Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-58-2016.pdf
PDF · 84.68 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/58/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v právnej veci navrhovateľky P. A., N.. XX.XX.XXXX, A. D. XX, XXX XX D., proti odporcovi 1. W. A., N.. XX.XX.XXXX, A. D. XX, XXX XX D., 2. V. K. A., N.. XX.XX.XXXX, A. L. V., zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, o zapretie otcovstva, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že W. A., N.. XX.XX.XXXX, n i e j e otcom maloletej K. A., N.. XX.XX.XXXX, narodenej z matky P. A., T.. B., N.. XX.XX.XXXX.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka podala tunajšiemu súdu dňa 23.02.2016 návrh voči odporcovi o zapretie otcovstva k maloletej K. A., N.. XX.XX.XXXX.
2. Navrhovateľka v návrhu dôvodila tým, že dňa 21.07.2011 uzavrela s odporcom manželstvo na Matričnom úrade v D.. V manželstve si spočiatku rozumeli, ale dôvodom neskoršieho odcudzenia bola skutočnosť, že odporca jej brával všetky peniaze, nebral ohľad na potreby ich syna, pričom za peniaze si kupoval cigarety a alkohol, ktorý pravidelne užíval. Keďže ostávala bez finančných prostriedkov, bola odkázaná na pomoc svojej mamy. S odporcom žila v spoločnej domácnosti do roku 2013. Od roku 2013 žije v spoločnej domácnosti s Y. F.. Z pohlavného styku, ktorý s Y. F. udržiava vyše dvoch rokov, sa im narodila dcéra K. A., N.. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka uviedla, že zákonná domnienka otcovstva svedčí jej manželovi, ale ten nemôže byť otcom maloletej K., pretože od roku 2013 s ním neudržiava pohlavný styk. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa sa stýkala iba s Y. F., ktorý podľa nej otcovstvo k maloletej uznáva. S odporcom sa plánuje rozviesť a po rozvode sa chce vydať za svojho druha Y. F.. Návrh na rozvod manželstva nebol zatiaľ podaný. Na základe toho navrhla, aby súd určil, že odporca nie je otcom maloletej K. A., N.. XX.XX.XXXX.
3. K návrhu navrhovateľky sa odporca, ani kolízny opatrovník písomne nevyjadrili.
4. Súd vo veci nariadil viacero pojednávaní. Navrhovateľka sa zúčastnila na pojednávaní dňa 04.11.2016 a dňa 08.12.2016. Na pojednávaniach bola prítomná aj kolízna opatrovníčka. Odporca sa nezúčastnil ani jedného z nariadených pojednávaní.
5. Súd vykonal dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci, a teda obsahom návrhu, sobášnym listom účastníkov konania, rodným listom maloletej K., správou z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica, správou z Gynekologicko - pôrodníckeho oddelenia Nemocnice sv. Jakuba v Bardejove, výsluchom navrhovateľky, ako aj ďalšími s vecou súvisiacimi listinnými dôkazmi.
6. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvá, že otcom maloletej nemôže byť odporca a že otcom maloletej je Y. F.. Tiež uviedla, že s odporcom žili spoločne v manželstve len krátko, pričom už presne uviesť nevedela, ale mohlo to byť v roku 2014, keď si odporca našiel inú známosť a ju opustil. Ona si našla tiež iného partnera - Y. F., s ktorým po odchode odporcu začala žiť a pohlavne sa stýkať. Z pohlavného styku s Y. F. sa im dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra K..
7. Zo sobášneho listu navrhovateľky a odporcu súd zistil, že títo uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX M. D., ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v D., zväzok 12, ročník 2011 strana XXX, poradové číslo 11.
8. Podľa rodného listu maloletej K. A., N.. XX.XX.XXXX v Bardejove, zapísaného v knihe narodení matričného úradu Bardejov, zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XXX je zrejmé, že ako matka maloletej je zapísaná navrhovateľka a ako otec je zapísaný odporca.
9. Súd uznesením zo dňa 09.01.2018 ustanovil vo veci znalca z odboru genetika, odvetvie analýza DNA za účelom zistenia, či odporca je otcom maloletej K.. Navrhovateľka bola zároveň vyzvaná na zloženie preddavku na trovy dôkazu, na čo reagovala listom zo dňa 20.07.2018, v ktorom žiadala o nevykonanie skúšky DNA z hľadiska finančnej náročnosti. Súdu zároveň uviedla, že odporca nemôže byť otcom maloletej K., keďže v čase počatia jej dcéry bol vo výkone trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici. Na základe toho navrhla, aby súd vykonal dokazovanie iným spôsobom, ktorým bude vylúčené alebo potvrdené otcovstvo odporcu k maloletej K..
10. Na základe správy z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, Sládkovičova 80, Banská Bystrica zo dňa 13.08.2018 súd zistil, že odporca si v označenom ústave odpykával trest odňatia slobody v čase od 22.10.2013 do 09.12.2014. Navrhovateľka navštívila odporcu v ústave len jedenkrát, a to dňa 11.05.2014 v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod. Odporca počas pobytu v ústave neabsolvoval žiadne vychádzky mimo ústavu.
11. Z oznámenia Gynekologicko - pôrodníckeho oddelenia Nemocnice sv. Jakuba v Bardejove zo dňa 30.04.2019 vyplýva, že navrhovateľka porodila maloletú K. dňa XX.XX.XXXX v 40. týždni tehotnosti.
12. Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
13. Podľa § 87 ods. 1 zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
14. Podľa § 88 ods. 2 zákona o rodine aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.
15. Súd konštatuje, že v konaní o zapretie otcovstva nepostačuje vyhlásenie muža, že je, resp. nie je otcom dieťaťa. V zásade nie je podstatným ani fakt, či žena počas manželstva mala intímny styk i s inými mužmi. Aby došlo k zapretiu otcovstva, musí byť absolútne vylúčené, aby mohol byť daný muž otcom, teda nielen pravdepodobné. Súd by sa preto nemal uspokojiť len s vyhláseniami účastníkov konania (rodičov dieťaťa), ale v zmysle zásady oficiality je povinný vykonávať s cieľom objektívneho zistenia skutočného stavu veci i dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli.
16. Rodičovstvo ako také, teda či biologické alebo právne určené na základe domnienky otcovstva patrí do sféry súkromného a rodinného života. Tak rodič, ako aj dieťa majú rovnaké právo na vlastnú identitu, ktorej súčasťou je aj zistenie, či právny status vytvorený na základe domnienky otcovstva zodpovedá aj biologickému stavu. Teda v konaní o zapretie otcovstva stoja oproti sebe tak záujmy rodiča, ktorý tvrdí, že nie je otcom dieťaťa, ako aj právo dieťaťa na udržaní vytvorených rodinných väzieb a iba na základe testu proporcionality možno ustáliť ktorý záujem prevažuje.
17. Z vykonaného dokazovania mal súd za nespochybniteľne a dostatočne preukázané, že je vylúčené, aby odporca bol otcom maloletej K.. Táto skutočnosť vyplýva z návrhu, z výsluchu navrhovateľky, z oznámenia väznice, ako aj z oznámenia gynekologicko - pôrodnického oddelenia, na ktorom sa maloletá K. narodila.
18. Navrhovateľka uviedla, že odporca nemôže byť otcom maloletej, pretože v rozhodnom období, v ktorom maloletú K. počala, sa s odporcom už dlhšiu dobu pohlavne nestýkala. Uviedla, že otcom maloletej je Y. F.. Ten sa aj napriek predvolaniu na pojednávanie nedostavil, rovnako ako odporca, ktorý sa ani nevyjadril k návrhu navrhovateľky. Súd preto nariadil znalecké dokazovanie, na základe ktorého by sa potvrdilo alebo vylúčilo otcovstvo odporcu. Pre finančnú náročnosť navrhovateľka žiadala súd, aby iným spôsobom dokazovania vylúčil otcovstvo odporcu k maloletej. K tomu poskytla informáciu, že odporca sa mal v čase počatia maloletej nachádzať vo výkone trestu odňatia slobody. Toto tvrdenie bolo preukázané oznámením ústavu, ktorý potvrdil, že odporca sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody v období od 22.10.2013 do 09.12.2014 bez toho, aby ústav preukázateľne opustil. Navrhovateľka odporcu navštívila len raz, a to dňa 11.05.2014. Keďže maloletá K. sa narodila dňa XX.XX.XXXX, z uvedeného vyplynulo, že odporca nemôže byť jej otcom, nakoľko v období rozhodnom pre počatie sa nemohol preukázateľne pohlavne stýkať s navrhovateľkou. Vykonaním tohto dôkazu vyvstala otázka, či by odporca predsa len nemohol byť otcom maloletej K. potom, čo opustil brány väzenia dňa 09.12.2014. Súd preto na návrh kolíznej opatrovníčky zabezpečil správu z gynekologicko - pôrodníckeho oddelenia Nemocnice sv. Jakuba v Bardejove, ktoré potvrdilo, že maloletá K. sa narodila dňa XX.XX.XXXX v 40. týždni tehotnosti, čo vylučuje, aby ju po prepustení z väzenia mohol splodiť odporca.
19. Vykonaným dokazovaním súd spoľahlivo určil, že odporca nemôže byť otcom maloletej K., N.. XX.XX.XXXX, a to bez toho, aby vypočul odporcu a svedka Y. F., o ktorom navrhovateľka tvrdila, že je otcom maloletej. Na absolútne presvedčenie o tom, že odporca nemôže byť otcom maloletej K. súdu postačilo tvrdenie navrhovateľky, správa z väznice a správa z gynekologicko - pôrodníckeho oddelenia.
20. Podľa názoru súdu určenie, že odporca nie je otcom maloletej K. je aj v záujme maloletej, nakoľko podľa matkou popísanej situácie, odporca sa ako otec maloletej nespráva.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods.1, § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 ods. 1, § 376 CMP).