Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-35Cb/32/2019

Uznesenie

Okresný súd Košice II v právnej veci žalobcu: EEI s.r.o., so sídlom v Bratislave - Staré Mesto, Laurinská 18, IČO: 35871113, zastúpený Advokátskou kanceláriou TaylorWessing e/n/w/c advokáti s.r.o., so sídlom v Bratislave - Staré Mesto, Panenská 6, proti žalovanému: Mesto Košice, so sídlom v Košiciach - mestská časť Západ Trieda SNP 48A, IČO: 00691135, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

rozhodol:

I. Prikazuje žalovanému poskytovať žalobcovi súčinnosť pri prevádzkovaní verejných platených parkovísk a výbere parkovného na území mesta Košice v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 30.07.2012 č. 2012001646 v znení jej neskorších dodatkov, a to do času skončenia uvedenej nájomnej zmluvy alebo do právoplatnosti prípadného súdneho rozhodnutia, ktoré by konštatovalo neplatnosť nájomnej zmluvy.

II. Prikazuje žalovanému zdržať sa konania, ktoré by žalobcovi znemožnilo alebo sťažilo plnenie zmluvných povinností a uplatňovanie práv podľa nájomnej zmluvy zo dňa 30.07.2012 č. 2012001646 v znení jej neskorších dodatkov, a to najmä ktoré by žalobcovi zabránili alebo sťažili prevádzkovanie verejných platených parkovísk a výber parkovného na území mesta Košice žalobcom a ohrozili základný ekonomický model fungovania parkovacieho systému v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 30.07.2012 v znení jej neskorších dodatkov, a to do času skončenia trvania uvedenej nájomnej zmluvy alebo do právoplatnosti prípadného súdneho rozhodnutia, ktoré by konštatovalo neplatnosť nájomnej zmluvy.

III. Ukladá žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek obmedzovania výkonu nájomných práv žalobcu podľa nájomnej zmluvy zo dňa 30.07.2012 č. 2012001646 v znení jej neskorších dodatkov uzavretej medzi žalobcom a žalovaným.

IV. Ukladá žalovanému povinnosť zdržať sa dispozície s majetkom žalobcu, ktorý preinvestoval podľa čl. X a čl. XI nájomnej zmluvy zo dňa 30.07.2012 č. 2012001646 v znení jej neskorších dodatkov uzavretej medzi žalobcom a žalovaným.

V. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti z a m i e t a.

VI. P o u č u j e žalovaného o možnosti podať voči žalobcovi žalobu o navrátenie do pôvodného stavu alebo o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

VII. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 14.09.2018 sa žalobca domáhal, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým prikáže žalovanému:

- poskytovať žalobcovi súčinnosť pri prevádzkovaní verejných platených parkovísk a výbere parkovného na území mesta Košice v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 30.07.2012 v znení jej neskorších dodatkov, a to do času skončenia uvedenej nájomnej zmluvy alebo do právoplatnosti prípadného súdneho rozhodnutia, ktoré by konštatovalo neplatnosť nájomnej zmluvy, a

- zdržať sa konania, ktoré by žalobcovi znemožnilo alebo sťažilo plnenie zmluvných povinností a uplatňovanie práv podľa nájomnej zmluvy zo dňa 30.07.2012 v znení jej neskorších dodatkov, a to najmä ktoré by žalobcovi zabránili alebo sťažili prevádzkovanie verejných platených parkovísk a výber parkovného na území mesta Košice žalobcom a ohrozili základný ekonomický model fungovania parkovacieho systému v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 30.07.2012 v znení jej neskorších dodatkov, a to do času skončenia trvania uvedenej nájomnej zmluvy alebo do právoplatnosti prípadného súdneho rozhodnutia, ktoré by konštatovalo neplatnosť nájomnej zmluvy.

2. Podaním doručeným súdu dňa 28.09.2018 žalobca zmenil podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že petit rozšíril o povinnosť žalovaného zdržať sa akéhokoľvek obmedzovania výkonu nájomných práv žalobcu podľa nájomnej zmluvy zo dňa 30.07.2012 č. 2012001646 v znení jej neskorších dodatkov uzavretej medzi žalobcom a žalovaným; a povinnosť žalovaného zdržať sa dispozície s majetkom žalobcu, ktorý preinvestoval podľa čl. X a čl. XI nájomnej zmluvy zo dňa 30.07.2012 č. 2012001646 v znení jej neskorších dodatkov uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Petit žalobca rozšíril aj o výrok, ktorým žiadal, aby mu súd uložil povinnosť podať žalobu o určenie platnosti nájomnej zmluvy v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.

3. Podľa ust. § 139 CSP, žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

4. Podľa ust. § 141 CSP, ak zmena žaloby nastala pred jej doručením žalovanému, koná súd o zmenenej žalobe bez rozhodovania o pripustení zmeny žaloby okrem prípadu, keď súd rozhoduje podľa § 143 ods. 2.

5. Vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko zmena žaloby nastala pred jej doručením žalovanému, rozhodoval súd o zmenenej žalobe bez rozhodovania o pripustení jej zmeny.

6. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že medzi stranami bola dňa 30.7.2012 uzatvorená nájomná zmluva, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal prenajímať žalobcovi nehnuteľnosti za účelom prevádzkovania verejných platených parkovísk na území mesta Košice a žalobca sa zaviazal za prenájom platiť žalovanému dohodnuté nájomné. V zmysle čl. IV zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, na 10 rokov, t. j. do konca júla r. 2022. Počas trvania nájomnej zmluvy žalobca vybudoval na prenajatých nehnuteľnostiach zariadenia slúžiace na zabezpečenie prevádzky parkovacích služieb a do vybudovania vložil finančné investície spolu cca vo výške 2,3 mil. EUR. Túto investíciu žalobca uskutočnil, nakoľko mal za to, že v zmysle nájomnej zmluvy bude nájom trvať do r. 2022. Výzvou zo dňa 23.07.2018 žalovaný vyzval žalobcu na odovzdanie parkovacieho systému z dôvodu údajnej neplatnosti nájomnej zmluvy, konštatovanej analýzou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Dňa 21.08.2018 bola žalobcovi doručená ďalšia výzva, v ktorej žalovaný uviedol, že o finančnom vyrovnaní za odovzdaný parkovací systém bude so žalobcom rokovať až následne, po jeho odovzdaní. Žalovaný na svojej internetovej stránke a úradnej tabuli zverejnil návrh nového VZN č. 157, na základe ktorého už žalobca nebude oprávnený prevádzkovať na prenajatých nehnuteľnostiach parkoviská a vyberať parkovné čím podľa názoru žalobcu žalovaný z pozície mesta mocensky a cielene zasiahol do súkromnoprávneho vzťahu, aby donútil žalovaného k odovzdaniu parkovacieho systému bez akéhokoľvek finančného vyrovnania. Žalovaný sa neplatnosti nájomnej zmluvy nedomáha súdnou cestou, ale opiera sa výlučne o závery analýzy univerzity. Žalobca sa domnieva, že hlavným dôvodom pre spochybňovanie platnosti nájomnej zmluvy boli politické dôvody na strane štatutárneho orgánu žalovaného spočívajúce v blížiacom sa termíne komunálnych volieb. Dňa 17.9.2018 mestské zastupiteľstvo schválilo návrh nového VZN č. 157. Prijatím VZN č. 157 žalobca nemôže viac plniť uzatvorenú nájomnú zmluvu. Podľa názoru žalobcu bezprostredne ohrozil hodnotu investícií, ktoré žalobca realizoval do predmetných nehnuteľností, nerešpektuje zmluvne dohodnutý spôsob riešenia sporov medzi stranami a zneužíva svoje verejnoprávne postavenie na riešenie súkromnoprávnych sporov.

7. Okresný súd Bratislava I uznesením, č.k. 26Cb/68/2018-187, zo dňa nariadil neodkladné opatrenie tak, že: Súd prikazuje žalovanému poskytovať žalobcovi súčinnosť pri prevádzkovaní verejných platených parkovísk a výbere parkovného na území mesta Košice v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 30.7.2012 č. 2012001646 v znení jej neskorších dodatkov, a to do času skončenia uvedenej nájomnej zmluvy alebo do právoplatnosti prípadného súdneho rozhodnutia, ktoré by konštatovalo neplatnosť nájomnej zmluvy. Súd prikazuje žalovanému zdržať sa konania, ktoré by žalobcovi znemožnilo alebo sťažilo plnenie zmluvných povinností a uplatňovanie práv podľa nájomnej zmluvy zo dňa 30.07.2012 č. 2012001646 v znení jej neskorších dodatkov, a to najmä ktoré by žalobcovi zabránili alebo sťažili prevádzkovanie verejných platených parkovísk a výber parkovného na území mesta Košice žalobcom a ohrozili základný ekonomický model fungovania parkovacieho systému v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 30.7.2012 v znení jej neskorších dodatkov, a to do času skončenia trvania uvedenej nájomnej zmluvy alebo do právoplatnosti prípadného súdneho rozhodnutia, ktoré by konštatovalo neplatnosť nájomnej zmluvy. Súd ukladá žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek obmedzovania výkonu nájomných práv žalobcu podľa nájomnej zmluvy zo dňa 30.7.2012 č. 2012001646 v znení jej neskorších dodatkov uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Súd ukladá žalovanému povinnosť zdržať sa dispozície s majetkom žalobcu, ktorý preinvestoval podľa čl. X a čl. XI nájomnej zmluvy zo dňa 30.7.2012 č. 2012001646 v znení jej neskorších dodatkov uzavretej medzi žalobcom a žalovaným." Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, žalovaného poučil o možnosti podať voči žalobcovi žalobu o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy zo dňa 30.7.2012, č. 2012001646. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1, písm. b), d), f), g), h) C.s.p. Žalovaný namietal miestnu príslušnosť Okresného súdu Bratislava I v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že z právnej analýzy Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach zo dňa 14. 6. 2018 vyplýva záver o pravdepodobnej neplatnosti nájomnej zmluvy. V prípade nájomnej zmluvy ide o konanie, ktorým explicitne došlo k porušeniu verejnoprávneho predpisu, teda ide o konanie v rozpore so zákonom. Takýto nedostatok nemožno preklenúť ani preferenciou výkladu podporujúcim platnosť zmluvy. Navyše pred výkladom preferujúcim platnosť zmluvy má vo vzťahu k majetkovoprávnym úkonom obce ako verejnoprávnej korporácie prednosť princíp prevažujúceho verejného záujmu. Spôsob úpravy parkovania a jeho regulácie je nepochybne otázkou verejného záujmu. Na základe vyššie uvedeného teda možno podľa názoru žalovaného dospieť k právnemu záveru o neplatnosti nájomnej zmluvy. Podľa názoru žalovaného neboli splnené základné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces - majúc na zreteli zjavne nedostatočné odôvodnenie napadaného rozhodnutia (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). V súčasnosti platné VZN č. 157 jednoznačne deklaruje žalovaného ako jediného prevádzkovateľa najneskôr od 1.1.2019 (§ 11b ods. 5 VZN č. 157), neodkladné opatrenie je v zjavnom rozpore s platným všeobecne záväzným predpisom. Pritom súd prvej inštancie musel mať o tomto vedomosť pri posudzovaní žalobcovho návrhu, keďže sám žalobca v doplnení návrhu potvrdil súdu schválenie ostatnej zmeny VZN č. 157. To však nezabránilo súdu návrhu žalobcu vyhovieť, pričom v odôvodnení sa (opäť) uvedeným evidentným rozporom vôbec nezaoberal, hoci z hľadiska právneho posúdenia stavu veci ide o jednu z najpodstatnejších vecí. Tým je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. V odvolaní taktiež poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie v III. výroku napadnutého rozhodnutia poučil žalovaného o možnosti podať voči žalobcovi žalobu o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy. Podľa názoru žalovaného v prípade podania žaloby o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy by mohlo v konečnom dôsledku privodiť jeho neúspech z procesných dôvodov (nedostatok naliehavého právneho záujmu). Žalovaný vôbec nespochybňuje skutočnosť, že žalobca realizoval investície do parkovacieho systému a je si plne vedomý, že pri vysporadúvaní vzájomných nárokov (v prípade neplatnosti nájomnej zmluvy) sa tieto investície bude musieť prihliadať (v súlade s platnými občianskoprávnymi resp. obchodnoprávnymi predpismi). Žalovaný dospel k záveru o prevažujúcej pravdepodobnosti neplatnosti nájomnej zmluvy, bol aj z hľadiska nutnosti prihliadať na verejný záujem povinný realizovať kroky smerujúce k prevzatiu parkovacieho systému. Neplatnosť zmluvy zo zákona je objektívna skutočnosť (nezávislá od vôle a konania strán) a prípadné súdne rozhodnutie ten právny stav len deklaruje (a nekonštituuje). Preto je nesprávny pohľad žalobcu, že žalovaný svojvoľne bez rozhodnutia súdu mu chce zobrať „jeho“ parkovací systém bez ďalšej potreby usporiadania vzťahov. Keďže však ide o mimoriadnu ekonomicky náročnú záležitosť, ktorej riešenie (navyše bez garancie úspešného výsledku) môže potrvať aj desiatky týždňov, žalovaný ponúkol racionálny spôsob aspoň čiastočného usporiadania vzťahov, ktorý by vyriešil praktickú stránku veci (prenechanie prevádzkovania parkovacieho systému žalovanému) a zároveň ktorý by ekonomicko-právne otázky ponechal na vzájomnú dohodu strán, príp. na rozhodnutie súdu. Žalovaný mal za to, že:

a) neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia - najmä tým, že žalobca vôbec neosvedčil možný vznik škody (nepreukázal žiadne relevantné dôkazy preukazujúce aspoň možný potenciálny vznik škody v budúcnosti), čo však súdu nebránilo poňať do záväznej časti výroku napádaného rozhodnutie aj odkaz na „základný ekonomický model fungovania parkovacieho systému“,

b) súd prvej inštancie vôbec neskúmal právnu stránku veci, jednak čo sa týka samotnej nájomnej zmluvy (či sa jej uzatvorenie aspoň javí byť v súlade s právnymi predpismi) a už vôbec neskúmal potenciálny hroziaci rozpor medzi nariadeným neodkladným opatrením a aktuálne platným VZN č. 157 (s účinnosťou od 15. 10. 2018),

c) súd prvej inštancie nesprávne poučil žalovaného.

9. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby podľa § 388 CSP napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta a súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

10. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 27.11.2018 v ktorom uviedol, že žalovaný sa postupnými krokmi snaží získať celý parkovací systém žalobcu a preto je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava I daná. Posúdenie platnosti, či neplatnosti Nájomnej zmluvy bude predmetom konania vo veci samej. Uzavretie Nájomnej zmluvy nebolo v rozpore so zákonom, nakoľko zákon len dával obci možnosť vydať VZN, ktorým by ustanovila úseky miestnych komunikácii na dočasné parkovanie. Ak obec chcela uzatvoriť s druhým subjektom zmluvu na prenájom pozemkov za účelom prevádzkovania parkovacieho systému, má za to, že jej v tom nebránilo žiadne zákonne ustanovenie. Poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 25. mája 2000, v ktorom posudzoval VZN mesta Trnava, pričom v odôvodnení uvádza: „Ak chce obec s miestnymi komunikáciami, ktoré sú jej majetkom podnikať, tak musí vo vzťahoch súvisiacich s podnikaním vystupovať ako subjekt súkromného práva a nemôže stanovovať zmluvné podmienky vlastného podnikania ako subjekt verejnej moci v podobe normatívneho právneho aktu, ktorým všeobecne záväzné nariadenie nesporne je.“ Žalobca si v danom konaní nenárokuje ušlý zisk. Žalobca sa domáha ochrany v tom zmysle, aby žalovaný aj naďalej dodržiaval Nájomnú zmluvu, tak ako sa zaviazal pri jej podpise resp. pri podpise jej dodatkov. Nakoľko si žalobca v predmetnom konaní ušlý zisk neuplatňuje, logicky ho ani nepreukazuje - žalobca osvedčil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným na základe Nájomnej zmluvy a skutočnosť, že žalovaný prijatím nového VZN č. 157 zasahuje do tohto vzťahu z mocenskej pozície subjektu verejnej správy za účelom prevzatia prevádzkovania parkovacieho systému. Má za to, že je zrejmé, že žalobcovi v prípade, ak nebude môcť ďalej prevádzkovať parkovacie systémy ušlý zisk zákonite vznikne, keďže už nebude mať príjem z výberu parkovného. Rovnako nie je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, nakoľko súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia dokazovanie nevykonáva. Súd vydaním Uznesenia zakazuje žalovanému zneužívať právo a kompetencie vo svoj prospech, zakazuje mu mocensky riešiť konfliktné situácie so svojimi partnermi v súkromnoprávnych vzťahoch prostredníctvom všeobecne záväzných nariadení. Vzťah žalobcu a žalovaného je (tak ako to uviedol Ústavný súd SR) súkromnoprávnym vzťahom, kde majú obaja rovnaké postavenie a nie postavenie nadriadeného a podriadeného, a preto akékoľvek spory medzi nimi nie je možné riešiť vydaním všeobecne záväzného nariadenia, ale len štandardnými súkromnoprávnymi prostriedkami ochrany uvedenými v právnych predpisoch, napr. súdnym konaním. Žalovaný prijatím nového VZN č. 157 zasahuje do svojho súkromnoprávneho vzťahu z mocenskej pozície subjektu verejnej správy za účelom prevzatia prevádzkovania parkovacieho systému. Podľa názoru žalobcu si tento právny vzťah vyžaduje bezodkladnú úpravu alebo, ak je daná obava z ohrozenia exekúcie uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

11. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 17.12.2018, v ktorom opätovne namietal miestu príslušnosť Okresného súdu Bratislava I a reagoval na argumentáciu žalobcu ohľadne citovaných nálezov a rozhodnutí Ústavného súdu SR. Poukázal na vzájomnú rozpornosť platného VZN č. 157 a nariadeného neodkladného opatrenia pričom je toho názoru, že nemožno účinnosť VZN pozastaviť nepriamo prostredníctvom neodkladného opatrenia vydanom v civilnom (občianskoprávnom) konaní. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby podľa § 388 CSP napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

12. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 18.1.2019 v ktorom uviedol, že v zmysle VZN č. 157 (účinného od 15. októbra 2018) prevzal žalovaný prevádzku parkovacích miest v meste Košice, t.j. od 1. januára 2019, žalobca nebude môcť ďalej prevádzkovať svoje prevádzkové a technické systémy, ktoré sa nachádzajú v Bratislave. Z uvedeného vyplýva, že škoda vznikne resp. prejaví sa v mieste sídla žalobcu, čím je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava I. Žalovaný podal voči žalobcovi žalobu zo dňa 2. novembra 2018 (doručená žalovanému dňa 5. decembra 2018) o vypratanie nehnuteľnosti (parkovísk) a vydanie bezdôvodného obohatenia (vybratého parkovného). Žalovaný podal žalobu na Okresný súd Košice I (OS KE I), pričom tvrdí, že tento súd je miestne príslušný na konanie o žalobe, nakoľko sa miestna príslušnosť spravuje miestom, kde sa nehnuteľnosť nachádza. K otázke platnosti a účinnosti Nájomnej zmluvy uviedol, že žalovaný vystupuje vo vzťahu, ktorý je predmetom tohto konania ako subjekt súkromného práva. Nie je preto možné dať za pravdu argumentácii žalovaného, že sa v predmetnej veci musí zohľadňovať skutočnosť, že žalovaný je zároveň orgánom verejnej správy. Namietal, že žalovaný si prijatím VZN č. 157 nemôže jednostranne upravovať svoj zmluvný (súkromnoprávny) vzťah so žalobcom. Ak žalovaný ako orgán verejnej moci prijal VZN č. 157, ktoré je v rozpore s platnou Nájomnou zmluvou, nemá to žiaden vplyv na platnosť Nájomnej zmluvy a povinnosť žalovaného Nájomnú zmluvu plniť. Neodkladné opatrenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 8. októbra 2018. Žalobca sa však rozhodol bezprecedentným spôsobom porušovať Neodkladné opatrenie, ktoré mu ukladá konkrétne právne povinnosti, a ktoré je žalobca povinný plniť. Dňa 16. januára 2019 žalovaný zverejnil na svojej oficiálnej internetovej stránke www.X..sk návrh na zmenu VZN. č. 157. v čl. 1 bod 21 navrhovaná novela VZN č. 157 stanovuje, že „Za parkovaciu kartu vydanú v súlade s týmto nariadením sa považuje aj parkovacia karta, ktorú vydala tretia osoba prevádzkujúca parkovacie miesta v zóne plateného parkovania pred 1. januárom 2019...“, t.j. parkovacie karty vydané žalobcom po 1. januári 2019 nie sú platné resp. nepovažujú sa za parkovacie karty na účely parkovania na území mesta Košice. Žalovaný ďalej porušuje Nájomnú zmluvu ako aj vykonateľné Neodkladné opatrenie. Okrem týchto skutočností je zároveň zrejmé, že žalovaný má fakticky plne vo svojej dispozícií úpravy VZN č. 157 a kedykoľvek má možnosť navrhnúť a upraviť VZN č. 157 spôsobom, ktorý nebude v rozpore s vykonateľným Neodkladným opatrením. Z pohľadu aktuálnych krokov prijímaných žalovaným je však zrejmé, že namiesto takých úprav, ktoré by zabezpečili možnosť plniť vykonateľné Neodkladné opatrenie a Nájomnú zmluvu, prijíma žalovaný aktívne také kroky, ktorých hlavným cieľom je zmariť akúkoľvek možnosť žalobcu plniť práva a povinnosti z Nájomnej zmluvy, a to v priamo rozpore so znením Nájomnej zmluvy ako aj v rozpore so súdom vydaným vykonateľným Neodkladným opatrením. Žalobca podaním zo dňa 7.2.2019 doplnil svoje vyjadrenie zo dňa 18.1.2019 v tom zmysle, že žalovaný porušuje Neodkladné opatrenie a mediálne prezentuje svoj postoj, že Neodkladné opatrenie nebude rešpektovať a nebude konať v súlade s ním. Primátor mesta Košice H. R. sa v článku pre Y. sk vyjadril: „V tejto chvíli nevidím dôvod, aby sme čokoľvek menili na tom, že od začiatku roka prebralo parkovací systém mesto. Platí teda stav, že zmluva s EEI je od počiatku neplatná a VZN je platné napriek neodkladnému opatreniu súdu.“ Aj z tohto textu však vyplýva jednoznačná snaha žalovaného zmariť akékoľvek ďalšie plnenie Zmluvy žalobcovi a zjavné nerešpektovanie Neodkladného opatrenia.

13. Krajský súd v Bratislave uznesením, č.k. 3Cob/16/2019-669 zo dňa 25.2.2019, uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 26Cb/68/2018-187 zo dňa 2.10.2018 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalší postup a to z dôvodu úspešne uplatnenej námietky miestnej príslušnosti zo strany žalovaného.

14. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

17. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

18. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

19. Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

20. Podľa ust. § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

21. Podľa ust. § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

22. V danom prípade žalobca žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie pre potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami.

23. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Súčasne je nevyhnutné zohľadniť, že neodkladným opatrením nemožno upraviť pomery spätne. Právne účinky uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti. To platí aj v prípade, ak z hmotného práva vyplýva možnosť priznania určitého nároku alebo uloženia povinnosti za predchádzajúce obdobie. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Súd preto nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu, že sa navrhovateľ nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery. Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia uvedených podmienok v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívnepreskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu (napr. v konaní o ochranu proti nekalej súťaži, v odporovacom konaní, v konaniach o ochranu vlastníckeho práva a pod.). V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

24. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov strán sporu, pričom podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo strany sporu ohrozené. Nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy.

25. V danom prípade mal súd za to, že v smere uloženej povinnosti vymedzenej v 1., 2., 3. a 4. výroku tohto rozhodnutia, žalobca osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov v zmysle uvedených zásad s prihliadnutím na skutočnosť, že tvrdenia žalobcu doložené listinnými dôkazmi, osvedčujú ním vymedzený skutkový stav a sú dostatočným podkladom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Nebolo úlohou súdu v tomto štádiu konania posudzovať platnosť, či neplatnosť predmetnej nájomnej zmluvy, hoci argumentácia strán sporu v značnej časti smerovala práve k uvedenému. Pre rozhodnutie súdu bolo zásadné, že medzi stranami sporu bol založený právny vzťah nájomnou zmluvou zo dňa 30.7.2012, na základe ktorej si tak žalobca, ako aj žalovaný plnili svoje povinnosti a realizovali svoje práva po dobu viac ako 5 rokov bez toho, aby obsah a platnosť nájomnej zmluvy akýmkoľvek spôsobom spochybňovali. Zmenu tohto stavu privodil žalovaný až potom, čo listom zo dňa 23.7.2018 žalobcu vyzval na odovzdanie celého parkovacieho systému, a učinil tak opätovne výzvou zo dňa 24.8.2018, ktorou upozorňuje žalobcu na to, že v prípade nesúhlasu s navrhnutým postupom, mesto Košice pristúpi k zmene VZN č. 157 za účelom jednoduchšieho prevzatia parkovacieho systému, k čomu následne i došlo. V tomto smere súd, v zhode so žalobcom, poukazuje i na nález Ústavného súdu SR zo dňa 25. mája 2000, v ktorom posudzoval VZN mesta Trnava, pričom v odôvodnení uvádza: „Ak chce obec s miestnymi komunikáciami, ktoré sú jej majetkom podnikať, tak musí vo vzťahoch súvisiacich s podnikaním vystupovať ako subjekt súkromného práva a nemôže stanovovať zmluvné podmienky vlastného podnikania ako subjekt verejnej moci v podobe normatívneho právneho aktu, ktorým všeobecne záväzné nariadenie nesporne je.“ A z uvedeného hľadiska sa súdu javí, že k takémuto neoprávnenému zásahu vo vzťahu k predmetnej nájomnej zmluve zo strany žalovaného došlo.

26. Zároveň má súd za to, že žalobcovi tým, že mu žalovaným bolo znemožnené realizovať svoje práva z nájomnej zmluvy, za vyššie opísaných okolností, a teda vykonávať v danom rozsahu podnikateľskú činnosť, hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy a dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov.

27. Na základe uvedeného tak má súd za to, že vyjadrenia žalobcu doložené listinnými dôkazmi, osvedčujú jeho tvrdenia a sú dostatočným podkladom pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

28. Z hľadiska uloženia povinnosti podľa ust. § 336 ods. 1 CSP žalobcovi, resp. poučenia strán podľa ust. § 337 ods. 1 CSP, vychádzal súd zo záveru, že o tomto rozhoduje aj bez návrhu a realizoval v nadväznosti na nariadené neodkladné opatrenie poučovaciu povinnosť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

29. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. V danom prípade mal žalobca v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, preto mu súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.