Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-10Csp/240/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie samosudcom JUDr. Jozefom Pribulom v spore žalobcu: Z. V., V.. XX.XX.XXXX, P. T. A. XX, XXX XX B. V. P., zast.: JUDr. Lukáš Kovanič, advokát, so sídlom Kmeťova 24, 040 01 Košice, proti žalovanému: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., IČO: 36 432 105,, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubríková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, v konaní o určenie, neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto

rozhodol:

I. Dohoda o zrážkach zo mzdy, obsiahnutá v zmluve o úvere č. 9923246788 zo dňa 7.2.2011, uzatvorená medzi právnym predchodcom žalovaného Poštovou bankou, a.s., IČO 31 340 819 a žalobcom, je n e p l a t n á.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy tohto konania v celom rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Podaním doručeným súdu dňa 04.10.2018 sa žalobca domáhal toho aby súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá v zmluve o úvere č. 9923246788 zo dňa 07.02.2011 uzatvorená medzi žalobcom a Poštovou bankou, a.s., IČO: 31 340 890 je neplatná, ako aj priznania mu nároku na náhradu trov konania. Súčasťou takto podaného žalobného návrhu bol aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré by spočívalo v uložení povinnosti žalovanému i zamestnávateľovi žalobcu nevykonávať zrážky zo mzdy žalobcu.

2. Tunajší súd uznesením sp.zn.: 10Csp/240/2018 zo dňa 22.10.2018 vyhovel návrhu a vydal neodkladné opatrenie, ktorým uložil vyššie uvedeným subjektom povinnosť zdržať sa zrážok zo mzdy žalobcu. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.11.2018.

3. Žalobca svoj návrh na vydanie neodkladného opatrenia i samotnú žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v zmluve o úvere č. 9923246788 zo dňa 07.02.2011 odôvodnil najmä tým, že na základe takto uzavretej úverovej zmluvy mu pôvodný veriteľ poskytol úver vo výške 17.000 eur s ročnou úrokovou sadzbou 10,90%. Poskytnuté plnenia mal žalobca splácať v mesačných splátkach v sume 247,24 eur. V zmluve pôvodný veriteľ doslova skryl ustanovenie týkajúce sa dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú zakomponoval do svojej formulárovej zmluvy v bode 4.7. Zmluvy, ktorej znenie žalobca nikdy nepodpísal a ktoré žiadnu náležitosť dohody o zrážkach zo mzdy nešpecifikujú. Žalobca pre zlú finančnú situáciu nebol schopný úver splácať, na čo pôvodný veriteľ reagoval a dňa 02.10.2012 pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a následne k podaniu žaloby na rozhodcovský súd. Na podklade takto podanej žaloby bol vydaný Rozhodcovský rozsudok sp.zn.: IA-A/0913/0165 dňa 14.02.2014,a základe čoho potom sa domáhal v exekučnom konaní vydania poverenia na začatie exekúcie, ale konajúci súd návrh na vydanie poverenia zamietol Uznesením sp.zn,.: 17Er/4702/2015-45 zo dňa 28.09.2016, čo bolo potvrdené aj rozhodnutím príslušného Krajského súdu sp.zn.: 13CoE/88/2018 zo dňa 29.06.2018.Veriteľ dňa 14.08.2015 požiadal zamestnávateľa žalobcu o výkon zrážok zo mzdy inkorporovanej v zmluve, ktorých výkon je realizovaný dodnes, pričom dňa 13.06.2017 zaslal žalovaný žalobcovi nový návrh dohody o zrážkach zo mzdy a dohody o uznaná dlhu s cieľom legalizovať nezákonne vykonávané zrážky zo mzdy. K neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy ďalej žalobca uviedol, že takýmto konaním právny predchodca žalovaného postupoval priam vypočítavo, zabezpečil si pohľadávku tak, aby obišiel súdnu kontrolu a využíva túto možnosť aj po postúpení pohľadávky a po neúspechu v exekučnom konaní. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí obsahovať presné a úplné konkretizovanie zabezpečovanej pohľadávky, pričom takáto konkretizácia je nevyhnutnou podmienkou pre neplatnosť prejavu vôle spotrebiteľa , ktorým vyjadruje súhlas so zabezpečením pohľadávky veriteľa dohodou o zrážkach zo mzdy.

4. Žalovaný vo svojich podaniach doručených súdu uviedol, že tvrdenia žalobcu popiera a žiada aby súd žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania alebo aby konanie zastavil pre nedostatok právomoci súdu. K podaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaniami, doručenými súdu dňa 07.01.2019 a 26.02.2019. Predovšetkým žalovaný namietol právomoc súdu spor prejednať, odôvodňujúc to tým, že žalobca nijako nezdôvodnil, z akého právneho dôvodu podal návrh na tunajší súd a uvedené nenamietol počas konania pred rozhodcovským súdom. Ďalej žalovaný namietol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného keďže má za to, že spolu s pôvodným veriteľom tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo, nakoľko túto podmienku používa v zmluvách s všetkými spotrebiteľmi. Okrem týchto skutočnosti žalobca namietol nedostatok naliehavého právneho záujmu podľa ustanovenia § 137 písm. c CSP, pričom má za to, že ako konštatuje žalobca, pokiaľ už došlo k vykonaniu zrážok, a teda, pokiaľ by súd návrhu vyhovel, žalobca by následne podal ďalší návrh na splnenie povinnosti, a teda podľa jeho názoru ide o procesne neprípustnú žalobu. O vykonaní zrážky zo mzdy v čase podania návrhu už žalobca vedomosť mal. Ako je vyššie uvedené, nie je splnený základný predpoklad pre úspešnosť určovacej žaloby, nakoľko nie sú naplnené procesné podmienky. K neplatnosti dohode o zrážkach zo mzdy uviedol, že nie je nekalou zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o zabezpečovací inštitút uzatvorený v súlade s Občianskym zákonníkom a nejde o prejav nerovnováhy zmluvného vzťahu, ale uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu pre prípad neplnenia si povinnosti zmluvnou stranou. Účelom je uspokojenie pohľadávky aj mimo súdneho konania, a je absolútne absurdné a v rozpore so základnými princípmi občianskeho práva, zdôvodňovať neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy, práve jej účelom, ktorým je mimosúdne uspokojenie pohľadávky.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, zmluvou o úvere, exekučným spisom sp.zn. 17Er/472/2015, jednotlivými vyjadreniami strán v konaní a ostatným spisovým materiálom, a zistil tento skutkový stav:

6. Súd nariadil pojednávanie dňa 21.05.2019 , ktorého sa zúčastnili právni zástupcovia oboch sporových strán, a preto súd v zmysle ustanovenia § 180 CSP súd konal v neprítomností strán konania. V zmysle § 180 CSP, súd po vyvolaní vecí zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané, ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti a otvorí pojednávanie.

7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, aj to, že: „Máme za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy, uzavretá v úverovej zmluve je nekalou obchodnou praktikou a že v súčasnosti podľa platnej právnej úpravy je navyše aj zakázaná. Máme za to, že je neprípustné zabezpečene uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, pokiaľ to nie je uzavreté formou osobitnej listiny. Predmetná dohoda takéto podmienky nespĺňa, keďže veriteľ si zabezpečil pohľadávku dohodou o zrážkach zo mzdy a obišiel tak súdnu kontrolu, využil na to aj po postúpení pohľadávky situáciu a istinu od zamestnávateľa naďalej vymáha takýmto spôsobom. Máme za to, že predmetná pohľadávka z uzavretej zmluvy vzhľadom k tomu, že rozhodcovský rozsudok nebol akceptovaný v exekučnou konaní, sa premlčala a že nárok je v podstate premlčaný a vzhľadom k tomu, že napriek tejto skutočnosti výkon formou zrážok zo mzdy by mohol pokračovať, žiadame, aby našej žalobe bolo vyhovené. Inak sa pridržiavame všetkých svojich vyjadrení a podaní, ktoré súdu boli zaslané.“

8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že: „Zotrváva na svojich písomných vyjadreniach a podaniach, ktoré boli súdu zaslané. Žiada žalobu zamietnuť. Má za to, že išlo o uzavretie riadnej dohody o zrážkach zo mzdy, žalobca si bol vedomý povinnosti, že ide o zabezpečenie pohľadávky a že ak pohľadávku nebude dobrovoľne splácať, veriteľ môže takýmto spôsobom svoju pohľadávku vymáhať. Z tohto dôvodu máme za to, že dôvody uvádzané žalobcom sú nedôvodné a preto žiadame žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.“

9. Žalobca a právny predchodca žalobcu spoločnosť Poštová banka, a.s. uzavreli dňa 07.02.2011 zmluvu o úvere na bývanie, predmetom ktorého bola pôžička v sume 17.000 eur s 10,90% úrokom z úveru, pri 12,19% RPMN a priemernej RPMN vo výške 11,25 % s tým, že celková výška nákladov činí 11.611,50 eur vrátane nákladov súvisiacich s poistením. Poskytnuté plnenia mal žalobca splácať v mesačných splátkach v sume 247,24 eur. Žalobca pre zlú finančnú situáciu nebol schopný úver splácať, na čo pôvodný veriteľ reagoval a dňa 02.10.2012 pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a následne k podaniu žaloby na rozhodcovský súd - Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., ktorý vo veci rozhodol rozhodcovským rozsudkom sp.zn.: IA-A/0913/0165. Následná žiadosť exekútora o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie bola zamietnutá uznesením sp.zn.: 17Er/4702/2015-45 zo dňa 28.09.2016, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Košiciach pod sp.zn.: 13CoE/88/2018 zo dňa 29.06.2018. Veriteľ dňa 14.08.2015 požiadal zamestnávateľa žalobcu o výkon zrážok zo mzdy inkorporovanej v zmluve, ktorých výkon je realizovaný dodnes a dňa 04.12.2015 došlo k postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalovaného ako veriteľa na žalovaného. Dňa 13.06.2017 zaslal žalovaný žalobcovi nový návrh dohody o zrážkach zo mzdy a dohody o uznaní dlhu, na ktorý však žalovaný nepristúpil.

10. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že právny vzťah medzi stranami je potrebné posúdiť podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj ako „OZ“), ďalej podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zákonníka (ďalej v texte aj ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“), zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, a to v zneniach účinných ku dňu spísania úverovej zmluvy. Z povahy právneho vzťahu medzi sporovými stranami nepochybne vyplýva, že žalobca ako spotrebiteľ zobral predmetný úver pre svoju osobnú potrebu, pričom žalovaný ako veriteľ ponúka tieto úvery v rámci svojej obchodnej činnosti. Okrem toho z obsahu uzavretej zmluvy ako aj zo znenia všeobecných obchodný podmienok vyplýva, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko sa veriteľ odvoláva na znenie zákona 129/2010 Z.z. ako aj na úpravu úrokov a odplaty uvedenej v Nariadení Vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka č. 87/1995 Z.z..

11. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

12. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

13. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

14. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

17. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky, upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19. Podľa § 53a ods. 1,2 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

20. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

21. Podľa § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.01.2018, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

22. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o:

a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

23. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

24. Podľa. § 2 písm.: a,b,d,g,h,i,j,l zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a) b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,

j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

25. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, Veriteľ alebo finančný agent je povinný v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred prijatím ponuky o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi v súlade so zmluvnými podmienkami ponúkanými veriteľom alebo požiadavkami spotrebiteľa informácie o:

a) druhu spotrebiteľského úveru,

b) veriteľovi, prípadne finančnom agentovi spotrebiteľského úveru, v rozsahu obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, prípadne finančného agenta, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresa trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa alebo finančného agenta, ak ide o fyzickú osobu,

c) celkovej výške, konkrétnej mene ponúkaného spotrebiteľského úveru a podmienkach jeho čerpania,

d) dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

e) tovare alebo službe, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a o cene tovaru alebo poskytnutej služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

f) úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej úrokovej sadzbe, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj o časových obdobiach, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienkach a spôsobe vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,

g) celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a o ročnej percentuálnej miere nákladov znázornenej pomocou reprezentatívneho príkladu, v ktorom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov; pri poskytovaní týchto informácií je veriteľ povinný zohľadniť 1. návrh podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré veriteľovi oznámil spotrebiteľ, vrátane dĺžky trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a celkovú výšku spotrebiteľského úveru, 2. či zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje rozličné spôsoby čerpania spotrebiteľského úveru s rôznymi poplatkami alebo úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru a veriteľ používa predpoklad uvedený v prílohe č. 2 časti II písm. b); v takom prípade musí veriteľ uviesť, že iné mechanizmy čerpania spotrebiteľského úveru môžu viesť k vyššej ročnej percentuálnej miere nákladov,

h) výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne o poradí, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

i) poplatkoch za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné operácie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, o poplatkoch za používanie platobných prostriedkov na platobné operácie a čerpania, iných poplatkoch vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

j) výške poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ak sú veriteľovi známe,

k) povinnosti uzavrieť zmluvu o doplnkovej službe súvisiacej so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, najmä poistenie, ak uzavretie takej zmluvy je povinné na získanie spotrebiteľského úveru alebo na jeho získanie za ponúkaných podmienok,

l) úrokovej sadzbe, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsobe jej úpravy a prípadných poplatkoch pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) následkoch nesplácania spotrebiteľského úveru,

n) veriteľom vyžadovanom zabezpečení alebo poistení,

o) práve na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) práve na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, práve veriteľa na náhradu nákladov spojených so splatením spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti a spôsobe určenia ich výšky,

q) práve spotrebiteľa na okamžité a bezplatné informácie o výsledku nahliadnutia veriteľa do príslušnej databázy na účely posúdenia jeho schopnosti splácať spotrebiteľský úver,

r) práve spotrebiteľa dostať na vlastnú žiadosť a bezplatne jedno vyhotovenie návrhu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) dobe, počas ktorej je veriteľ viazaný informáciami poskytovanými pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

26. Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

27. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak:

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

28. Podľa § 5a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy

a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, alebo

b) zmenkou alebo šekom.

29. Dobré mravy patria medzi všeobecné uznávané zásady konania, na ktoré je povinný súd zo svojej úradnej moci prihliadať, či tieto boli v jednotlivých právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania dodržané, a pokiaľ tomu tak nie je, zabrániť aby slabšia zmluvná strana - v tomto prípade spotrebiteľ, bola pred takýmito praktikami zo strany veriteľov ochránená.

30. Dobré mravy predstavujú pojem, ktorý nie je presne zákonom definovaný, ale môžeme ho považovať za súhrn takých etických hodnôt, ktoré sú všeobecné uznávané a ktoré sú určitou etickou a morálnou vodiacou linkou pri vzniku, zmene alebo zániku právnych vzťahov v demokratickej spoločnosti.

31. K problematike dobrých mravov sa vo svojej rozhodovacej činnosti vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republike, keď vo svojom rozhodnutí sp. zn.: 3Cdo/173/2003 uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska spoločnosti prevládajúcich morálnych zásad a princípoch vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu(nielen osoby vykonávajúce určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Ustanovenia § 3 ods. 1 OZ nemá vlastnú priamu platnosť, upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy a to na základe všeobecných pravidiel morálnej tolerancie a morálneho charakteru konajúcich.

32. V zmysle §7 ods. 1-5 zákona o ochrane spotrebiteľa, nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1. Používanie nekalých obchodných praktík sa zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy.

33. V zmysle §8 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa, Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody,

34. V zmysle §8 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa Obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

35. V zmysle §8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

36. Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník, bola prebratá aj smernica Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

37. Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcim režim spotrebiteľských zmlúv. Účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len keď súd má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti, čiže určiť, či je podmienka neprimeraná, lebo iba takto je možné chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke.

38. Prv než súd rozhodoval o nároku žalobcu, musel na základe námietky žalovaného rozhodnúť o prípustnosti žaloby, o tom či je alebo nie je daný naliehavý právny záujem, a či je na strane žalovaného daná pasívna vecná legitimácia.

39. Predmetom tohto konania je určovacia žaloba žalobcu ako spotrebiteľa, predmetom ktorej je určenie, či uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy je, alebo nie platná. Súd vo veci vydal neodkladné opatrenie, čím mal za to, že vo veci má právomoc rozhodnúť, žalovaný voči vydanému neodkladnému opatreniu nepodal opravný prostriedok a nadobudlo tak právoplatnosť, navyše v zmysle dikcie ustanovení § 9 a nasl. CSP súd je povinný ex offo skúmať, či je tu daná jeho právomoc vo veci rozhodnúť. S podaním určovacej žaloby a rovnako tak aj neodkladného opatrenia je úzko spätá podmienka súvisiaca s existenciou naliehavého právneho záujmu, ktorý musí spočívať v nejakej obave žalobcu, že môže dôjsť k značnej nenapraviteľnej ujme na jeho majetku a dôvodná obava, že pokiaľ by nedošlo k dočasnej úprave pomerov strán, nebude možné tento stav vrátiť do pôvodného stavu alebo ho iným spôsobom napraviť. V prípade inštitútu neodkladného opatrenia tu existuje objektívna možnosť dosiahnuť ochrany, ktorej sa žalobca domáha (t.j. zabrániť ohrozeniu jeho práv vykonávaním nezákonných zrážok zo mzdy) a nariadeným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav a ani právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaného neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah. Zrážkami zo mzdy dochádza k zásahu do majetkovej sféry žalobcu, je obmedzený v disponovaní peňažnými prostriedkami v takom rozsahu, v akom dochádza k zrážkam zo mzdy. Keďže neodkladné opatrenie má len charakter dočasnej úpravy pomerov strán v konaní a to len do skončenia konania vo veci samej, naliehavosť právneho záujmu sa prenáša aj na charakter určovacej žaloby. V zmysle § 137 písm. c) CSP naliehavý právny záujem nie je potrebné dokazovať, ak to vyplýva z osobitného predpisu, čo v tomto prípade je §11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto mal súd za to, že táto podmienka je splnená.

40. V prípade námietky nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného súd uvádza, že táto námietka je bezdôvodná, nakoľko postúpením pohľadávky v zmysle §524 OZ, prechádza celá pohľadávka z postupcu na postupníka, a to vrátane jej príslušenstiev a práv s ňou spojených. Z obsahu exekučného spisu sp.zn.: 17Er/472/2015, vyplýva, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 04.12.2015 došlo k zmene na strane veriteľa a žalobca predložil súdu oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 11.01.2016, a teda mal za to, že pasívne vecne legitimovaným má byť len spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., IČO: 36 432 105, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava. To že právny predchodca žalovaného sa podobných konaní dopúšťal vo viacerých prípadoch argumentačne neobstojí, a preto súd túto námietku nedostatočnej pasívnej vecnej legitimácie zamietol.

41. Sporové strany v uzavretej úverovej zmluve zo dňa 07.02.2011 uzavreli v zmysle bodu 4.7 zmluvy aj dohodu o zrážkach zo mzdy, a to formuláciou v znení: „Podpisom tejto ZoÚ dlžník, Spoludlžník, Vlastník nehnuteľnosti a to každý z nich osobitne, uzatvárajú s Bankou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktorá je zabezpečením Pohľadávky banky vzniknutej ZoÚ v súlade s bodom 5.4 OP.“

42. Súd preskúmal takto uzavretú dohodu o zrážkach zo mzdy, a zistil, že bola uzavretá v ten istý deň ako úverová zmluva v rámci toho istého právneho úkonu, teda v tomto prípade ešte žalobca, nebol a ani nemohol byť dlžníkom - teda reálne byť v omeškaní, nakoľko nenastala lehota splatnosti ani prvej splátky. Uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy na prvý pohľad pôsobí, že dodržiava dikciu § 5a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, ale vo svojom obsahu je neurčitá, zabezpečovaná pohľadávka nie je presne a úplne špecifikovaná. Z predmetnej dohody nevyplýva ani dĺžka obdobia, počas ktorého by malo dôjsť k zrážkam zo mzdy. Daná dohoda je neurčitá, je formulárovo predformulovaná a úzko spätá so samotnou zmluvou o revolvingovom úvere. Žalobca tak jediným podpisom na úverovej zmluve uzavrel aj ďalšiu dohodu, ktorá je inkorporovaná v rámci tejto zmluvy, bez jej osobitnej špecifikácie, čím právny predchodca žalobcu pri podpise tejto zmluvy zneužil svoje postavenie a porušil tak zásadu rovnosti účastníkov konania v civilnom procese ako aj zásadu poctivého obchodného styku tak, že už v čase podpisu zmluvy určil, že tu existuje pohľadávka a de facto kedykoľvek sa môže so svojou pohľadávkou obrátiť na zamestnávateľa dlžníka, bez jeho vedomia, bez toho aby mu oznámil toto svoje konanie, v akej výške sa nachádza jeho pohľadávka a v akej výške si nárokuje na zrážky zo mzdy a ako dlho budú tieto zrážky trvať, čím neprimerane zasahuje do jeho majetkovej sféry. Žalovaný nepreukázal individuálny charakter takejto dohody a takisto aj to, že žalobca mal možnosť pred podpisom zmluvy ovplyvniť znenie a charakter danej zmluvnej podmienky. Dlžník sa v takomto prípade nemá ako brániť, nakoľko zamestnávateľ na základe takto uzavretej predloženej dohody začne strhávať z mesačnej mzdy svojho zamestnanca dlžnú čiastku, pričom dlžník nemá žiadnu šancu pozastaviť tieto zrážky zo mzdy, len požiadať súd o neodkladné opatrenie, tak ako to bolo v tomto prípade. Je povinný na základe takto uzavretej dohody strpieť výkon zrážok zo mzdy bez akejkoľvek kontroly. Žalovaný pristúpil k výkonu zrážok zo mzdy až po tom, čo nebol v arbitrážnom konaní úspešný, a preto sa dopustil tejto praktiky a pristúpil k zrážkam zo mzdy takýmto spôsobom, odporujúcim právnej úprave a jej zmyslu, na aký bola v právnom poriadku Slovenskej republiky upravená. Uvedené dokumentuje aj neskoršia snaha žalovaného podpísať novú dohodu o zrážkach zo mzdy, a to už v čase kedy k zrážkam zo mzdy reálne dochádzalo. Súd tak prijal jednoznačný záver, že dohoda o zrážkach zo mzdy nespĺňa zákonom stanovené podmienky, zvýhodňuje veriteľa a je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a ma štatút neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 OZ, a preto súd rozhodol, že je absolútne neplatná.

43. V obdobnej veci sa vyjadril aj Okresný súd v Poprade, at o v rozsudku sp.zn.: 17Csp/139/2016 zo dňa 20.10.2017: „Predformulovaný súhlas spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individuálny prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne požaduje. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácie a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, rovnako prihliadnuc na skutočnosť, že podstatným znakom Dohody o zrážkach zo mzdy je písomný súhlas dlžník s vykonávaním zrážok z jeho mzdy. Dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku ako je to v tomto prípade. Je potrebné dodať, že je právne irelevantné, či žalovaná využila možnosť žiadať zamestnávateľa žalobkyne o výkon zrážok (v tomto prípade aj k realizácii zrážok došlo), dôležitou skutočnosťou je existencia napádanej zmluvnej podmienky.“

44. Podľa ustálenej judikatúry sa nevyžaduje, aby všeobecný súd musel dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom rozhodnutia, ale len tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. (viď Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.06.2004, sp.zn.: III. ÚS 209/04).

45. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

46. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. Žalobca bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal plnú náhradu trov tohto konania, o ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 4 rovnopisoch s prílohami.

U p o z o r n e n i e :

Ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.