovi vznikla ujma reálna. Neexistuje spôsob výpočtu, vzorec, ktorý by určil konkrétnu výšku finančného zadosťučinenia a je len výsledkom voľnej úvahy súdu s prihliadnutím na okolnosti prípadu.
31. V prejednávanom prípade žalovaný jednoznačne nedôvodne, nezákonne doplnil do zmluvy účel poskytnutia úveru, čím porušil § 7 ods. 1 veta prvá zák. č. 129/2010 Z.z., § 52 ods. 4 OZ a svojím konaním sa snažil z prejednania veci vylúčiť aplikáciu zák. č. 129/2010 Z.z. Takéto konanie nebolo ojedinelé, o čom svedčí Rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie - Ústredný inšpektorát SOI č. SK/0755/99/2012, SK/0756/99/2012 z 27. 5. 2013. Žalovaný sa tak snažil vyhnúť právnej úprave o spotrebiteľských úveroch. Konanie žalovaného tak vyústilo až v súdny spor, ktorý prebieha už 4 roky a ku ktorému by nebolo došlo, keby žalovaný postupoval s odbornou starostlivosťou, korektne a poctivo. Navyše, žalobca by nemusel niesť náklady na právne zastúpenie (minimálne v časti zloženia zálohy pre advokáta). Súd považuje postup žalovaného (klamanie pri označení účelu poskytnutia úveru) za absolútne neprípustný, nepožívajúci právnu ochranu a to aj s poukazom na to, že sa nejedná o ojedinelý prípad. Vysoká miera neprofesionality a nepoctivého konania žalovaného (vzhľadom aj na invaliditu žalobcu) preto zodpovedá, podľa názoru súdu, požadovanej sume primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500,- eur.
32. Na základe uvedeného súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu.
33. O nároku žalobcu na náhradu trov konania (výrok III.) súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, pričom žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspech, t. j. strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.
34. Keďže žalobca je v konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov za podanú žalobu (§ 4 ods. 2 písm. u/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,), táto povinnosť prechádza na žalovaného ako na neúspešnú stranu sporu podľa § 2 ods. 2 cit. zák., o ktorej povinnosti žalovaného súd rozhodol výrokom IV.
35. Podľa § 2 ods. 2 veta prvá cit. zák., Ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
Podľa § 7 ods. 1 veta prvá a ods. 11 zák. č. 71/1992 Zb., (1) Pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu poplatkového úkonu. Ak nie je možné základ poplatku takto zistiť, je základom poplatku cena obvyklá v mieste a v čase podania návrhu na vykonanie poplatkového úkonu. Ak je základom poplatku cena nehnuteľností, touto cenou sa rozumie cena zistená podľa osobitných predpisov. (11) Základ poplatku sa zaokrúhľuje na celé euro nadol.
Podľa § 7a cit. zák., Vypočítaný poplatok sa zaokrúhli s presnosťou na eurocenty tak, že ak suma prevyšujúca celé číslo je
a) menšia ako 50, poplatok sa zaokrúhli na celé euro nadol,
b) rovná 50, poplatok sa nezaokrúhli,
c) väčšia ako 50, poplatok sa zaokrúhli na pol eura nadol.
Podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, výška súdneho poplatku je 6 % z ceny predmetu konania (z úhrady), najmenej 16,50 eura, najviac 16 596,50 eura.
Podľa položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, výška súdneho poplatku, ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi, je 99,50 eura.
36. Žalovaný nie je oslobodený od poplatkovej povinnosti, teda je povinný zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu.
37. V prejednávanom prípade je súdny poplatok o neplatnosť právneho úkonu 99,50 eura (položka 1b/) a za zaplatenie bezdôvodného obohatenia a primeraného finančného zadosťučinenia (položka 1 a/) 6 % z celkovej sumy 662,55 eura; základ poplatku sa zaokrúhli na 662,- eur; súdny poplatok je potom 39,72 eura, ktorý sa podľa § 7a písm. c/ cit. zák. zaokrúhli na 39,50 eura. Súdny spolu predstavuje sumu 99,50 eura + 39,50 eura, t.j. 139,- eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.