Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cb-6-2020.pdf
PDF · 156.61 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-6Cb/6/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 36 857 033 proti žalovanému H. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, o zaplatenie 12 906,82 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, vo výške, o ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník.
odôvodnenie:
(1) Žalobca sa podanou žalobou domáha proti žalovanému zaplatenia sumy 12 906,82 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 12 906,82 € od 04.07.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. (2) Žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.09.2015 uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere číslo 228286, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 13 248 €, ktorý sa zaviazal žalovaný splatiť v 48 mesačných splátkach po 276 € v termínoch dohodnutých v splátkovom kalendári. Žalovaný ukončil podnikateľskú činnosť 15.03.2016. Listom zo dňa 16.06.2016 žalobca žalovanému oznámil, že je v omeškaní a že je oprávnený zosplatniť všetky záväzky zo zmluvy. Žalovaný dlhované splátky neuhradil, preto sa stali splatnými dňa 03.07.2016, v súlade s článkom 12, ods. 12.3 zmluvy. Celková suma dlhu žalovaného predstavuje súčet neuhradených splátok, ktoré boli zosplatnené a predstavuje 11 582 €, pričom žalovaný zaplatil len 1 666 €. V súlade s ustanovením čl. 12 ods. 12.1. zmluvy si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 2 x 662,40 €. Uplatňuje si aj úrok z omeškania podľa nar. vl. č. 21/2013 Z.z. (3) Ako dôkazy v žalobe označil žiadosť o úver, zmluvu o úvere č. 228286 zo dňa 11.09.2015, prehľad splácania, list zo dňa 16.06.2016, faktúry č. 916001699 a č. 916002004. (4) Súd žalobu doručil do vlastných rúk žalovanému, poučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach a umožnil mu vyjadriť sa k nej. (5) Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že prebieha iné - rozhodcovské konanie, v ktorom je uplatnená pohľadávka z rovnakej zmluvy v inej výške. Uviedol, že úver žiadal na preklenutie finančnej tiesne v tom období, nežiadal ho na účely podnikania ani prostriedky z neho neboli použité na podnikanie. Nie je pravdou, že zmluva bola uzavretá na jeho osobu ako podnikajúcu na základe živnostenského oprávnenia. Úver žiadal ako fyzická osoba, príjem z podnikania dokladoval výlučne na preukázanie schopnosti splácať úver, na preukázanie svojich ekonomických ukazovateľov ako podmienku poskytnutia úveru. Nežiadal ho na účely podnikania, ani ho na ten účel nevyužil. Nikdy nežiadal revolvingový úver, len jednorazovú pôžičku, pričom reálne mu bola poskytnutá suma 4 000
€. Podľa neho ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. V zmluve považuje za neprijateľnú rozhodcovskú doložku. Konanie žalobcu, keď jeho zamestnanec ho neupozornil na to, čo podpisuje a aké sú s tým spojené dôsledky, považuje za nekalú obchodnú praktiku. Mal pritom záujem o jednorazovú pôžičku, nie revolvingový úver. Nemal vedomosť, aké doklady vlastne podpisuje. Dojednané sankcie sú v rozpore s právom a dobrými mravmi. Nemal možnosť ovplyvniť úrok z omeškania dojednaný v zmluve. Rozhodcovskou doložkou mu bola odopretá ochrana spotrebiteľa. Zmluvné podmienky sa podľa neho riadia ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Výšku žalovanej sumy považuje za neprimeranú k výške úveru, ktorý mu bol reálne poskytnutý. Žalobca je oprávnený domáhať sa výlučne nesplatnej istiny a prípadného úroku z omeškania. Poukázal na to, že zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov. Ďalej uviedol, že v čase, keď mu bol poskytnutý úver a následne, bol na materskej dovolenke s dieťaťom, a teda nemohol vykonávať zamestnaneckú ani podnikateľskú činnosť. Žalovaný ďalej polemizuje s tvrdením žalobcu, že sa 03.07.2016 stali splatné všetky splátky, analyzuje pojem úrok a mimoriadne zosplatnenie úveru a oprávnenie veriteľa žiadať zaplatenie úroku. Podľa neho od 03.07.2016 mohol byť ako sankcia uplatnený len úrok z omeškania z dovtedy nesplatenej sumy istiny vrátane príslušenstva do dňa predčasnej splatnosti. Napokon vzniesol námietku premlčania, pričom podrobnejšie analyzuje inštitút premlčania. (6) Ako dôkaz vo vyjadrení označil spis vedený na Slovenskom arbitrážnom súde pod číslom konania 106/12/16. K podaniu ako prílohy pripojil oznámenie o začatí rozhodcovského konania a vyjadrenie k nemu. (7) Súd vyjadrenie doručil právnemu zástupcovi žalobcu a umožnil mu urobiť k nemu repliku. (8) Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že rozhodcovské konanie, na ktoré žalovaný poukazuje, bolo skončené (ex lege zastavené). Zotrval na tom, že zmluva bola medzi stranami uzavretá ako obchodnoprávny vzťah. Žalovaný nepreukázal, že úver použil na osobnú spotrebu, avšak aj tak je to právne nepodstatné. V zmluve je označený ako podnikateľ a uvádza sa v nej, že sa prostriedky použijú na podnikateľskú činnosť. Ide o skutočnosť nepopretú 5 rokov. Poukázal na rozhodnutie NS SR vo veci 3Cdo 81/2011 o výklade vôle účastníkov zmluvy. Aj ďalšie ustanovenia zmluvy zakladajú jej obchodnoprávny charakter a ten medzi stranami nebol až do tohto konania sporný. Žalobca poukazuje aj na obsah žiadosti o úver, kde sa identifikuje žalovaný ako podnikateľ a požiadal o PROFI úver na podnikateľské (investičné) účely, pričom podpísal aj vyhlásenie o vedomosti si následkov uvedenia nepravdivých tvrdení. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-464/01 (ak spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom). Žiadna zo strán podľa žalobcu do zmluvného vzťahu nevstupovala s tým, že sa úver poskytuje na osobnú spotrebu žalovaného. Tvrdenie o nevedomosti žalovaného, čo podpisuje, je právne neúčinné. Námietku premlčania považuje žalobca za nedôvodnú, pretože na právny vzťah sa majú uplatniť ustanovenia Obchodného zákonníka. Žalovaný v podaní poukazuje na ustanovenie § 502 Obchodného zákonníka, a to k výške odmeny za poskytnutie úveru. Matematickým spôsobom odvodzuje, že odmena (úrok) je 34,96% ročne, pričom poukázal na to, že žalovaný nevrátil ani 4 000€, uhradil len 1 666 €. K revolvingu uviedol, že išlo len o fakultatívnu možnosť čerpania, nešlo o povinnosť vytvorenia úverového rámca, ktorý by sa musel čerpať. (9) Ako prílohy žalobca k replike pripojil žiadosť o úver, zmluvu o úvere, splátkový kalendár a plnú moc. (10) Súd repliku doručil žalovanému a umožnil mu urobiť k nej dupliku. (11) Žalovaný v nej uviedol rovnaké tvrdenia ako vo vyjadrení k žalobe, zotrval na tom, že úver je spotrebiteľský. V čase poskytnutia úveru mal aktívne živnostenské oprávnenie a uvedené potreboval veriteľ len na zdokladovanie jeho príjmov. Ak bol živnostníkom, nie zamestnancom, tak veriteľ požadoval do zmluvy uviesť živnosť. Zmluvu veriteľ pripravil na ním predtlačených tlačivách bez účasti dlžníka. On podpísal žalobcovi len také písomnosti, aké mu predložil na podpis. Opätovne poukázal na to, že v čase podpisu zmluvy mal byť na materskej dovolenke a prostriedky nemohol použiť na podnikanie alebo zamestnanie. On úver v skutočnosti čerpal pre výpadok v príjme z dôvodu materskej dovolenky. V tom čase bol v zlom psychickom stave a v zlej finančnej situácii. Poukázal na ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a spotrebiteľských úveroch a opätovne prezentoval názor, že žalobca je oprávnený domáhať sa výlučne úhrady nesplatenej istiny a úroku z omeškania. (12) K duplike pripojil potvrdenie Sociálnej poisťovne o nemocenských dávkach vyplatených od 01.01.2015 do 31.12.2015 a potvrdenie o nároku na materské. (13) Súd dupliku doručil právnemu zástupcovi žalobcu a nariadil na prejednanie sporu pojednávanie na 30.06.2021. (14) Súd na pojednávaní určil, ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za sporné a ktoré nie, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie a ako vec predbežne právne posúdil. Strany upozornil aj na to, že ako predbežnú otázku bude skúmať charakter poskytnutého úveru, teda či ide alebo nejde o spotrebiteľský úver, respektíve či právny vzťah medzi stranami vznikol alebo nevznikol zo spotrebiteľskej zmluvy.
(15) Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi - žiadosť o úver na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“) 4, zmluva o revolvingovom úvere č. 228286-48038 zo dňa 11.09.2015 na č.l. 5 až 10 vrátane splátkového kalendára, prehľad platieb na č.l. 11, pokus o zmier na č.l. 12, faktúry na č.l. 13 až 14, oznámenie o začatí rozhodcovského konania na č.l. 41, vyjadrenie k oznámeniu o začatí rozhodcovského konania na č.l. 42 až 45, potvrdenie o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou na č.l. 72, potvrdenie o nároku na materské na č.l. 73, výpis zo živnostenského registra na žalovaného na č.l. 80, výpis z účtu žalovaného vo VÚB banke č. 8/2015, súhlas s poukázaním peňažných prostriedkov, potvrdenie o výške daňovej povinnosti SZČO, faktúra č. 0052015 vystavená žalovaným, faktúra č. 0062015 vystavená žalovaným, faktúra č. 0072015 vystavená žalovaným, faktúra č. 0082015 vystavená žalovaným. (16) Následne súd vypočul žalovaného. (17) Nato bolo pojednávanie odročené na 29.09.2021 za účelom výsluchu navrhnutých svedkov G. U. a osoby, ktorá uzatvárala zmluvu so žalovaným v U.Q. Q. U.. Meno tejto osoby žalobca súdu neoznámil, preto ako svedok vypočutá nebola. (18) Dňa 29.09.2021 bolo pojednávanie odročené bez jeho otvorenia, pretože sa neustanovil predvolaný svedok G. U., ktorého účasť na pojednávaní súd považoval za nevyhnutnú. Bol určený nový termín pojednávania na 06.12.2021, pričom ale v tomto termíne sa pojednávanie uskutočniť nemohlo pre prudké zhoršenie pandemickej situácie v Slovenskej republike z dôvodu šírenia ochorenia Covid-19 a z dôvodu vyhlásenia núdzového stavu. Nový termín pojednávania bol určený na 07.02.2022. (19) Na pojednávaní dňa 07.02.2022 súd doplnil dokazovanie výsluchom svedka G. U., umožnil stranám urobiť záverečné vyjadrenie a vo veci samej rozhodol. (20) Z dokazovania vykonaného na pojednávaniach súd v rozsahu potrebnom na rozhodnutie zistil nasledujúci skutkový stav. (21) Žalovaný dňa 11.09.2015 požiadal žalobcu o poskytnutie úveru. Pri vypĺňaní žiadosti s ním rokoval za žalobcu G. U., svedok vypočutý v tomto konaní. Žalovaný podpísal predtlačený formulár „Žiadosť o úver“, v ktorom sú uvedené jeho meno, priezvisko, rodné číslo, kontaktná a trvalá adresa, telefónny kontakt, bankové spojenie, obchodné meno, identifikačné číslo, odbor podnikania, dátum začiatku podnikania, údaje o jeho zápise v živnostenskom registri, adresa miesta podnikania a hrubé ročné príjmy za posledný kalendárny rok. Okrem toho sú v listine vyplnené údaje o požadovanom úvere, čiastka na výplatu podľa nich mala byť 4 000 €, splatnosť 48 mesiacov, výška splátky 276 € a nominálna hodnota úveru 13 248 €. Zaškrtnutím príslušného políčka je určený účel čerpania úveru ako „investičný“ (bez uvedenia, na aký konkrétny investičný zámer majú byť prostriedky použité). Zdrojom kontaktu bol podľa listiny oslovovací list a prílohou žiadosti boli overené kópie osobných dokladov, daňové priznanie na rok 2014 a 2013, živnostenský list a faktúry za posledné 3 mesiace. V spodnej časti predtlačenej listiny sa nachádza vyhlásenie, že „podpisom žiadateľ prehlasuje, že žiada o úver na podnikateľské účely a je si vedomý právnych následkov v prípade nepravdivosti tohto prehlásenia. Listina je podpísaná v Prievidzi dňa 11.09.2015. (č.l. 4, č.l. 52, č.l. 83) (22) Dňa 11.09.2015 uzavreli žalobca a žalovaný písomnú zmluvu označenú ako „Zmluva o revolvingovom úvere č. 228286-48038“. Žalovaný je v zmluve označený ako dlžník, pričom je identifikovaný údajmi týkajúcimi sa jeho vtedajšieho podnikania (identifikačné číslo, označenie zápisu v registri). Predmetom zmluvy bol úver poskytnutý podľa čl. 1.1. zmluvy žalovanému ako dlžníkovi na výkon jeho podnikateľskej činnosti v nominálnej výške 13 248 € do 8 pracovných dní od doručenia jedného podpísaného rovnopisu zmluvy žalobcovi vrátane všetkých príloh. Dlžník sa úver zaviazal v bode 2.2. zmluvy splatiť v 48 mesačných splátkach po 276 € podľa splátkového kalendára, ktorý je súčasťou zmluvy. Zmluva umožňovala po splnení záväzkov z nej poskytnúť dlžníkovi ďalší úver vo forme revolvingu (tento nie je predmetom tohto sporu). V článku 4.1. bola dohodnutá odplata za poskytnutie úveru vo výške 9 248 € splatná ku dňu poskytnutia úveru. V článku 9.1. sa zmluvné strany dohodli na započítaní vzájomných záväzkov s tým, že ku dňu poskytnutia úveru mal byť uhradený dlžníkovi len rozdiel v pohľadávkach vo výške 4 000 €. V bode 12.1. boli dohodnuté sankcie pre prípad omeškania s úhradou splátky úveru o viac ako 15 dní, a to vo forme zmluvnej pokuty vo výške 5% z nominálnej výšky úveru, pričom zmluvná pokuta je splatná do 10 dní od vystavenia penalizačnej faktúry. Pre prípad neuhradenia splátky podľa splátkového kalendára riadne a včas sa v bode 12.3. písm. b) zmluvné strany dohodli na možnosti veriteľa požadovať úhradu všetkých splátok a záväzkov, ktoré sa mali stať splatnými v budúcnosti. Zmluva bola podpísaná žalovaným podľa údaja na jej deviatej strane v W.. Zo splátkového kalendára vyplýva, že žalovaný sa zaviazal splatiť splátky vždy k poslednému dňu v mesiaci počnúc 31.10.2015 a končiac 30.09.2019, vždy po 276 €. Splátkový kalendár je žalovaným vlastnoručne podpísaný. (č.l. 5 až 10, č.l. 53 až 59)
(23) Podľa prehľadu platieb predloženého žalobcom žalovaný úver vo výške 4 000 € vyčerpal 17.09.2015, pričom splatil splátky po 276 € dňa 22.09.2015, 30.11.2015, 31.12.2015, 04.02.2016, 29.02.2016 a ďalej zaplatil sumu 200 € dňa 29.04.2016, sumu 76 € dňa 13.05.2016 a sumu 10 € dňa 15.08.2016. (č.l. 11) (24) Žalobca sa listom zo dňa 16.06.2016 pokúsil o zmierne riešenie sporu so žalovaným. (č.l. 12) (25) Faktúrami zo dňa 16.05.2016 a zo dňa 16.06.2016 si žalobca uplatnil u žalovaného zmluvnú pokutu vo výške 662,40 € (každou z faktúr), pričom splatnosť bola vo faktúrach určená na 26.05.2016 a na 26.06.2016. (č.l. 13 a 14) (26) Proti žalovanému sa dňa 05.12.2016 na návrh žalobcu začalo rozhodcovské konanie pred Slovenským arbitrážnym súdom o zaplatenie 20 193,20 €. Žalovaný oznámil rozhodcovskému súdu, že popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. (č.l. 41 až 45) (27) Žalovaný bol od mája 2015 do novembra 2015 evidovaný ako poberateľ nemocenskej dávky materské. Nárok mu vznikol 05.05.2015 a trval do 16.11.2015. (č.l. 72, 73) (28) Žalovaný bol od 02.03.2007 do 15.03.2016 evidovaný v živnostenskom registri ako podnikateľ s predmetmi činnosti: maloobchod v rozsahu voľnej živnosti, veľkoobchod v rozsahu voľnej živnosti, sprostredkovanie obchodu v rozsahu voľnej živnosti, sprostredkovanie výroby, montáž priečok a zavesených podhľadov suchou technológiou z hromadne vyrábaných dielcov, vykonávanie tenkostenných omietok stierkovaním, obkladanie stien z hotových umelohmotných a drevených profilov, obkladanie stien suchým spôsobom, maliarske a natieračské práce, sklenárske práce, kladenie zámkovej dlažby. (č. l. 80) (29) Žalovaný k žiadosti o úver pripojil výpis z účtu vedeného vo Všeobecnej úverovej banke a.s. číslo Y. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, súhlas s poukázaním finančných prostriedkov na uvedený účet, potvrdenie o výške daňovej povinnosti SZČO z 10.09.2015, faktúry a k ním prislúchajúce pokladničné doklady vystavené žalovaným ako dodávateľom - zo dňa 30.06.2015 (na stavebné práce), zo dňa 31.07.2015 (na stavebné práce), zo dňa 31.08.2015 (na stavebné práce), zo dňa 08.09.2015 (na stavebné práce) a Zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda zo dňa 26.03.2013 týkajúcu sa bežného účtu žalovaného číslo XXXXXXXXXX/XXXX. (č.l. 84 až 97) (30) Žalovaný na pojednávaní po poučení strany podľa § 195 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) vypovedal, že o úver požiadal, lebo bol vo finančnej tiesni. Bol živnostník, preto mu bolo oznámené, že má predložiť potrebné doklady. V tom čase mal ťažko chorého syna. Žiadosť podpísal v R., potom mu povedali, že bude potrebovať nejaké ďalšie papiere a mal sa dostaviť do U. za pánom, ktorý už mal papiere nachystané. Tie mu len ukázal v aute a on ich podpísal. Vo svojom psychickom rozpoložení nerozumel tomu, čo podpisuje. Podpis zmluvy riešil niekto iný ako pán z R., lebo ten odchádzal na dovolenku. V osobnom aute v U. Q. U. s ním bola iná osoba ako v R.. Žalovaný uviedol, že bol v domnení, že zmluvu „berie“ na súkromné účely. Obe listiny - žiadosť o úver aj zmluva boli podpisované v jeden deň. O možnosti uzavrieť pôžičku sa dozvedel z internetu, kde sa dozvedel, že pôžičky dávajú na živnostenský list. Aj mu niekto telefonoval, či nemá záujem o poskytnutie úveru. Povedali mu, že ak chce úver, môže dobehnúť do PROFI CREDITU. On povedal, že nepotrebuje. Keď bol v R., náhodou videl reklamu na žalobcu. Na základe toho išiel do kancelárie, kde mu pán, ktorý tam bol, povedal, že potrebuje výpis z daňového úradu za rok 2014. 11.09.2015 už išiel žalovaný do R. s tlačivom. Pýtali od neho živnostenský list. So sebou mal ešte občiansky preukaz. Človek v kancelárii vypísal žiadosť o úver a žalovanému ju dal podpísať. Údaje vypisoval sám, nič sa nepýtal. Žalovaný povedal len, že potrebuje úver a bolo mu jedno, koľko dostane. S tým človekom sa bavili len o dovolenke, on toho mal veľa. Po vypísaní žiadosti žalovaný žiadosť podpísal a išiel domov, ten pán mu povedal, že mu budú volať. Nepamätá si, či žiadosť aj prečítal, nevšimol si, čo je na nej uvedené. Asi doložil aj faktúry, ale s odstupom času si na to nepamätá. Povedal mu, aby doniesol aj druhý výpis z účtu, to ale dokladal až pánovi v aute, keď podpisoval žiadosť, tak ho nepredkladal. Rozpor vo svojich tvrdeniach, že bol na materskej dovolenke, pričom ale predkladal faktúry vystavené práve v tom období, kedy bol na materskej dovolenke, vysvetlil tým, že asi išlo o skoršiu prácu. Faktúry automaticky vystavoval iba kvôli tomu, aby dokladoval príjem. Vyplatené boli, nepamätá si kedy. Bolo mu povedané, aby doložil faktúry a on urobil všetko preto, aby ich doložil. Splátky žalobcovi splácal zo súkromného účtu. V čase podnikania „asi“ neviedol účtovníctvo alebo daňovú evidenciu, len si zapisoval faktúry. Na podnikanie nepoužíval žiaden účet, používal súkromný účet. Peniaze od žalobcu mu prišli do VÚB na rovnaký účet, na aký mu chodili peniaze z faktúr. Peniaze minul na živobytie, lieky, rehabilitácie, lekárov. On išiel požiadať o úver ako nepodnikateľ, len dokladal živnosť, aby získal úver. Žalobcovi nevrátil ani sumu 4 000 €, lebo nemal z čoho. Nepamätá si, či oznámil zástupcovi žalobcu, že bol na materskej dovolenke, či mu oznámil, že predložené faktúry nezodpovedajú skutočnosti. Pri prvom stretnutí v kancelárii v R. boli požadované občiansky preukaz a výpis z daňového úradu. Nevie, kedy
odovzdával zástupcovi žalobcu faktúry. Pri telefonáte, že má prísť do U., mu oznámili, že má priniesť výpis z VÚB. Neoznamoval, že má viac súkromných účtov. Nepamätá si, či si prečítal žiadosť o úver, kým ju podpísal, myslí si, že nie. On veril tomu pánovi, že podpisuje žiadosť o úver na svoje meno a pre seba. Zástupca žalobcu, s ktorým žiadosť podpisoval, sa volá U.. (v skutočnosti U., pozn. súdu) Nepamätá si meno osoby, s ktorou sa stretol v U.. Zmluvu o úvere si neprečítal. Nepamätá si, či mu osoba, s ktorou ju podpisoval, bránila v prečítaní. Tomu pánovi dôveroval, bol vo finančnej tiesni a nemal inú možnosť. Nepamätá si, kedy vykonával rekonštrukčné práce v MŠ v R., či doručoval odberateľovi faktúry. Zmluvu o úvere čítal, až keď prišla žaloba. Žalobcu sa snažil skontaktovať, ale nedostal žiadnu odpoveď. Po uzavretí zmluvy jej obsah nenamietal, ani nepodával sťažnosť. Nepamätá si, kedy obdržal zmluvu o úvere. V čase, keď žiadal o úver, mal záväzky a podlžnosti u iných subjektov. U týchto subjektov mu schválili úver cez internet. Aj v čase výsluchu mal iné záväzky zo zmlúv o úvere voči inému veriteľovi, exekúcie sa proti nemu neviedli žiadne. Všetky tri zmluvy boli o spotrebiteľskom úvere a všetky uzatváral pred uzavretím zmluvy so žalobcom. (31) Svedok G. U. vypovedal, že bol obchodným zástupcom žalobcu, a to od roku 2011 do roku 2018. Činnosť vykonával aj v R., na Q. H. X. X. Sprostredkoval uzavretie stoviek zmlúv. Uzatváral buď zmluvy spotrebiteľské, alebo zmluvy pre živnostníkov. Boli tam aj s.r.o. - čky. Klienti chodili buď na základe inzercie, alebo dostali na nich kontakt od žalobcu. Na žalovaného si nepamätá. Štandardizovaný postup rokovania s klientom mali stanovený. Klientov delil na živnostníkov a zamestnancov. Pre zamestnancov mal pripravenú inú zmluvu a pre živnostníkov inú zmluvu. Nemohlo sa stať, že by prišiel niekto, kto by bol živnostník a uzavrel by zmluvu, ktorá bola určená pre zamestnancov. Ak prišiel živnostník, vždy uzatváral ten istý typ zmluvy so žalobcom. Živnostník musel dať daňové priznanie, potvrdenie o jeho podaní, niekedy stačili faktúry, niekedy musel predložiť aj tri výpisy z účtu. On klientovi povedal, čo má priniesť. Okrem toho to bol občiansky preukaz a živnostenský list. Listiny preskenoval, nahodil do systému a odoslal žalobcovi na schválenie. Žiadosti o poskytnutie úveru vypisoval on s klientom. Vychádzal pritom z údajov v listinách, ktoré klient predložil, bod po bode s klientom prešiel. Robil tak s každým klientom. Pýtal sa, na čo klienti úver potrebujú, účel sa písal aj do žiadosti, ale on si ho nepreveroval. Žiadosť, ktorá sa nachádza v spise, spisoval on. Nepamätá si, na základe čoho bol vyznačený jeden zo štyroch účelov čerpania úveru, túto časť vypisoval on. Od odoslania žiadosti po uzavretie zmluvy to trvalo dva až päť dní, niekedy to bolo aj v ten istý deň. Zmluvy sa podpisovali u neho v kancelárii, alebo sa s klientom niekde stretli. Výnimočne zmluvu podpisovala jeho manželka, asi sa nemohlo stať, že by ju podpisoval za žalobcu niekto iný ako on. S iným pánom nemohla byť podpísaná. On údaje klientov neoveroval, na to bol niekto iný. Iné doklady, napríklad účtovné knihy, od klientov nepýtal. Kým svedok vykonával činnosť obchodného zástupcu pre žalobcu, nestalo sa, že by živnostník uzavrel zmluvu ako spotrebiteľ, nedalo sa to. Klienti mali možnosť zmluvy o úvere si v pokoji prečítať, oboznámiť sa s nimi. Svedok si nepamätal, či v septembri 2015 bol na dovolenke. Po vyplnení žiadosti o úver ju dával klientovi na podpis, klient mal možnosť sa s ňou oboznámiť. Svedok nepoznal podmienky, ktoré žalobca skúmal pri posudzovaní žiadosti o úver. Ako obchodný zástupca bol školený, ako postupovať pri uzatváraní zmlúv. Nemohlo to byť tak, že by žalobca žiadal 4 000 € a v zmluve by bolo uvedených 13 000 €. Občiansky preukaz pýtal na overenie totožnosti. Na okolnosti podpisu žiadosti zo dňa 11.09.2015 si svedok nepamätal. Všetky údaje v žiadosti určite sedeli s údajmi v dokladoch. Zmluvu svedok vidieť musel, musel ju vytlačiť a podpisovať. Svedok si nepamätal, že by žalovaný podpisoval zmluvu na pumpe v U.Q. Q. U.. (32) Súd nevykonal navrhnutý dôkaz výsluch svedka D. U.N., ktorému mal žalovaný podpísať zmluvu o úvere a odovzdať mu ju, pretože výsluch tohto svedka by bol vzhľadom na ostatné vykonané dôkazy nadbytočný. Ak tento svedok len dal zmluvu žalovanému na podpis a podpísanú zmluvu od neho prevzal bez toho, aby akokoľvek zasahoval do jej obsahu, či do právnych vzťahov žalobcu a žalovaného (ak bol len akýmsi kuriérom zmluvy), potom jeho výsluch potrebný nie je. Napokon, skutkové tvrdenia týkajúce sa samotného podpisu zmluvy (že k nemu došlo v skutočnosti v U.Á. Q. U. a že za žalobcu pri podpise zmluvy o úvere nekonal svedok U., ale iná osoba mužského pohlavia, pričom žalovaný zmluvu o úvere len v rýchlosti podpísal bez toho, aby jej obsah s touto osobou akokoľvek riešil) žalobca nepopiera a v konaní nie sú sporné. (33) V spore teda nie je sporné, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere, že žalobca žalovanému poskytol sumu 4 000 € a že žalovaný z tejto sumy vrátil 1 666 €. Nesporné je aj, že postup po uzavretie zmluvy mal dve fázy - jedna sa uskutočnila v kancelárii svedka U. a išlo o prípravu a podpis žiadosti o úver a druhá sa uskutočnila v U. Q. U. na benzínovej pumpe a išlo o samotný podpis zmluvy o úvere žalovaným. Spor nie je ani o tom, že v zmluve je uvedené, že úver sa uzatvára na podnikateľské účely žalovaného. (34) Podstata sporu spočíva v tom, že toto tvrdenie uvedené v zmluve nie je pravdivé a skutočnou vôľou strán bolo nie uzavrieť zmluvu obchodnú, ale uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere (čo tvrdí
žalovaný a čo žalobca popiera). Posúdenie charakteru zmluvy (či ide o zmluvu spotrebiteľskú alebo nie) má podstatný význam pre právne posúdenie tohto sporu. Preto túto otázku musí súd vyriešiť ako prvú predbežnú otázku. (35) Súd v spore aplikoval nasledujúce právne predpisy: (36) Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. (37) Podľa § 261 ods. 6 písm. d) ObZ touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716). (38) Podľa § 261 ods. 8 ObZ pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu. (39) Podľa § 266 ods. 1, ods. 3, ods. 5 ObZ prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. Pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. (40) Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. (41) Podľa § 499 ObZ za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. (42) Podľa § 504 ObZ dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal. (43) Podľa § 506 ObZ ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. (44) Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu 11.09.2015 /ku dňu uzavretia zmluvy/ (ďalej len „ObZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (45) Podľa § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. (46) Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. (47) Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (48) Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
(49) Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. (50) Podľa § 2 písm. a), písm. b), písm. d) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. (51) Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. (52) Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare. (53) Podľa § 9 ods. 7 citovaného zákona veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon. (54) Podľa § 11 písm. b), písm. d) citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. (55) Ako bolo už uvedené vyššie, súd ako prvú otázku považoval za potrebné vyriešiť spornú otázku povahy právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Od vyriešenia tejto otázky sa bude odvíjať ďalšie právne posúdenie predmetu konania. (56) Právny vzťah medzi stranami, ktorý súd posudzuje, vznikol na podklade zmluvy o úvere. Preto sa naň budú aplikovať všeobecné ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka o zmluve o úvere. V prípade, ak by ich právny vzťah vznikol na podklade spotrebiteľskej zmluvy, bolo by nevyhnutné aplikovať naň aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a aj osobitné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. (57) Žalobca tvrdí, že právny vzťah medzi ním a žalovaným je výlučne obchodnoprávny, pretože zmluvu uzavreli v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, pričom žalovaný výslovne uviedol v žiadosti, že úver žiada na podnikateľské účely a aj v zmluve potvrdil, že ide o úver poskytnuté na zabezpečenie jeho podnikania. Žalovaný tvrdí, že jeho skutočnou vôľou nebolo uzavrieť zmluvu o „podnikateľskom“ úvere, ale mal v úmysle žiadať o peňažné prostriedky na uspokojovanie svojich bežných finančných potrieb. Skutočnosť, že prostriedky majú byť použité na výkon podnikania uviedol do žiadosti a do zmluvy výlučne veriteľ a on ak chcel peňažné prostriedky z úveru získať, musel žiadosť a zmluvu podpísať tak, ako mu bola predložená. (58) Súd teda musí posúdiť, či bolo alebo nebolo skutočnou vôľou zmluvných strán uzavrieť zmluvu v rámci predmetu podnikateľskej činnosti oboch zmluvných strán. Súd sa pritom neuspokojil len s konštatovaním v žiadosti o poskytnutie úveru a v samotnej úverovej zmluve, ale skutočnú vôľu strán skúmal vykonaným dokazovaním, pričom vychádzal najmä z výpovede vypočutého svedka U., ktorý bol v rozhodnom čase obchodným zástupcom žalobcu (finančným agentom) a ktorý žiadosť o poskytnutie úveru fyzicky vypĺňal. Súd okrem všeobecných ustanovení o vôli pri právnych úkonoch a jej prejave aplikoval najmä osobitné ustanovenie § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon. (59) Svedok U. uviedol, že bolo obvyklou praxou, že klientom, ktorí žiadali o sprostredkovanie poskytnutia úveru, ponúkol na podpis jednu z dvoch verzií žiadostí o poskytnutie úveru. Jednu predkladal podnikateľom (živnostníkom) a druhú zamestnancom. Podľa jeho výpovede sa nemohlo stať, že by živnostník uzavrel takú verziu zmluvy, ktorá bola určená pre zamestnancov. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný nemal žiadnu možnosť uzavrieť iný typ zmluvy, ako mu na podpis predložil žalobca. Hoci by teda skutočnou vôľou žalovaného bolo neuzavrieť zmluvu v rámci predmetu svojho podnikania, aj tak by mu bola predložená na podpis taká verzia zmluvy, ktorá bola určená pre podnikateľské úvery. Svedok
U., konajúc za žalobcu ako veriteľa, teda ani neponúkol žalobcovi, ktorý bol v tom čase podnikateľom (živnostníkom), možnosť uzavrieť zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú. Tým bola a priori len z toho titulu, že žalovaný bol podnikateľ, bez posúdenia, či v skutočnosti je jeho úmyslom uzavrieť zmluvu na svoje podnikateľské účely, vylúčená v právnom vzťahu so žalobcom vzniknuvším z uzavretej zmluvy o úvere aplikácia ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. Z praxe, ktorú žalobca zaviedol (každému živnostníkovi bez ohľadu na to, na aký účel žiada úver, predkladal rovnakú žiadosť o poskytnutie úveru a rovnaký typ úverovej zmluvy, ktorý vylučoval použitie ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z.) vyplýva, že mal úmysel obchádzať zákon č. 129/2010 Z.z. Nepriamo tento záver podporuje aj tá skutočnosť, že formuláre žiadostí o poskytnutie úveru vypĺňal vždy zástupca žalobcu a nevypĺňali ich samotní klienti. Bol to on, kto urobil rozhodnutie, ktorý zo štyroch predtlačených účelov čerpania úveru bude v žiadosti zaškrtnutý. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by veriteľ nemal v úmysle pri uzatváraní zmlúv s dlžníkmi, ktorí boli živnostníci, obchádzať zákon č. 129/2010 Z.z. (dôkazné bremeno má podľa § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z.z. veriteľ). Ak by taký úmysel nemal, je logické očakávať, že pri stovkách zmlúv, ktorých uzavretie sprostredkoval svedok U., by sa našla aspoň jediná, ktorú by živnostník neuzatváral na účely svojho podnikania, ale na nepodnikateľské účely. Svedok U. to však vylúčil. (60) Žalobca sa síce bráni tým, že žalovaný mal možnosť si prečítať text žiadosti o poskytnutie úveru i úverovej zmluvy a napriek tomu ich podpísal, hoci obsahovali ustanovenia o účele úveru na podnikateľské účely, na druhej strane ale nepreukázal, že by žalobca mal aj inú možnosť (z vykonaného dokazovania naopak vyplýva, že inú možnosť ani nemal, ak chcel prostriedky z ponúkaného úveru získať). Z ničoho pritom nevyplýva, že by žalobca, respektíve finančný agent konajúci v mene a na účet žalobcu, žalovaného upozornil na dôsledky takého vyhlásenia, najmä na vylúčenie aplikácie ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z., čo bolo významne v prospech žalobcu a významne v neprospech žalovaného. (61) Skutočnosť, že zmluva uzavretá medzi stranami dňa 11.09.2015 nemala v skutočnosti obchodnoprávny charakter, ale mala charakter spotrebiteľský, nepriamo vyplýva aj z toho, že nebolo preukázané, že by žalobca akokoľvek zisťoval skutočný účel použitia finančných prostriedkov žalovaným. Ak by bol konal s riadnou odbornou starostlivosťou, je logické očakávať, že by skúmal, aké investície chce dlžník realizovať s finančnými prostriedkami, ktoré mu ako veriteľ požičiava. Je logické očakávať, že si veriteľ preverí návratnosť svojej investície vykonanej prostredníctvom poskytnutia úveru dlžníkovi. Žiadna zo strán pritom netvrdí, že by žalobca vyžadoval od žalovaného aspoň tvrdenie, ak už nie preukázanie, aké konkrétne investície chce s požičanými peniazmi pri svojej podnikateľskej činnosti realizovať. Nevyžadoval predloženie žiadneho podnikateľského plánu, žiadne analýzy. Nezisťoval ani skutočný finančný a hospodársky stav žalovaného v čase uzatvárania zmluvy, ktorý by bol mohol zistiť len z účtovníctva alebo daňovej evidencie. Hoci mu žiaden právny predpis výslovne neukladá povinnosť tieto skutočnosti zisťovať, bolo rozumné očakávať, že tak urobí, ak chce minimalizovať riziko a dosiahnuť z uzavretej zmluvy o úvere zisk (čo je účelom jeho podnikateľskej činnosti). (62) Celkom bez významu nie je ani tvrdenie žalovaného, že v tom čase bol z dôvodu nepriaznivej rodinnej situácie vo finančnej tiesni a bolo mu jedno, akú zmluvu podpíše. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v tom čase poberal dávku sociálneho zabezpečenia - materské. To podporuje jeho verziu o finančnej núdzi v čase uzatvárania zmluvy a odôvodňuje jeho menej obozretné správanie pri uzatváraní zmluvy. (63) Z uvedených dôvodov, po ich posúdení nielen jednotlivo, ale najmä vo vzájomných súvislostiach, sa v súlade s § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva uzavretá medzi stranami dňa 11.09.2015 považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. (64) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať náležitosti uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Predložená zmluva také náležitosti nemá. Chýba v nej najmenej uvedenie úrokovej sadzby, uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, uvedenie priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov, ale aj ďalšie náležitosti uvedené v citovanom ustanovení. Súd nepovažuje za nevyhnutné všetky chýbajúce náležitosti vymenúvať, pretože už neuvedenie týchto troch náležitostí má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi na jeho podklade vznikol teda len nárok na vrátenie poskytnutej istiny 4 000 € zníženej o zaplatenú sumu 1 666 €, teda na vrátenie sumy 2 334 €. Nárok na vrátenie odplaty 9 248 € (úroku) mu nevznikol. Keďže v zmluve bolo dohodnuté, že dlžník je povinný úver vrátiť v splátkach po 276 €, bol povinný (pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru) túto sumu vrátiť v 15 splátkach, z ktorých prvých 14 splátok by bolo po 276 € a posledná pätnásta splátka by bola 136 €. Splatnosť pätnástej splátky, a teda aj splatnosť celého dlhu zo zmluvy by nastala 31.12.2016. Žalobca si teda už 01.01.2017 mohol uplatniť celý nárok zo zmluvy o úvere na súde. Dňa 01.01.2017 teda začala plynúť v právnom vzťahu medzi stranami premlčacia doba. (65) Dĺžka premlčacej doby je v právnom vzťahu medzi stranami trojročná. Súd vychádza z ustanovenia § 101 OZ. Keďže začala plynúť 01.01.2017, uplynula 01.01.2020. Žaloba bola podaná dňa 23.06.2020
(č.l. 18), teda až po uplynutí premlčacej doby. Žalovaný pritom vzniesol námietku premlčania (č.l. 39). S poukazom na § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní a nie ustanovenia Obchodného zákonníka, hoci by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že žalovaný mal v právnom vzťahu so žalobcom v skutočnosti postavenie spotrebiteľa. (66) Premlčané právo nie je možné veriteľovi priznať, s poukazom na § 100 ods. 1 OZ. Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. (67) Žalobcovi nie je možné priznať z dôvodu premlčania nielen uplatnenú istinu s príslušenstvom, ale ani zmluvnú pokutu. Aj v tejto časti je uplatnený nárok premlčaný. Podľa predložených faktúr nastala splatnosť zmluvných pokút 26.05.2016 a 26.06.2016 (č.l. 13, 14), premlčacia doba vo vzťahu k týmto nárokom uplynula 26.05.2018 a 26.06.2019 a žaloba bola podaná až 23.06.2020. (68) Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (69) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (70) Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o jeho trovách. Súd pritom vychádzal z toho, že žalovaný bol v spore plne procesne úspešný, preto mu súd proti neúspešnému žalobcovi priznal plný nárok na náhradu trov konania. O ich výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník. (71) Osobitne sa súd považuje za potrebné vysporiadať s ďalšími tvrdeniami strán, ktoré vzniesli vo svojich podaniach. (72) Okolnosti týkajúce sa rozhodcovského konania na Slovenskom arbitrážnom súde, na ktoré konanie žalovaný poukázal, nie sú právne podstatné. Uvedené rozhodcovské konanie totiž bolo ex lege skončené a nepredstavuje prekážku veci začatej, ani prekážku veci rozhodnutej pre toto konanie. Podstatné nie je ani aký nárok (v akej výške) si v rozhodcovskom konaní žalobca uplatnil. (73) Tvrdenie žalobcu, že žalovaný po celý čas vystupoval pred žalobcom ako podnikateľ a k poukazu na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-464/01 súd uvádza, že bol to práve žalobca ako veriteľ, ktorý vytvoril situáciu, že žalovaný nemohol pred ním vystupovať ako spotrebiteľ. Nekonal v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ. Obchodná prax, ktorú vytvoril, neumožňovala žiadnemu živnostníkovi, aby s ním mohol uzavrieť zmluvu ako spotrebiteľ, a to ani ak by takú vôľu prejavil. Uvedené vyplýva z tvrdení svedka U., ktorý uviedol, že nebolo nijako možné, aby osoba, ktorá mala živnostenské oprávnenie, uzavrela iný typ zmluvy, ako uzavrel so žalobcom žalovaný. Žalobca sa teda nemôže odvolávať na svoju dobrú vieru, pretože ju podľa záveru súdu vyplývajúceho z vykonaného dokazovania nemal. (74) Tvrdenia žalovaného o spočívaní premlčacej doby od 30.11.2016 do 31.12.2016 nemajú pre posúdenie merita tohto sporu žiaden význam. Súd totiž plynutie premlčacej doby začal počítať až od 01.01.2017 (odseky 64 a 65 odôvodnenia tohto rozhodnutia). Ani prípadné spočívanie premlčacej doby v čase, na ktorý poukazuje žalobca, by teda na uplynutie premlčacej doby nemalo vplyv. (75) Tvrdenia týkajúce sa revolvingového úveru sú pre rozhodnutie bez právneho významu, pretože žalobca si neuplatňuje plnenie z titulu revolvingového úveru (hoci zmluva revolving umožňovala, v skutočnosti poskytnutý nebol). (76) Ostatné tvrdenia strán súd nepovažoval za podstatné pre rozhodnutie v tomto spore, preto sa nimi ani nezaoberal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na toto podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu prva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.