Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_68Ek-298-2018.pdf
PDF · 99.4 KB
Case nature
Subarea
68Ek/298/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného oprávneného mal. J. J., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. B. 2, XXXXXX L., D. federácia, zastúpený zákonnou zástupkyňou, matkou G. J. S., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. B. 2, XXXXXX L., D. federácia, právne zast. Advokátska kancelária Juhás, Marják & Ferenci s.r.o., IČO: 50 164 988, so sídlom Mojmírova 12, 040 01 Košice, konajúca konateľom JUDr. Dušan Marják, advokátom, proti povinnému L.. L. J. U.., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX R. XXX, P. republika, t. č. bytom D. du P. XX, XXXX D., F., právne zast. Fons iuris s.r.o., IČO: 47 240 318, so sídlom Kominárska 2,4, 831 04 Bratislava, konajúca konateľkou Doc. JUDr. PhDr. Adriánou Švecovou, PhD., advokátkou, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Tomášom Vranovičom, so sídlom exekútorského úradu Pažitná 1017/37, 926 01 Sereď, pod sp. zn. 328EX 294/18, o vymoženie zameškaného výživného a bežného výživného, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/298/2018 zo dňa 11. marca 2019, takto
rozhodol:
Sudca sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/298/2018 zo dňa 11. marca 2019 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného doručeného súdu dňa 13.2.2018 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej exekučným titulom, ktorým je rozhodnutie Nikulinského obvodného súdu v Moskve, Ruská federácia, sp. zn. 2-3235/13 zo dňa 3.6.2013, ktoré podľa potvrdenia daného súdu vystaveného dňa 22.6.2017: „nadobudlo právnu moc dňa 9.7.2013 a je vykonateľné“. Exekučný titul predložený exekučnému súdu, je vydaný v Ruskej federácii. Výrok rozhodnutia znie: „Manželstvo, registrované dňa 30.9.2006 v Domaniži, zväzok 6, strana 65, por. číslo 9 medzi Zaitsevou Olgou Aleksejevnou a Milanom Augustínom sa má zrušiť. Miesto bydliska maloletého Augustína Alexandra narodeného 17. marca roku 2007 stanoviť s matkou Zaitsevou Olgou Aleksejevnou. Vyberať od Milana Augustína na podporu Zaitsevej Olgy Aleksejevny výživné pre vychovanie syna vo výške 1/4 platu alebo iného príjmu mesačne, počínajúc dňom 11.4.2013 až do dospelosti dieťaťa. Na toto rozhodnutie sa možno odvolať na Mestskom súde v Moskve počas jedného mesiaca odo dňa vyhotovenia v konečnej podobe.“ Predmetom návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie je vymoženie zameškaného výživného vo výške 1 zárobku a/alebo iného príjmu počínajúc od 11.4.2013, ktoré požaduje oprávnený uhradiť v mene Euro a vymoženie bežného výživného vo výške 1 zárobku a/alebo iného príjmu mesačne.
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 68Ek/298/2018 dňa 21.6.2018 súdneho exekútora JUDr. Tomášom Vranovičom, so sídlom exekútorského úradu Pažitná 1017/37, 926 01 Sereď. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 21.6.2018 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.
3. V priebehu konania a to dňa 22.8.2018 predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 22.7.2018. Právny zástupca oprávneného sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.
4. Povinný svoj návrh označený ako: „Návrh na zastavenie exekúcie, Návrh na odklad exekúcie, Námietky voči trovám exekúcie, Námietka voči uznaniu/vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia, Oznámenie o nedoručení Upovedomenia a listín, cudzieho exekučného titulu“, podal prostredníctvom právnej zástupkyne a odôvodnil ho tvrdeniami, ktoré možno zhrnúť do niekoľkých okruhov. Povinný uviedol, že jemu osobne nebolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré prevzali na pošte jeho rodičia, nakoľko on sa dlhodobo zdržiava vo Švajčiarsku, o čom má vedomosť aj povinný. Ďalej uviedol, že mu nebol doručený ani exekučný titul z Ruska, ani nemá vedomosť o žiadnom konaní o uznanie jeho vykonateľnosti na území SR, preto ho považuje za nevykonateľný. Aj v upovedomení o začatí exekúcie sa spomína len rozhodnutie ruského súdu bez rozhodnutia o uznaní cudzieho rozhodnutia, osvedčenia, uznanie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia alebo inej procedúry vyžadovanej príslušnými právnymi predpismi. Povinný preto vzniesol námietku voči uznaniu a výkonu cudzieho rozhodnutia. Exekučný titul považuje povinný za absolútne nevykonateľný, nakoľko neurčuje konkrétnu sumu, ktorá má byť vymáhaná. Povinný súdu predložil Kontumačný rozsudok vydaný Obvodným súdom v Lausanne, Švajčiarsko, zo dňa 13.3.2017, ktorým bolo rozvedené manželstvo povinného a matky oprávneného, bolo určené, že rodičovské práva a povinnosti voči mal. oprávnenému, budú aj po rozvode manželstva stále vykonávať obidvaja rodičia, že osobnú starostlivosť o mal. dieťa prideľuje matke mal. dieťaťa, bol upravený styk otca mal. dieťaťa s mal. dieťaťom a boli vysporiadané aj majetkové vzťahy medzi povinným a matkou oprávneného. Švajčiarsky súd neuznal rozhodnutie ruského súdu z dôvodu porušenia procesných práv povinného (nebol na pojednávanie predvolaný, rozsudok mu nebol doručený) a hmotnoprávnych práv povinného (došlo k únosu mal. dieťaťa do Ruska a ku zbaveniu osobných rodičovských práv otca k mal. dieťaťu). Švajčiarsky rozsudok je priamo vykonateľný na území Slovenskej republiky, a to v zmysle medzinárodných zmlúv a dohovorov Slovenskej republiky so Švajčiarskou federáciou, na základe Dohody medzi republikou Československou a Švajčiarskom o vzájomnej právnej pomoci vo veciach občianskych a obchodných s Dodatkovým protokolom (Bern 21. 12. 1926, vyhl. č. 9/1928 Zb.) a Dohovoru o uznávaní a výkone rozhodnutí o vyživovacej povinnosti (Haag 2. októbra 1973, vyhl. č. 132/1976 Zb.). Keďže ide o časovo neskoršie rozhodnutie (z 13.3.2017), a o vyživovacej povinnosti ním rozhodnuté nebolo, túto povinnosť povinný nemá. Rozhodnutie ruského súdu (z 3.6.2013) nie je vykonateľným exekučným titulom, z dôvodu jeho zániku. Napriek tomu povinný synovi mesačne odkladá finančné prostriedky na osobitný účet, čím si plní vyživovaciu povinnosť voči mal. synovi aj keď táto nie je súdom určená.
5. Povinný ďalej poukázal na to, že matka neoprávnene uniesla oprávneného z miesta jeho obvyklého pobytu, bez jeho súhlasu ako otca dieťaťa, a konala tak v rozpore s Dohovorom o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25.10.1980 (Oznámenie MZV SR č. 119/2001 Z. z., „Haagsky dohovor"), ako aj v rozpore s Dohovorom o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa zo dňa 19. októbra 1996 (Oznámenie MZV SR č. 344/2002 Z. z., „Dohovor o právomoci"), ktorých účastníkmi sú všetky dotknuté krajiny, teda Švajčiarsko, Slovenská republika a Ruská federácia. Na základe uvedeného, je matka mal. dieťaťa vo Švajčiarsku trestne stíhaná. Takéto konanie matky mal. dieťaťa je okrem iného aj v rozpore s najlepším záujmom mal. dieťaťa.
6. Napokon povinný vzniesol v zmysle § 77 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, aj námietku premlčania jednotlivých nárokov na opakujúce sa plnenia výživného, z dôvodu uplynutia všeobecnej 3 ročnej premlčacej lehoty, teda všetkých nárokov až do udelenie poverenia príslušným súdom, t. j. až do 21.6.2018, t.j. od 11.4.2013 až do 20.6.2015. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol povinný aby súd exekúciu zastavil a uplatnil si náhradu trov právneho zastúpenia spojených s podaním návrhu na zastavenie exekúcie. V prípade nevyhoveniu tomuto návrhu, aby súd odložil exekúciu až do rozhodnutia o uznaní švajčiarskeho rozsudku, ktorý vyvracia predložený exekučný titul.
7. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica uznesením sp. zn. 68Ek/298/2018 zo dňa 11.3.2019, po preskúmaní veci, zastavil exekúciu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku (výrok I.), oprávneného zaviazal na uhradenie trov povinného spojených s podaním návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 106,92,-EUR (výrok II.) a trov súdneho exekútora vo výške 36,-EUR (výrok III.).
8. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie nebol dodržaný postup podľa Zmluvy medzi ČSSR a ZSSR o právnej pomoci a právnych vzťahoch vo veciach občianskych, rodinných a trestných, uzatvorenej dňa 12.8.1982 v Moskva, ktorá bola v Z. z. zverejnená vyhláškou MZV č. 95/1983 Zb. Návrh na vykonanie exekúcie nebol podaný v súlade s čl. 55 ods. 1 a čl. 56 ods. 2 uvedenej medzinárodnej zmluvy, keďže nebol podaný na súde, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni t.j. Nikulinskij obvodný súd v Moskve. Vyšší súdny úradník ďalej poukázal na spôsob styku justičných orgánov zmluvných strán, ktoré sa pri vykonávaní tejto zmluvy navzájom stýkajú prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky alebo Generálnej prokuratúry Československej socialistickej republiky a Ministerstva spravodlivosti alebo Prokuratúry Zväzu sovietskych socialistických republík, pokiaľ nie je v zmluve ustanovené inak. Preto, keď oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie priamo na súde v Slovenskej republike, podal ho v rozpore s uvedenou medzinárodnou zmluvou. Tým neboli splnené procesné podmienky na výkon rozhodnutia, ktoré bolo exekučnému súdu predložené ako exekučný titul. Vyšší súdny úradník preto podľa § 61 k ods. 1 písm. d Exekučného poriadku, v spojení so Zmluvou medzi ČSSR a ZSSR o právnej pomoci a právnych vzťahoch vo veciach občianskych, rodinných a trestných zo dňa 12.8.1982 (čl. 55 ods. 1 a čl. 56 ods. 2), konštatoval, že ide o tzv. inú skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Vyšší súdny úradník súčasne dodal, že týmto rozhodnutím nie je dotknuté právo oprávneného domáhať sa svojich nárokov priznaných mu rozhodnutím, ktoré bolo súdu predložené ako exekučný titul, musí tak však urobiť postupom, ktorý bude v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami platnej medzinárodnej zmluvy o vzájomnej pomoci medzi ZSSR a ČSSR.
9. O trovách povinného rozhodol tak, že tieto mu priznal v zmysle § 199d ods. 2 Exekučného poriadku vo výške 106,92,-EUR, v súlade s § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom za základnú sadzbu tarifnej odmeny považoval 1/13 základnej sadzby tarifnej odmeny, čo je spolu za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava veci a spísanie návrhu na zastavenie exekúcie), vrátane DPH, suma vo výške 106,92,-EUR. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie v súlade s § 199c Exekučného poriadku, vo výške 36,-EUR vrátane DPH v zmysle § 22 ods. 2 vykonávacej vyhl. MS SR č. 68/2017 Z.z.
10. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo právnemu zástupcovi oprávneného doručené dňa 28.3.2019, podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu dňa 12.4.2018, teda v zákonnej lehote, sťažnosť.
11. Oprávnený podanú sťažnosť odôvodnil tým, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný riadne a včas. Exekučný súd vydaním poverenia scelil prípadné procesné vady návrhu, nakoľko ak by mal zato, že nebol dodržaný spôsob styku, nemal poverenie na vykonanie exekúcie vydať. Zároveň máme zato, že uvedené nie je možné pričítať zavineniu oprávneného. Poukázal na čl. 54 ods. 1 písm. a) Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach s tým, že zmluvné strany, za podmienok ustanovených v tejto zmluve, uznávajú a vykonávajú na území druhej zmluvnej strany rozhodnutia justičných orgánov v občianskych, pracovných a rodinných veciach majetkovej povahy, ako aj súdom schválené zmiery v týchto veciach. Podľa čl. 55 zmluvy, sa náležitosti návrhu na výkon rozhodnutia spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa má výkon vykonať, pričom podľa čl. 56 ods. 2 zmluvy, sa súd, ktorý rozhoduje o uznaní a nariadení výkonu rozhodnutia, obmedzí na zistenie, či sú splnené podmienky ustanovené touto Zmluvou. Teda, keďže predmetný rozsudok, ktorý sa má vykonať sa dostal, hoc nie spôsobom podľa čl. 3 zmluvy, k súdu ktorý rozhoduje o uznaní a nariadení výkonu rozhodnutia, potom má oprávnený za to, že je možné, nariadiť výkon rozhodnutia.
12. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
13. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
14. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
15. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
16. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
17. Po preskúmaní veci sa sudca stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a konštatuje, že podaná sťažnosť povinného je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
18. V zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.
19. V zmysle čl. 55 ods. 1 Zmluvy medzi ČSSR a ZSSR o právnej pomoci a právnych vzťahoch vo veciach občianskych, rodinných a trestných zo dňa 12.8.1982, ktorá bola v Z. z. zverejnená vyhláškou č. 95/1983 Zb. (ďalej len „medzinárodná zmluva“), návrh na výkon rozhodnutia sa podáva na súde, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni. Tento súd postúpi návrh spôsobom ustanoveným v článku 3 súdu príslušnému o návrhu rozhodnúť. Ak navrhovateľ výkonu rozhodnutia má bydlisko alebo prechodný pobyt na území zmluvnej strany, kde sa má rozhodnutie vykonať, môže sa návrh podať aj priamo na príslušnom súde tejto zmluvnej strany.
20. V zmysle čl. 3 ods. 1 medzinárodnej zmluvy, justičné orgány zmluvných strán sa pri vykonávaní tejto zmluvy navzájom stýkajú prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Českej socialistickej republiky alebo Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky alebo Generálnej prokuratúry Československej socialistickej republiky a Ministerstva spravodlivosti alebo Prokuratúry Zväzu sovietskych socialistických republík, pokiaľ nie je v tejto zmluve ustanovené inak.
21. V zmysle čl. 3 ods. 2 medzinárodnej zmluvy, Ministerstvo spravodlivosti Českej socialistickej republiky alebo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky alebo Generálna prokuratúra Československej socialistickej republiky a Ministerstvo spravodlivosti alebo Prokuratúra Zväzu sovietskych socialistických republík sa pri vykonávaní tejto Zmluvy stýkajú priamo.
22. V zmysle čl. 54 ods. 1 písm. a) medzinárodnej zmluvy, zmluvné strany za podmienok ustanovených v tejto zmluve, uznávajú a vykonávajú na území druhej zmluvnej strany rozhodnutia justičných orgánov v občianskych, pracovných a rodinných veciach majetkovej povahy, ako aj súdom schválené zmiery v týchto veciach.
23. V zmysle čl. 55 ods. 2 medzinárodnej zmluvy, náležitosti návrhu na výkon rozhodnutia sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa má výkon vykonať.
24. V zmysle čl. 55 ods. 3 medzinárodnej zmluvy, k návrhu sa pripojí:
a) rozhodnutie alebo overený odpis tohto rozhodnutia spolu s potvrdením o nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti alebo o vykonateľnosti pred nadobudnutím právoplatnosti, pokiaľ to nevyplýva z rozhodnutia samého,
b) potvrdenie o tom, že účastník, proti ktorému bolo rozhodnutie vydané a ktorý sa konania nezúčastnil, bol riadne a včas predvolaný na konanie a v prípade procesnej nespôsobilosti bol riadne zastúpený.
25. V zmysle čl. 55 ods. 4 medzinárodnej zmluvy, návrh na výkon rozhodnutia a jeho prílohy treba opatriť overeným prekladom do jazyka dožiadanej zmluvnej strany; zasielajú sa s potrebným množstvom druhopisov tak, aby jeden druhopis zostal na justičnom orgáne, ktorý bude rozhodovať o výkone, a každý účastník dostal jeden druhopis.
26. V zmysle čl. 56 ods. 1 medzinárodnej zmluvy, na uznanie a nariadenie výkonu rozhodnutia vo veciach uvedených v článku 54 je daná právomoc súdu zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie vykonať.
27. V zmysle čl. 56 ods. 2 medzinárodnej zmluvy, súd, ktorý rozhoduje o uznaní a nariadení výkonu rozhodnutia, sa obmedzí na zistenie, či sú splnené podmienky ustanovené touto zmluvou. Ak zistí, že tieto podmienky sú splnené, nariadi výkon rozhodnutia.
28. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 16. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného, k argumentom oprávneného v ním podanej sťažnosti uvádza, že súd v prejednávanej veci, z návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že oprávnený ho podal prostredníctvom právneho zástupcu priamo na tunajšom súde, postupom v súlade s § 48 ods. 7 Exekučného poriadku. V zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon aj medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, ak boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred vnútroštátnou úpravou. Vyšší súdny úradník preto správne postupoval, keď na posúdenie veci aplikoval Zmluvu medzi ČSSR a ZSSR o právnej pomoci a právnych vzťahoch vo veciach občianskych, rodinných a trestných zo dňa 12.8.1982, ktorá bola v Z. z. zverejnená vyhláškou č. 95/1983 Zb., nakoľko ide stále o platnú bilaterálnu zmluvu, zaväzujúcu Slovenskú republiku. Je preto správny aj právny záver, ku ktorému dospel, keď poukázal na to, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný v rozpore s uvedenou medzinárodnou zmluvou.
29. Súd tak nemôže považovať za právne udržateľný argument oprávneného, ktorý tvrdí, že už len tým, keď sa predmetný rozsudok, ktorý sa má vykonať dostal, hoc nie spôsobom podľa čl. 3 zmluvy, k súdu ktorý rozhoduje o uznaní a nariadení výkonu rozhodnutia, je možné nariadiť výkon rozhodnutia. Medzinárodnú zmluvu súd musí rešpektovať ako celok a tak ju aj aplikovať. Preto, ako správne konštatoval vyšší súdny úradník, oprávnený musí podať návrh na vykonanie exekúcie na súde, ktorý exekučný titul vydal, t.j. na Nikulinskom obvodnom súde v Moskve. Tento bude cestou justičných orgánov zmluvných štátov doručený exekučnému súdu, ktorý následne môže pristúpiť k jeho prípadnému uznaniu a výkonu v súlade s medzinárodnou zmluvou.
30. Až v prípade, keď bude návrh na vykonanie exekúcie exekučnému súdu doručený v súlade s medzinárodnou zmluvou, potom bude aj ďalší postup súdu, ako tzv. uznávajúceho orgánu, (pre výkon rozhodnutia o výživnom, je to exekučný súd v Banskej Bystrici), zjednodušený (napríklad v porovnaní s ustanoveniami zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom) a obmedzí sa iba na zistenie, či boli, alebo neboli splnené podmienky ustanovené medzinárodnou zmluvou. V prípade ak áno, súd priamo nariadi výkon rozhodnutia. Tu súd dáva oprávnenému za pravdu v jeho tvrdeniach (čl. 56 medzinárodnej zmluvy). Naproti tomu, súd iba pre úplnosť dodáva, že na prípadný režim uznania a výkonu rozhodnutia súdu vo Švajčiarsku, by sa aplikovala Zmluva medzi ČSR a Švajčiarskom zo dňa 21.12.1926, zverejnená v Zbierke zákonov pod č. 23/1929 Zb., v ktorej je preskúmavanie podmienok uznania, dohodnuté inak. Nie je preto vylúčené, že na území SR, môžu byť uznané aj obidve účastníkmi predložené rozhodnutia (v závislosti od jednotlivých výrokov týchto rozhodnutí), pričom na túto skutočnosť nemá vplyv to, že na území Švajčiarska neboli uznané právne účinky rozhodnutia ruského súdu a naopak, na území Ruska by nemuseli byť uznané právne účinky rozhodnutia švajčiarskeho súdu. Neuznaním rozhodnutia ruského súdu vo Švajčiarsku, totiž neboli priznané iba účinky tohto rozhodnutia na území Švajčiarska, ale toto rozhodnutie nebolo zrušené, ako sa neprávne domnieva povinný. Žiadny štát nie je oprávnený zrušiť rozhodnutie súdu iného štátu a zasiahnuť tak do jeho suverenity.
31. Sudca dáva do pozornosti aj povinnému, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa, nie rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti (matky dieťaťa). Tento rodič je iba platobné miesto na plnenie výživného. Ďalej súd poukazuje aj na spotrebný charakter výživného, ktorým sa majú uhrádzať priebežne vznikajúce životné potreby a výdavky dieťaťa, ktoré si vyžadujú aj potrebu ich priebežného uhrádzania. Až po zabezpečení týchto bežných potrieb, možno pristúpiť k tvorbe budúcich úspor pre dieťa. Pokiaľ ide o samotný exekučný titul, o ktorom povinný tvrdí, že mu nebol doručený, a ktorý má byť vydaný v rozpore s verejným poriadkom, tento je predmetom exekučného konania (aj predmetom návrhu povinného) iba v časti vyživovacej povinnosti (nie ostatných jeho výrokov), v ktorej je rozpor s verejným poriadnom možné konštatovať iba vo výnimočných prípadoch. Preto súd uvádza, že pokiaľ ide o právnu úpravou vyživovacej povinnosti v Slovenskej republike, je vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu, v zásade zákonnou povinnosťou rodiča (t.j. na jej vznik sa nevyžaduje exekučný titul) a táto bude trvať až do času, pokým sa dieťaťa nebude schopné živiť samé. V tomto prípade je zákonná povinnosť už aj vynútiteľná cudzím rozhodnutím. Je preto predovšetkým v záujme dieťaťa a v záujme povinného, vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť priamo na základe zákona a dobrovoľne (a žiaľ aj bez ohľadu na iné okolnosti, netýkajúce sa práva dieťaťa) a nečakať (v tomto prípade) na rozhodnutie exekučného súdu o tom, či bude exekučný titul uznaný alebo nie. To, že má povinný mal. dieťa, ktoré musí niekde bývať, niečo jesť, niečo si obliecť a chodiť do školy, je mu totiž známe aj bez doručenia exekučného titulu. Ako už bolo uvedené, porušuje tým právo svojho mal. dieťaťa a nie jeho matky, aj keď sú vzťahy medzi nimi rozvrátené. Tu súd poznamenáva, že napriek tomu, že právo a najlepší záujem dieťaťa (podľa rozhodnutia švajčiarskeho súdu), porušila aj matka dieťaťa tým, že mu uprela osobný kontakt s vlastným otcom, nie je v záujme dieťaťa v porušovaní jeho práv (ktorýmkoľvek z jeho rodičov) ďalej pokračovať.
32. Pre úplnosť súd konštatuje, že oprávnený nestratil možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie na základe predloženého exekučného titulu (v prípade ak povinný už dobrovoľne vyživovaciu povinnosť nesplnil). Je však potrebné postupovať v súlade s vyššie uvedenou medzinárodnou zmluvou.
33. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd považoval sťažnosť oprávneného za nedôvodnú a rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.