Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27P/183/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred sudcom JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD. v právnej veci navrhovateľa

- manžela: F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX, D., zastúpeného: JUDr. Jozef Dobrovič, advokát so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, IČO: 42 358 566 proti odporkyni - manželke: G.. M. H., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, R., zastúpenej: SCHIN & MAJDÚCH legal s.r.o., so sídlom Galvániho 15/ C, Bratislava, IČO: 46 079 882, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu: K. H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/a, Bratislava, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo účastníkov konania F. H., nar. XX.XX.XXXX a G.. M. H., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava - H., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX pod poradovým číslom XX rozvádza.

II. Súd zveruje maloletého K. H., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky.

III. Otec je povinný platiť výživné na maloletého K. H., nar. XX.XX.XXXX vo výške 350,- € mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky počnúc doručením tohto rozsudku.

IV. Styk otca s maloletým K. sa neupravuje.

V. Obaja rodičia budú maloletého K. H., nar. XX.XX.XXXX zastupovať a spravovať jeho majetok. 2 27P/183/2018

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1./ Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.12.2018 domáhal rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému K. H., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva. V návrhu uviedol, že manželstvo bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred G. Ú. R. - H.. Spočiatku bolo harmonické, bezproblémové, spájalo ich spoločné cestovanie. Neskôr však začali medzi nimi vznikať menšie nezhody a hádky z dôvodu, že mali odlišný názor na spoločné veci týkajúce sa manželstva. Vo februári mu manželka oznámila, že je tehotná, čomu sa tešil. Po narodení dieťaťa sa situácia zmenila, manželka sa na dieťa upla pričom manželovi dávala neustále najavo, že nemá o neho záujem. Hádky medzi nimi boli čoraz intenzívnejšie, ostré a často sa opakujúce. Bol toho názoru, že takýto spôsob života nikomu neprospieva a trval na ukončení manželstva. Bol presvedčený o tom, že pre maloletého bude lepšie ak ho budú vychovávať rozvedení, kľudní, milujúci rodičia. S manželkou

nezdieľajú spoločnú domácnosť, nehospodária, intímne sa nestýkajú. Ich vzťahy sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo už nemôže plniť svoj účel.

2./ Odporkyňa - manželka s rozvodom manželstva súhlasila. Nestotožnila sa s dôvodmi tak, ako ich uvádzal navrhovateľ. Poprela, že by ich manželstvo dlhodobo neplnilo ani jednu zo svojich funkcií. Zastávala názor, že dôvody uvádzané manželom sú prekrútené, vykonštruované a nezakladajú sa na pravde. Jediný dôvod rozvodu ich manželstva je nevera zo strany manžela. Potvrdila, že ich vzťah bol spočiatku harmonický, ideálny, plánovali spoločné dieťa. Vo februári 2018 otehotnela, mala rizikové tehotenstvo, ktoré negatívne vplývalo na jej psychiku. Manžel jej v tom čase nebol oporou, neprejavoval o ňu žiaden záujem, uzavrel sa do sebe, odmietal komunikovať, celé noci trávil na sociálnych sieťach, čo v nej vyvolávalo neistotu. Hádali sa, správal sa k nej chladne, menej času trávil doma a viac v práci. Prvýkrát mal záujem ukončiť manželstvo krátko po narodení syna, snažila sa o záchranu ich manželstva, avšak neúspešne. Našla manželovi letenky, následne jej oznámil, že odchádza s kolegyňou na výlet a opustil domácnosť. Začiatkom decembra 2018 sa presťahoval do spoločného bytu spolu s priateľkou. O maloletého sa nezaujíma, naposledy ho videl v januári 2019. Nevedia sa dohodnúť ani na starostlivosti o maloletého na čas po rozvode. Žiadala, aby súd zaviazal manžela povinnosťou platiť výživné na syna v sume 600,- €, nakoľko jej jediným príjmom je rodičovský príspevok.

3./ Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich právnych zástupcov, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov a to najmä sobášnym listom účastníkov konania, rodným listom maloletého, potvrdeniami o osobných a majetkových pomeroch účastníkov ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovné:

4./ Miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava II na konanie o rozvod manželstva podľa § 92 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) je daná tým, že posledné spoločné bydlisko manželov bolo v R. na M. XX, pričom na uvedenej adrese má manželka dodnes bydlisko.

5./ Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu R. - H., H. Q. X, D. D. Č.E. XX. U oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva účastníkov sa dňa XX.XX.XXXX narodil syn K..

6./ Navrhovateľ - manžel pred súdom zotrval na písomne podanom návrhu. Manželstvo uzavreli po viacročnej známosti. Pri riešení otázky spoločného bývania dochádzalo medzi nimi k neustálym hádkam, zistili, že majú rozličné názory a postoje, hádali sa kvôli zariadeniu domácnosti. Keď manželka otehotnela vyčítala mu, že sa na dieťa neteší. Po narodení syna hádky medzi nimi pokračovali, neustále mu hovorila, aby podal návrh na rozvod. Situáciu nezvládol a v čase, keď mal syn jeden mesiac odišiel spolu s kolegyňou na dovolenku a nadviazal s ňou bližší vzťah, ktorý trvá doposiaľ. Syna nevidel tri mesiace, na jeho výživu žiadnym spôsobom neprispieva, nakoľko im uhrádza poplatky spojené s bývaním.

7./ Odporkyňa - manželka s rozvodom manželstva súhlasila, uviedla, že ich manželstvo je dlhodobo rozvrátené, nie je nádej na obnovenie ich manželského spolužitia. Medzi manželmi dochádzalo k častým nezhodám, mali odlišné názory na bežné veci. Mala rizikové tehotenstvo a manžel o ňu neprejavoval záujem, nebol jej oporou, nezaujímal ho jej zdravotný stav. Po príchode z práce jej nevenoval žiaden čas, všetok čas trávil na sociálnych sieťach. Po narodení syna zistila, že jej je manžel neverný. V tom čase odišiel na spoločnú dovolenku s priateľkou a po návrate sa presťahoval k rodičom do D.. V súčasnosti býva v R., na Z. M. spolu so svojou priateľkou. O maloletého neprejavuje žiaden záujem, od jeho narodenia ho videl 6 krát, naposledy v januári 2019. Neinformuje sa na jeho zdravotný stav a ani neprispieva na jeho výživu.

8./ Právny zástupca odporkyne - manželky vo svojom prednese uviedol, že manželia majú vo vlastníctve 2 byty na M. Z. H. R.. V jednom býva odporkyňa - manželka spolu s maloletým a v druhom navrhovateľ - manžel. Žiadali, aby súd zaviazal navrhovateľa - manžela povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 600,- €, keďže polovica týchto finančných prostriedkov pokrýva poplatky súvisiace s bývaním a polovica náklady na maloletého a jediným mesačným príjmom odporkyne - manželky je rodičovský príspevok vo výške 230,- €.

9./ Právny zástupca navrhovateľa - manžela uviedol, že trvajú na výživnom vo výške 250,- € mesačne. Uvedenú sumu považovali za primeranú k veku dieťaťa. Skutočnosť, že manželka užíva väčší byt s

maloletým nemá vplyv na výšku výživného, pokiaľ ho má záujem užívať, musí si byť vedomá zvýšených výdajov a tieto aj znášať. Navrhovateľ - manžel v súčasnosti platí oba byty na M. Z. H. R., pričom jeden z nich užíva on. V byte býva sám. Je zamestnaný, jeho mesačný príjem predstavuje 1 736,- €, od zamestnávateľa nemá žiadne bonusy, ani odmeny a ani trinásty plat. Taktiež nemá k dispozícii motorové vozidlo.

10./ Kolízny opatrovník uviedol, že výživné, ktoré žiada manželka je neprimerané. Navrhol súdu zaviazať manžela povinnosťou platiť na výživu maloletého K. sumou vo výške 300,- € mesačne.

11./ Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

12./ Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Z uvedených ustanovení, ale aj z celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel manželstva spočíva vo vytvorení rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušenia manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine). Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozpor v spolužití musí mať určitú intenzitu, ktorá je podmienená najmä tým, že trvá dlhšiu dobu. Musí ísť o stav, ktorý trvale znemožňuje vytvárať zdravé rodinné prostredie, stav, kedy od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.

13./ Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi účastníkmi sú narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií. Súd skúmal vážnosť rozvratu manželstva účastníkov, berúc do úvahy najmä ich vzájomný vzťah, doterajšie spolužitie účastníkov, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi. V konaní bolo preukázané, že manželstvo účastníkov si neplní svoj spoločenský účel, ktorý spočíva predovšetkým vo vytváraní rodinného prostredia, v ktorom by manželia mali žiť vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytovať si navzájom duševnú i materiálnu pomoc. Existuje iba ako formálny a pretrvávajúci zväzok muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti, bez vzájomnej manželskej podpory a starostlivosti. Tento rozvrat pretrváva v manželstve účastníkov po dlhšiu dobu. Medzi takýmto správaním účastníkov a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú súvislosť a mal preto za preukázané, že sú splnené podmienky na rozvod manželstva, účastníci s rozvodom súhlasili, a preto návrhu navrhovateľa - manžela vyhovel.

14./ Zákon predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Ak však k nej nedôjde, tento zákon v § 24 ukladá povinnosť zároveň s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností aj ochranu záujmov maloletých deti.

15./ S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode (§ 100 CMP).

16./ Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3, 4, 5 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5,6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

17./ Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude na čas po rozvode dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému

z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. Prihliadnuc na vyššie uvedené faktory ako i s ohľadom nato, že so zverením maloletého dieťaťa do starostlivosti matky súhlasili všetci účastníci konania (matka, otec, kolízny opatrovník), súd rozhodol tak, že maloletého K. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá má vytvorené všetky predpoklady na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.

18./ O úprave rodičovských práv a povinností v časti styku súd rozhodol tak, že styk otca s maloletým K. neupravil, nakoľko ho rodičia upraviť nežiadali. Z uvedeného dôvodu súd apeluje na oboch rodičov, aby spolu, za účelom dosiahnutia lepšieho záujmu pre maloleté dieťa dospeli k dohode a prispeli k tomu, aby sa styk otca s maloletým realizoval. Obaja rodičia v živote maloletého majú nezastupiteľnú úlohu a tomu musí zodpovedať i prístup oboch rodičov vo vzťahu k maloletému. Možnosť byť spolu je pre rodiča a jeho maloleté dieťa základným prvkom rodinného života vyplývajúceho z čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nakoľko je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa, je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná.

19./ V konaní ostala sporná jediná otázka určenia výšky výživného na maloletého K.. Rodičia maloletého sa nevedeli počas celého konania dohodnúť na výške výživného, pričom matka žiadala sumu 600,- € s odôvodnením, že polovica sumy žiadaného výživného predstavujú náklady spojené s bývaním. Otec žiadal, aby ho súd zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 250,- € s odôvodnením, že suma je primeraná k veku dieťaťa, ako aj jeho odôvodneným potrebám.

20./ Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahový zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.

21./ Vyživovacia povinnosť otca k maloletému K. doposiaľ nebola upravená. Krátko po narodení dieťaťa otec opustil spoločnú domácnosť a presťahoval sa najprv k rodičom, neskôr do neobývaného spoločného bytu manželov, v ktorom žije doposiaľ a ktorý sa nachádza v tom istom bytovom dome, ako býva matka spolu s maloletým K.. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že životná úroveň otca je mierne nadštandardná, o čom svedčí jeho príjem. Pokiaľ ide o určenie výživného na maloletého súd prihliadal na rozsah vyživovacej povinnosti oboch rodičov podľa zásad úmernosti ich životnej úrovne, životnej úrovne dieťaťa a jeho potreby ako aj na možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov a zohľadnil aj to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Náklady na maloletého uvádzané matkou sú ohľadom na jeho vek opodstatnené. Súd mal za preukázané, že jediným príjmov matky je rodičovský príspevok približne vo výške 230,- € mesačne, nakoľko je na materskej dovolenke a o maloletého sa stará výlučne ona. Súd vyhodnotiac všetky skutkové okolnosti, ako aj listinné dôkazy, vychádzajúc zo zákonných ustanovení, prihliadnuc na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a dospel k záveru, že výživné vo výške 350,- € odzrkadľuje dôvodné potreby maloletého a predovšetkým možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca, ktorý má príjem 1 736,- € netto a okrem maloletého K. nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť.

22./ O zastupovaní a správe majetku maloletého súd rozhodol tak, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia, nakoľko zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov rozhodovať o dieťati. Zásadne v bežných veciach môže rozhodovať každý rodič samostatne, v iných podstatných veciach sú rodičia povinní sa dohodnúť. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami a toto právo patrí obom rodičom.

23./O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku v časti rozvodu manželstva je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1,2 CMP).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine). Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu (§ 376 CMP).