Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Cb/128/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v spore žalobcu: Peter Šebesta TELEMONT, IČO: 32951205, Námestie baníkov 10, 972 51 Handlová, zastúpeného: Advokáti Heinrich s.r.o., Skautská 12, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35697270, Metodova 8, 821 08 Bratislava, zastúpenému: BG Partners, s. r. o., Jakubovo námestie 1, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 98.081,27 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti 1.115,17 € z a s t a v u j e.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.

III. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.03.2014 sa žalobca domáhal, aby súd určil povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 98.081,27 eur s príslušenstvom titulom nevyplatenia odstupného. V podaní doručenom súdu dňa 21.11.2014 a na pojednávaní dňa 26.11.2014 žalobca vzal žalobu späť v časti sumy 1.115,17 eur a upravil požadované príslušenstvo z dôvodu výpočtu odstupného z priemeru provízií získaných za posledných 5 rokov (9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 96.966,10 eur od 31.05.2011 do zaplatenia).

2. Žalobu odôvodnil tým, že voči žalovanému má pohľadávku z uplatneného práva na odstupné listom zo dňa 21.04.2011 pri skončení Zmluvy o obchodnom zastúpení Orange Slovensko, a.s. v značkovej predajni žalobcu, vychádzajúc z faktúr vystavených veriteľom v období od 01.04.2006 do 27.03.2011, na odmenu (províziu) za obchody, ktoré uzavrel na základe výkonu obchodného zastúpenia v prospech žalovaného. Žalobca nepostúpil práva z tejto zmluvy na tretie osoby a preto mu právo na odstupné uplatnené podľa ust. § 669 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka u žalovaného, z dôvodov skončenia Zmluvy o obchodnom zastúpení uzavretej dňa 27.3.2007, zostalo zachované. Medzi žalovaným ako zastúpeným, žalobcom ako obchodným zástupcom bola dňa 27.3.2007 uzavretá Zmluva o obchodnom zastúpení Orange Slovensko, a.s. v značkovej predajni obchodného zástupcu. Zmluva bola ukončená dňa 27.03.2011 uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá, keď listom zo dňa 04.02.2011 žalovaný oznámil žalobcovi nezáujem na predĺžení jej trvania. Žalobca listom označeným ako „Uplatnenie práva obchodného zástupcu na odstupné“ zo dňa 21.04.2011 uplatnil u žalovaného nárok na odstupné v sume 97.000,- eur, čo predstavuje priemernú ročnú províziu.

3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali vznik jeho nároku (splnenie zákonom vyžadovaných predpokladov), prípadne preukazovali

výšku ním uplatneného nároku. Nárok na odstupné nie je nárok, ktorý vzniká automaticky po skončení zmluvného vzťahu, ale zákon pre vznik tohto nároku predpokladá splnenie skutkových okolností, ktoré zo strany žalobcu v žalobe neboli doposiaľ preukázané (a ani tvrdené). Rovnako považoval za nedôvodný aj samotný nárok na úrok z omeškania (pre absenciu právneho základu nároku na odstupné).

4. Svedkyňa C. L. na pojednávaní dňa 23.05.2016 uviedla, že žalobca bol jej vedúci, teraz pracuje pre Orange. Fungovalo to tak, že zákazník vstúpil do predajne a buď sa sám opýtal prečo prišiel alebo sme sa ho opýtali oni. Podľa toho, z akého dôvodu zákazník do predajne prišiel mu odporúčali produkty. Niektorí vedeli presne čo chcú, niektorí potrebovali poradiť. V tom čase tých produktov nebolo až tak veľa a všetky boli dostatočne verejnosti známe a preto ľudia už dostatočne dobre vedeli o čo ide. Samozrejme zákazníci nevedeli úplne o všetkom, ale o tom, čo potrebovali mali vedomosť. Boli zo strany Orange vyškolení ako maximálne využiť potenciál zákazníka a na základe toho zákazníkom ponúkali produkty. Žalobca bol majiteľ predajne a riešil chod predajne, technické zabezpečenie predajne, administratívu s Orange a podobne. Žalobca ich neučil ako komunikovať so zákazníkmi, toto ich učil Orange. Interné školenia boli zamerané na výsledky a na čo zatlačiť pri predaji. Prebehla akcia Deň pre rodinu, ale z predajne tam nebol nikto. Žalobca komunikoval so stálymi firmami z okruhu známych, boli to cca 3-4 firmy. V období od roku 2007 do roku 2011 nebolo potrebné ešte aktívne vyvíjať činnosť voči zákazníkom, lebo zákazník prišiel na predajňu sám. V tomto období nevykonávali žiaden marketing telefonickým oslovovaním zákazníkov. Na jednotlivé typy produktov ich školil Orange cez trénerov. Pokiaľ ide o radikálne zmeny pracovných postupov Orange organizoval školenia, pri ostatných komunikovali s Orange cez internet. Osobitné druhy školenia boli zamerané na komunikáciu v predajni. Žalobca aktívne nepredával.

5. Svedok B. B. na pojednávaní dňa 27.03.2017 uviedol, že žalobca bol ich obchodný partner, u žalovaného je zamestnaný ako integrátor. Mnohé predajne majú motivačný faktor, ktorý zvyšuje zaangažovanie a nasadenie a výkon zamestnancov. Nemal vedomosť, že by v predajni pána Š. takýto motivačný prvok existoval. Plány, ktoré mali predajne OZ plniť boli prispôsobované regiónom a boli v nich zohľadňované regionálne rozdiely. Predajňa pána Š. dlhodobo podávala výkony podpriemerne pod regionálnym priemerom. Za výber pracovníkov v predajni je spoluzodpovedný aj Orange, keďže sa podieľal na výbere, avšak po čase, keď zistili, že výber nebol dostatočne dobrý, tlačili na pána Š., aby zmenil obsadenie predajne. Toto sa aj stalo. Niektorí ľudia z predajne pána Š. tam pracujú doteraz už pod novým vedením OZ. Nevedel o žiadnych špeciálnych aktivitách, ktorými by sa pán Š. snažil zvyšovať predajnosť produktov Orange. Plnenie nových aktivácií zo strany predajni pána Š. bolo súčasťou štatistík, ktoré boli dlhodobo podpriemerné. Samostatná aktívna činnosť predajne je nevyhnutná. Databázy pre účely telesales má buďsamotná predajňa svoje, alebo ich poskytuje spoločnosť Orange. Aj predajňa sa môže bez súhlasu Orange rozhodnúť urobiť telesales, a to najmä pri výmenároch, t.j. pri zákazníkoch, ktorým končí viazanosť, ktorých predajne sami pozývajú bez súhlasu Orange, avšak ak napríklad predajňa sa rozhodne urobiť SMS kampaň, tvar SMS musí byť schválená Orange. Nemal vedomosť, že by pán Š. ako obchodný zástupca telesales robil, avšak jeho predajňa to robila a aj musí robiť. Nevedel o tom, že by predajňa pána Š. vhadzovala do schránok letáky. Takúto kampaň by predajne robiť nemali, keďže toto je v kompetencií Orange. Predajňa pána Š. nevykonávala žiadne samostatné marketingové akcie na zvýšenie predaja. Aktívny predaj mohol vykonávať iba zaškolený zamestnanec. Pán Š.Y. nebol zaškolený na predaj, čiže nemohol aktívne samostatne predávať. Predajňa pána Š. neposielala žiadne reporty ohľadne trhu a podobne. Jediný report, ktorý dostával z predajne pána Š. bol model odmeňovania. Osoba pána Š. na predajni nevykonávala žiadne činnosti. Pán Š. v predajni Orange nevykonával žiadne iné súkromné aktivity. Ponuku na akýkoľvek druh akcie dáva Orange, zamestnanci predajní sú tí, ktorí majú presvedčiť zákazníka o kúpe tohto produktu a títo zamestnanci sú školení Orange. Školiaci proces prebieha tak, že sa umelo vytvoria predajné situácie. Podľa jeho vedomostí pán Š. mal aj svoju vlastnú predajňu na mobilné príslušenstvo, registračné pokladne a podobne. To, že táto predajňa je pre pána Š. prioritná súdil podľa toho, že vždy keď ho potreboval, tam ho našiel. Písomnou formou nedával nikdy pánovi Š. upozornenie, že nemá dobré výsledky. Hodnotenia, ktoré vystavoval nemali so samotným predajom spoločné, pretože za predaj boli hodnotení predajcovia ako takí. Jeho tvrdenie, že plnenie plánu zo strany žalobcu bolo dlhodobo podpriemerné je opreté o štatistiky, ktoré sú založené v spise. Zo štatistík vyplýva, že predajňa pána Š. splnila plán nad 100 % iba dvakrát.

6. Svedok B.. G. T. na pojednávaní dňa 27.03.2017 uviedol, že pre Orange pracuje dlhodobo ako regionálny manažér so sídlom v Prievidzi a žalobcu poznal ako OZ, s ktorým spolupracovali. V prípade pána Š. bolo iba pár mesiacov, kde splnil plán na 100 % a prevažná väčšina bola takých, kde plán na

100 % nesplnil. Plán pozostáva z úspešnosti predaja. Behom obdobia 2008-2011 mal žalobca iba 3 mesiace, ktoré splnil na 100 %. Osoba obchodného zástupcu nemá dôvod nachádzať sa v predajni, keďže priamo v predajni sa nachádzajú osoby nami vyškolené, ktoré chod predajne zabezpečujú. Na pozícií regionálneho manažéra pracuje od roku 2010 a nepamätal si, že by v tomto období vyvíjala predajňa žalobcu samostatné marketingové aktivity. Obchodné miesto pána Š. je pasívne obchodné miesto, ktoré čaká na zákazníka na základe celoplošnej kampane Orange. Nemohol vylúčiť, že by predajňa v období 2007-2011 vykonávala samostatne telesales. Táto činnosť nebola v predajniach obvyklá, keďže toto nebolo potrebné, keďže prebiehala masívna kampaň celoplošná zo strany Orange. V symbolickej miere sa OZ podieľal na financovaní rovnošaty. Čo sa týka vybavenia predajne a nájmu sa riešil formou zápočtu. Čo sa týka marketingu je to výhradne celoplošná záležitosť Orange. Predajňa nemôže samostatne vykonávať marketingovú činnosť. Ak si predajňa vytlačí letáky a ich roznáša, je také niečo možné iba s ich schválením, no nemal takú vedomosť. Predajca nemohol viesť rokovanie s dodávateľskými ani odberateľskými firmami Orange. To, že zákazník si vyberie produkt Orange nie je iba zásluha samotných predajcov, ale aj zásluhou celoplošnej kampane, na základe ktorej sa zákazník rozhodne kam ide. Činnosť predajcov bola ovplyvňovaná Orange. Po vypracovaní produktu prebehne celoplošná kampaň, sú vyškolení pracovníci, ktorí komunikujú so zákazníkmi pod dozorom napríklad integrátorom. Predajňa nemala zakázané oslovovať kohokoľvek, iné osoby ako existujúcich zákazníkov. Zmluva vo svojej prílohe definuje presnú výšku odmien za všetko, čo sa na predajni predalo. Táto odmena sa vypláca aj napriek tomu, že Orange si plní svoje povinnosti podľa zmluvy, aj napriek tomu, že OZ je limitovaný v určitých veciach. Všetky výšky nákladov sú k dispozícií na dokladoch.

7. Svedkyňa A. E. na pojednávaní dňa 23.10.2017 uviedla, že žalobca je od r. 2000 jej zamestnávateľ a je vedúca predajne Telemontu. Odkedy začal p. Š. podnikať mal vytvorenú už nejakú klientelu z iných vecí, mali 2 predajne v Handlovej pár metrov od seba, jedna predajňa Telemontu, druhá Orangu. Klientela, ktorú mal žalobca v rámci Telemontu sa informovala cez p. Š. ohľadne produktov firmy Orange. Podnikatelia odmietali stáť v rade a čakať tak zdvihli telefón a opätovne si dohadovali veci s p. Š.. Handlová je banícke mesto väčšina ľudí ma iba základné a stredne vzdelanie, a teda bolo potrebné zdĺhavejšie vysvetlenie, čo ponúkajú. Keď mali zákazníci problém s telefónom, na čas, kedy bol telefón v servise, skupovali s p. Š. staré telefóny, aby im zapožičali zadarmo. Orange poskytoval náhradne telefóny za dosť vysokú zálohu, ktorú si tamojší ľudia nemohli dovoliť. A keďže nechceli, aby odišli ku konkurencii, zvolili toto riešenie. Taktiež si založili servis telefónov, a to z dôvodu, aby dochádzalo k rýchlejším vybavovaniam v súvislosti s pokazenými telefónmi. V malých mestách je žiadna anonymita a teda keď mal niekto s niečím nejaký problém aj o 10, 11 v noci alebo aj ráno o 5 sa ohlásili. Nonstop sa riešili telefóny, paušály. Napriek tomu p. Š. nebol k nikomu arogantný a snažil sa vždy pomôcť, aby udržal zákazníkov, aby firma prosperovala. Vždy keď p. Š. vo svojej firme dohadoval stretnutia s iným sortimentom, s ktorým obchodoval, vždy sa týchto zákazníkov snažil premeniť aj na zákazníkov Orangu. Organizovali rôzne akcie, darčekové pre zákazníkov Orangu. So žalobcom sú partneri a dlhodobo žijú spolu. Nebola školená Orangeom ako predajca, ale bola informovaná a vždy keď bola nejaká nejasnosť, tak sa obrátila na p. L. a iných.

8. Svedok E. L. na pojednávaní dňa 19.03.2018 uviedol, že u žalobcu bol zamestnaný ako Orange poradca, to znamená mal v náplni práce kontakt so zákazníkom. Orange bol ich obchodný partner. Handlová je malé mesto a keď ľudia potrebovali niečo ohľadne mobilných telefónov, keďže pán Š. mal predajňu s mobilnými telefónmi, išli za pánom Š.. Ak bolo treba uzavrieť voľajakú zmluvu, pán Š. ich poslal na predajňu Orangu. Na nich na predajni bolo nájsť so zákazníkom preňho uspokojivé riešenie na základe informácií, ktoré im poskytli. Keď prišlo zo strany Orangu niečo nové, bolo potrebné sa s tým oboznámiť, aby to mohli predať zákazníkom a tomuto sa venovali aj s pánom Š.. V čase, keď bol zamestnaný o žiadnych problémoch žalobcu a žalovaného nevedel. Chodili aj nespokojní zákazníci zo samotného Orangu, či neexistuje nejaký produkt, pri ktorom budú spokojní a zároveň budú platiť menej, alebo za rovnakú sumu využívať viac služieb. Potom už bolo iba na nich, či ho presvedčia, či ostane u nich alebo prejde do konkurencie. Jedna vec je, že zákazník vedel, že má viazanosť na 2 roky, avšak druhá vec je, že už nevedel s čím po tých 2 rokoch môže rátať. Dokonca informovali zákazníkov o možnosti skrátiť viazanosť. Väčšinou to bolo tak, že zákazník odišiel s vyšším mesačným poplatkom. Strašne málo ľudí prišlo s tým, že mali jasnú predstavu o tom minime čo chcú, avšak aj z tých mnoho odišlo s niečím viac. Fungovali tak najmä podnikatelia, ktorí nemajú čas vysedávať na predajni, preto doniesli pánovi Š. podklady, tieto sa zapracovali do zmluvy a keď boli zmluvy hotové podnikatelia prišli, skontrolovali a zmluvu podpísali. Každý týždeň sa všetci zamestnanci stretli kvôli tomu, čo treba zlepšiť. Jedno školenie od Orange za rok je nepostačujúce pre také množstvo informácií, s ktorými

pracovali. Preto si vytvárali školenia medzi sebou a skvalitňovali svoju činnosť. Z predajne pána Š. sa obvolávali zákazníci, ktorí už dlhšie neboli na predajni. Databázu mali vytvorenú so zákazníkmi, ktorí chodili pravidelne k nim.

9. Svedok D. N. na pojednávaní dňa 04.06.2018 uviedol, že u žalovaného pracuje ako vedúci predaja od r. 1997. Výkony predajne podrobne sledujú, aké má výsledky za sledované obdobie. V prípade neuspokojivých výsledkov robia opatrenia. V prípade objektívnych príčin je možná napr. dotácia do predajne, v prípadne subjektívnych príčin napr. vymenia zamestnancov a ak je dôvod na strane majiteľa vypovedia zmluvu o obchodnom zastúpení. Medzi rokom 2007 - 2011 je možný úbytok zákazníkov u žalobcu. Obchodný zástupca nemá zakázané, aby oslovoval ľudí, aby sa stali zákazníkmi spoločnosti Orange. Nikdy sa nestrhávalo z odmeny obchodného zástupcu, keď Orange robil skolenia a podobne. Zamestnanci pôsobiaci priamo pri predaji sú skutočne veľmi dôležitou súčasťou celého procesu, keďže prichádzajú priamo do kontaktu so zákazníkmi.

10. Svedkyňa C. L. na pojednávaní dňa 04.06.2018 uviedla, že p. E. bola družkou p. žalobcu, ktorá s firmou Orange nemala žiadnu súvislosť, pretože pracovala na osobitnej predajni, v ktorej žalobca predával mobilné telefóny. D.. E. sa žiadnym spôsobom nepodieľala na chode predajni Orange. Za jej čias p. žalobca už aktívne so zákazníkmi ako predajca nepracoval. Právnické osoby boli riešené iným spôsobom ako fyzické osoby a boli v niečom zvýhodňované. Bežne sa zákazníci neodvolávali na p. Š.. Iba v prípadoch firiem, s ktorými spolupracoval p. Š. a mali záujem o produkty Orangu, vtedy sa obracali na ňu preto, lebo p. Š. im nedokázal tieto produkty viac priblížiť. Išlo o cca 6 firiem. Ojedinele sa stalo že p. E. ich telefonicky požiadala o radu, ale mali roboty dosť so svojimi zákazníkmi a stalo sa to len výnimočne. Nemala žiadnu vedomosť o tom, že by sa klienti Orangu vybavovali p. Š. a p. E. mimo pracovnej doby. Nestretla sa s tým, že niekto chodil na predajňu len preto, že poznal p. Š.. Každý zákazník si vyžaduje špecifický prístup. Servis telefónov sa riešil tak, že ak boli nejaké reklamácie na predajni, zobrali pokazený telefón, dali ho opraviť a keď zákazník potreboval, poskytli zákazníkovi telefón od Orangu. V prípade pozáručnej oprave telefónov mal zákazník 2 možnosti, buď poslať telefón cestou Orangu do značkového zmluvného servisu alebo mohol isť cestou opravenia cez p. Š., čo bol lacnejší variant. V r. 2006 došlo k zmene, čo sa týka produktov. Začalo sa ponúkať viac produktov a paušál sa začal kúskovať na rôzne služby. Od tohto obdobia k nárastu ceny nedošlo. Avšak ak mali dokázať zákazníka presvedčiť, aby si zobral viac služieb alebo produktov ako mal dovtedy, boli za to odmeňovaní. Bol za to odmeňovaný aj obchodný zástupca. Žalobca niekedy na predajni bol a niekedy nebol. Žalobca síce chodil do predajne každý deň, avšak počas pobytu na predajni nebol aktívny voči nim. Pozáručný servis poskytovaný p. Š., prípadne ak Orangom nebola poskytnutá záruka, prispel k spokojnosti zákazníka.

11. Žalovaný vo vyjadrení z 25.10.2018 uviedol nasledovné: Žalobca v konaní predložil svoj výpočet, s odôvodnením ako dospel k uplatňovanej sume odstupného. S ohľadom na túto skutočnosť, žalovaný taktiež v konaní predložil vlastný výpočet odstupného, ktorý vychádza z článku 17 Smernice a jeho výkladu. Ich predložený výpočet žalovaného reflektuje skutočné čísla, vychádza z relevantných a reálnych podkladov, dokumentov a informácií, ktoré boli dohľadávané a zbierané z viacerých oddelení žalovaného dlhšie časové obdobie a žalovaný pri výpočte postupoval v súlade so Správou o uplatňovaní článku 17. Tvrdenia žalobcu, ktorými spochybňuje spôsob a metódu výpočtu, údaje a informácie uvádzané žalovaným a predložené podklady, z ktorých žalovaný pri výpočte vychádzal, rozporovanie dokonca aj predpisov upravujúcich výklad článku 17 zo strany žalobcu, sú nedôvodné. Pri rozhodovaní o nároku a výške odstupného je nutné, aby súd zobral do úvahy a zohľadnil špecifický charakter činnosti žalobcu ako obchodného zástupcu, nakoľko v posudzovanom prípade žalobca ako obchodný zástupca nezískaval nových zákazníkov a nerozvíjal obchody s doterajšími zákazníkmi výlučne ako výsledok svojej aktívnej činnosti (čo by mohlo, odhliadnuc od ďalšieho, odôvodňovať priznanie 100 % žalobcom požadovaného nároku na odstupné v zmysle § 669 ods. 2 ObZ) a svojej vlastnej iniciatívy zahrňujúcej vyhľadávanie potenciálnych zákazníkov, vrátane marketingovej činnosti bez aktívnej súčinnosti samotného žalovaného, ale uzatváranie obchodov žalobcom v prospech žalovaného a aj úspešnosť žalobcu ako obchodného zástupcu boli priamo ovplyvnené marketingovou činnosťou samotného žalovaného, a v neposlednom rade aj ponukou a službami žalovaného, pričom je nutné prihliadnuť na skutočnosť, že aj samotnú značkovú predajňu žalobca zriadil s materiálnou, finančnou a inou pomocou žalovaného, ktorý sa aj počas celej doby trvania zmluvného vzťahu jednak marketingovou a propagačnou činnosťou, ako aj metodickým usmerňovaním aktívne a vo vysokej miere podieľal na výkone obchodného zastúpenia žalobcu. Žalovaný bol teda osobou, ktorá sa vo významnej a vysokej

miere podieľala na výkone činnosti obchodného zastúpenia žalobcu, a z tohto dôvodu žiadame súd, aby pri posúdení nároku, resp. výšky odstupného súdom na tieto skutočnosti prihliadal a tieto zohľadnil. Výška nároku žalobcu je nespravodlivá, a to aj z dôvodu, že neexistuje provízia, ktorú žalobca skončením Zmluvy o obchodnom zastúpení ako obchodný zástupca stratil, a ktorá súčasne vyplýva z obchodov uskutočnených so zákazníkmi, ktorých žalobca pre zastúpeného získal alebo podstatne rozvinul obchod s nimi, pričom žalovaný má súčasne podstatné výhody vyplývajúce z obchodov s nimi. Priznanie nároku vo výške uplatnenej žalobcom v tomto konaní je v rozpore s korektívom ekvity, nezohľadňuje mieru účasti žalovaného na podnikaní - výkone obchodného zastúpenia žalobcu samotným žalovaným, pričom žalobca v konaní nepreukázal mieru svojej účasti na získavaní zákazníkov alebo podstatnom rozvoji obchodov s už existujúcimi zákazníkmi v takej miere, ktorá by odôvodňovala ním uplatnený nárok ako aj jeho výšku.

12. Žalobca vo vyjadrení z 20.05.2019 uviedol, že 14 rokov vykonával činnosť obchodného zástupcu pre žalovaného a zabezpečoval uzatváranie zmlúv so zákazníkmi, ktorých získaval svojou aktívnou činnosťou. Aj malá miera zapojenia sa obchodného zástupcu k získavaniu zákazníkov je dostatočná v zmysle smernice a stačí k tomu, aby boli splnené zákonné podmienky na vyplatenie odstupného. Či žalobca obdržal v priebehu zmluvného vzťahu všetky provízie alebo nie, nie je relevantné k tomu, či mu vznikol nárok na odstupné. Žalovaný mal aj po ukončení spolupráce so žalobcom výrazný finančný prospech zo zákazníkov, ktorých získal žalobca. Žalobca mal naproti tomu povinnosť mlčanlivosti, t.j. nemôže pracovať v oblasti telekomunikácií ani pre iného operátora. Za obdobie spolupráce so žalovaným žalobca stratil svoje ďalšie podnikateľské možnosti v inej oblasti, pričom k preklenutiu tejto situácie by mala pomôcť práve odstupné. Je zrejmé, že pomerne k príjmom žalovaný vynaložil omnoho nižšie náklady ako žalobca, preto poukazovanie na samotné náklady nemá opodstatnenie k zisteniu zásluhovosti na získavaní zákazníkov alebo zistení podieľania sa na výkone obchodného zastúpenia.

13. Podľa § 652 ods. 1 Obch. zák., zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len "obchody") alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.

Podľa § 669 ods. 1 Obch. zák., obchodný zástupca má v prípade skončenia zmluvy právo na odstupné, ak a) pre zastúpeného získal nových zákazníkov alebo významne rozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi a zastúpený má podstatné výhody vyplývajúce z obchodov s nimi a b) vyplatenie odstupného s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na províziu, ktorú obchodný zástupca stráca a ktorá vyplýva z obchodov uskutočnených s týmito zákazníkmi, je spravodlivé; tieto okolnosti zahŕňajú aj použitie alebo nepoužitie konkurenčnej doložky podľa § 672a.

Podľa § 669 ods. 2 Obch. zák., výška odstupného nesmie prekročiť priemernú ročnú províziu vypočítanú z priemeru provízií získaných obchodným zástupcom v priebehu posledných piatich rokov; ak zmluva trvala menej ako päť rokov, výška odstupného sa vypočíta z priemeru provízií za celé zmluvné obdobie.

Podľa § 669 ods. 3 Obch. zák., priznaním odstupného nie je dotknuté právo obchodného zástupcu na náhradu škody podľa § 668a.

Podľa § 669 ods. 4 Obch. zák., rovnako vznikne právo na odstupné aj v prípade, ak skončenie zmluvy nastane v dôsledku smrti obchodného zástupcu.

Podľa § 669 ods. 5 Obch. zák., právo obchodného zástupcu na odstupné podľa odseku 1 zanikne, ak do jedného roka od skončenia zmluvy neoznámi zastúpenému, že uplatňuje svoje práva.

14. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby a úprave príslušenstva je žalobcom uplatnený nárok na vyplatenie odstupného v sume 96.966,10 eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 96.966,10 eur od 31.05.2011 do zaplatenia po tom, čo bola ukončená Zmluva o obchodnom zastúpení uzavretá medzi žalobcom a žalovaným. (V dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby súd konanie v časti 1.115,17 eur zastavil.)

15. Čo sa týka obsahu činnosti obchodného zástupcu, tak ten by mal predovšetkým vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatváraniu určitého druhu obchodov alebo k uzavieraniu zmlúv v mene zastúpeného (samotné uzavieranie zmlúv so zákazníkmi zastúpeného však nie je nevyhnutnou súčasťou činnosti obchodného zástupcu). Z celkového charakteru úpravy obchodného zastúpenia však vyplýva, že podstatnou činnosťou obchodného zástupcu je získavanie zákazníkov v zmysle ich aktívneho vyhľadávania, nie iba prosté uzavieranie zmlúv menom zastúpeného.

16. Odstupné upravené v zmysle § 669 Obchodného zákonníka, na ktoré vzniká obchodnému zástupcovi nárok po skončení obchodného zastúpenia z dôvodov, ktoré nemožno pričítať na ťarchu obchodného zástupcu, predstavuje primeranú náhradu za províziu, ktorú by obchodný zástupca vzhľadom na výsledky svojej činnosti mohol ešte získať, pokiaľ by obchodné zastúpenie neskončilo, a určité vyrovnanie prínosu činnosti obchodného zástupcu pre postavenie zastúpeného na danom trhu a jeho zvýhodnenie. Z tohto hľadiska sú určené podmienky pre vznik práva na odstupné, ktoré musia byť splnené súčasne. Obchodný zástupca musí pre zastúpeného získať nových zákazníkov alebo významne rozvinúť obchod s doterajšími zákazníkmi a prospech z toho musí zastúpenému plynúť ešte v dobe skončenia zmluvy o obchodnom zastúpení. Súčasne musí byť odstupné posúdené ako spravodlivé, teda zodpovedajúce zásadám poctivého obchodného styku a obchodnej morálky, a to s ohľadom na všetky okolnosti doterajšieho vzťahu obchodného zastúpenia. V rámci toho je potrebné vziať do úvahy, či obsahom zmluvy bola alebo nebola konkurenčná doložka upravená v § 672a Obchodného zákonníka.

17. Pri posúdení vzniku nároku obchodného zástupcu na vyplatenie odstupného je potrebné vychádzať najmä zo zmyslu a účelu odstupného; týmto je predovšetkým riešenie situácie, kedy zmluva o obchodnom zastúpení zanikla, ale zastúpený zostáva v obchodnom vzťahu so zákazníkmi získanými zástupcom (t.j. má z obchodov, ktoré s nimi uzavrel, stále výhody), pričom uzatvorenie obchodov s týmito zákazníkmi by v prípade pokračovania zmluvného vzťahu obchodného zástupcu so zastúpeným prinieslo obchodnému zástupcovi ďalšie provízie. Inštitút odstupného tak má v tomto prípade predovšetkým predísť účelovému ukončovaniu zmlúv o obchodnom zastúpení zo strany zastúpených, ktoré by znevýhodnilo obchodného zástupcu a naopak zvýhodnilo zastúpeného oproti stavu, ktorý by nastal, keby zmluvný vzťah pokračoval. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že aspekt spravodlivosti, kedy je nutné zohľadniť taktiež províziu, ktorú obchodný zástupca stráca, nemožno vykladať tak, že sa zohľadňujú provízie z obchodov, ktoré by obchodný zástupca uzavrel až v budúcnosti v prípade ďalšieho trvania vzťahu obchodného zastúpenia. „Provízia, ktorú obchodný zástupca stráca“ je síce provízia, ktorá by bola obchodnému zástupcovi vyplatená v budúcnosti, avšak za obchody, ktoré uzavrel (alebo získal) za dobu trvania zmluvy o obchodnom zastúpení.

18. Ako je zrejmé, nie každý zmluvný vzťah obchodného zastúpenia zakladá obchodnému zástupcovi po jeho skončení za zákonom stanovených predpokladov nárok na odstupné. Nárok obchodného zástupcu na odstupné nemusí byť daný predovšetkým v prípade, kedy je obchodnému zástupcovi provízia vyplácaná jednorazovo, a nie v závislosti na dĺžke trvania sprostredkovaných obchodných vzťahov, resp. tiež v prípade, že obchodnému zástupcovi síce vzniká nárok na províziu v závislosti na dĺžke trvania sprostredkovaných obchodných vzťahov, ale obchodnému zástupcovi bola plná výška provízie vyplatená. V prejednávanom prípade, tak ako na to poukazuje aj samotný žalovaný, žalobcovi už boli vyplatené všetky provízie za ním uzatvorené obchody, a to aj za obchody, ktoré majú svoje plnenie v budúcnosti a teda všetky budúce zisky žalovaného z prípadných obchodov, ktoré získal (uzavrel) žalobca, už boli vyplatené v dohodnutej provízii. Ukončením zmluvy o obchodnom zastúpení (uzavretej na dobu určitú) tak žalobca nestráca žiadnu z provízií za už uskutočnené obchody, ale možnosť uzatvárať obchody do budúcna. Samotné ukončenie zmluvy nemôže byť pre žalobcu prekvapivé, keďže zmluva bola uzavretá na dobu určitú a nie na dobu neurčitú, a tak s možnosťou jej nepredĺženia musel do budúcna počítať.

19. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že odstupné obchodného zástupcu nemožno chápať ako akýsi benefit automaticky plynúci z tohto vzťahu, kedy obchodný zástupca môže po ukončení zmluvného vzťahu očakávať zisk v podobe odstupného nad rozsah svojich odmien dohodnutých v zmluve o obchodnom zastúpení. Ako je uvedené vyššie, zmyslom a účelom inštitútu odstupného je ochrana obchodných zástupcov pred účelovým ukončovaním zmlúv, ktoré by ich mohlo finančne poškodiť tým, že im nebudú vyplatené provízie za už vykonanú prácu, hoci by im tieto v prípade ďalšieho trvania

zmluvného vzťahu vyplatené boli. S vedomím práve tohto zmyslu a účelu bol preto žalobcom uplatnený nárok na odstupné posúdený ako nedôvodný.

20. Obdobne upravuje podmienky vzniku nároku na vyplatenie odstupného (odškodnenie) taktiež Smernica Rady 86/653/EHS o koordinácii právnej úpravy členských štátov týkajúca sa nezávislých obchodných zástupcov; úprava odstupného v Obchodnom zákonníku z tejto smernice napokon vychádza. Preto v tomto smere stojí za zmienku Stanovisko generálneho advokáta M. Poiarese Madura, prednesené dňa 25. októbra 2005 vo veci C-465/04, kde v bodoch 14. až 19. uviedol: „Odškodnenie stanovené v čl. 17 ods. 2 smernice má veľmi zvláštnu a mnohostrannú povahu, pokiaľ ide o ciele, ktoré sleduje a inštitúty ktoré mu predchádzali je treba hľadať v režime zavedenom v priebehu 50. rokov v článku 89b nemeckého obchodného zákonníku [Handelsgesetzbuch (HGB)]. Tento zvláštny režim odškodnenia je pojatý ako riešenie problému vyplývajúceho zo zániku zmluvy o zastúpení. Keďže totiž zastúpený zostáva po zániku zmluvy o zastúpení v obchodnom vzťahu so zákazníkmi, ktorých mu obchodný zástupca priviedol, má prospech z pridaných hodnôt plynúcich prinajmenšom čiastočne z činnosti vykonávanej obchodným zástupcom po dobu trvania zmluvy a ktorých privedenie by malo v rámci zmluvy bez ďalšieho za následok, že by obchodnému zástupcovi bola naďalej vyplácaná provízia. V tejto súvislosti zákonodarca Spoločenstva v čl. 17 ods. 2 smernice stanovil, že obchodný zástupca má nárok na odškodnenie, ak sú splnené tri podmienky. Po prvé je potrebné, aby priviedol nových zákazníkov alebo podstatne zvýšil objem obchodov s existujúcimi zákazníkmi. Po druhé je potrebné, aby zastúpený mal aj po zániku zmluvy o zastúpení naďalej podstatné výhody z obchodu s týmito zákazníkmi. Táto podmienka sa logicky uplatní len vtedy, pokiaľ už po ukončení zmluvy neexistuje povinnosť zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu. Nakoniec je taktiež potrebné, aby nenastala žiadna z okolností vylučujúcich nárok obchodného zástupcu na odškodnenie na základe článku 18 smernice. Toto odškodnenie, ktoré môže byť priliehavo nazvané odškodnením za zákazníkov, má, ak ho posudzujeme z hľadiska obchodného zástupcu, povahu odmeny, ktorá naďalej existuje vďaka získaniu zákazníkov obchodným zástupcom alebo zvýšenie objemu obchodu s týmito zákazníkmi obchodným zástupcom. Posudzované z hľadiska zastúpeného, odškodnenie za zákazníkov okrem toho umožňuje zabrániť situácii bezdôvodného obohatenia. V prípade neexistencie povinnosti odškodnenia po ukončení zmluvy by zastúpený mohol - bez toho aby musel obchodnému zástupcovi poskytnúť akékoľvek protiplnenie - mať prospech z pridaných hodnôt, ku ktorým obchodný zástupca svojou činnosťou určitým spôsobom prispel. Výhody pre zastúpeného totiž nie sú výlučne spojené s obchodmi uzavretými medzi zastúpeným a týmito zákazníkmi pred ukončením zmluvy. Môžu pokračovať po ukončení zmluvy, pokiaľ naďalej dochádza k týmto obchodom. Rovnako tak k odmene obchodného zástupcu platením provízií nedochádza v jednom okamihu, ktorý by sa zhodoval s okamihom, kedy obchodný zástupca priviedol zákazníka alebo keď s ním uzavrel obchod a nespočíva rovnako v platení celkovej čiastky. Naopak jedná sa o odmenu, ktorá je platená v priebehu času prostredníctvom provízií platených vtedy, ak dôjde k obchodu medzi zastúpeným a zákazníkom. Zmluvný rámec tejto povahy zvyšuje nebezpečenstvo, že dôjde k bezdôvodnému obohateniu zastúpeného po ukončení zmluvy, a odôvodňuje teda pravidlo uvedené v čl. 17 ods. 2 smernice. Je rovnako zrejmé, že odškodnenie upravené v čl. 17 ods. 2 smernice tak bráni rovnako nebezpečenstvu oportunistického chovania v okamihu ukončenia zmluvy zastúpeným, ku ktorému by mal zastúpený podnet v prípade neexistencie takej právnej úpravy.“

21. V danom prípade nebol nárok na vyplatenie provízie upravený spôsobom jej postupného vyplácania počas trvania zmluvného vzťahu medzi zastúpeným a zákazníkom, ale bola vyplatená jednorazovo po uzavretí príslušnej zmluvy. Žalobca by mal nárok na odstupné iba v takom prípade, ak by mu po ukončení zmluvy o obchodnom zastúpení mala byť vyplácaná provízia z už privedených zákazníkov. Keďže však žalobcovi bola provízia za získaných zákazníkov vyplácaná po uzavretí obchodu v plnej výške, nemá právo na odstupné, keďže ukončením zmluvy neprichádza o žiadnu províziu, ktorá by mu mala byť z už uzavretých obchodov vyplácaná v budúcnosti.

22. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, a to či už zo svedeckých výpovedí ako aj listinných dôkazov vyplýva, že predmetný zmluvný vzťah založený medzi sporovými stranami zmluvou o obchodnom zastúpení, nebol typickým prípadom obchodného zastúpenia, kedy obchodný zástupca získava nových zákazníkov a rozvíja obchod s existujúcimi zákazníkmi výhradne len svojou vlastnou činnosťou a iniciatívou, ale uzatváranie obchodov žalobcom v prospech žalovaného a aj úspešnosť samotného žalobcu ako obchodného zástupcu boli vo veľmi výraznej miere ovplyvnené marketingovou, a najmä reklamnou činnosťou samotného žalovaného. Za dôležitú súd považuje aj skutočnosť, že žalovaný počas celej doby trvania zmluvného vzťahu marketingovo, propagačne, metodickým

usmerňovaním ako aj realizovaním školení pre zamestnancov žalobcu výraznou mierou prispieval k uzatváraniu obchodov so zákazníkmi a tým aj k úspešnosti žalobcu ako obchodného zástupcu. Vyššie uvedená skutočnosti týkajúce sa výrazného podielu žalovaného ako zastúpeného na činnosti a úspešnosti žalobcu ako jeho obchodného zástupcu predstavuje veľmi dôležitú okolnosť súvisiacu so vznikom prípadného nároku žalobcu na odstupné z pohľadu zákonného kritéria spravodlivosti, resp. súvisiacu s výškou prípadného odstupného.

23. Súd si dovolí konštatovať, že je všeobecne známou skutočnosťou, že rozhodovanie zákazníka pre výber konkrétneho mobilného operátora je výraznou mierou ovplyvňované masívnou reklamnou kampaňou (výrazne zvýšenou v predvianočnom období) zameranou na propagáciu konkrétneho ponúkaného produktu (rozsah poskytovaných služieb za predplatený paušál, výška zľavy z ceny mobilného telefónu pri viazanosti a určitej výške paušálu, značka a parametre mobilného telefónu ponúkaného pri danom paušále, rozsah ďalších doplnkových služieb k danému paušálu, výška prípadných zmluvných pokút a pod.). Túto si stanovuje samotný mobilný operátor, pričom obchodný zástupca do nej nezasahuje, možno iba v nepatrnej miere v rámci svojho regiónu. Aktivity, ktoré počas trvania obchodného zastúpenia vyvíjal žalobca však museli byť s vedomím a súhlasom žalovaného a neboli takého charakteru a rozsahu, že by viedli k masívnejšiemu získavaniu nových zákazníkov alebo výraznému rozvíjaniu obchodov s doterajšími zákazníkmi. Získavanie zákazníkov a rozvíjanie obchodov s nimi nebolo len v prospech zastúpeného, ale samozrejme aj v prospech samotného žalobcu, nakoľko mal nárok na viac provízií a zároveň mu boli poskytované aj zvláštne odmeny a benefity v závislosti od počtu obchodov.

24. V súvislosti s otázkou spravodlivosti zaplatiť odstupné, tak ako aj samotný žalovaný, tak aj súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, nakoľko sú vzhľadom na totožnú právnu úpravu použiteľné aj v SR.

25. „Vznik práva obchodního zástupce na odškodnění podle § 669 obch. zák. je podmíněn současným splněním dvou předpokladů, totiž jednak že obchodní zástupce zastoupenému získal nové zákazníky nebo rozvinul významně obchod s dosavadními zákazníky a zastoupený má dosud podstatné výhody vyplývající z obchodů s nimi, jednak že placení tohoto odškodnění je spravedlivé, jsou-li vzaty v úvahu všechny okolnosti, zejména provize, kterou obchodní zástupce ztrácí a která vyplývá z obchodů uskutečněných s těmito zákazníky, a skutečnost, zda byla sjednána konkurenční doložka. První z uvedených předpokladů pak není splněn již tím, že byl rozvinut významně obchod zastoupeného v důsledku činnosti obchodního zástupce, takže jeho práce pro zastoupeného byla přínosná; k jeho naplnění je též třeba, aby zastoupený měl i po ukončení vztahu obchodního zastoupení výhody vyplývající z obchodů se zákazníky, jež obchodní zástupce získal nebo s nimiž významně rozvinul obchod. Druhým z předpokladů je, že placení odškodnění je vzhledem ke zvláštním okolnostem konkrétního případu spravedlivé. Jako zvláště významné hledisko pro uplatnění korektivu ekvity zákon zdůrazňuje provizi, kterou obchodní zástupce ztrácí a která vyplývá z obchodů uskutečněných se zákazníky, které získal nebo s nimiž významně rozvinul obchod. Tato provize nemusí být nutně identická s provizí, která byla obchodnímu zástupci vyplacena. Úvahu o důvodech k použití korektivu ekvity přitom nelze redukovat toliko na vyhodnocení výše provize a skutečnosti, zda byla sjednána konkurenční doložka; zákon již pro účely posouzení vzniku nároku na odškodnění ukládá hodnotit všechny okolnosti případu, které mají vzhledem ke své povaze význam při posouzení, zda je placení odškodnění spravedlivé.“ (rozsudok sp. zn. 32 Cdo 3359/2011 zo dňa 26.10.2011) 26. „Ve své ustálené rozhodovací praxi dovolací soud opakovaně k tomuto ustanovení uvádí, že vznik práva obchodního zástupce na odškodnění v případě ukončení smlouvy o obchodním zastoupení je podmíněn současným splněním dvou předpokladů; jednak že obchodní zástupce zastoupenému získal nové zákazníky nebo rozvinul významně obchod s dosavadními zákazníky a zastoupený má dosud podstatné výhody vyplývající z obchodů s nimi, jednak že placení tohoto odškodnění je spravedlivé, jsou-li vzaty v úvahu všechny okolnosti, zejména provize, kterou obchodní zástupce ztrácí a která vyplývá z obchodů uskutečněných s těmito zákazníky, a skutečnost, zda byla sjednána konkurenční doložka. První z uvedených předpokladů není splněn již tím, že byl rozvinut významně obchod v důsledku činnosti obchodního zástupce, k jeho naplnění je též třeba, aby zastoupený měl i po ukončení vztahu obchodního zastoupení výhody vyplývající z obchodů se zákazníky, jež obchodní zástupce získal nebo s nimiž významně rozvinul obchod. Druhým z předpokladů je, že placení odškodnění

je vzhledem ke zvláštním okolnostem konkrétního případu spravedlivé. Úvahu o důvodech k použití korektivu ekvity nelze redukovat toliko na vyhodnocení výše provize a skutečnosti, zda byla sjednána konkurenční doložka (k tomu srov. např. rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 26. října 2011, sp. zn. 32 Cdo 3359/2011). Odvolací soud (a stejně tak soud prvního stupně, na jehož odůvodnění odvolací soud v této části odkazuje) však v projednávané věci při zkoumání naplnění druhého z předpokladů vzniku práva obchodní zástupkyně na odškodnění - tedy naplnění podmínky dle § 669 odst. 1 písm. b) obch. zák. - neposuzoval, zda obchodní zástupkyně v případě ukončení předmětných smluv o obchodním zastoupení ztratila nějaké provize (které vyplývají z obchodů uskutečněných se zákazníky, které obchodní zástupkyně získala nebo s nimiž významně rozvinula obchod); což ovšem předpokládá, že by je jinak z již uskutečněných obchodů dostávala (k tomu srov. rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 26. října 2011, sp. zn. 32 Cdo 3359/2011 či rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 27. října 2015, sp. zn. 23 Cdo 1531/2015). Soud prvního stupně ve svém odůvodnění sice správně odkazuje na rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 17. prosince 2013, sp. zn. 32 Cdo 534/2012, jeho závěry však nepřebírá zcela důsledně. V tomto rozhodnutí dovolací soud upozorňuje též na to, že za zvláště významné hledisko pro uplatnění korektivu ekvity dle § 669 odst. 1 písm. b) obch. zák. zákon zdůrazňuje provizi, kterou obchodní zástupce ztrácí a která vyplývá z obchodů uskutečněných se zákazníky, které získal nebo s nimiž významně rozvinul obchod. Tato provize nemusí být nutně identická s provizí, která byla obchodnímu zástupci vyplacena. Posouzení této skutečnosti nelze pominout, má-li být hodnoceno, zda jsou naplněna kritéria § 669 odst. 1 písm. b) obch. zák.“ (rozsudok sp. zn. 23 Cdo 4957/2015 zo dňa 25.2.2016) 27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.