Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_9Csp-17-2019.pdf
PDF · 88.55 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/17/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika spol. s r. o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, IČO: 24 785 199, zastúpený Šmída advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Bratislava- Podunajské Biskupice, Svornosti 45, IČO: 47 255 773 proti žalovanému: Y. H., T.. XX.XX.XXXX, U. H. Ž. T. R., T. XXX/X, U.. Č.. H. Y.V., N. X, o žalobe na zaplatenie sumy 1.345,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1. 345,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 1.345,- € spolu s príslušenstvom s odôvodnením, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1500,- € a žalovaný sa zaviazal tento úver splácať v týždenných splátkach po dobu 60 týždňov s tým, že prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy a posledná dňa 27.12.2015. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť poplatok vo výške 495,28 €, ktorý však žalobca žalobou neuplatňuje. Spolu so zmluvou o úvere uzavrel žalovaný v identický deň i Zmluvu o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok, ktorá zahŕňala výber splátok každý týždeň v hotovosti prostredníctvom na to splnomocneného obchodného zástupcu spoločnosti Provident, a to na žalovaným určenom mieste a zaviazal sa uhradiť sumu vo fixnej výške 772,50 €, ktorú však tiež žalobca žalobou nenárokoval. Celkovo podľa žalobcu mal žalovaný uhradiť z istiny úveru vo výške 1.500,- € formou troch splátok celkovo sumu len 155,- €.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 došlo s účinnosťou ku dňu 16.12.2016 k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti Provident na žalobcu a postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 16.12.2016.
2. Žalobca podal žalobu na OS Banská Bystrica v upomínacom konaní a súd dňa 16.11.2018 vydal platobný rozkaz 30Up/1061/2018, ktorý sa žalovanému doručiť nepodariolo. Upomínací súd postúpil vec na prejednanie tunajšiemu súdu ako súdu vecne a miestne príslušnému dňa 14.02.2019.
3. Súd žalobu pre žalovaného doručil spolu s prílohami a poučením v zmysle CSP dňa 08.04.2019. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 21.05.2019, na ktoré strany sporu riadne a včas predvolal. Napriek doručenému predvolaniu, žalobca a žalovaný sa pojednávania nezúčastnili a súd s využitím § 180 CSP prejednal vec v ich neprítomnosti.
5. Z dokazovania, ktoré súd vykonal oboznámením sa so zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.10.2014, Zmluvou o dobrovoľnej doplnkovej službe zo dňa 13.10.2014, Zmluvou o postúpení pohľadávky, oznámením o postúpení pohľadávky adresovaným žalovanému, výpisom úhrad a splátok úveru, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:
6. Spoločnosť Provident Financial, s.r.o. (právny predchodca žalobcu) uzatvoril so žalovaným dňa 13.10.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1500,- € pri fixnej úrokovej sadzbe vo výške 24,20 % ročne a RPMN za úver vo výške 66,90 %. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť predstavovala sumu 1995,28 €. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť dlžnú sumu v 60 týždenných splátkach po 835,26 €, posledná splátka 32,94 €. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná na siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. V deň uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola medzi zmluvnými stranami súčasne uzatvorená aj, Zmluvou o dobrovoľnej doplnkovej služba zabezpečenia splátok úveru, ktorou sa právny predchodca žalobcu zaviazal žalovanému za odmenu poskytovať službu spočívajúcu v rozsahu ako je špecifikovaná v čl. I tejto zmluvy za celkovú odmenu 772,50 €, ktorý nárok však žalobou v konaní pred súdom žalobca neuplatnil. Podľa prehľadu úhrad žalovaný zaplatil za úver vo forme úhrady troch splátok len sumu 155,- €. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.345,- € len z titulu dlhu na istine úveru (poskytnutý úver 1500,- €, uhradená suma formou splátok žalovaným 155,- €).
Súd vec právne posúdil:
7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
8. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.8.Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
10. Podľa § 2 písm. a), b), d), g), i) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v čase účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
11. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), j) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v čase účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
12. Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v čase účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.
13. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v čase účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
14. Súd z dokazovania zistil, že, právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným ako dlžníkom dňa 13.10.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá ma charakter zmluvy spotrebiteľskej a formulárovej, nakoľko z predmetnej zmluvy je zrejmé, že právny predchodca žalobcu v danom zmluvnom vzťahu vystupoval ako dodávateľ, ktorý poskytuje úvery ako právnická osoba bližšie neurčenému počtu spotrebiteľov v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupoval v danom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ, keďže nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Z uvedeného dôvodu súd podrobil danú zmluvu prieskumu v súlade so zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy a dospel k záveru, že zmluva neobsahovala všetky obligatórne náležitosti, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať ( konečná splatnosť úveru, údaj o RPMN bol uvedený v nesprávnej výške a preto z vyššie uvedených dôvodov je poskytnutý spotrebiteľský úver v súlade s § 11 ods. 1 písm. b) a d) bezúročný a bez poplatkov. Zmluvou o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru súd považuje za neplatný právny úkon, keďže tento úkon bol uzatvorený v rozpore s § 9 ods. 7 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách. Z predmetnej zmluvy je evidentné, že je naviazaná na samotnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V skutočnosti však podľa názoru súdu išlo o zmluvu, ktorou právny predchodca žalobcu žalovanému k úveru síce „pribalil niečo navyše“, no tým len navýšil odplatu za poskytnutie úveru a takouto praktikou poskytovania akéhosi balíka nadštandardných služieb na základe osobitnej zmluvy len zakrýval skutočnú výšku odplaty za úver. Žalobcom bolo žalovanému danou zmluvou zo strany právneho predchodcu žalobcu poskytované to čo vyplýva zo zákona, resp. je samozrejmým v súvislosti so správou vlastnej pohľadávky. Súd preto zmluvu o poskytnutí služby komfort vyhodnotil ako neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko odporuje ustanoveniu § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy určoval, že sa veriteľovi (resp. finančnému agentovi) zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného dôvodu súd vyhodnotil tento právny úkon za neplatný pre jeho rozpor so zákonom v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca si však v tomto konaní neuplatnil nárok na plnenie zo Zmluvy o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru voči žalovanému a ani žiadne poplatky a úroky nad rámec istiny úveru.
15. S odkazom na vyššie uvedené dôvody sú považoval úver za bezúročný a bezpoplatkový a zmluvy o poskytovaní domáceho servisu za neplatnú.
16. V konečnom dôsledku súd preto zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 1.345,-€ ako rozdielu medzi poskytnutou sumou úveru vo výške1500,-€ a zaplatenými splátkami podľa prehľadu splátok úveru vo výške 155,-€, tak ako to uplatňoval žalobca i v konaní ak si ani nenárokoval úroky a odplatu za poskytnutý úver, ale len nárok na zvyšok nesplatenej istiny.
17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 vyhlášky MS SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu omeškania bola základná úroková sadzba ECB na úrovni 0,% ročne. Súd tak uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 5 % ročne (0, % + 5 percentuálnych bodov).
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi ako úspešnej strane v spore priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal..
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).