Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-50-2016.pdf
PDF · 99.94 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-9C/50/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krišťákovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902 proti žalovanej D. G., nar. XX. X. XXXX, bytom XXX XX Č. Č.. XXX, zastúpenej JUDr. Štefanom Strýčkom, advokátom so sídlom F. Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 36 942 987 o zaplatenie 206,-- € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola Okresnému súdu Čadca doručená dňa 9. 3. 2016, sa žalobca voči žalovanej domáha zaplatenia známeho úroku vo výške 159,10 €, známeho úroku z omeškania vo výške 5,22 € a trov mediačného konania vo výške 41,68 € spolu s trovami konania. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere pod číslom XXXXXXXXX zo dňa 17. 4. 2013 žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 350,-- € a žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov vo výške 208,97 € a úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 137,03 €, t. j. zaplatiť celkovú čiastku 696,-- €. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov bola vo výške 208,97 €, čo predstavovalo ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 98,86%, ktorá sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a ktorú spotrebiteľ berie na vedomie. Úrok bol vo výške 39,15% ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 137,03 €. Spotrebiteľský úver sa úročí ročnou úrokovou sadzbou, ktorá predstavuje fixné percento vo výške 39,15% ročne. Úroková sadzba úveru je fixná na celé obdobie úveru. Úroková sadzba nie je naviazaná na žiaden index ani referenčnú úrokovú sadzbu a nie sú dané žiadne podmienky pre uplatňovanie úrokovej sadzby. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku 696,-- €, ak nie je dohodnuté inak, do 18. 4. 2014 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Žalobca a žalovaná sa dohodli, že zmluva o spotrebiteľskom úvere pod číslom XXXXXXXXX zo dňa 17. 4. 2013 sa mení tak, že žalovaná sa zaviazala žalobcovi uhradiť celkovú čiastku 696,-- € v 12 splátkach vo výške 58,-- € vždy k 18. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 18. 5. 2013. Žalovaná z uvedenej čiastky pred dlhom splatným uhradila 58,-- €. Na základe toho, že porušila podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere a nedodržala splátkový kalendár, žalobca žalovanej oznámil, že v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere stratila výhodu splátok, dlh sa stal splatný v celosti a vyzval ju na úhradu celého dlhu. Vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa obidve zmluvné strany v prípade omeškania žalovanej dohodli na úroku z omeškania v sadzbe v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. Dlh sa stal splatný dňa 19. 4. 2014 a od toho času je žalovaná v omeškaní s úhradou dlžnej sumy. Podľa všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru sa žalovaná zaviazala uhradiť žalobcovi náklady, ktoré jej vznikli v súvislosti s uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy, a to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie, trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia žalobcu v týchto konaniach a iné žalobcom preukázateľne vynaložené náklady pri uplatnení svojho práva. Žalovaná bola z daného úverového vzťahu po dlhu splatnom povinná uhradiť celkom 206,-- €, z toho známy úrok vo výške 159,10 €, ktorý pozostáva z úroku vo výške 39,15% ročne zo sumy 350,-- € od 18. 4. 2013 do 14. 6. 2013 v sume 21,77 €, úroku vo výške 39,15% ročne zo sumy 292,-- € od 15. 6. 2013 do 17. 6. 2014 v sume 115,26 €, úroku vo výške 39,15% ročne zo sumy 242,-- € od 18. 6. 2014 do 14. 7. 2014 v sume 7,01 €, úroku vo výške 39,15% ročne zo sumy 192,-- € od 15. 7. 2014 do 6. 8. 2014 v sume 4,74 €, úroku vo výške 39,15% ročne zo sumy 142,-- € od 7. 8. 2014 do 17. 9. 2014 v sume 6,40 €, úroku vo výške 39,15% ročne zo sumy 92,-- € od 18. 9. 2014 do 13. 10. 2014 v sume 2,57 €, úroku vo výške 39,15% ročne zo sumy 42,-- € od 14. 10. 2014 do 12. 11. 2014 v sume 1,35 €, známy úrok z omeškania vo výške 5,22 €, ktorý pozostáva z úroku vo výške 5% ročne zo sumy 292,-- € od 19. 4. 2014 do 17. 6. 2014 v sume 2,40 €, úroku vo výške 5% ročne zo sumy 242,-- € od 18. 6. 2014 do 14. 7. 2014 v sume 0,90 €, úroku vo výške 5% ročne zo sumy 192,-- € od 15. 7. 2014 do 6. 8. 2014 v sume 0,60 €, úroku vo výške 5% ročne zo sumy 142,-- € od 7. 8. 2014 do 17. 9. 2014 v sume 0,82 €, úroku vo výške 5% ročne zo sumy 92,-- € od 18. 9. 2014 do 13. 10. 2014 v sume 0,33 €, úroku vo výške 5% ročne zo sumy 42,-- € od 14. 10. 2014 do 12. 11. 2014 v sume 0,17 € a trovy mediačného konania vo výške 41,68 €.
2. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 20. 6. 2016 k podanej žalobe uviedla, že žalobca uzatvoril so žalovanou úžernícku zmluvu o poskytnutí úveru, kde RPMN predstavovala 98,86%, úžernícky úrok predstavoval výšku 39,15% a ďalšie poplatky si vyúčtoval vo výške 280,97 €. Celé konanie žalobcu má znaky úžerníckeho konania a je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca sa vždy istil aj podstrčenými záložnými zmluvami, ako aj v tomto prípade, avšak Okresný úrad Čadca, katastrálny odbor odmietol zápis záložného práva vykonať, na čo sa žalobca obrátil so žalobou na súd, avšak Krajský súd rozsudkom, sp. Zn. 29 Sp/71/2014 zo dňa 23. 1. 2015 rozhodnutie OÚ Čadca, katastrálny odbor potvrdil a na odvolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, sp. zn. 2 Sžo 51/2015 konanie zastavil, nakoľko žalobca zobral svoje odvolanie späť. Žalovaná zaplatila žalobcovi celú požičanú sumu spolu s 10,14% úrokom, čo bol bežný úrok v peňažných ústavoch v tej dobe. Toto oznámila žalobcovi listom zo dňa 19. 3. 2015, na ktorý žalobca vôbec nereagoval. Žalovaná na základe uvedeného navrhla žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.
3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 23. 8. 2016 zotrval na podanej žalobe, ako bola súdu doručená. Uviedol, že je nepochybné, že žalovaná úver čerpala, úver nesplácala tak, ako mala a z uvedeného dôvodu sa dostala do omeškania. Všetky tieto skutočnosti žalobca uviedol v žalobe. Predložil prehľad splátok, ktoré boli žalovanou po dlhu splatnom uhradené. Konanie o záložnej zmluve je iným konaním, ktoré s podanou žalobou nesúvisí.
4. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 21. 2. 2017 k vyjadreniu žalobcu sa pridržiavala svojho vyjadrenia zo dňa 20. 6. 2016. Uviedla, ako potvrdil aj žalobca, uhradila celú pôžičku, a to aj s 10,14% úrokom. Takáto výška úroku je bežná a bola bežná aj v čase poskytnutia pôžičky. Úrok vo výške 39,15%, ktorý si uplatňuje žalobca žalobou, je úžerníckym úrokom a k tomuto úroku si žalobca účtoval ešte ďalšie poplatky. S týmto úrokom žalovaná nemôže súhlasiť. Tvrdenie žalobcu, že konanie o záložnej zmluve nesúvisí s týmto konaním je zavádzaním, nakoľko týmito zmluvami si žalobca navyše istil úžernícke pôžičky. Žalovaná má všetko splatené a žalobca odmieta podať žiadosť, resp. návrh na výmaz záložného práva z príslušných listov vlastníctva. Konanie žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi a aj súd musí takéto konanie odmietnuť. Žalovaná navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
5. Právnemu zástupcovi žalobcu bol termín pojednávania doručený dňa 8. 4. 2019. Dňa 21. 5. 2019 bolo súdu doručené ospravedlnenie žalobcu a právneho zástupcu žalobcu z účasti na pojednávaní z dôvodu veľkej pracovnej zaneprázdnenosti. Právny zástupca žalovanej ospravedlnil neprítomnosť žalovanej z pracovných dôvodov. Oznámil, že žalovaná súhlasí, aby sa pojednávalo v jej neprítomnosti. Súd preto z týchto dôvodov, keďže žalobca, právny zástupca žalobcu i žalovaná súhlasili, aby sa pojednávalo v ich neprítomnosti, konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovanej.
6. Vykonaným dokazovaním, a to vyjadrením právneho zástupcu žalovanej a oboznámením listinných dôkazov, najmä podanej žaloby doručenej súdu dňa 9. 3. 2016, zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17. 4. 2013, dohody o plnení v splátkach zo dňa 17. 4. 2013, výpisu z obchodného registra žalobcu, vyjadrenia žalovanej zo dňa 20. 6. 2016, vyjadrenia žalovanej k výzve zo dňa 19. 3. 2015, vyjadrenia žalobcu zo dňa 23. 8. 2016, prehľadu splátok, vyjadrenia žalovanej zo dňa 21. 2. 2017, mal súd zistený nasledovný skutkový stav:
7. Dňa 17. 4. 2013 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere. Žalovaná je v zmluve identifikovaná svojim menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a adresou bydliska. Zo zmluvy vyplýva záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej v hotovosti úver vo výške 350,-- €, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť a tiež zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 346,-- €, t. j. zaviazala sa žalobcovi zaplatiť celkovú čiastku vo výške 696,-- €. Zo zmluvy vyplýva, že celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15% ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 137,03 € a z administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 208,97 €. Žalovaná sa podľa zmluvy zaviazala celkovú čiastku zaplatiť žalobcovi do 18. 4. 2014. Zo zmluvy tiež vyplýva výška ročnej percentuálnej miery nákladov 98,86% a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov ku dňu podpisu zmluvy 36,73%.
8. Dňa 17. 4. 2013 bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená aj dohoda o plnení v splátkach, podľa ktorej sa žalovaná zaviazala uhradiť žalobcovi celkovú čiastku v sume 696,-- € v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 58,-- € splatných vždy k 18. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 18. 5. 2013. Z dohody o plnení v splátkach tiež vyplynulo, že žalovaná ako spotrebiteľ berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 314,02% a výška priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov je vo výške 36,73%.
9. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že je absolútne nedôvodná. Žalobcovi zaplatila celú istinu aj s 10,14% úrokom, ktorý bol v tom čase bežným úrokom pri spotrebiteľských úveroch, ktoré ponúkali banky. Úrok, ktorý požaduje žalobca, je úžernícky, takisto ročná percentuálna miera nákladov. Poplatok za mediáciu, ktorú si žalobca uplatňuje, je tiež protiprávny, nakoľko žiadna mediácia sa nekonala.
10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 31. 5. 2014 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 3. 2015 Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 12. 6. 2014 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
11. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol právny vzťah z titulu uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaná uzatvorenie zmluvy nerozporovala. Preto súd vzal za nesporné, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 17. 4. 2013 zmluvu označenú ako zmluva o spotrebiteľskom úvere. Žalobca pri uzatváraní uvedenej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Poskytovanie úverov má žalobca v predmete svojej činnosti, je to skutočnosť všeobecne známa a vyplýva i z verejne dostupných údajov v obchodnom registri. Spĺňa preto predpoklady dodávateľa v zmysle vyššie citovaného § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a veriteľa § 2 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z.. Žalovaná je v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17. 4. 2013 označená svojim menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a adresou trvalého pobytu. Uvedené údaje sú typickými identifikačnými údajmi fyzickej osoby nepodnikateľa, ktorý nekonal v rámci predmetu svojho zamestnania, povolania alebo podnikania. Dôkaz o opaku súdu ku dňu jeho rozhodovania predložený nebol. Žalovaná preto spĺňa predpoklady spotrebiteľa v zmysle vyššie citovaného § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. a § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Zároveň zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17. 4. 2013 je formulárovou (typovou) zmluvou, ktorá bola vopred predtlačená a žalovaná nemala možnosť do nej zasahovať. Súd preto z týchto dôvodov právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou vyhodnotil ako spotrebiteľský vzťah podliehajúci právnej úprave obsiahnutej v zákone č. 129/2010 Z. z. a v Občianskom zákonníku a súčasne z uvedených dôvodov zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17. 4. 2013 a na jej základe žalobcom uplatnený nárok podrobil preskúmaniu v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.
12. Jedným z nárokov, ktorých zaplatenia sa žalobca voči žalovanej podanou žalobou domáha, je nárok na zaplatenie sumy vo výške 159,10 € z titulu vyčísleného úroku. Žalovaná sa voči uvedenému nároku žalobcu bránila. Úrok vo výške 39,15% ročne považovala za úžernícky úrok. Dojednanie zmluvného úroku vo výške 39,15% ročne z poskytnutých finančných prostriedkov mal súd preukázané predloženou zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17. 4. 2013. Súd uvedené dojednanie zmluvného úroku vyhodnotil ako neprimerané, rozporné s dobrými mravmi, a tým absolútne neplatné v zmysle vyššie citovaného § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko takéto dojednanie úrokov z úveru niekoľkonásobne prevyšuje priemerné úrokové sadzby podobného úveru v čase uzavretia zmluvy. V tomto smere súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 MCdo 1/2009 zo dňa 31. 7. 2009, v zmysle ktorého aj keď maximálna výška úrokov ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky pri peňažných pôžičkách, ani pri úveroch nie je právnym predpisom limitovaná a ponechaná je výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda sa nesmie priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Tiež súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co/151/2013 zo dňa 25.9.2013, ktorý konštatoval, že pri nebankových spoločnostiach sa dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie viac ako 100 % proti priemeru bánk. Podľa údajov Národnej banky Slovenska priemerná úroková sadzba pri spotrebiteľských úveroch od jedného do piatich rokov bola v prvom štvrťroku roku 2013 vo výške 13% ročne. Ročná úroková sadzba vo výške 39,15% vyplývajúca zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17. 4. 2013 viac ako trojnásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu poskytovanú bankami spotrebiteľom v prvom štvrťroku 2013. Nepochybne teda ide o úrok v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov preto súd dohodu o úroku vyhodnotil ako absolútne neplatnú s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže z takéhoto absolútne neplatného dojednania nevznikajú žiadne práva, ani povinnosti, súd preto uvedený žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy vo výške 159,10 € z titulu zmluvných úrokov preto vyhodnotil ako nedôvodný.
13. Žalobca si ďalej voči žalovanej uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 5,22 € z titulu úrokov z omeškania. Bolo na žalobcovi preukázať, kedy k akému konkrétnemu dátumu určenému dňom, mesiacom a rokom bola žalovaná v omeškaní a s úhradou akej konkrétnej sumy z poskytnutého úveru. Iba samotné tvrdenie žalobcu obsiahnuté v podanej žalobe, že žalovaná sa dostala do omeškania a s akou sumou bez toho, aby toto tvrdenie preniesol aj do roviny dôkaznej, pre vyslovenie záveru o dôvodnosti tohto ním uplatneného nároku nepostačuje. V tomto smere žalobcom predložený prehľad splátok a úhrad tvrdenia žalobcu o omeškaní žalovanej nepreukazuje. Z prehľadu splátok a úhrad nevyplýva, kedy žalovaná úhrady vykonávala a v akej výške, t. j. k akému okamihu bola v omeškaní s úhradou akej sumy. Iný dôkaz preukazujúci omeškanie žalovanej a výšku sumy, s ktorou bola v omeškaní, žalobca v konaní nepredložil. Súd preto i uvedený nárok žalobcu vyhodnotil ako nedôvodný.
14. Ako nedôvodný súd vyhodnotil aj žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy vo výške 41,68 € z titulu trov mediačného konania. Žalovaná v rámci svojej obrany namietala, že žiadna mediácia sa nekonala. Opätovne dôkazné bremeno preukázať existenciu uvedených nákladov spolu v sume 41,68 € v celom rozsahu zaťažovalo žalobcu. Žalobca v konaní nepredložil žiadny právne relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalobca vynaložil náklady v ním uplatnenej výške 41,68 € a tieto vynaložil práve z titulu mediácie so žalovanou. Neuniesol preto dôkazné bremeno a uvedený nárok nepreukázal. Zo všetkých uvedených dôvodov súd preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
15. Žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná, keďže súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Prináleží jej preto voči žalobcovi v súlade s vyššie citovaným § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Preto súd vo výroku o trovách konania rozhodol tak, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Čadca písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.