Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/81/2017

Potvrdené rozhodnutím 5Co/250/2019
„Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore žalobcu E.I. J.I., F.. XX.X.XXXX, P. XXX, zast. JUDr. Ivetou Šteffekovou, advokátkou, Orenburská 15, Bratislava proti žalovanej E.O. J.L., F.. XX.X.XXXX, P.S. XXX, zast. JUDr. Michalom Maškulíkom, advokátom, Mierová 33/2, Strážske, o vrátenie daru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce, č. k. 5C/81/2017-143 z 21. mája 2019 rozhodol: O d m i e t a odvolanie. Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Gabriel Štefanič, v spore žalobcu E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, zastúpeného JUDr. Ivetou Šteffekovou, advokátkou, Orenburská 15, Bratislava proti žalovanej E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, zastúpenej JUDr. Michalom Maškulíkom, advokátom, Mierová 33/2, Strážske, o vrátenie daru t a k t o

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Súd priznáva žalovanej 100 % náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté osobitným rozhodnutím, po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca svojím podaním doručeným súdu dňa 04.10.2017 žiadal, aby súd určil, že nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v kat. úz. P.Á., Obec P. vedené na LV č. XXX ako parcela č. 148/1 o výmere 1245 m2 - záhrady, parcela č. 149 o výmere 2308 m2 - zastavané plochy a nádvoria ako aj dom súp. č. 139 postavený na parcele č. 149 patria v celosti do výlučného vlastníka E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX. Svoj návrh odôvodnil tak, že so žalovanou uzavrel manželstvo dňa 07.11.1992, avšak v roku 2009 došlo medzi nimi k uzavretiu darovacej zmluvy, ktorou on ako darca daroval žalovanej predmetné nehnuteľnosti, teda podiel 1/2 z vyššie uvedených nehnuteľností. K uzavretiu darovacej zmluvy došlo pod nátlakom zo strany žalovanej, ktorá podmieňovala zotrvanie v manželskom zväzku tým, že jej daruje polovicu z uvedených nehnuteľností. K uzavretiu darovacej zmluvy došlo 27.03.2009 a žalovaná svoj návrh na rozvod manželstva v konaní 18C 51/2008 Okresného súdu Michalovce zobrala späť 21.04.2009. Nátlak na osobu žalobcu, aby uzavrel takúto darovaciu zmluvu vyvíjala nielen samotná žalovaná, ale aj jej rodina, jej brat a v dôsledku aj týchto skutočností žalobca darovaciu zmluvu uzavrel. Ďalej ako ďalší dôvod na vrátenie daru uviedol tú skutočnosť, že žalovaná podala na neho návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony v konaní 23Ps 1/2016 tunajšieho súdu, ktorý návrh bol doručený súdu 05.01.2016 v ktorom táto uviedla nepravdivé údaje o osobe žalobcu, že tento trpí psychickými onemocneniami a že v dôsledku obmedzenej spôsobilosti uzatvára nevýhodné zmluvy s bankovými aj nebankovými subjektmi, na základe ktorých bez vedomia žalovanej tento inkasuje finančné prostriedky, ktoré používa na jej neznámy účel, pričom vystavuje rodinu možným exekúciám a takýmto spôsobom sa údajne chcela poistiť, aby žalobca nečerpal ďalšie úvery. Skutočnosť bola taká, že v predmetom konaní 23Ps 1/2016 nebolo preukázané, aby žalobca trpel nejakými psychickými onemocneniami, ktoré by odôvodňovali v jeho prípade obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a rozsudkom zo dňa 08.11.2016 bol návrh žalovanej zamietnutý a tento prvostupňový rozsudok bol potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 7CoP 57/2017 zo dňa 29.06.2017. Všetky tieto skutočnosti mali za následok, že v rodine dochádzalo k hádkam a došlo aj k rozdeleniu detí v rodine, pričom mladší syn E. ostal pri otcovi a starší syn E. sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Taktiež sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti aj žalovaná. V jej správaní tak ako je vyššie popísané videl žalobca hrubé porušenie dobrých mravov a preto žiadal, aby súd žalobe vyhovel.

2. Dňa 21.08.2018 doručil žalobca súdu podanie, ktorým žiadal pripustiť zmenu žalobného návrhu s tým, že sa už nedomáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ale žiadal, aby súd uložil žalovanej vydať a vrátiť formou vypratania žalobcovi späť do vlastníctva dar - nehnuteľnosti, ktoré sú vedené na LV č. XXX k. ú. P. tak, ako sú vyššie uvedené do troch dní od právoplatnosti rozsudku z tých istých dôvodov ako to uviedol v samotnom žalobnom návrhu. Súd uznesením zo dňa 24.08.2018 pripustil zmenu žaloby tak, ako je vyššie uvedené.

3. Žalovaná uplatnený nárok žalobcu neuznala ani čo do základu. Žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala na to, že žalobca mení žalobný petit ako aj právny dôvod a sleduje iba jeden cieľ, a to úplné nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX k. ú. P., pričom neexistuje relevantný právny dôvod na určenie vlastníckeho práva, keďže podľa názoru žalovanej darovacia zmluva nebola uzavretá v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka. Táto svojím obsahom alebo účelom neodporuje zákonu, neobchádza ho a neprieči sa ani dobrým mravom. Rozhodne tiež poprela, aby existoval právny dôvod v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka na vrátenie daru, keďže kvalifikovaný dôvod spočívajúci v hrubom porušení dobrých mravov z jej strany nenastal. Z uvedených dôvodov preto žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Čo sa týka tvrdení žalobcu, že ona a jej rodina nejakým spôsobom robila nátlak na samotného žalobcu, aby uzavrel s ňou predmetnú darovaciu zmluvu mala za to, že žalobca neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval toto jeho tvrdenie. Poprela, aby z jej strany bol takýto nátlak na žalobcu vykonávaný, poprela aby aj niekto z členov jej rodiny, či už matka alebo brat takýto nátlak na žalobcu vykonávali. Uviedla, že zmluva má všetky formálne a obsahové náležitosti predpísané zákonom a že bola zo strany žalobcu urobená ako perfektný právny úkon a spĺňa všetky formálne aj obsahové náležitosti a na základe tejto zmluvy došlo aj k prevodu polovice nehnuteľností vedených na LV č. XXX k. ú. P. na jej meno. Čo sa týka rozporov v rodine uviedla, že tieto rozpory v rodine boli, tiež nepoprela, aby sama nepodala návrh na rozvod manželstva, ktorý doručila súdu 27.03.2008 a ktorý bol vedený pod sp. zn. 8C 51/2008, pričom svoj návrh dňa 21.04.2009 zobrala v celom rozsahu späť a súd konanie dňa 28.04.2009 zastavil. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 21.05.2009. Ďalej však uviedla, že k rozvodu manželstva aj tak došlo, a to v dôsledku podania návrhu zo strany žalobcu E. J., ktorý doručil návrh na rozvod manželstva súdu 22.11.2016 a ktoré konanie bolo vedené pod sp. zn. 23Pc 39/2016 a rozsudkom zo dňa 04.04.2017 bolo manželstvo rozvedené. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 09.06.2017. Uviedla, že samotné dôvody pre ktoré manželstvo bolo rozvedené nie sú kvalifikovanými dôvodmi pre porušenie dobrých mravov z jej strany a že tieto nemôžu byť dôvodom pre vrátenie daru. Poukázala aj na tú skutočnosť, že na rozvrate vzťahov sa určite podieľal aj sám žalobca a preto došlo k rozvodu ich manželstva. Čo sa týka konania 23Ps 1/2016 v ktorom konaní sa žalovaná domáhala obmedzenia spôsobilosti na právne úkony žalobcu uviedla, že žalobca má psychické problémy, že tento trpí psychickým onemocnením v dôsledku čoho bol aj uznaný za čiastočného invalidného dôchodcu a Sociálna poisťovňa mu priznala aj čiastočný invalidný dôchodok, ktorý je mu vyplácaný doposiaľ. Samotným motívom pre podanie takéhoto žalobného návrhu bolo správanie sa žalobcu, ktorý bez jej vedomia opakovane u bankových a nebankových subjektov uzatváral úverové zmluvy a vyberal finančné prostriedky, ktoré použil na jej neznámy účel. V podstate sledovala iba ten cieľ, aby sa mu zabránilo v ďalšom uzatváraní takýchto zmlúv s bankovými, či nebankovými subjektmi, iný dôvod pre podanie takéhoto návrhu nevidela. Uviedla, že sama nemá lekárske vzdelanie a preto nemohla posúdiť intenzitu žalobcovho psychického onemocnenia. Priznala, že počas konania 23Ps 1/2016 sa znaleckým dokazovaním preukázalo, že žalobca netrpí až takým závažným psychickým onemocnením, ktoré by odôvodňovalo jeho obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a preto v tomto konaní bola neúspešná a žaloba bola zamietnutá, čo potvrdil aj odvolací súd svojím potvrdzujúcim rozsudkom 7CoP 57/2017 zo dňa 29.06.2017.

4. Z darovacej zmluvy zo dňa 27.03.2009 na č. l. 2 spisu súd zistil, že túto ako darca uzatvoril E. J. a ako obdarovaná bola E. J., rod. E. a predmetom daru bol polovičný podiel z nehnuteľností nachádzajúcich sa na LV č. XXX k. ú. P., a to parcela registra KN č. 149 - zastavané plochy o výmere 2308 m2 a rodinného domu súp. č. 139, postaveného na parcele č. 149 ako aj parcely č. 148/1 - záhrada tiež s polovičnou výšku podielu v prospech žalovanej.

5. Z listu vlastníctva č. XXX k. ú. P. súd zistil, že na tomto sú vedené parcely č. 148/1 - záhrada o výmere 1245 m2 a parcela č. 149 - zastavaná a plocha a nádvorie o výmere 2308 m2 ako aj dom súp. č. 139 postavený na parcele č. 149 v podielovom spoluvlastníctve E. J.Í. pod B1 v 1/2, a to titulom dedenia v konaní D 976/98 a v podielovom spoluvlastníctve E. J.Í., rod. E. pod B2 v podiele 1/2 titulom daru zo dňa 20.04.2009 pod V 738/2009.

6. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu 23Ps 1/2016 súd zistil, že žalovaná podala dňa 05.01.2016 návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony E. J., a to z toho dôvodu, že tento trpí organickou poruchou osobnosti a správania sa, ktorá skutočnosť vyplývala z lekárskeho potvrdenia E.. H. F. zo dňa 12.03.2015 a že táto skutočnosť odôvodňuje jeho obmedzenie na právne úkony, keďže tento uzatvoril niekoľko úverových zmlúv bez súhlasu žalovanej na rôzne sumy a peniaze použil na jej neznámy účel, pričom žalovaná nechcela ďalej vystaviť rodinu možným rizikám vyplývajúcim z ďalšieho uzatvárania nových úverových zmlúv, ktoré by mohli spôsobiť vážne existenčné problémy v rodine. Z priložených listinných dôkazov na č. l. 7 citovaného spisu vyplýva, že žalobca uzavrel dňa 28.05.2012 revolvingový úver s PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, Bratislava číslo zmluvy: 8300047554 na sumu 1.170,- eur a na dobu čerpania 42 mesiacov. Z ďalšej úverovej zmluvy na č. l. 8 citovaného spisu súd zistil, že žalobca dňa 05.12.2012 uzavrel s Poštovou bankou, a.s. ďalšiu úverovú zmluvu bez uvedenia čísla zmluvy s uvedením čísla účtu XXXXXXXX vo výške 10.000,- eur, ktorú sa zaviazal splácať v 169,24 eur mesačných splátkach v čase od 20.01.2013 do 20.12.2022. Z ďalšieho potvrdenia PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. na č. l. 9 - 10 citovaného spisu vyplýva, že žalobca mal schválený splátkový kalendár k úverovej zmluve č. 8300067260 na bližšie neurčenú sumu, pričom mal byť tento úver splatený v 45 splátkach po 80,83 eur v čase od 01.06.2014 do 01.02.2018.

7. Požadovanou lustráciou na Okresnom súde Michalovce súd zistil, že proti žalobcovi bolo vedené konanie 14Csp 287/2017, kde žalobcom bol Consumer Finance Holding, a.s., pričom neskôr bola postúpená pohľadávka na Intrum Slovakia s.r.o. na sumu 2.027,03 eur s príslušenstvom. Taktiež zistil, že v konaní 16Csp 351/2017 bolo vedené konanie Poštovej banky, a.s. proti žalobcovi na sumu 9.953,88 eur s príslušenstvom.

8. Zo znaleckého posudku č. 25/2016 znalca E.. E. T. z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria zo spisu 23Ps 1/2016 súd zistil, že znalec u obvineného nezistil duševnú chorobu, avšak u posudzovaného zistil duševnú poruchu súvisiacu s aktuálnou životnou situáciou, a to adaptačnú poruchu a emočnú labilitu na organickej báze pre ktorú sa liečil v minulosti.

9. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že strany sporu mali problémy v manželstve už počas celého trvania manželského zväzku. Bývali na rôznych adresách až nakoniec sa rozhodli bývať v rodinnom dome žalobcu, ktorý zdedil po svojom otcovi. Aj v čase, kedy sa nasťahovali do tohto domu boli medzi nimi rozpory spočívajúce v tom, že sa nevedeli dohodnúť, kde budú bývať, nevedeli sa dohodnúť na prioritách, ktoré ich rodina potrebovala. Podľa názoru žalobcu žalovaná už mala počas manželstva známosť s Q. T., a to od roku 2012, kedy ešte manželstvo rozvedené nebolo. Žalobca pripustil, že počas manželstva spolu s manželkou zobrali hypotekárny úver, ktorý použili na splácanie opravy rodinného domu, ktorý je tiež predmetom sporu, a to v Slovenskej sporiteľni, a.s., ktorý úver spláca výlučne žalobca. Tiež priznal, že má ďalší úver od Poštovej banky, a.s., ktorý má splácať do októbra 2019 a kde zostatok predstavuje ešte 3.600,- eur. Mesačne na hypotekárny úver platí 94,- eur a na spotrebný úver od Poštovej banky, a.s. 360,- eur, spolu 450,- eur. Čo sa týka ďalších úverov uviedol, že tieto použil hlavne na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, keďže popri zamestnaní ešte obhospodaruje aj ďalšie plochy, ktoré zdedil po rodičoch a že na zabezpečenie osiva, chémie a na prevádzku potreboval peniaze, preto si zobral aj tieto úvery bez vedomia žalovanej. Tiež uviedol, že žalovaná podala návrh na rozvod manželstva a jeho späťvzatie podmienila podpísaním darovacej zmluvy s tým, aby sa stala spoluvlastníčkou rodinného domu spolu s ostatnými nehnuteľnosťami v 1/2 k čomu zo strany žalobcu aj došlo a následne žalovaná zobrala návrh na rozvod manželstva späť, spolužitie sa však nepodarilo obnoviť natoľko, aby rodina riadne fungovala. Rozpory medzi nimi naďalej pretrvávali a ďalší návrh na rozvod manželstva podal žalobca a manželstvo bolo aj rozvedené. Čo sa týka detí uviedol, že starší syn s ním nežije, tento žije buď so žalovanou alebo u starej matky v H., mladší syn E. žije s ním v P.. Podľa názoru žalobcu k podpísaniu predmetnej darovacej zmluvy ho nútila manželka ako aj jej brat. Podľa názoru žalobcu celý predmet daru tvorilo dedičstvo po jeho otcovi a on má záujem na tom, aby sa mu tento majetok vrátil úplne, avšak jeho bývalá manželka mu dar vrátiť nechce.

10. Z výsluchu syna strán sporu E. J. súd zistil, že aj tento hodnotil spolužitie rodičov ako dlhodobo konfliktné a že hlavným predmetom sporov bolo branie úverov zo strany žalobcu o ktorých žalovaná nemala vedomosť. Nevedela ich výšku, počet týchto úverov ako aj účel na ktoré boli tieto finančné prostriedky čerpané. Rodičia nehospodárili dlhší čas spolu. Čo sa týka samotnej rodiny o deti sa skôr staral otec, matka zabezpečovala pranie, varenie, upratovanie a ostatné činnosti v domácnosti. Spolužitie rodičov hodnotil ako ovplyvnené zásahmi zo strany matky žalovanej do chodu ich rodiny, keďže samotná žalovaná názory matky absolútne nekomentovala, tieto bez výhrad prijímala a v ich rodine presadzovala. Svedok mal vedomosť o tom, že žalobca žiadal od žalovanej vrátenie daru.

11. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

12. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Hmotnoprávnymi podmienkami pre vrátenie daru sú správanie sa obdarovaného k darcovi alebo členom jeho rodiny, a to takým spôsobom, že týmto správaním hrubo porušuje dobré mravy. Ďalší hmotnoprávny predpoklad je výzva darcu na vrátenie daru od obdarovaného. Podľa názoru súdu táto druhá hmotnoprávna podmienka v čase podania žalobného návrhu, teda k 04.10.2017 zo strany žalobcu splnená nebola. Jeho tvrdenie, že mediátorka E.. L. B. svojím listom z 15.08.2017 vyzvala žalovanú na vrátenie daru v mene žalobcu, a to doporučeným listom zo dňa 16.08.2017 nemal súd za preukázané. Samotný list má názov VEC: Vyporiadanie BSM bývalých manželov - návrh exmanžela na dohodu, teda rozhodne sa nejednalo o výzvu na vrátenie daru. Ku kvalifikovanej výzve na vrátenie daru zo strany žalobcu došlo až 16.03.2018 potom, ako žalovaná na túto skutočnosť upozornila vo svojom podaní zo dňa 31.01.2018 - replika a žalobca si túto povinnosť splnil až následne 16.03.2018 bez toho, aby preukázal súdu doručenie tejto výzvy na vrátenie daru. Čo sa týka druhej hmotnej podmienky akú má na mysli zákonodarca, a to správanie sa obdarovaného k darcovi a členom jeho rodiny spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy, ani túto hmotnoprávnu podmienku súd počas konania za preukázanú nemal. Žalobcom bol navrhnutý výsluch iba jedného svedka, a to E.Š. J., ktorý vo svojej výpovedi potvrdil iba existenciu nezhôd v spolužití jeho rodičov, avšak hrubé správanie sa žalovanej k jeho osobe, resp. k osobe jeho otca nepreukázal. Naopak uviedol, že má k matke dobrý vzťah a s touto aj keď len telefonicky, ale komunikoval krátko pred pojednávaním na ktorom bol ako svedok vypočutý. Čo sa týka návrhov na výsluch iných svedkov tieto zo strany strán sporu navrhnuté neboli. Žalobca nenavrhol ani výsluch staršie syna E. J. a až počas konania navrhol výsluch žalovanej, čo súd vzhľadom ku koncentrácii konania, ako aj vzhľadom k tej skutočnosti, že obaja účastníci boli zastúpení advokátmi, teda mali poskytnutú adekvátnu kvalifikovanú právnu pomoc, ako aj vzhľadom na námietku žalovanej nepripustil. Čo sa týka správania sa žalovanej k osobe žalobcu, ktorým by mala voči nemu hrubým spôsobom porušiť dobré mravy súd ani toto za preukázané nemal. Tvrdenie žalobcu, že na jeho osobu bol vyvíjaný nátlak zo strany žalovanej aj zo strany jej brata na uzavretie darovacej zmluvy, ktorou by došlo k prevodu polovičného podielu z nehnuteľností vedených na LV č. XXX k. ú. P. na žalovanú súd za preukázané nemal. Žalobca sa obmedzil iba na toto svoje tvrdenie, ktoré nijakým spôsobom nepreukázal. Je pravdou, že časová následnosť uzavretia darovacej zmluvy ku ktorej došlo 27.03.2009 a späťvzatia návrhu ku ktorému došlo 21.04.2009 sa javí ako pravdepodobná. V tento deň zobrala žalovaná svoj návrh na rozvod manželstva v konaní 8C 51/2008 späť, avšak zo samotného rozhodnutia ako aj zo samotného späťvzatia nevyplýva, aby toto späťvzatie urobila v priamej príčinnej súvislosti s uzavretou darovacou zmluvou, naopak keď žalobca tvrdil, že mal záujem na zachovaní rodiny je kontraproduktívne jeho ďalšie správanie, keďže tento dňa 22.11.2016 doručil súdu ďalší návrh na rozvod manželstva, kde už on bol navrhovateľom a konanie bolo vedené pod sp. zn. 23Pc 39/2016 a v tomto konaní bolo aj manželstvo účastníkov dňa 04.04.2017 rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 09.06.2017. Čo sa týka údajnej známosti žalovanej s iným mužom od roku 2012 súd túto skutočnosť za preukázanú z listinných dôkazov ani z výpovede účastníkov, ani z iného dôkazného prostriedku za preukázanú nemal. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že žalovaná sa chcela na jeho úkor obohatiť, že chcela získať nehnuteľnosti pre svoju osobu zištným spôsobom súd tomuto tvrdeniu žalobcu neuveril. V podstate sa obaja účastníci dohodli, že budú bývať v Krásnovciach v rodičovskom dome žalobcu a že na jeho rekonštrukciu si zoberú hypotekárny úver od Slovenskej sporiteľne, a.s., ktorý si aj skutočne spolu zobrali za účelom rekonštrukcie tohto domu, teda je len prirodzené, keď sa obaja nasťahovali do tohto domu a obaja za predpokladu, žeby žili spolu tento úver by splácali, že aj žalovaná mala takto väčšiu istotu, keď sa stala podielovou spoluvlastníčkou, že finančné prostriedky spoločne investované budú v podstate pre prípadné nezhody v budúcnosti investované do spoločného majetku, teda aj do polovičného podielu každého zo strán sporu v predmetných nehnuteľnostiach a tento úver za normálnych okolností by bol splácaný spoločne zo spoločne nadobudnutých finančných prostriedkov.

13. Čo sa týka konania 23Ps 1/2016 tunajšieho súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony súd ani toto konanie nepovažoval za kvalifikovaný dôvod na vrátenie daru a za hrubé správanie sa žalovanej voči žalobcovi. Aj z predmetného spisu je jednoznačne zrejmé, že žalobca trpí duševnou poruchou súvisiacou s aktuálnou životnou situáciou, a to adaptačnou poruchou a emočnou labilitou na organickej báze pre ktorú sa už liečil v minulosti. Je potrebné rozlišovať medzi dvoma pojmami, a to duševná porucha a duševná choroba. Znalec E.. E. T. vo svojom znaleckom posudku z 29.05.2016 v závere na str. 10 uvádza, že u žalobcu nezistil duševnú chorobu, iba vyššie uvedenú duševnú poruchu. Na základe tejto duševnej poruchy žalobca poberá aj čiastočný invalidný dôchodok, teda sú u neho splnené predpoklady pre poberanie takéhoto dôchodku a nemožno od žalovanej spravodlivo požadovať, aby táto ako laická osoba rozoznáva rozdiel medzi duševnou poruchou a duševnou chorobou. Správanie sa žalobcu v tom čase nebolo úplne štandardné, keďže tento si preukázateľne zobral úvery aj od Poštovej banky, a.s. aj od ďalších nebankových subjektov, ktoré riadne nesplácal o čom svedčia aj vyššie citované spisové značky konaní v ktorých sa tieto subjekty domáhali vrátenia finančných prostriedkov, keďže úvery riadne splácané neboli. O týchto úveroch žalovaná vedomosť nemala, účel týchto úverov jej žalobca riadne nevysvetlil ani po tom, ako vyšlo najavo, že tieto úvery čerpá. Je len logická reakcia žalovanej, že chcela zabrániť, aby žalobca v budúcnosti nečerpal ďalšie úvery a tým zadlžil rodinu a vystavil ju prípadným následkom vyplývajúcim z neplatenia úverov. Je pravdou, že žalobca úvery spláca, avšak je tiež pravdou, že tieto nesplácal v súlade s úverovými zmluvami, ale až na základe súdnych rozhodnutí. Takúto obavu žalovanej a podanie takéhoto návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nie je možné vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti považovať za správanie hrubo porušujúce dobré mravy zo strany žalovanej voči žalobcovi.

14. Keďže súd nezistil kvalifikované dôvody pre požadované vrátenie daru žalovanou, súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich náhradu úspešnej žalovanej priznal v rozsahu 100 %.

16. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

17. Súd sa zaoberal aj žiadosťou žalobcu pre prípad neúspechu, aby nebol zaviazaný na náhradu trov konania, a to s poukazom na § 257 CSP. Súd však poukazuje na tú skutočnosť, že toto ustanovenie sa vzťahuje na výnimočné okolnosti a na existenciu dôvodov osobitného zreteľa, ktoré u žalobcu preukázané neboli. Tento je riadne zamestnaný, poberá za svoju prácu adekvátnu mzdu, je tiež poberateľom čiastočného invalidného dôchodku, vlastní poľnohospodárske nehnuteľnosti ako aj ďalšie stroje na ich obrábanie, má príjem aj z tejto poľnohospodárskej činnosti, preto súd nevidel žiaden dôvod na aplikáciu § 257 CSP a na nepriznanie náhrady trov konania úspešnej žalovanej.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).