Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Cb-19-2019.pdf
PDF · 91.41 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-21Cb/19/2019
Uznesenie
Okresný súd Piešťany vo veci navrhovateľa : L.. O. D., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. X. XXXX/XX, Piešťany, zast. : Mgr. Erik Jurista, advokát so sídlom Sad A. Kmeťa 1802/24, Piešťany proti dlžníkovi : MNV PN, s.r.o., IČO : 46 863 346, so sídlom Hurbanova 7/2477, Piešťany, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.
II. Dlžníkovi náhradu trov konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.3.2019, doplneným podaním doručeným dňa 20.5.2019 domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia ktorým by súd zriadil na nehnuteľnostiach, ktoré sú vo vlastníctve Dlžníka, a to: pozemok - parcela registra „Y.“, parc. č. XXXX/ X, o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na LV č. XXXX vedenom pre k. ú. Piešťany, obec Piešťany, okres Piešťany; stavba súpisné číslo XXXX umiestnená na pozemku parc. č. XXXX/X, druh stavby: rodinný dom, zapísaná na LV č. XXXX vedenom pre k. ú. Piešťany, obec Piešťany, okres Piešťany; pozemok - parcela registra „Y.“, parc. č. XXXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na LV č. XXXX vedenom pre k. ú. Piešťany, obec Piešťany, okres Piešťany;spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2/6 k pozemku - parcele registra „Y., parc. č. XXXX/X, o výmere XX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na LV č. XXXXX vedenom pre k. ú. Piešťany, obec Piešťany, okres Piešťany, záložné právo v prospech navrhovateľa za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky v celkovej výške XXX.XXX,- €. pozostávajúcej z: pôžičky vo výške XX.XXX,- €. zo dňa 6. júna 2017 a pôžičky vo výške XXX.XXX,- €. zo dňa 23. októbra 2017 poskytnutých navrhovateľom Dlžníkovi a splatných dňom predaja vyššie označených nehnuteľností Dlžníkom. 2. Návrh odôvodnil tým, že je spoločníkom obchodnej spoločnosti MNV PN, s.r.o., IČO : 46 863 346, so sídlom Hurbanova 7/2477, Piešťany - dlžníka a to na základe zmluvy o prevode častí obchodného podielu a súčasne uzatvorenej spoločenskej zmluvy dlžníka. Veľkosť obchodného podielu navrhovateľa je 50%. Každý z ďalších dvoch spoločníkov disponuje obchodným podielom po 25%. Pri vstupe navrhovateľa do spoločnosti dlžníka sa dlžník v rámci svojho podnikateľského zámeru rozhodol kúpiť nehnuteľnosť špecifikovanú vo výroku tohto rozhodnutia a nakoľko nedisponoval dostatočnými finančnými prostriedkami na jej kúpu dohodli sa spoločníci dlžníka na to, že poskytnú dlžníkovi finančnú pôžičku, ktorou dlžník pokryje náklady na kúpu nehnuteľnosti a to v rozsahu a pomere vyplývajúcom z obchodných podielov jednotlivých spoločníkov dlžníka, pričom kúpna cena mala byť hradená formou poukážky priamo na účet advokátskej úschovy zriadený v súvislosti s úhradou kúpnej ceny. Navrhovateľ mal na základe svojho podielu uhradiť sumu XXX XXX eur a ostatní dvaja spoločníci každý po XX XXX eur na účet advokátskej úschovy a po XX XXX eur priamo na účet predávajúceho. Navrhovateľ zaslal na účet advokátskej úschovy sumu XXX XXX eur a nad rámec svojho podielu na účet realitnej kancelárie vložil sumu vo výške XX XXX eur. Dlžník sa po úhrade kúpnej ceny stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Navrhovateľ sa však stal zároveň veriteľom dlžníka a to v rozsahu sumy, ktorú navrhovateľ na úhradu kúpnej ceny za nehnuteľnosť dlžníkovi požičal. Medzi spoločníkmi dlžníka sa však začali prejavovať rozdielne názory na spôsob fungovania spoločnosti ako aj na realizáciu samotného podnikateľského zámeru. Medzi spoločníkmi ( a zároveň dlžníkmi ) výrazne viazne komunikácia čo navrhovateľa vedie k obavám o podobu ďalšej vzájomnej spolupráce, ale aj k obavám o návratnosť finančných prostriedkov, ktoré dlžníkovi na kúpu nehnuteľnosti poskytol. Tieto obavy zosilneli po tom ako sa navrhovateľ dozvedel, že zostávajúci dvaja spoločníci a konatelia sa rozhodli bez vedomia navrhovateľa predať predmetnú nehnuteľnosť na realitnom trhu prostredníctvom realitnej kancelárie. Takéto konanie vyvoláva u navrhovateľa ( aj vzhľadom na predchádzajúce konanie ostatných spoločníkov ) dôvodnú obavu, že v prípade predaja nehnuteľnosti by zisk z tohto predaja nemusel byť primárne použitý na uspokojenie pohľadávky navrhovateľa z titulu zmluvy o pôžičke a to aj napriek tomu, že navrhovateľ sa na kúpe predmetnej nehnuteľnosti podieľal najväčším dielom a dokonca aj uhradením provízie nad rámec vyplývajúcu z jeho obchodného podielu. Obava navrhovateľa ( že exekúcia bude ohrozená ) plynie najmä zo skutočnosti, že zostávajúci spoločníci dlžníka sa bez vedomia navrhovateľa pokúšajú speňažiť predmetnú nehnuteľnosť ako jediný majetok dlžníka, z predaja ktorého by mohol byť uspokojený nárok navrhovateľa na vrátenie pôžičky poskytnutej dlžníkovi. Zostávajúci dlžníci o tomto svojom zámere s navrhovateľom nekomunikujú z čoho plynie obava navrhovateľa o spôsob, akým by bolo naložené s výťažkom z predaja. Navrhovateľ má primárne záujem riešiť celú vec dohodou s ostatnými spoločníkmi, títo sa však dohode vyhýbajú. Exekúcia by v tomto prípade mohla byť priamo zmarená, nakoľko po predaji predmetnej nehnuteľnosti by v spoločnosti dlžníka nezostal žiaden majetok, ktorý by mohol byť použitý na uspokojenie pohľadávky navrhovateľa.
3. Na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľ predložil : výpis z obchodného registra dlžníka, Zmluvu o založení spoločnosti s ručením obmedzeným zo dňa 16.10.2017, Kúpnu zmluvu na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 24.10.2017, Zmluvu o úschove zo dňa 24.10.2017, potvrdenie o zrealizovaní transakcie zo dňa 23.10.2017, potvrdenie o vklade peňažných prostriedkov zo dňa 6.6.2017, výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Piešťany, výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Piešťany, výpis z listu vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie Piešťany, účtovnú závierku dlžníka zostavenú k 31.12.2017 a inzeráty týkajúce sa predaja predmetných nehnuteľností zo stránky J..D..Z. zo dňa 22.3.2019 a 09.05.2019
4. Zo Zmluvy o založení spoločnosti s ručením obmedzeným zo dňa 16.10.2017 súd zistil, že navrhovateľ je spoločníkom dlžníka s obchodným podielom 50%.
5. Z Kúpnej zmluvy na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 24.10.2017 súd zistil, že dlžník kúpil predmetné nehnuteľnosti za kúpnu cenu XXX XXX eur.
6. Zo Zmluvy o úschove zo dňa 24.10.2017 a z potvrdenia o zrealizovaní transakcie súd zistil, že navrhovateľ zložil na účet uschovávateľa časť kúpnej ceny vo výške XXX XXX eur.
7. Z potvrdenia o vklade peňažných prostriedkov zo dňa 6.6.2017 súd zistil, že navrhovateľ zložil v prospech realitnej kancelárie sumu vo výške XX XXX eur.
8. Z inzerátu týkajúceho sa predaja predmetných nehnuteľností zo stránky J..D..Z. zo dňa 22.3.2019 súd zistil, že tieto boli ponúkané na predaj za kúpnu cenu XXX XXX eur.
9. Z inzerátu týkajúceho sa predaja predmetných nehnuteľností zo stránky J..D..Z. zo dňa 09.05.2019 súd zistil, že tieto sú ponúkané na predaj za kúpnu cenu XXX XXX eur.
10. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 343 ods. 2 C.s.p., záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
12. Podľa § 343 ods. 3 C.s.p., výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
13. Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
14. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
15. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
17. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 C.s.p. uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
18. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
19. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá C.s.p., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
20. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
21. Podľa 330 ods. 2 C.s.p., ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
22. Podľa § 330 ods. 1 C.s.p., súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
23. Podľa § 332 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
24. Podľa § 333 C.s.p., neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
25. Inštitút neodkladných opatrení a zabezpečovacieho opatrenia nahradil a doplnil doterajšie predbežné opatrenia v zmysle § 74 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Novozavedeným inštitútom sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej.
26. V zmysle § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ustanovenie § 325 C.s.p. obsahuje v odseku 2 demonštratívny výpočet uplatnenia inštitútu neodkladného opatrenia v praxi; súd tak môže nariadiť neodkladné opatrenie aj iného obsahu, ako vypočítava Civilný sporový poriadok a môže tiež nariadiť aj viaceré druhy neodkladných opatrení.
27. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania, alebo aj po skončení konania. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§ 330 ods. 1 C.s.p.); v takomto prípade neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené (§ 333 C.s.p.).
28. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Charakter tohto procesného inštitútu obmedzuje procesnú aktivitu strán, ako aj potrebu vykonania pojednávania a procesného dokazovania. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení a zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu. Podľa § 343 ods. 2 C.s.p. sa záložné právo zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
29. Neodkladné opatrenie - zabezpečovacie opatrenie, je odôvodnené druhovou podobnosťou oboch inštitútov, ako aj princípom analógie podľa článku 4 a slúži k zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to buď potreba neodkladnej úpravy pomerov alebo existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo hroziacej ujmy.
30. Navrhovateľ sa zabezpečovacím opatrením domáha ochrany zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky. Zabezpečovacia funkcia tohto inštitútu je substancovaná v § 343 ods. 3 C.s.p., čím dochádza k dôslednej diferenciácii procesného zabezpečenia a výkonu tohto procesného zabezpečovacieho inštitútu.
31. V danej veci sa navrhovateľ domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým má súd zriadiť záložné právo v prospech navrhovateľa za účelom zabezpečenia pohľadávky v celkovej výške XXX XXX eur pozostávajúcej z pôžičky vo výšky XX XXX eur zo dňa 6. júna 2017 a pôžičky vo výške XXX XXX eur zo dňa 23. októbra 2017 poskytnutých navrhovateľom dlžníkovi a splatných dňom predaja vyššie označených nehnuteľností dlžníkom.
32. Zabezpečovacie opatrenie možno vydať pred začatím konania alebo po začatí konania, v oboch prípadoch ho možno nariadiť ak je dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená. Zabezpečovacím opatrením sa zabezpečuje exekúcia do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Okrem toho musí byť aspoň osvedčený nárok, ktorému má byť takto poskytnutá ochrana a jeho navrhovateľ musí osvedčiť dôvodnosť obavy z ohrozenia výkonu rozhodnutia (exekúcie). Listinnými dôkazmi mal súd osvedčený nárok ktorému má byť poskytnutá ochrana - pohľadávka v celkovej výške XXX XXX eur pozostávajúcej z pôžičky vo výšky XX XXX eur zo dňa 6. júna 2017 a pôžičky vo výške XXX XXX eur zo dňa 23. októbra 2017 poskytnutých navrhovateľom dlžníkovi a splatných dňom predaja vyššie označených nehnuteľností dlžníkom.
33. Súd však nemal za osvedčenú dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie nakoľko dospel k záveru, že skutočnosti tvrdené žalobcom dôvodnú obavu nevyvolávajú. Žalobca uviedol, že pohľadávky ktoré majú byť zriadením záložného práva zabezpečené sú splatné dňom predaja označených nehnuteľností dlžníkom. Samotná skutočnosť že dlžník predmetné nehnuteľnosti ponúka na predaj nemôžu takúto obavu vyvolať, nakoľko samotná splatnosť pohľadávky bola dojednaná na deň predaja nehnuteľností, naopak takto dojednaná splatnosť vyslovene predpokladá že dlžník k predaju nehnuteľností pristúpi resp. že navrhovateľ počíta z uspokojením jeho pohľadávky až po predaji označených nehnuteľností. V zásade teda platí že splatnosť pohľadávok žalobcu bez predaja predmetných nehnuteľností vzhľadom na dojednanie splatnosti medzi navrhovateľom a dlžníkom nemôže nastať a v takom prípade ich predaj ani nemôže ohroziť budúcu exekúciu nakoľko exekuovať možno len splatné pohľadávky.
34. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že zriadenie záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach môže sťažiť prípadne aj znemožniť prevod vlastníckeho práva k nim, v ktorého dôsledku by pohľadávky navrhovateľa nenadobudli splatnosť a nemohli by byť teda súdom právoplatne priznané súdnym rozhodnutím.
35. Samotná skutočnosť že „ medzi navrhovateľom a konateľmi žalovaného sú rozdielne názory na fungovanie spoločnosti a realizáciu samotného podnikateľského zámer a že medzi nimi „výrazne viazne komunikácia“ dôvodnú obavu že po predaji nehnuteľností (na ktorých predaj je splatnosť pohľadávky viazaná) z ohrozenia exekúcie nevyvoláva. Subjektívne obavy navrhovateľa týkajúce sa návratnosti jeho finančných prostriedkov nie je možné zamieňať s podmienkou potreby osvedčiť dôvodné obavy z ohrozenia exekúcie. Bližšie nešpecifikované rozpory spoločníka a konateľov a viaznuca komunikacia nedávajú logický podklad pre záver, že v prípade ak zo strany dlžníka dôjde k predaju predmetných nehnuteľností a nastane teda splatnosť pohľadávok navrhovateľa voči dlžníkovi, že dlžník si svoju povinnosť zo splatných pôžičiek uzavretých s navrhovateľom nesplní resp. a budúca exekúcia bude ohrozená. Uvedené vyplýva aj zo skutočnosti, že kúpna cena predmetných nehnuteľností bola XXX XXX Eur, pričom dlžník ich ponúka na predaj po znížení ceny za XXX XXX Eur. Z takéhoto konania nevyplýva, že by úmyslom dlžníka bola snaha zbaviť sa predmetného majetku z cieľom sťažiť budúcu exekúciu.
36. Navrhovateľom tvrdené skutočnosti teda neviedli k osvedčeniu dôvodnej obavy z ohrozenia budúcej exekúcie a preto súd jeho návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný zamietol.
37. Podľa § 251 C.s.p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
38. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. O nároku dlžníka na náhradu trov konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, pričom bol v konaní vzhľadom na zamietnutie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia plne úspešný, preto by mu súd priznal voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vzhľadom na to, že dlžníkovi v konaní žiadne trovy nevznikli, bol logicky v konaní vzhľadom na jeho charakter pasívny a teda si trovy konania ani neuplatnil, pričom z obsahu spisu mu žiadne trovy konania nevyplývajú súd prvej inštancie rozhodol, tak že dlžníkovi náhradu trov konania nepriznáva.
41. Je nepochybné že v prípade rozhodnutia o priznaní nároku na náhradu trov konania dlžníka, by v následnom rozhodnutí o výške týchto trov bolo povinnosťou súdu priznať dlžníkovi 0,- Eur. Takýto postup by však bol v priamom rozpore zo zásadami vyjadrenými v čl. 17 C.s.p a to zásadou hospodárnosti resp. neprimeraného zaťažovania strán sporu a samozrejme zásady predchádzaniu zbytočným prieťahom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Z podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).