Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6Er-647-2005.pdf
PDF · 72.64 KB
Case nature
Subarea
6Er/647/2005
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 29, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému Z. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. F. XX, pre vymoženie pohľadávky 181,73 eura s príslušenstvom, exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie, so sídlom Exekútorského úradu Moyzesova 669/15, Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. EX 605/2005, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 18. 03. 2019, č. k. 6Er/647/2005-25, takto
rozhodol:
I. Sťažnosť proti výroku o trovách exekúcie sa z a m i e t a .
II. Výrok o zastavení exekúcie zostáva n e d o t k n u t ý .
odôvodnenie:
1. Na návrh Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. Bratislava zo dňa 21. 06. 2005, sa dňa 22. 06. 2005 začalo exekučné konanie pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie, za účelom vymoženia pohľadávky 5 475,- Sk. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe platobným výmerov zo dňa 14. 02. 2005, a to platobný výmer č. 2014/2005/A a platobný výmer č. 2014/2005/c, ktorými povinnému bolo uložené zaplatiť dlžné poistné, poplatok z omeškania a trovy konania, súvisiace s vydaním platobného výmeru, spolu vo výške 5 475,- Sk. Uvedené platobné výmery nadobudli právoplatnosť dňom 11. 03. 2005 a vykonateľnosť dňom 21. 03. 2005.
2. Súdny exekútor, JUDr. Petrovi Matejovie, začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 002415* zo dňa 07. 07. 2005, za účelom vymoženia uloženej povinnosti zaplatiť 5 475,- Sk a trov exekúcie.
3. Uznesením zo dňa 28. 02. 2013, č. k. 6Er/647/2005-19, súd pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný oprávnený, t. j. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava, a na jeho miesto, ako nový oprávnený, vstúpila spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 776 005; toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 18. 03. 2013.
4. Uznesením zo dňa 18. 03. 2019, č. k. 6Er/647/2005-25, súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) z dôvodu, že uznesením Okresného súdu Žilina, sp. zn. 7OdK/252/2018 zo dňa 16. 10. 2018 bol na majetok povinného, ako fyzickej osoby, vyhlásený konkurz. Zároveň podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku exekučný súd uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 48,50 eura.
5. Proti tomuto uzneseniu, vydanému súdnym úradníkom, podal oprávnený sťažnosť v zákonnej lehote. Sťažnosť odôvodnil tým, že exekučné konanie bolo začaté ešte pred účinnosťou zákona č. 348/2011 Z. z., ktorý upravil rozhodovanie o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na povinného, pričom tento zákon neupravil prechodné ustanovenia k tejto otázke. Vyslovil názor, že bolo potrebné použiť právnu úpravu účinnú do 31. 12. 2011, nakoľko i pri rozhodované o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie síce procesného práva, ktoré má však materiálnu povahu - poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 568/2016 zo dňa 13. 09. 2016. Uviedol, že oprávnený nenesie žiadnu zodpovednosť za to, že sa povinný počas exekúcie dostal do konkurzu a keďže oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, nie je možné uložiť mu nahradenie nevyhnutých trov exekúcie. Rovnako nie sú splnené podmienky na znášanie trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko v danom prípade súd nerozhodoval o zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na náhradu trov exekúcie, ale exekučné konanie bolo zastavené z dôvodu vyhlásenia konkurzu. Podľa oprávneného má súdny exekútor z úspešne vykonávanej exekúcie zisk (odmenu), ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie. Toto riziko je na druhej strane vyvážané výhodami, súvisiacimi s výkonom profesie súdneho exekútora, pričom poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku z 23. 11. 1983.
6. Povinný, ani súdny exekútor, sa k sťažnosti oprávneného nevyjadrili.
7. Podľa § 243h, prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Podľa § 239 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
10. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
11. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
12. Podľa § 244 CSP, rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
13. Podľa § 246 CSP, ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
14. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
15. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
16. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
17. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že sťažnosť, ako prostriedok procesnej nápravy, môže podať ten účastník exekučného konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté. Preskúmavacie oprávnenie sudcu pri rozhodovaní o sťažnosti je pritom ohraničené medzami, v ktorých sa sťažovateľ domáha preskúmania uznesenia súdneho úradníka (napadnutého uznesenia). Nakoľko sudca nemôže preskúmavať uznesenie súdneho úradníka vo väčšom alebo menšom rozsahu, než je uvedené v sťažnosti, a ustanovenia CSP o odstraňovaní vád podania sa v tomto prípade nepoužijú, sudca preskúmaval iba výhrady oprávneného spočívajúce v tom, že pri zastavení exekúcie mu nemala byť uložená povinnosť nahradiť trovy súdnemu exekútorovi (výšku priznaných trov nenamietal).
18. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
19. V predmetnej veci bolo nesporne zistené, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 7OdK/252/2018 zo dňa 16. 10. 2018, bol na majetok povinného vyhlásený konkurz. Konkurzný súd vydal toto rozhodnutie v rámci konania o oddlžení dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, v zmysle ustanovenia § 167 a nasl. ZKR, pričom v tejto exekučnej veci sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze. Vzhľadom na citovanú právnu úpravu preto správne došlo k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 2 ZKR. Aj keď oprávnený v sťažnosti uviedol, že smeruje proti celému uzneseniu, nenamietal zastavenie exekúcie a jej zastavenia. Pretože súd je dôvodmi sťažnosti viazaný a táto nesmerovala proti 1. výroku napadnutého rozhodnutia, v tejto časti zostalo uznesenie nedotknuté.
20. Otázka trov konania pri zastavení exekúcie z dôvodu vyhláseného je v Exekučnom poriadku jednoznačne upravená v § 203 ods. 3 tak, že trovy znáša oprávnený. Rozhodovanie o náhrade trov exekúcie je rozhodovaním procesného práva, pričom v prípade absencie prechodných ustanovení sa aplikuje vždy procesná úprava účinná v čase rozhodovania. Správne preto napadnutým uznesením bola povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložená oprávnenému, a to v súlade s ustanovením § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017.
21. Tento právny názor súdu nie je v zásadnom rozpore s uznesením Ústavného súdu, na ktoré oprávnený poukázal v sťažnosti. Týmto rozhodnutím Ústavný súd riešil hlavne otázku, či nepriznaním trov súdnemu exekútorovi bolo porušené základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 - 4 Ústavy Slovenskej republiky. K argumentácii sťažovateľky, že okresný súd rozhodoval inak, ako v obdobných veciach rozhodujú iné všeobecné súdy Ústavný súd poznamenal, že mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov, ani suplovať tak poslanie, ktoré zákon zveruje Najvyššiemu súdu.
22. Nakoľko výrok o trovách exekúcie nepochybne spadá pod inštitút procesného práva, pri absencii prechodných ustanovení, súd je pri zastavení exekúcie povinný aplikovať aktuálnu procesnú úpravu aj na konanie, ktoré sa začalo do 31. 12. 2011. Nakoľko oprávnenému bola uložená povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v súlade s ustanovením § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, súd sťažnosť oprávneného, smerujúcu proti výroku o trovách exekúcie, zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.