Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Er-211-2014.pdf
PDF · 95.25 KB
No categories available
1Er/211/2014
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: OTP Banka Slovensko a.s., Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31318916, proti povinnému: O. Y., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX N., okres M. G., o vymoženie 6 122,04 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. P r i p ú š ť a zmenu účastníka konania na strane oprávneného tak, že do konania na miesto doterajšieho oprávneného vstupuje spoločnosť OTP Faktoring Slovensko, s.r.o., Špitálska 61, 811 08 Bratislava, IČO: 45730008.
II. Súd z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Petra Molnára, Exekútorský úrad so sídlom Kupeckého 29, 040 01 Košice zo dňa 7.4.2014 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa podaným návrhom domáhal vymoženia sumy vo výške 6 122,04 eur s prísl. na základe rozhodcovského rozsudku sp. zn. II/2010-2726, ktorý vydal dňa 30.11.2011 Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie, IČO : 30813182 so sídlom v Bratislave. Súdny exekútor JUDr. Peter Molnár následne požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V priebehu exekučného konania dňa 19.12.2014 predložil súdny exekútor návrh na pripustenie zmeny účastníka konania a oznámenie oprávneného o prevode práv a povinností z exekučného titulu z dôvodu, že pohľadávka, ktorá je predmetom exekúcie, bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.11.2014 postúpená pôvodným oprávneným OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova č. 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31318916 na OTP Faktoring Slovensko, s.r.o., Špitálska 61, 811 08 Bratislava, IČO: 45730008. K návrhu priložili predmetnú Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 12.121.2014 a tú časť prílohy k uvedenej zmluve, ktorá preukazuje postúpenie pohľadávky vymáhanej v tomto konaní.
2. Podľa § 9a ods. 1 a ods. 4 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
3. Podľa §9b ods. 5 Exekučného poriadku, v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.
4. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
5. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť
alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
6. Keďže prevod práva vymáhaného v tomto konaní mal súd preukázaný vyššie uvedenou zmluvou o postúpení pohľadávky spolu s jej prílohou, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia (výrok pod bodom I. tohto uznesenia).
7. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie vrátane jeho príloh zistil, že nároky priznané v rozhodcovskom rozsudku vychádzajú zo Zmluvy o špecifickom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou zo dňa 5.9.2007 uzatvorenej medzi oprávneným a povinným. Oprávnený sa zaviazal za podmienok dohodnutých v zmluve poskytnúť povinnému spotrebný úver v sume 800 000,- Sk, slovom osemsto tisíc slovenských korún, a povinný sa zaviazal, že poskytnutý úver vráti, zaplatí úrok, príslušenstvo a poplatky podľa tejto zmluvy. Úver mal byť poskytovaný s pohyblivou úrokovou sadzbou vypočítanou ako súčet základnej úrokovej sadzby a prirážky 3,35 % p.a., vo výške ku dňu uzavretia zmluvy 8,80 % p.a. s možnosťou jej zmeny jednostranným úkonom žalobcu podľa vývoja úrokových sadzieb na trhu medzibankových depozít, s poplatkom za spracovanie úveru vo výške 12 000,- Sk splatným pred čerpaním úveru a poplatkami taxatívne vymenovanými v článku V bod 2 úverovej zmluvy RPMN vypočítaná na základe parametrov úveru v čase uzavretia úverovej zmluvy bola 9,4 %. Úver bol podľa článku IV bod 1 úverovej zmluvy splatný v 240 anuitných splátkach po 7 096,- SK mesačne od 5.10.2007 do 5.9.2027, posledná splátka mala predstavovať zostatok dlhu povinného. Úver a úroky boli splatné inkasom z dohodnutého bežného účtu povinného. Úrok z omeškania bol v článku IV bod 5 úverovej zmluvy dohodnutý vo výške 8 % p.a.. Podľa článku V úverovej zmluvy bola splatnosť úveru zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti - rodinným domom súp. č. XXX na parcele č. XXX a pozemkom parc. č. XXX, výmera 804 m2 a č. XXXX/X, výmera 145m2 zapísaným na LV č. XXXX, kat. územie N., okres N., Správa katastra G. vo výlučnom vlastníctve povinného. Zároveň v článku VIII. Záverečné ustanovenia v bode 6 uvádza, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z tejto zmluvy( alebo po odstúpení od tejto zmluvy) najmä z dôvodu neplnenia zmluvných povinností a náhrady škody, budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní na Stálom rozhodcovskom súde Asociácie Bánk SR so sídlom v Bratislave ( ďalej len „ Rozhodcovský súd“ ). Za vybranú osobu podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, Štatútu a Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu sa určuje predseda predsedníctva Rozhodcovského súdu. Povinný vyčerpal úver prevodom na dohodnutý bežný účet, ale svoj záväzok splácať úver s príslušenstvom nedodržal. Oprávnený vyzval povinného, aby vyrovnal svoj dovtedy splatný a nezaplatený záväzok vo výške 985,02 eur do 7 dní od doručenia výzvy s tým, že po uplynutí tejto lehoty oprávnený vyhlási celý úver vo výške 26 219,63 eur s úrokmi vo výške 829,09 a poplatkom 2,16 eur ( spolu 27 051,69 eur) za predčasne splatný a uložil povinnému v lehote 10 dní uhradiť splatný záväzok pod hrozbou uplatnenia nárokov oprávneného podľa úverovej zmluvy a platných predpisov, najmä predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe. Povinný svoj dlh neuhradil, preto sa oprávnený rozhodol svoju splatnú pohľadávku s príslušenstvom vyrovnať z poskytnutého zabezpečenia a záloh predať na dobrovoľnej dražbe. Podľa notárskej zápisnice č. N500/2009, NZ 181012/2009, NCRIs 18279/2009 zo dňa 1.6.2009 bol výťažok druhého kola dobrovoľnej dražby vo výške 25 875,- eur. Ku dňu 1.6.2009 bol dlh povinného podľa výpisu z bankových kníh 29 107,09 eur a to titulom istiny úveru vo výške 26 070,45 eur, riadnych úrokov vo výške 1 785,38 eur, úrokov z omeškania vo výške 95,76 eur a poplatkov 1 155,50 eur. Suma 2 712,50 eur bola použitá na zaplatenie trov dražby a suma 23 162,50 eur bola podľa výpisu z bankových kníh oprávneného pripísaná na účet oprávneného dňa 8.6.2009. Oprávnený použil na úhradu splatného a nezaplateného dlhu povinného ku dňu dražby tak, že vyrovnal splatné a nezaplatené poplatky vo výške 1 157,66 eur, splatné a nezaplatené príslušenstvo pohľadávky - úrok z omeškania 113,08 eur a riadny úrok vo výške vo výške 395,17 eur a časť istiny vo výške 21 496,59 eur. Žalobou podanou na rozhodcovský súd sa oprávnený domáhal zaplatenia peňažných prostriedkov vo výške 6 122,04 eur s úrokom 10,30 % p.a. a s úrokom z omeškania vo výške 1 % p.a. z istiny 4 398,74 eur od 30.1.2010 do zaplatenia a trov konania. Rozhodcovský súd oprávnenému priznal peňažné prostriedky vo výške 6 122,04 eur s úrokom 9,30 % p.a. z istiny úveru 4 398,74 eur od 30.1.2010 do zaplatenia, ako aj s úrokom z omeškania vo
výške 1 % p.a. z istiny úveru 4 398,74 eur od 30.1.2010 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške 200,60 eur.
8. Súd dospel k záveru, že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, a to s poukazom na ustanovenie § 879j OZ, podľa ktorého ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, v spojení s § 52 ods. 1 OZ, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 3, 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Že v čase uzavretia vyššie zmluvy išlo o spotrebiteľskú zmluvu vyplýva aj z ustanovenia § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Z obsahu Zmluvy ďalej vyplýva, že povinný uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba - občan. Nejde teda o zmluvu na účely výkonu podnikateľskej činnosti, ani na účely výkonu povolania alebo zamestnania.
9. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
11. Podľa § 53 ods. 1 a 2 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
12. Ustanovenie § 53 ods. 3 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy, príkladmo vymenúva, ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky.
13. Podľa § 53 ods. 4 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
14. Podľa § 54 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
15. Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
16. Vyššie uvedená úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku bola transponovaním smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách do našej právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, a preto súd nemôže nebrať do úvahy nepriamy účinok smernice, ktorá nijako nezužuje okruh typových spotrebiteľských zmlúv (ako je tomu v § 52 ods. 1 OZ) a podľa § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa ochrana pred neprimeranými ustanoveniami týkala všetkých typových zmlúv, medzi ktoré súd bez akýchkoľvek pochybností zaradzuje aj predmetnú zmluvu. Je nepochybné, že oprávnený s povinným uzavreli Zmluvu o špecifickom spotrebnom úvere
pre obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou, pričom povinný v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým oprávnený pri poskytovaní poistenia vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Z uvedeného potom vyplýva, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter spotrebiteľskej zmluvy a táto musí spĺňať aj požiadavky upravené v §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv.
17. Podľa ustanovenia § 12 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. decembra 2014, zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.
18. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania aj bez návrhu zastavená. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. januára 1997, sp. zn. 3 Cdo 164/96)
19. Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná. (uznesenie Krajského súdu Žilina z 31. júla 2013, sp. zn. 2 CoE/13/2013)
20. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zodňa13.10.2011, sp. zn.3Cdo146/2011(R 46/2012),pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.
21. V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie
- zo spotrebiteľskej zmluvy,
- zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení - tiež formulárová, adhézna, typová zmluva)
- na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok,
- pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal,
- na základe rozhodcovskej doložky, podľa ktorej všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z tejto zmluvy( alebo po odstúpení od tejto zmluvy) najmä z dôvodu neplnenia zmluvných povinností a náhrady škody, budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní na Stálom rozhodcovskom súde Asociácie Bánk SR so sídlom v Bratislave ( ďalej len „ Rozhodcovský súd“ ). Za vybranú osobu podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, Štatútu a Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu sa určuje predseda predsedníctva Rozhodcovského súdu.
22. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy povinný vôbec pristúpil. Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Neprijateľné podmienky sú len demonštratívne uvedené v ustanoveniach § 53 Občianskeho
zákonníka ako inštitút a predstavujú pretavenie princípu dobrých mravov do pozitívneho práva, preto bez ohľadu na účinnosť novely Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka týkajúcu sa rozhodcovskej doložky až novelou Občianskeho zákonníka, zákonom č. 568/2008 Z.z. účinným od 01.01.2008, takéto ustanovenie, ak je obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, bude vždy v rozpore s dobrými mravmi. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, preto nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom sú ustanovenia smernice (93/13/ES), a to najmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Rozhodcovská doložka podľa názoru súdu spĺňa všetky podmienky tak, aby z pohľadu ustanovení § 53, 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu Smernice Rady 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení spotrebiteľského práva) bola kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a 9 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla vedená exekúcia. Je pritom potrebné vychádzať aj z prílohy Smernice Rady 93/13/EHS, ktorá za neprijateľnú zmluvnú podmienku odporúča ako vzor aj zmluvnú podmienku "neposkytnúť spotrebiteľovi právo, alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom, alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane".
23. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol. (výrok pod bodom II. tohto uznesenia). Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.
Poučenie:
Proti výroku pod bodom I. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. Proti výroku pod bodom II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.