Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-54-2014.pdf
PDF · 120.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-5C/54/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou Mgr. Andreou Fraňovou v sporovom konaní žalobcu I. I., L.. XX. XX. XXXX, P. J. XXX XX J. Č.. XXX, S. L. K. XXX XX T. XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Ščury, advokát, so sídlom 022 01 Čadca, Mierova 1725 proti žalovanému P. Š., L.. XX. XX. XXXX, P. J. XXX XX L. C. L. E., G. XXXX/X, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že kúpna zmluva zo dňa 03. 05. 2012 uzavretá medzi žalovaným ako kupujúcim a G. I., L.. XX. XX. XXXX, P. J. XXX XX J. Č.. XX ako predávajúcim, ktorou predávajúci previedol na žalovaného nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva Č.. XXXX E.edeného na Okresnom úrade Nové Mesto nad Váhom, odbor katastrálny, pre k. ú. Beckov, okres Nové Mesto nad Váhom, obec Beckov, a to parcelu T.-Q. Č.. XXX/XX - M. G. M. E. XXX C.X , G. T.-Q. Č.. XXXX/XX - X. M. E. XXX C.X , G. Č.. XXXX/XX - X. G. S. L. M. E. XX C.X S. O.Ú. D. G. L. G. T.-Q. Č.. XXXX/XX X. L. B. Č.. XXXX, ktorej vklad bol Správou katastra do katastra nehnuteľností vykonaný pod E. XXXX/XXXX K. XX. XX. XXXX, je voči žalobcovi právne n e ú č i n n á .
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom dňa 23. 05. 2014 proti žalovanému domáhal určenia právnej neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 03. 05. 2012, uzavretej medzi žalovaným ako kupujúcim a G. I., L.. XX. XX. XXXX, P. J. XXX XX J. Č.. XX ako predávajúcim, ktorou predávajúci previedol na žalovaného nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva Č.. XXXX vedeného na Okresnom úrade Nové Mesto nad Váhom, odbor katastrálny, pre k. ú. Beckov, okres Nové Mesto nad Váhom, obec Beckov, a to parcelu T.-Q. Č.. XXX/XX - M. G. M. E. XXX C.X , G. T.-Q. Č.. XXXX/XX - X. M. E. XXX C.X , G. Č.. XXXX/XX - X. G. S. L. M. E. XX C.X S. O. D. G. L. G. T.-Q. Č.. XXXX/XX X. L. B. Č.. XXXX, ktorej vklad bol Správou katastra do katastra nehnuteľností vykonaný pod E. XXXX/XXXX K. XX. XX. XXXX, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku (ďalej len „sporný právny úkon“).
2. Takto uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že ako veriteľ poskytol G. I. ako dlžníkovi bezúročnú pôžičku v sume 3.500,00 € s lehotou splatnosti do 25. 04. 2012, na základe zmluvy o pôžičke a vyhlásení povinného o súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku vo forme notárskej zápisnice Č.. L. XXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX zo dňa 30. 03. 2012 spísanej na Notárskom úrade v Novom Meste nad Váhom, Robotnícka č. 5, notárkou JUDr. Priskou Štěrbovou. G. I. vlastnil vyššie uvedené nehnuteľnosti, avšak nahliadnutím do katastra nehnuteľností žalobca zistil, že G. I. tieto nehnuteľnosti predal žalovanému kúpnou zmluvou dňa 13. 07. 2012, ktorej vklad bol povolený pod E. XXXX/XXXX. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo tri mesiace odvtedy, ako vznikla žalobcovi pohľadávka voči povinnému dlžníkovi. Následne dňa 20. 09. 2013 podal návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 38 Exekučného poriadku z dôvodu, že si povinný nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z notárskej zápisnice zo dňa 30. 03. 2012. Z uvedeného vyplýva, že predávajúci predal vyššie uvedené nehnuteľnosti žalovanému v úmysle ukrátiť žalobcu - svojho veriteľa, pričom kupujúci s touto skutočnosťou musel byť minimálne upovedomený. Tento úkon sa stal v 3 - ročnej zákonnej lehote na podanie žaloby. Navrhol, aby súd rozhodol v zmysle § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka a žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania.
3. V priebehu konania bolo predmetné konanie prerušené podľa § 47 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu - žalovaného.
4. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k 40K/23/2014 - 195 zo dňa 03. januára 2017, právoplatným dňa 27. 01. 2017 a vykonateľným dňa 11. 01. 2017 bol konkurz na majetok žalovaného skončený - zrušený po splnení konečného rozvrhu výťažku.
5. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Uviedol, že v r. 2011 pracoval ako realitný maklér (SZČO) a zároveň spoločník a konateľ spoločnosti centrumbývania.info, s.r.o. Pri predaji spolupracoval s finančnou sprostredkovateľkou J.. K. Y., ktorá vybavovala úverové prefinancovanie kúpy nehnuteľností a s ktorou mal v uvedenom období pracovný, ba až kamarátsky vzťah založený na vysokej dôvere. V r. 2012 prišla za žalovaným s návrhom pomoci jej klientom - manželom G. S. X. I., ktorí boli majiteľmi predmetných nehnuteľností a dostali sa do omeškania splátok svojich záväzkov kvôli strate zamestnania G. I.. V apríla 2012 sa stretol s C. I. E. T.. J.. K. Y.. Oboznámili žalovaného, že okrem dlžoby na hypotekárnom úvere meškajú aj so splátkami na spotrebiteľskom úvere a s odvodmi do zdravotnej poisťovne, čo im bránilo získaniu úverových zdrojov o rok pri spätnom odkúpení. Sprostredkovateľka mala na to riešenie získaním spotrebných úverov, ktorými sa tieto záväzky vyplatia. Dohodli sa teda, že žalovaný odkúpi ich nehnuteľnosť a manželia I. urobia do 2 rokov spätné odkúpenie od žalovaného, pričom počas celej doby mali platiť mesačnú splátku úverových záväzkov žalovaného. V júni r. 2012 vybavila J.. K. Y.Ť. spotrebiteľské úvery v SLSP a ČSOB vo výške asi XX.XXX,XX €., ktorými žalovaný vyplatil všetky záväzky znemožňujúce kúpu nehnuteľnosti kvôli hroziacim exekúciám i spotrebiteľský úver manželov I.. Dlh voči žalobcovi nikdy nebol spomenutý a žalovaný nevedel, ani sa nemal možnosť dozvedieť o jeho existencii. Následne v Piešťanoch v Slovenskej sporiteľni vybavila sprostredkovateľka na riaditeľskú výnimku hypotekárny úver vo výške XX.XXX,XX €.. Motiváciou žalovaného bolo získanie vysokej bonity v priebehu úspešného splácania do dvoch rokov a mohol tak dostať výhodnú hypotéku na nehnuteľnosť, v ktorej by chcel bývať. V prvých mesiacoch splácania úverov manželia I. najskôr meškali s plnou výškou splátok, ktoré boli v sume cca 700,00 €/mesiac. Situácia sa z mesiaca na mesiac zhoršovala, až v novembri 2012 prestali platiť úplne. J.. K. Y. sa od celého diania dištancovala a prerušila akúkoľvek komunikáciu so žalovaným i s manželmi I.. Žalovaný sa dozvedel, že Slovenská sporiteľňa s menovanou prerušila spoluprácu, nakoľko väčšina ňou sprostredkovaných hypotekárnych úverov nebola splácaná. K prvému decembru 2012 sa manželia I. odsťahovali z predmetných nehnuteľností, nakoľko ale predmetná nehnuteľnosť nebola skolaudovaná a nehnuteľnosť čerpala elektrickú energiu zo susednej nehnuteľnosti, dom po odpojení suseda zostal nepoužiteľný na prenajímanie. Pri kúpe nehnuteľnosti bol žalovaný zo strany predávajúcich - C. I.Ý. aj zo strany sprostredkovateľky J.. Y. podvedený a uvedený do omylu. Sprostredkovateľka žalovaného ubezpečila, že za odmenu X.XXX,XX €., ktorú jej poskytol, avšak nemá k tomu písomný dôkaz, ho uistila, že bude na celý priebeh dohliadať. Žalovaný prefinancoval kúpu z úverových zdrojov, ktoré sprostredkovateľka vybavila, rok až 2 tomuto novému majiteľovi mesačné splátky splácali pôvodní vlastníci, ktorí za to mohli nehnuteľnosť užívať rovnako, ako keď ju vlastníci. Počas tohto obdobia pripravovala sprostredkovateľka podklady na znovuzískanie hypotéky a prípadný výmaz nežiaduceho zápisu v úverovom registri. Hneď ako to bolo možné, odkúpili pôvodní majitelia nehnuteľnosť od žalovaného. Išlo o tzv. win-win-win situáciu. Zopár mesiacov potom sa snažil splácať splátky úverov, no na prefinancovanie nákladov spojených s kolaudáciou nemal voľné finančné prostriedky. Počas r. 2013 postupne nebol schopný splácať svoje záväzky a v júni r. 2014 podal na Okresný súd Trenčín návrh na vyhlásenia konkurzu na jeho majetok.
6. Súd vo veci vykonal dňa 26. 06. 2018 predbežné prejednanie sporu, na ktorom súd určil za nesporné skutočnosti exekučný titul - Notársku zápisnicu Č.. L. XXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX X. K. XX. XX. XXXX spísanú na Notárskom úrade v Novom Meste nad Váhom, Robotnícka č. 5, notárkou JUDr. Priskou Štěrbovou, na základe ktorej poskytol žalobca ako veriteľ G. I. ako dlžníkovi bezúročnú pôžičku v sume 3.500,00 € s lehotou splatnosti do 25. 04. 2012 a na základe ktorej prebieha voči povinnému exekúcia, ktorou bola doposiaľ vymožená suma 580,00 €. Spornými skutočnosťami zostala vedomosť, resp. nevedomosť žalovaného o pohľadávke žalobcu voči dlžníkovi a úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
7. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 04. 10. 2018, 10. 01. 2019, 21. 03. 2019, 23. 04. 2019, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a svedkov G. I. S. J.. K. Y.. Ďalej súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom listinných dôkazov, najmä žaloby, uznesenia Okresného súdu v Trenčíne č.k. XXK/XX/XXXX - XXX zo dňa 03. januára 2017, vyjadrenia k žalobe, výpisom B. Č.. XXXX (čl. 6, 43), návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (čl. 82), oznámenia zo Sociálnej poisťovne (čl. 91), rozhodnutia Správy katastra Nové Mesto nad Váhom (čl. 97, 98), Kúpnej zmluvy (čl. 99 - 101), výpisu z Obchodného registra spoločnosti Financie - C, s.r.o. so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Notárskej zápisnice, oznámenia VÚB banky o stotožnení čísla účtu (čl. 145), oznámenia Slovenskej sporiteľne, a.s. (čl. 151), Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 07. 06. 2012 (čl. 151) a ďalších listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou obsahu spisu a zistil nasledujúcu skutkový a právny stav:
8. Žalobca pri výsluchu uviedol, že žalovaný musel mať vedomosť o dlžobe G.. I., nakoľko kvôli dlžobe, ktorú mala G.. I. voči Sociálnej poisťovni a na splatenie ktorej bola G.. I. poskytnutá pôžička zo strany žalobcu, stroskotala aj hypotéka, ktorá mala byť poskytnutá bankou žalovanému. O dlžobách G.. I. musel mať vedomosť, nakoľko žalovaný je sám realitný maklér, musí predpokladať, čo všetko obnáša uzatváranie zmlúv, mal vedomosť o dlžobách na spotrebiteľských úveroch, zdravotnom poistení, preto musel mať vedomosť aj o dlžobe voči Sociálnej poisťovni. Bolo to asi v Žiline, keď sa boli spolu žalobca aj so žalovaným osobne presvedčiť, že dlh voči Sociálnej poisťovni bol vyplatený, o čom bolo vydané potvrdenie, takže o tomto žalovaný musel vedieť. Žalovaný so žalobcom spolu komunikovali, žalovaný vedel, že žalobca G.. I. požičal sumu 3.500,00 €. Podozrenie zo strany žalovaného, že by mala byť celá táto vec skomplotovaná žalobcom s manželmi I., považuje žalobca za absolútny nezmysel. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu ČR rozhodnutie sp.zn. 21Cdo/2905/2012 zo dňa 11. júla 2013, v zmysle ktorého pri odporovateľnosti právneho úkonu nemusí byť preukázaný priamy úmysel dlžníka, ale postačí aj nepriama vedomosť dlžníka, že môže ukrátiť svojho veriteľa a s týmto následkom bol uzrozumený.
9. Žalovaný pri výsluchu na pojednávaní dňa 04. 10. 2018 uviedol, že o dlžobe p. I. sa dozvedel v skutočnosti až v r. 2018, pôžičku, ktorú poskytol žalobca p. I. vo výške 3.500,00 € preto nemal vedomosť, podozrivý je aj šibeničný termín - lehota splatnosti 25. 04. 2012. Kúpnou zmluvou, na základe ktorej odkúpil predmetné nehnuteľnosti, nedisponuje, ale manželom I. vyplatil sumu vo výške 113.000,00 €. Žalovaný potvrdil, že bol so žalobcom niekde na severe sa presvedčiť o skutočnosti, že dlh G.. I. voči Sociálnej poisťovni bol vyplatený. Na pojednávaní dňa 10. 01. 2019 uviedol, že bol v Žiline, ale bol tam s manželkou G.. I., nevedel o vzájomnej dlžobe G.. I. a žalobcu. Žalovaný aj poukazom na svoje písomné vyjadrenie záverom uviedol, že o záväzku G.. I. voči žalobcovi nevedel, úmysel p. I.Á. nevie presne posúdiť. Strana žalobcu operuje len s tým, že bol 30. 04. 2012 v Žiline s manželkou dlžníka, kde si išla vyplatiť záväzok voči Sociálnej poisťovni, a preto mal vedieť, že jej hotovosť 2.685,63 € bola práve z 3.500,00 €, ktoré od žalobcu požičal jej manžel. Nikdy sa nezaujímal o zdroj hotovostných finančných prostriedkov predávajúcich a ani o to, ako s nimi naložia. Uvedomuje si to aj strana žalobcu a nemôže dokázať jeho vedomosť o tomto skutku, preto poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu ČR, kde nemusí byť preukázaný priamy úmysel. V danom prípade však ide o blízke osoby, kde sa úmysel predpokladá. G.. I. ani nemal majetok, ktorým by mohol ukrátiť svojho veriteľa, t.j. žalobcu, nakoľko to bol majetok banky a po splatení všetkých dlhov by G.. I.Á. nič nezostalo. Predajom C. G.. I. bol vyplatený hypotekárny úver v Slovenskej sporiteľni a ďalšie záväzky, ktorých úhrada bola nevyhnutná k úspešnej realizácii predaja domu, ktorý by inak skončil v dražbe. Ak by nedošlo k riadnemu predaju, výťažkom z dražby by veriteľ uspokojený nebol. Dôkazom je výsledok dražby v rámci konkurzu na osobu žalovaného - výťažok bol 59.000,00 €. Treba teda konštatovať, že dlžníkov právny úkon neviedol k zmenšeniu majetku dlžníka, čo by vyústilo do nemožnosti dosiahnuť uspokojenie pohľadávky z jeho majetku. Dlžník formálne vlastnil len majetok banky a nemohol bez jej uspokojenia s nehnuteľnosťou nakladať.
10. Svedok G. I., L.. XX. XX. XXXX pri výsluchu uviedol, že dôvodom spísanej notárskej zápisnice zo dňa 30. 03. 2012 bolo požičanie finančných prostriedkov od žalobcu, bola to sociálka a za týmto účelom boli aj použité. Tento dlh bol sociálke uhradený v ten deň, alebo dva dni potom, nepamätal si. Nevedel uviesť, kto bol prítomný, keď sa uhrádzal tento dlh, myslí si, že sa to uhradilo cez účet. K tomu, či žalovaný vedel o dlhu svedka voči žalobcovi uviedol, že o tomto dlhu žalovaný vedel, lebo tam sedeli - A. I. S. D. K.Á.. V kúpnej zmluve v čl. III. bode 2 uvedené číslo účtu nie je jeho. Svedkovi zvyšné peniaze vyplatené neboli, z týchto peňazí nevidel nič, keby tomu tak nebolo, nemal by žalobca voči nemu pohľadávku. K okolnosti, či má vedomosť, z akých dôvodov nebol tento dlh voči žalobcovi uhradený uviedol, že keď pýtal peniaze, bolo mu povedané, že už nevyšlo, nakoľko bolo treba uhradiť úvery, ako aj ďalšie dlhy, z týchto finančných prostriedkov nič nevidel. Uhradená suma dňa 30. 04. 2012 v Žiline vo výške 2.685,63 € mohla byť z poskytnutých finančných prostriedkov žalobcov. Nevie, čo sa stalo so zvyšnými 800,00 €, zvyšnú sumu 800,00 € žalobcovi nevrátil, teda ju nevyplatil žalobcovi ako jednu zo splátok požičanej sumy. K ústnej dohode z pred 7 rokov, keď sa dohodli aj s G.. Y.Ť., že žalovaný odkúpi ich rodinným dom a 2 roky budú v skutočnosti uhrádzať splátky svedok s manželkou a následne ho potom odkúpia naspäť a G.. Y. žalovanému vybaví hypotekárny úver uviedol, že žalovanému poskytovali s manželkou splátky 800,00 €, 700,00 €, svedkovi sa nedala ani koruna, nakoľko je voči nemu vedená exekúcia.
11. Svedkyňa J.. K. Y., O. T., L.. XX. XX. XXXX pri výsluchu uviedla, že sa v banke vybavovala hypotéka, vybavila sa aj kúpna zmluva, ktorú pripravoval právnik. Túto kúpnu zmluvu dával overovať a podpisovať G.. I., ak aj boli v zmluve nejaké nedostatky, mohol G.. I. aj dodatočne vypracovať dodatok ku kúpnej zmluve. Peniaze z hypotekárneho úveru mali ísť už na účet po podpísaní zmluvy, ale sa zistili nejaké podlžnosti na strane G.. I., G. však prišiel p. žalovaný s papiermi o úhrade a peniaze boli uvoľnené na vyplatenie hypotéky G.. I.. G.. I. z tejto hypotéky nedostal na svoj účet žiadne peniaze. Nevedela uviesť, v akej výške mal. G.. I. nedoplatok. Keď sa jednalo pri vybavovaní hypotéky a uzatváraní zmluvy, nemala vedomosť o spísanej notárskej zápisnici. O tejto sa dozvedela až vtedy, keď bola u kolegu, t.j. u žalobcu, vtedy, keď už bolo z úveru všetko vyplatené, to bolo minimálne pol roka potom. Z kúpnej ceny boli vyplatené úvery, dražobný poplatok a ostatné peniaze išli na účet vo VÚB banke. G.. I. nešlo z toho ani jedno euro. Nepamätá si presne, v akej výške boli vyplatené jednotlivé úvery, dražobný poplatok a v akej výške boli ostatné finančné prostriedky vyplatené na účet. Už aj v tom čase, keď žalobca uzatváral s p. I. zmluvu o pôžičke a že mu teda vyplatí požičané peniaze z úveru, nemohol byť G.. I. v dobrej viere, nakoľko mal vedomosť, že mu z vyplatených peňazí z úveru nebude poskytnuté ani jedno euro. K okolnosti, či mal žalovaný vedomosť o pôžičke medzi žalobcom a G.. I. uviedla, že určite nie, lebo by jej to povedal buď žalobca alebo žalovaný a to preto, lebo vybavovala všetky papiere, preto ak aj chcel žalobca, aby bola vyplatená suma, mohol jej zavolať, aby sa to do zmluvy zakomponovalo, rovnako tak sa mohol ozvať G.. I., ale ani by z vyplateného úveru táto pôžička nebola zaplatená, nakoľko nemalo byť z čoho. K okolnosti, koho je účet uvedený v čl. III. bod 2 kúpnej zmluvy uviedla, že to nie je určite č. účtu G.. I., asi to boli finančné prostriedky pre žalovaného na prerábku tej nehnuteľnosti. Nikdy v živote, ani po dnes, sa žalobca, žalovaný, p. I. a svedkyňa spoločne nestretli.
12. Podľa výpisu z B. Č.. XXXX zo dňa 03. 04. 2014 a rozhodnutia Správy katastra Nové Mesto nad Váhom zo dňa 13. 07. 2012 sa žalovaný na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s manželmi G. S. X. I., ktorej vklad E. XXXX/XXXX bol povolený dňa 13. 07. 2012 stal vlastníkom predmetných nehnuteľností a v prospech Slovenskej sporiteľne bol povolený vklad záložného práva na predmetné nehnuteľnosti.
13. Podľa výpisu z B. Č.. XXXX zo dňa 26. 03. 2018 vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam na základe osvedčenia o priebehu dobrovoľnej dražby L. XXX/XXXX zo dňa 05. 11. 2015 nadobudol J.. R. J., P. J. XXX XX Č. Č.. XXXX.
14. Podľa návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 08. 06. 2012 bola dohodnutá kúpna cena prevádzaných nehnuteľností uvedenej v návrhu ako aj v kúpnej zmluve 113.000,00 € v celosti vyplatená navrhovateľom (G. S. X. I.L.) pred podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností.
15. Podľa čl. III. ods. 1. a 2, čl. V. ods. 1 Kúpnej zmluvy uzatvorenej s manželmi I. ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim predávajúci predáva nehnuteľnosti popísané v čl. I., ods. 1 zmluvy kupujúcemu za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 113.000,00 € a kupujúci predmetnú nehnuteľnosť za túto kúpnu cenu do svojho výlučného vlastníctva prijíma a kupuje. Kupujúci vyplatí úvery v SL SP, dražobný poplatok a ostatné finančné prostriedky vyplatí na účet XXXXXXXXXX/XXXX. Predávajúci oboznámil kupujúceho o záložných právach, ktoré sa nachádzajú na prevádzanej nehnuteľnosti. Táto ťarcha bude vymazaná po vyplatení záväzkov predávajúceho 1 a 2 prostredníctvom hypotéky, ktorú si vezme kupujúci a tieto záväzky prostredníctvom nej vyplatí.
16. Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 22. októbra 2018 vyplýva, že dňa 30. 04. 2012 bola vykonaná úhrada poisteného Sociálnej poisťovni vo výške 2.685,63 €.
17. Podľa výpisu z Obchodného registra spoločnosti Financie - C, s.r.o., IČO: 44 494 122 so sídlom Nové Mesto nad Váhom bola od 09. 01. 2009 do 03. 04. 2013 jediným spoločníkom uvedenej spoločnosti spoločnosť centrumbývania.info, s.r.o. so sídlom Nové Mesto nad Váhom, ktorej konateľom a spoločníkom bol žalovaný.
18. Z oznámenia Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 20. 02. 2019 a zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 07. 06. 2012 vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 94.000,00 €, ktorý bol čerpaný dňa 12. 06. 2012 vyplatením úveru vo výške 35.593,50 €, vyplatením úveru vo výške 52.814,26 €, vyplatením nákladov dražobnej spoločnosti vo výške 2.555,48 €, prevodom na účet Č.. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 3.036,76 €.
19. Z oznámenia VÚB banky zo dňa 29. 01. 2019 vyplýva, že Č.. Ú. XXXXXXXXXX/XXXX banka vedie uvedený účet spoločnosti FINANCIE-C, SRO, IČO: 44 494 122, so sídlom Nové Mesto nad Váhom 915 01, Škultétyho 2072/12.
20. Podľa § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
21. Podľa § 42a ods. 2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
22. Podľa § 42b ods. 1 OZ právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
23. Podľa § 42b ods. 2 OZ právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
24. Podľa § 42b ods. 3 OZ právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.
25. Podľa § 42b ods. 4 OZ právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
26. V zmysle cit. zák. ust. medzi predpoklady úspešného odporovania právnemu úkonu dlžníka, ktoré musí veriteľ preukázať sú (teda musí tvrdiť a dokázať, aby bola jeho žaloba úspešná): vymáhateľnosť svojej pohľadávky voči dlžníkovi; skutočnosť, že konkrétny právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa; preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, ak žalovanému (druhej strane odporovaného právneho úkonu) musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, teda že o ňom vedel alebo musel vedieť; skutočnosť, že právny úkon dlžník urobil v posledných troch rokoch, t.j. troch rokoch predchádzajúcich podaniu žaloby.
27. Súd v konaní postupoval podľa § 191 CSP a dôkazy hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadal na všetko čo vyšlo počas konania najavo, vrátanie toho, čo uviedli strany sporu.
28. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.
29. Žalobca odporuje vo výroku tohto rozsudku označenému spornému právnemu úkonu svojho dlžníka I.Á. podaním žaloby v tejto veci na súde dňa 23. 05. 2014 - jeho žaloba je preto podaná včas, v trojročnej prekluzívnej (prepadnej) lehote podľa cit. ust. § 42a ods. 2 OZ, ktorá v danom prípade začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností.
30. Medzi stranami nebola sporná skutočnosť existencie žalobcovej vymáhateľnej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorá žalobcovi vznikla na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 30. 03. 2012, v zmysle ktorej žalobca poskytol svojmu dlžníkovi bezúročnú pôžičku vo výške 3.500,00 € a ktorú sa dlžník zaviazal splatiť veriteľovi v lehote do 25. 04. 2012. Uvedený záväzok a vyhlásenie dlžníka ako povinnej osoby o súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku bol spísaný vo forme notárskej zápisnice dňa 30. 03. 2012, na podklade ktorej doposiaľ prebieha voči povinnému exekúcia.
31. Je potrebné uviesť, že odporovateľným právnym úkonom nemôžu byť nikdy tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka.
32. V danom prípade podľa kúpnej zmluvy bola za predaj nehnuteľností dohodnutá kúpna cena vo výške 113.000,00 € s tým, že (kupujúci) žalovaný vyplatil dlžníkove úvery prostredníctvom hypotéky, ktorú si žalovaný za týmto účelom zobral zo Slovenskej sporiteľne vo výške 94.000,00 €. V konaní bolo preukázané, že žalovaný vyplatil dlžníkove záväzky - úvery voči Slovenskej sporiteľni vo výške 35.593,50 €, vo výške 52.814,26 €, vyplatením dražobného poplatku vo výške 2.555,48 €. Pokiaľ ide o ostatné finančné prostriedky, tieto boli vyplatené na účet Č.. XXXXXXXXXX/XXXX spoločnosti Financie
- C, s.r.o. so sídlom Nové Mesto nad Váhom, ktorej jediným spoločníkom od 09. 01. 2009 do 03. 04. 2013 bola spoločnosť centrumbývania.info, s.r.o., a to za účelom rekonštrukcie nehnuteľností, čo bolo preukázané výpoveďou svedkyne Y., oznámením VÚB banky. Žalovaný tak nadobudol nehnuteľnosti od dlžníka bez toho, aby dlžníkovi za nehnuteľnosti reálne poskytol ich dohodnutú skutočne primeranú (rovnocennú) náhradu.
33. Dlžníkov právny úkon v danom prípade ukracoval uspokojenie pohľadávky žalobcu, nakoľko viedol k zmenšeniu majetku dlžníka, v dôsledku čoho žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z ostatného majetku dlžníka. Dlžník nevlastnil ďalší majetok, ktorý by stačil k tomu, aby sa z neho žalobca (veriteľ) uspokojil.
34. Ak sa v konaní o odporovacej žalobe zistí, že žalovaný nadobudol od dlžníka jeho nehnuteľnosť bez toho, aby mu za ňu reálne poskytol jej obvyklú cenu použiteľnú na úhradu jeho dlhov alebo inú rovnocennú náhradu, je možné náležite posúdiť aj to, či dlžník na žalovaného previedol nehnuteľnosť v úmysle ukrátiť veriteľa (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 21 Cdo 4333/2007).
35. Existencia úmyslu dlžníka ako aj druhej strany, resp. vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa relatívne obtiažne preukazuje aj v prípade jej existencie. Pokiaľ veriteľ jednoznačne nepreukáže existenciu úmyslu ukrátiť veriteľa realizovaným právnym úkonom, resp. vedomosť druhej strany o takomto úmysle, nie je splnená základná podmienka, aby mohol súd takejto žalobe vyhovieť.
36. V konaní mal súd z výsluchu svedkyne Y. za preukázané, že dlžník v čase, keď so žalobcom uzatváral zmluvu o pôžičke, nemohol byť v dobrej viere, že žalobcovi vyplatí požičané peniaze z úveru, nakoľko dlžník mal vedomosť, že mu z vyplatených peňazí z úveru nebude poskytnuté ani jedno euro. Rovnako tak z čl. III. Kúpnej zmluvy vyplýva, že ostatné finančné prostriedky po úhrade záväzkov dlžníka žalovaným (úverov v SL SP, dražobného poplatku), tieto neboli vyplatené na účet dlžníka, ale na účet spoločnosti Financie - C, s.r.o. so sídlom Nové Mesto nad Váhom. Z uvedeného možno konštatovať, že dlžník si bol v čase uzatvorenia sporného právneho úkonu vedomý toho, že záväzok voči žalobcovi nebude uhradený, a to napriek jeho tvrdeniam uvádzaným v tomto konaní ako svedka, že finančné prostriedky, ktoré získal predajom predmetných nehnuteľností, mali byť použité aj na úhradu záväzku voči žalobcovi.
37. Pokiaľ ide o vedomosť žalovaného o záväzku dlžníka voči žalobcovi a o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa - žalobcu, ktoré žalovaný v konaní rozporoval, je potrebné uviesť, že žalovaný na pojednávaní pri výsluchu zo dňa 04. 10. 2018 zhodne ako žalobca uviedol, že boli so žalobcom niekde na severe ohľadne nedoplatku voči Sociálnej poisťovni a rovnako tak svedkyňa Y. uviedla, že pri vybavovaní hypotekárneho úveru mali ísť už peniaze na účet po podpísaní zmluvy, ale sa zistili nejaké podlžnosti na strane dlžníka, potom však prišiel žalovaný s papiermi o úhrade a peniaze boli uvoľnené na vyplatenie hypotéky dlžníka. Na pojednávaní dňa 10. 01. 2019 žalovaný už uviedol, že bol v Žiline, ale bol tam s manželkou svedka I.L. a o vzájomnej dlžobe dlžníka a žalobcu nevedel. Z výsluchu žalobcu, svedka I., nepriamo aj svedkyne Y.Š. vyplýva, že dlh voči Sociálnej poisťovni bol uhradený z poskytnutých peňažných prostriedkov žalobcu. Rovnako tak sa žalobcove tvrdenia o tom, že so žalovaným o záväzku dlžníka komunikoval, že žalovaný vedel o záväzku dlžníka voči žalobcovi a že tieto peniaze dlžníkovi boli poskytnuté na úhradu záväzku voči Sociálnej poisťovni, súdu javia ako hodnoverné aj s poukazom na to, že žalovaný poznal finančnú situáciu dlžníka, v čase uzatvárania zmlúv vedel, že z finančných prostriedkov z predaja nehnuteľností, vrátane finančných prostriedkov z hypotekárneho úveru budú vyplatené len úvery voči Slovenskej sporiteľni, dražobný poplatok a ostatné budú poukázané na účet vyššieuvedenej spoločnosti. S poukazom na uvedené je súd toho názoru, že žalovaný musel mať vedomosť o tom, že dlžník týmto právnym úkonom mieni ukrátiť svojho veriteľa.
38. Pretože žalobca v konaní preukázal splnenie všetkých vyššie uvedených hmotnoprávnych podmienok podľa cit. zák. ust. § 42a ods. 1, 2 OZ pre úspešné odporovanie spornému právnemu úkonu (existenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení predpokladá priamo citovaná hmotnoprávna úprava § 42b ods. 4 OZ) proti žalovanému ako vecne pasívne legitimovanej osobe v zmysle ust. § 42a ods. 1 až 3 v spojení s 42 ods. 1, 2 OZ, súd žalobe žalobcu ako dôvodnej vyhovel.
39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pretože žalobca bol v konaní plne úspešný. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde v Novom Meste nad Váhom. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).