Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-158-2017.pdf
PDF · 149.02 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Csp/158/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie, sudca JUDr. Oľga Tatranská v spore žalobcu: N. K., Y.. XX.XX.XXXX, E. C. XXX, XXX XX C., zastúpeného: JUDr. Vladimír Sidor, advokát so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zaplatenie 1214,04 € s prísl, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 381,17 € spolu s úrokom z omeškania 5% ročne od 26.5.2017 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.
Žalovaný má voči žalobkyni právo na náhradu 37,20% trov konania, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca na tunajšom súde žalobou, podanom na tunajšom súde 31.3.2017 uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 1214,04 € s príslušenstvom. Domáhal sa popri uvedenej sume tiež 5% ročného úroku z omeškania z tejto sumy od 9.1.2017 až do zaplatenia, a plnej náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.3.2012 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorú žalobca uzatvoril ako spotrebiteľ a žalovaný ako dodávateľ, keďže ju uzatváral v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Uvedenú zmluvu klasifikoval ako zmluvu spotrebiteľskú podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.
3. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru, a to v celkovej výške 1.500,- €, pri výške úrokovej sadzby 70,01%, PRMN 65,46%, výške splátky 80,37 €, pošte splátok 42 a celkovej čiastke splatnej dlžníkom 3375,54 €. Konštatoval, že táto zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a tiež so Zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a ďalšími predpismi slovenského právneho poriadku. Tvrdil, že podľa zákona o spotrebiteľských úveroch má takáto zmluva v rámci ochrany a informovanosti spotrebiteľa obsahovať predpísané náležitosti, ktorých absencia alebo prípadný nesúlad spôsobuje sankcie podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Uzavretá zmluva neobsahuje tieto obligatórne, t.j. zákonom predpísané náležitosti a o.i. obsahuje tiež neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi.
4. Ako dôvod uplatnenia finančného nároku po posúdení toho, že predmetná zmluva je bezúročná a bez poplatkov žalobkyňa klasifikoval: (súd uvádza stručne iba to podstatné)
A) nesprávne uvedená výška RPMN: tu žalobca uviedol, že RPMN uvedená v sadzbe 64,46% ročne a úrok v sadzbe 70,01% nemôžu popri sebe obstáť vzhľadom na to, že RPMN nemôže byť nižšia ako úroková sadzba, keď na RPMN sa okrem úroku podieľajú celkové náklady vrátane doplnkových služieb súvisiace s úverovou zmluvou. Akcentoval, že v skutočnosti jej bola poskytnutá iba suma 1284,25 € po zohľadnení „poplatku za doplnkovú službu podľa bodu 8 zmluvy) a skutočná RPMN tak činila 92,98 % ročne. V tomto kontexte tiež namietla akceptovateľnosť výšky zmluvného úroku, ktorý bol dohodnutý v rozpore s ust. § 39 OZ vzhľadom na to, že v aktuálnom čase sa úrokové miery pohybovali v sadzbe 11,76% so začiatkom fixácie v marci roku 2012. Úrok 780,1% ročne viac ako šesťnásobne prevyšuje priemernú úrokovú mieru, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda o neplatný právny úkon. S poukazom na uvedené teda, ak absentuje úrok, je úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov. B) neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov: - poukázal na to, že žalovaný v zmluve neuviedol spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky ako to vyžaduje ZoSÚ. Spotrebiteľ má byť zrozumiteľne informovaný o termínoch mesačnej splátky a o spôsobe započítania tejto splátky, ktorá náležitosť však v zmluve absentuje. Je vylúčené, aby Zmluva, pokiaľ ide o tieto podstatné náležitosti, sa odvolávala na nejakú inú listinu napr. VOP či splátkový kalendár. Nestačí do zmluvy uviesť iba výšku splátky tak, ako to uvádza žalovaný, ale je potrebné určiť aj to, aká časť splátky sa započíta na jednotlivé zákonom vyžadované položky. S akcentom aj na absenciu tejto náležitosti je možné konštatovať, že aj z tohto dôvodu je úver bezúročný a bez poplatkov. C) absencia termínu konečnej splatnosti úveru a doby trvania zmluvy - poukázal na túto okolnosť ako na ďalšiu podstatnú náležitosť spotrebiteľskej úverovej zmluvy, v ktorej, ako je zrejmé, nie je uvedená žiadna informácia, kedy sa predmetná zmluva končí a táto náležitosť musí byť vyjadrená pevným dátumom. Nie je zároveň dojednané ani to, na akú dobu sa zmluva uzatvára, pritom nestačí, aby tieto veličiny boli uvedené v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Aj z toho dôvodu preto má za to, že úver je bezúročný a bez poplatkov. D) neplatnosť Dohody o poskytnutí služby: - žalobca so žalovaným uzavrel dňa 30.3.2012 aj Dohodu o poskytnutí služby, ktorá bola závislou na zmluve o úvere, a ktorá je podľa tvrdenia žalobkyne v absolútnom rozpore s dobrými mravmi a zákonom o spotrebiteľských úveroch. Na základe tejto Dohody žalovaný ako veriteľ „poskytol“ žalobkyni službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti splátok, za čo si žalovaný zinkasoval sumu 215,75 €. Takáto odplata je fiktívnym plnením veriteľa a nie plnením, ktoré slúži záujmom spotrebiteľa čo malo za následok, že zo sumy úveru 1500 € jej napokon bola poskytnutá suma 1284,25 €.
5. Na základe vyššie uvedenej argumentácie preto žalobca po posúdení úverovej zmluvy či už ako za neplatnú alebo samotný úver za bezúročný a bez poplatkov mal za to, že jej povinnosťou bolo splatiť úver len do výšky požičanej istiny, v tomto prípade do sumy 1284,25 €.
6. Žalobca podotkol, že sa ohľadom záležitostí týkajúcich sa uzavretej úverovej zmluvy pokúsil so žalovaným vyriešiť mimosúdnou cestou, a to aj pred sporovou výzvou zo dňa 9.1.2017, v ktorej bol žalovaný upozornený na nedostatky a zrejmé rozpory zmluvy so zákonom.
7. Žalovaný svojou odpoveďou zo dňa 16.1.2017 vyjadril svoj negatívny postoj k doriešeniu danej veci, k spokojnosti oboch strán, a preto bol nútený podať túto žalobu.
8. Na základe uvedeného sa preto žalobca dňom 9.1.2017 domáhala tiež zákonného úroku z omeškania od tohto dňa zo sumy 1214,04 €, a to až do jej zaplatenia.
9. Za účelom preukázania svojich tvrdení žalobca predložil súdu listinné dôkazy, obsah ktorých súd zároveň stručne oboznamuje:
A) Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.3.2012, z ktorej vyplýva, že veriteľ - žalovaný a dlžník - žalobca sú zmluvnými stranami tohto záväzkového vzťahu. Ako vyplýva z časti Žiadosť dlžníka dlžník žiada žalovaného poskytnutie úveru za nasledujúcich podmienok:
- poskytnutá čiastka úveru (úverový limit): 1.500,- €
- splatnosť úveru (počet splátok): 42 /24
- mesačná splátka (vrátane úrokov): 80,37 €
- celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (úver + úroky 3375,54 €
- predpokladaná RPMN za úver v percentách: 70,01%
- ročná úroková sadzba: 70,01%
- priemerná RPMN za úver: 45,23%
- účel čerpania úveru: kúpa/oprava auta A.1. Čo sa týka v strede sa nachádzajúceho sa textu a týkajúceho sa revolvingu, túto časť nie je potrebné oboznamovať vzhľadom na to, že žalobcovi revolvingový úver nebol poskytnutý. A.2. Ako vyplýva z časti - údaje o schválenom revolvingovom úvere, ten bol žalobcovi schválený za týchto podmienok: 2. Poskytnutá čiastka úveru (úverový limit): 1.500,- € 3. splatnosť úveru (počet plátok/deň splatnosti): 42/24 4. mesačná splátka (vrátane úrokov): 80,37 € 5. celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (úver + úroky): 3375,54 € 6. RPMN za úver: 65,46 7. ročná úroková sadzba: 70,01% 8. priemerná RPMN za úver: 45,23% V tomto kontexte súd poukazuje na to, že v danom prípade je predmetom sporu pohľadávka, vzniknutá podľa prvej úpravy v časti Žiadosť o poskytnutie úveru (a následne v časti o poskytnutej čiastke úveru) a to vzhľadom na to, že splácanie požičanej sumy bolo determinované presným počtom splátok. Z uvedeného teda plynie, že suma, ktorá bola žalobcovi poskytnutá za tých podmienok, že má byť splatený v splátkach 80,37 €, v celkovom počte 42 splátok do 24. dňa v mesiaci s úrokovou sadzbou 70,01% ročne, nie je žiadnym revolvingovým úverom. Pre revolving je totiž charakteristické to, že sa uzatvára na dobu neurčitú (anglicky „revolv“ = točiť, otáčať), z čoho plynie, že pri poskytnutí revolvingového úveru má dlžník právo po neobmedzenú dobu opakovane vkladať, ale aj čerpať finančné prostriedky až do ukončenia právneho vzťah s dodávateľom určitým legitímnym spôsobom. A.3. V danom prípade však ten úverový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania, tejto kategórii nezodpovedá. B) Dohodu o poskytnutí služby, upravenú v čl. 8.1. formulára zmluvy, podľa ktorej: záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingového úveru poskytnutého na základe žiadosti / zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 € a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 € ak bude revolving poskytnutý B.1. Súd zdôrazňuje aj tú okolnosť, že žiadosť o úver v jej úvodných častiach, vrátane časti údaje o požadovanom úvere ako aj celá Dohoda o poskytovaní služby v čl. 8.1. je vypísaná počítačom vrátane dátumu, kedy žalobca ako budúci dlžník tieto formuláre podpísal. Z charakteru týchto predtlačí je nepochybne isté, že sa jedná o formuláre, tvoriace súčasť softvérového vybavenia počítačov žalovaného s možnosťou priameho vpisovania potrebných údajov do tohto formátu, ktorým - nad všetky pochybnosti, žiaden spotrebiteľ disponovať nemôže. B.2. Jedine časť - údaje o schválenom revolvingovom úvere je vo všetkých častiach, týkajúcich sa hlavného záväzkového vzťahu, vypísaný ručne vrátane dátumu, ktorý žalovaný vykonal dátumovou pečiatkou, a samozrejme, opatril aj jeho razítkom a podpisom zodpovednej osoby. C) V ten istý deň, t.j. 30.3.2012 žalovaný vystavil Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, v ktorom sú uvedené tieto údaje:
- schválená výška úveru: 1.500,- €
- splatnosť úveru: 42 mesiacov
- výška mesačnej splátky: 80,37 €,
- dátum splatnosti prvej splátky úveru: 24.5.2012
- dátum splatnosti poslednej splátky úveru: 24.10.2015
- periodicita splácania úveru: mesačná
- dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania: 24
- celková výška úveru: 1.500,- €
- RPMN: 65,46%
- priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania zmluvy: 45,23%. Zvyšné údaje už sa vzťahovali na revolving, ktorý žalobcovi v tomto prípade poskytnutý nebol. D) kartu klienta žalobkyne za obdobie od 24.5.2012 do 24.2.2015 (č.l.13) zaplatila 2.439,73 €, z toho požičanú istinu 1284,25 € už dňa 24.12.2013, no v období od 24.3.2015 do 20.7.2016 už neboli zaevidované žiadne platby..
Z výpisov z účtu žalobkyne (č.l. 14 - 15) vyplýva, v období od 20.7.2016 do 16.3.2017 zaplatila na zmluvu č. XXXXXXXXXX celkovo 381,17 € E) Listom zo dňa 9.1.2017 právny zástupca žalobcu oslovil žalovaného v tej súvislosti, že zmluva č. XXXXXXXXXX z 30.3.2012 nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a so Zákonom č. 129/2010 Z.z. a vzhľadom na to, že obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi a spôsobujú bezúročnosť a bezpoplatkovosť žiada ho, aby navrhli v tejto veci ďalší postup. Navrhol, aby žalovaný súhlasil s uzavretím dohody o urovnaní, na základe ktorej dôjde k potvrdeniu povinnosti žalobcu uhradiť úver len vo výške istiny (na potvrdenie, že úver je bez úročný a bez poplatkov) a vrátenie preplatku, ktorý má charakter bezdôvodného obohatenia. Akej výšky bezdôvodného obohatenia sa mala táto výzva týkať, z uvedeného listu nevyplýva. F) Žalovaný listom zo dňa 16.1.2017 odpísal právnemu zástupcovi žalobcu nasledovné: „Doručili ste nám písomnosť - Žiadosť označenú ako zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX - predsporová výzva, v rámci ktorej nám oznamujete, že ste prevzali na základe substitučného plnomocenstva od spoločnosti „nebuďdlžník, s.r.o.“, SNP 189, 920 01 Hlohovec, právne zastúpenie pani N. K.. Na základe toho nás žiadate o návrh ďalšieho postupu a navrhujete podpis dohody o urovnaní s Vami uvedeným obsahom. Ako listiny ste predložili plnomocenstvo, udelené paňou N. K. spoločnosti „nebuďdlžník, s.r.o“. a substitučné plnomocenstvo, udelené spoločnosťou „nebuďdlžník, s.r.o.“. K Vašej výzve Vám však oznamujeme nasledovné: Z vami predložených listín nie je jednoznačné a nesporné, že Ste oprávnený konať v mene pani Marty Jaššovej. Svojej postavenie odvodzujete od substitučného plnomocenstva, ktoré za spoločnosť nebuďdlžník, s. r.o. mal udeliť N. J., konajúci na základe plnomocenstva (ako to vyplýva z podpisovej doložky) za uvedenú spoločnosť. Žiadne plnomocenstvo pre Martina Haringa nám doručené nebolo. Zároveň z oboch predložených listín a ich kontextu nie je zrejmé, či sa substitučne dáva zastúpiť spoločnosť neduďdlžník, s.r.o. ako právnická entita alebo má ísť o vyjadrenie zastúpenia pani N. K.. Napríklad z texte substitučného plnomocenstva jednoznačne nevyplýva, či máte konať za Splnomocniteľa (nebuďdlžník, s.r.o.), ako sa to uvádza v poslednej vete alebo za N. K. (ako za Dlžníka), čo sa zase uvádza v predošlom odseku danej listiny. Nakoľko nie je nesporne preukázané, že ste oprávnený na konanie vo Vami označenej veci na základe platných právnych úkonov, nie je možné konať s Vami ako so zástupcom pani N. K.. Vami zaslanú výzvu považujeme naďalej za neurčitú a po vecnej stránke za nedôvodnú, avšak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je možné s Vami akokoľvek bližšie komunikovať.
10. Na žalobu a k nej priložené vyššie oboznámené listiny žalovaný reagoval v písomnom vyjadrení k žalobe, doručenom dňa 5.6.2017, v ktorom uvádza (súd z neho vyberá stručne iba to podstatné): Objektívne neexistuje právna norma, na základe ktorej by sa žalobca mohol domáhať rozhodnutia, uvedeného v petite žaloby a ani žalobca ju v žalobe neoznačil. Medzi skutočnosťami, uvádzanými v žalobe a navrhovaným rozhodnutím nie je žiadna spojitosť vzhľadom na to, že vzťah z bezdôvodného obohatenia medzi stranami sporu je osobitný, nie spotrebiteľský, na konanie je miestne príslušný Okresný súd Bratislava I. Žalovaný preto vniesol námietku miestnej nepríslušnosti.
10.1. Čo sa týka jednotlivých okolností, uvádzaných v žalobe, k tomu žalovaný zaujal stanovisko, že:
- k RPMN - namietal, že žalobca neoznačil žiadny dôkaz, v zmysel ktorého by bolo možné odvodiť záver pre nesprávnosť výpočtu a žalobca sa odvoláva na neurčité tvrdenie, bez odkazu na listinný dôkaz, preukazujúci ich správnosť. Naopak, žalovaný predkladá rozpis vzorca určeného zákonom na výpočet RPMN, pričom za nedôvodné považuje tvrdenie, že RPMN nemôže byť nižšia ako úrokový sadzba.
- čo sa výšky úrokovej sadzby týka - poprel tvrdenia žalobcu týkajúce sa úrokovej sadzby. Zmluva bola uzavretá v r. 2012, ktorá sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka a v otázkach, ktoré neupravuje, sa riadi Občianskym zákonníkom. Prednostné použitie Obč,. zákonníka po 1.4.2015 zákonom č. 102/2014 sa vzťahuje na právne vzťahy, vzniknuté po tomto dátume. Podľa § 502 ods. 2 Obch. zák. podstatnými náležitosťami sú dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky, stanovenie sumy týchto peňažných prostriedkov a záväzok dlžníka tieto peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Pri posúdení tvrdení žalobcu ohľadne výšky úrokov sú rozhodujúce tie ustanovenia, ktoré danú otázku výslovne upravujú. Poukázal na § 502 ods. 1 ObZ, podľa ktorého je dlžník povinný platiť úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške, ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. V ďalšom citoval ust. § 53 ods. 6 OZ, podľa ktorého v čase uzavretia zmluvy: Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať.
Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. V tomto ustanovení je vyjadrené, že sa má v zmluve vyjadriť celková odplatovosť úveru a pri porovnaní výšky odplaty s hodnotou priemernej odplaty je na mieste záver, že táto nebola prevýšená. Obvyklou odplatou je odplata na finančnom trhu (nie bankovom), ktorou je práve priemerná RPMN určovaná MF SR. Úver preto nie je bezúročný z tohto dôvodu.
- ohľadom dôvodnosti tvrdení žalobcu o absencii údaja o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru, tu žalovaný poukázal na to, že Oznámenie veriteľa o schválení úveru predstavuje nielen potvrdenie akceptácie návrhu žalobcu na uzavretie zmluvy, ale je súčasťou zmluvy ako takej a to v zmysle čl. 7 ods. 7.1. zmluvných dojednaní. Vzhľadom na to, že aj podľa súdnej praxe „celistvosť listiny je zachovaná aj vtedy, ak je jednota viacerých listín spoznateľná z obsahu právneho úkonu a ak spolunáležitosť jednotlivých listín je nesporná“. Z ust. čl. 7 bod 4.5. vyplýva, že úver je po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, s ktorým bude dlžník oboznámený . Deň splatnosti poslednej splátky úveru resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Žalovaný preto tvrdí, že termín konečnej splatnosti úveru je vymedzený dňom splatnosti poslednej splátky. Z dôvodu, že doba trvania zmluvy i termín splatnosti úveru sú uvedené v zmluve, je splnená aj táto zákonná požiadavka.
- ohľadom tvrdení žalobcu, že zmluva neobsahuje spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a iné poplatky - tu žalovaný poukázal na to, že žalobca neuviedol žiadne dôvody, na základe ktorých by sa malo v týchto súvislostiach o neprijateľnosť vôbec uvažovať. Poukázal na to, že tento spôsob započítania sa vyžadoval iba v prípade, ak bol úver úročený viacerými úrokovými sadzbami. Akcentoval, že zmluva v bode 6 obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky (80,37 €), termín splatnosti splátky (ku ktorému dňu sa platí - je uvedené v Oznámení veriteľa o schválení úveru a splátkovom kalendári, ktoré predstavujú súčasť zmluvy) a počet splátok (42), deň ku ktorému majú byť zaplatené -24 v mesiaci a teda aj táto náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ je splnená. Žalovaný akcentoval rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-42/15, podľa ktorého sa Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 majú vykladať tak, že zmluva uzavretá na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcich splátok nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby čloenský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej úprave.
- čo sa týka žalobcom uvádzaných skutočností, týkajúcich sa Dohody o poskytnutí služby, tu akcentoval žalovaný na skutočnosť, že uzatvorenie tejto Dohody nebolo podmienkou na poskytnutie úveru a tým, že sa jednalo o individuálne dojednanie v zmysle § 53 ods. 2 OZ, je po právnej stránke vylúčený záver o jej neprijateľnosti. Odkázal na znenie bodu 8.6. Dohody, podľa ktorej „.....dlžník vyhlasuje, že túto Dohodu o poskytnutí služby uzatvára na základe slobodnej vôle, jej obsahu porozumel a svojím podpisom vyjadruje súhlas so všetkými jej ustanoveniami ....“ Mal za to, že predmetná odplata je cenou plnenia, čiže z hľadiska citovaného ustanovenia zákona úvaha o neprijateľnosti dojednania o tejto odplate je vylúčená. Ani cena plnenia, a to aj v zmysle výslovného znenia Smernice Rady 93/13/EHS v Čl. 4 ods. 2 a ani dojednanie o nej nie sú neprijateľnou podmienkou. Žalovaný vzniesol tiež námietku premlčania uplatneného nároku z pohľadu uplynutia subjektívnej i objektívnej premlčacej doby a s poukazom na všetky uvedené skutočnosti navrhol žalobu ako plne nedôvodnú zamietnuť.
11. Ako listinné dôkazy žalovaný k svojmu vyjadreniu priložil: a) Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. Štvrťrok 2011, podľa stavu ku dňu 31.12.2011 z ktorého vyplýva, že priemerná RPMN za spotrebiteľské úvery pri zmluvnej splatnosti v období nad 1 do 5 rokov vrátane, bola v sadzbe 45,23% (listina č.l. 35) b) Príklad výpočtu RPMN k zmluve č. 8500010973 (č.l. 36) c) Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi z 12.12.2014
12. Žalobca v písomnej replike, doručenej 9.5.2018 sa k jednotlivým zo strany žalovaného namietaným skutočnostiam vyjadril tak (súd opäť uvádza stručne iba to podstatné), že:
- u žalobcu je naliehavý právny záujem spotrebiteľa na určenie neplatnosti zmluvy a rovnako tak na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Od 1.1.2018 začal platiť článok XII bod 39 zákona č. 279/2017, ktorým sa mená zákon o bankách, kde sa doplnil zákon č. 129/2010 Z.z. o §11 ods. 4, ktorý znie: spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
- ďalej zotrval na svojom tvrdení, že RPMN uvedená v zmluve je nesprávna. Po odcitovaní § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z.: zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, písm. l): celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, písm. i): ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, a písm. g): celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok poukázal na znenie § 19 ods. 2: Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou tam uvedených výnimiek. Žalovaný ale žalobcovi poskytol reálne iba sumu 1284,25 €, predstavujúcu celkovú výšku úveru a všetky ostatné náklady (úroky, provízie, dane a poplatky akéhokoľvek druhu) musia byť zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa. Pri dosadení základných parametrov úverového vzťahu by pri celkovej výške úveru 1284,75 € pri sadzbe 70,01% na dobu 42 mesiacov a mesačnej splátke 80,37 € činila RPMN 92,56% ročne.
- k výške úroku uviedol, že je treba mať n zreteli aj to, že ust. § 52 ods. 2 OZ upravuje, že Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. V kontexte s ust. § 53 ods. 6 OZ nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch , kde je treba zohľadniť aj dobré mravy. S poukazom na ustálenú súdnu prax mal za to, že úrok v sadzbe 70,01% ročne je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi, pretože prevyšuje obvyklú mieru 6násobne a celková odplata zo zmluvy (RPMN), vyjadrená percentuálne, činí 92,56 %.
- vo vzťahu k atribútom o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a k dobe trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti žalobca zotrval na dovtedajších názoroch, vyjadrených v žalobe.
13. Taktiež na svojom názore o neplatnosti dohody o poskytnutí služby, za ktorý si žalovaný inkasoval 215,75 €, pretože ide o fiktívnu službu, ktorá je dokonca splatná v deň uzavretia zmluvy a to formou započítania so schválenou výškou úveru, a hoci táto suma nebola žalobcovi reálne vyplatená, bola úročená riadnymi úrokmi. Takto uzavretú dohodu považuje žalobca za absolútne neplatnú resp. neprijateľnú zmluvnú podmienku.
14. K námietke premlčania žalobca vyjadril názor, že poukázal na to, že žalovaný neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď na svoje tvrdenie nepredložil žiadne dôkazy. Samotná námietka je zo strany žalovaného iba formálna, žalovaný nepredložil žiaden dôkaz na podporu svojich tvrdení. Žalobca sa o o tejto právnej skutočnosti dozvedel pri osobnom stretnutí so svojím právnym zástupcom dňa 8.3.2017 a dňa 20.3.2017 mu udelil aj plnú moc na svoje zastupovanie. Žaloba bola na súd doručená dňa 27.3.2017. Po odcitovaní ust. § 107 ods. 2 OZ uzavrel, že nárok premlčaný nie je.
15. Ako dôkaz bola k replike žalobcu priložená listina - výpočet RPMN, podľa ktorej je RPMN 92,56% ročne a celkovej výške sumy k úhrade 3 375,54 €
16. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný duplikou, zo dňa 27.9.2018, z obsahu ktorej súd zistil, že je obsahovo v totožnom znení ako vyjadrenie k žalobe a z dôvodu procesnej ekonomiky súd nepovažoval za účelné opätovne opakovať argumentáciu v ňom obsiahnutú s tým, a to súd dáva do pozornosti, že ako listinné dôkazy boli k tomuto podaniu priložené identické dôkazové materiály ako k vyjadreniu k žalobe.
17. Vzhľadom na to, že hmotnoprávna námietka premlčania, vznesená žalovaným vo vyjadrení k žalobe, mala vady, keďže bola neurčitá, súd žalovaného uznesením zo dňa 2.11.2018 vyzval, aby svoje podanie zo dňa 31.5.2017, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť hmotnoprávnou námietkou, doplnil opísanie rozhodujúcich skutočností, od ktorých svoju námietku odvíja popísaním časových a vecných súvislostí vo vzťahu k subjektívnej i objektívnej premlčacej dobe.
18. Žalovaný podaním, doručeným 21.11.2018 po odcitovaní ust. § 103 Obč. zákonníka uviedol, že premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia plynie samostatne ku každej jednotlivej úhrade, pričom žalovaný vznáša námietku premlčania pre jednotlivé úhrady, realizované v období viac ako 2 roky spätne pred podaním žaloby. Žalovaný predložil rozpis platieb zo strany žalobcu za obdobie od 31.1.2014 do 30.6.2017, avšak, ako súd zistil, týkali sa iného úverového vzťahu - zmluvy č. XXXXXXXXXX (viď variabilný symbol).
19. Podanie žalovaného zo dňa 21.11.2018 spolu s rozpisom úhrad bol žalobkyni doručený dňa 3.1.2019, na čo reagoval v podaní, doručenom dňa 15.1.2018. V tomto podaní (súd uvádza stručne iba to podstatné) poukázal na to, že predložený rozpis úhrad sa týka zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorá je predmetom konania 8Csp/157/2017. S poukazom na skutočnosť, že nemožno stotožňovať plynutie subjektívnej a objektívnej lehoty , pretože kritériá sú rozličné. Kým objektívna sa viaže na zročnosť plnenia, subjektívna sa viaže na okamih skutočného vedomosti oprávneného o okolnostiach podstatných pre podanie žaloby. Žalovaný nijak nepreukázal subjektívnu vedomosť spotrebiteľa, pričom žalobkyňa už v podaní zo 4.5.2018 sa vyjadrila k vlastnej vedomosti; a určila aj presný deň, pričom podala v jeden deň celkom 4 žalobné návrhy.
19.1. Po odcitovaní mnohých súdnych rozhodnutí napokon žalobkyňa navrhla, aby súd dôvodne podanej žalobe vyhovel a priznal jej plnú náhradu trov konania.
20. Súd, vychádzajúc zo skutočností uvádzaných v tomto podaní žalobcu z evidenčných pomôcok registrového systému súdu zistil, že nárok, vyplývajúci zo zmluvy č. XXXXXXXXXX je skutočne predmetom konania, začatého na návrh tej istej žalobkyne a voči tomu istému žalovanému v spore 8CSp/157/2017, a preto listina, doručená žalovaným spolu s podaním zo dňa 21.11.2018, nebola spôsobilým dôkazom pre toto konanie.
21. Čo sa týka pojednávania, nariadeného na 20.5.2019, ani jedna z procesných strán sa tohto pojednávania nezúčastnila, žiadali o svoje ospravedlnenie, a obe súhlasili s tým, aby súd pojednával a vo veci rozhodol aj v ich neprítomnosti na základe skutočností, prezentovaných v priebehu tohto sporu.
22. Vzhľadom na to, že ani zo strán do dňa nariadenia pojednávania a ani do momentu jeho uskutočnenia nenavrhla vykonať žiadne ďalšie dôkazy, súd dokazovanie ukončil a v neprítomnosti strán sporu na základe ich súhlasného prejavu vo veci rozhodol.
23. Prioritne v tejto súvislosti súd poukazuje už na konštatovanie, ktoré súd uvádza vyššie a síce, že predmetom nároku žalobcu je plnenie, ktoré podľa jeho tvrdení poskytol nad rámec finančných prostriedkov, ktoré mu žalovaný poskytol na základe zmluvy z 30.3.2012. Tento právny vzťah, ktorý žalovaný nazýva Žiadosť/Zmluva o revolvingovom úvere, však vôbec nezodpovedá charakteristike „revolvingu“ ako typu úveru, ktorý sa uzatvára na dobu neurčitú, s právom dlžníka vkladať a opakovane po neurčité obdobie čerpať tieto prostriedky vo svojej prospech. V tejto súvislosti má súd z rozhodovacej činnosti vlastné poznatky o tom, že revolvingový typ úveru sa poskytuje napr. formou kreditnej karty, ktorý sa spláca na kartový účet, popr. kontokorentný úver k účtu v banke, kde sa nedohoduje presný počet splátok s počiatkom i koncom splácania. Z uvedeného dôvodu preto vzhľadom na tú skutočnosť, že ako už súd uviedol vyššie, sa v danom prípade jednalo o úver, ktorý mal byť splatený v 42 splátkach, sa o žiaden revolvingový úver nejednalo.
24. S poukazom na práve uvedené konštatovanie bolo prioritne potrebné posúdiť, či tvrdenia žalobcu o tom, že úver touto zmluvou poskytnutý je bezúročný a bez poplatkov, popríp. zmluva ako taká je neplatná. Ako bolo v dokazovaní nepochybným spôsobom zistené, žalobcovi mala byť poskytnutá čiastka úveru v sume 1284,25 € (po odpočítaní sumy 215,75 € zo sumy 1500 €) a túto sumu mal splatiť v 42 (počet splátok) do 24. dňa v mesiaci s tým, že sa jedná o mesačnú splátku vrátane úrokov, ktorá činila sumu 80,37 €, a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť spolu s úrokom v sadzbe 70,01% ročne uhradiť v celkovej sume 3375,54 €. RPMN v časti „Poskytnutá čiastka úveru“ sa tiež uvádza RPMN 65,46 % a priemerná RPMN 45,23 %. Okrem uvedenej faktografie žiadne obsahové náležitosti, týkajúce hlavného záväzkového vzťahu z tejto zmluvy, podpísanej žalobcom dňa 26.3.2012 a žalovaným dňa 30.3.2012, nevyplývajú.
25. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v deň uzavretia zmluvy: Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti podľa Občianskeho zákonníka, musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
26. Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy: Poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak podľa písmena b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písmena a) až k), r) a y).
27. Ako vyplýva z obsahu uzavretej zmluvy, vyplýva z nej iba údaj o počte splátok a deň splatnosti v mesiaci (42/24) ako aj údaj o tom, že sa jedná o mesačnú splátku vrátane úrokov v sadzbe 70,01% ročne vo výške 80,37 € mesačne a zároveň bola uvedená aj celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť vrátane zmluvného úroku sumou 3375,54 €.
28. Z tejto úpravy v zmluve nijakým spôsobom nevyplýva jedna z náležitostí, vyžadovaných zákonom v rozsahu predpokladu, vyžadovaného § 9 ods. 2 písm. f) o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ako je totiž z tejto časti zmluvy zrejmé, neuvádza sa v nej ani splatnosť prvej splátky a ani splatnosť poslednej splátky a nie je tam ani vyjadrený termín „doba trvania zmluvy“. V tomto kontexte súd poukazuje na to, že pokiaľ v Oznámení veriteľa o schválení úveru zo dňa 30.3.2012 sa síce uvádza, že dátum splatnosti prvej splátky je 24.5.2012 a dátum poslednej splátky úveru dňa 24.10.2015, no tento údaj sa nachádza iba v jednostrannom právnom úkone zo strany veriteľa (žalovaného), čo teda znamená, že nie je integrálnou súčasťou uzavretej zmluvy.
29. V zmysle tvrdení žalobcu absentujú priamo v zmluve tie náležitosti, ktoré majú slúžiť v prvom rade spotrebiteľovi pre lepšiu technickú, časovú a vecnú orientáciu v mechanizme plnenia záväzkov, ktoré pre neho z uzavretej zmluvy vyplývajú. Ako je uvedené vyššie, je síce pravda, že tento úver mal byť splatený v 42 splátkach do a je pravda aj to, že mal byť splatený v mesačných splátkach vrátane úrokov vo výške 80,37 €. V tejto súvislosti však súd poukazuje na to, že vyjadrenie počtu mesačných splátok nie je termín totožný s pojmom „splatnosť úveru“. Nehovoriac o tom, že z tejto zmluvy je zrejmé, že majú byť spátky uhrádzané do 24. dňa toho-ktorého mesiaca avšak nie o tom, v akej frekvencii sa majú tieto splátky diať, t.j., kedy sa má započať s úhradou prvej splátky a samozrejme kedy je termín splatnosti poslednej splátky a aj celého úveru, resp. kedy zmluva ako celok zaniká (zmluva totiž nemusí zaniknúť alebo byť ukončená v čase rovnajúcom sa splatnosti poslednej splátky úveru). Uvedený nedostatok nemôže byť zhojený ani písomne spracovaným tzv. „Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi“, v ktorom ako sa bližšie konkretizuje, že prvá splátka je splatná dňa 24.5.2012 a dátum splatnosti poslednej splátky úveru je dňa 24.10.2015 ako aj to, že periodicita splácania je mesačná, a splatnosť každej splátky v priebehu splácania je 24. deň v mesiaci. Oznámenie veriteľa o schválení úveru znamená iba technické „dokreslenie“ - sprehľadnenie harmonogramu splácania daného záväzkového vzťahu, ktoré však nie je na úrovni konsenzuálneho právneho úkonu, t.j. vo forme zmluvy tak, ako to predpokladá zákon. Sama
skutočnosť, že tieto náležitosti sú obsiahnuté iba v Oznámení veriteľa o schválení úveru a tak, ako súd uviedol, naozaj termíny splátok (bez ohľadu na to, či by boli členené na splátku istiny, úrokov a poplatkov atď.), ako aj doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti celkom nepochybne v zmluve upravená nie je, a súd zastáva názor, že úver na základe tejto zmluvy je bezúročný a bez poplatkov.
30. Z obsahu samotnej zmluvy totiž nevyplýva inkorporácia „Oznámenia veriteľa“ a jediná adresná inkorporácia bola ohľadom čl. 15, 18.1., 18.2., 18.5., a 18.6 Zmluvných dojednaní tak, ako to vyplýva z bodu 8.5. úverovej zmluvy.
31. Za rozhodujúce však súd považuje skutočnosť, týkajúcu sa RPMN, pretože:
31.1. Podľa § 2 písm. i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru
31.2. Podľa písm. g): celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe.
32. Z uvedeného plynie, že na RPMN sa popri zmluvných úrokoch, ako hlavnej odplaty za poskytnuté finančné prostriedky, podieľajú aj prípadne ďalšie veličiny, čím percentuálne vyjadrenie týchto celkových nákladov (celkom logicky) musí byť vyššie číslo ako výška zmluvného úroku. Ak ale v optimálnom prípade je jediným nákladom spotrebiteľa čisto zmluvný úrok t.j. žiadne ďalšie poplatky či iný druh náhrad, výška RPMN musí byť prinajmenšom rovná výške úroku. Je vylúčené, aby percentuálne vyjadrenie zmluvné úroku bolo vyššie než výška RPMN a teda nie je vylúčené, že veriteľ do vzorca dosadil buď nesprávne veličiny, alebo inak dátumovo nastavil splátky a pod. Uvedené ale nemá vplyv na to, že RPMN, uvedená v zmluve z 30.3.2012 sadzbou 65,46% je nesprávna.
33. V prejednávanej veci, avšak s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou na každý jeden argument strán sporu. Podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porov. napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004,II.ÚS 200/2009 a pod.). Preto na ostatnú argumentáciu žalobcu, zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami, ktoré mali spôsobiť bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru ako aj reakciou žalovaného na ne, nebolo treba (podľa názoru súdu) reagovať.
34. Odhliadnuc aj od všetkých ostatných žalobcom vznesených dôvodov pre vyslovenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru je možné konštatovať, že úver, poskytnutý žalobcovi zmluvou z 30.3.2012 je možné v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) už iba z dôvodu nesprávnej RPMN je možné vyhodnotiť ako bezúročný a bez poplatkov, a že žalobcovi vznikla voči žalovanému povinnosť vrátiť len požičanú istinu. Tú, ako je nad všetky pochybnosti zrejmé, žalobca splnil ešte v čase pred podaním žaloby.
35. Súd zároveň poznamenáva, že ani v žalobe a ani v žiadnom inom listinnom dôkaze sa nenachádza zmienka žalobcu o tom, akým spôsobom došiel k výpočtu žalovanej sumy vo výške 1214,04 €. Súd preto vychádza iba z dôkazov, produkovaných oboma stranami v priebehu tohto sporu.
36. Ako súd zistil zo žalobcom predložených dôkazov, ktoré počas konania nijako nezmenil a ani nerozšíril, žalobca v zmysle „karty“ klienta za obdobie od 24.5.2012 do 24.2.2015 (č.l. 13) zaplatil celkovo 2.439,73 €, z toho požičanú istinu 1284,25 € už dňa 24.12.2013. V období od 24.3.2015 do 24.1.2016 už nezaplatil žiadnu splátku. Z výpisov z účtu žalobcu (č.l. 14 - 15) vyplýva, že až v období od 20.7.2016 do 16.3.2017 zaplatil na zmluvu č. XXXXXXXXXX celkovo 381,17 €.
37. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ: Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech, získaný z nepoctivých zdrojov.
38. Súd sa ako prvou musel vysporiadať so vznesenou námietkou premlčania, vyjadrenej žalovaným v prvom vyjadrení k žalobe, a následne aj vo svojej písomnej duplike.
38.1. V zmysle § 107 ods. 1 OZ: Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
38.2. V zmysle § 107 ods. 2 OZ: Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov, keď k nemu došlo.
39. S poukazom na skutočnosť, že úver založený zmluvou z 30.3.2012 bol vyhodnotený ako bezúročný a bez poplatkov, bezdôvodné obohatenie činilo v tomto prípade 1536,22 €, pretože: do 24.2.2015 bola zaplatená suma 2439,73 €, v období od 24.2.2015 do 20.7.2016 nebolo zaplatené nič. V období od 20.7.2016 do 16.3.2017 bola zaplatená suma 381,17 €: spolu 2820,47 €, mínus požičaná suma 1284,25 = 1536,22 €.
40. Žalovaný sa v námietke premlčania odvolal sa na rozpis úhrad, zaplatených žalobcom do dňa podania žaloby. K tomuto podaniu ale priložil rozpis, týkajúci sa inej zmluvy než tej, z ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok, a preto súd vyhodnotil túto námietku na základe dôkazov, zvišlých v priebehu tohto konania.
41. Žalobca v žalobe tvrdil, že sa o právnej skutočnosti - vzniku bezdôvodného obohatenia, dozvedel pri osobnom stretnutí so svojím právnym zástupcom dňa 8.3.2017 a dňa 20.3.2017 mu udelil aj plnú moc na svoje zastupovanie. V tomto smere súd vidí diskrepanciu v tvrdení žalobcu a to vzhľadom na to, že ak už dňa 9.1.2017 právny zástupca žalobcu vypracoval a odoslal žalovanému predsporovú výzvu, k jeho subjektívnej vedomosti o vzniku bezdôvodného obohatenia došlo skôr.
41.1. Práve uvedené nič nemení na to, že žaloba bola podaná dňa 31.3.2017 a preto, vychádzajúc zo znenia ust. § 107 ods. 1 OZ, patrí žalobcovi právo na nepremlčané plnenie za dobu od 1.4.2015 do 31.3.2017. Ako však súd uvádza vyššie, v období od 1.4.2015 do 20.72016 žalobca nezaplatil nič
41.2. Z výpisov z účtu, predložených žalobcom vyplynulo, že žalobca plnil: dňa 20.7.2016 sumu 40,20 €, dňa 22.8.2016 sumu 80,20 €, dňa 27.10.2016 sumu 40,20 €, dňa 24.11.2016 sumu 40,20 €, dňa 26.01.2017 sumu 20 €, dňa 8.2.2017 sumu 60,37 €, a dňa 16.3.2017 sumu 100 €, celkom 381,17 €. V rámci nepremlčaného obdobia činí obohatenie sumu, ktorú žalobca zaplatil v sume 381,17 €, a ktorú priznal žalobcovi aj s úrokom z omeškania.
42. Zvyšok plnenia zo strany žalobcu t.j. plnenie od 31.3.2015 dozadu je premlčané a keďže sa žalovaný premlčania dovolal, v tomto rozsahu súd žalobu zamietol.
43. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
44. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 účinného od 1.2.2013: Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
45. V prejednávanej veci síce vznikol úverový vzťah zmluvou zo dňa 30.3.2012, avšak predmetom konania bolo bezdôvodné obohatenie ako samostatný právny titul, ktorý z tejto zmluvy vyplynul. V danom prípade predmetom konania bolo plnenie, ktoré žalobca poskytol žalovanému v období od 20.7.2016 do 16.3.2017.
46. Ako vyplynulo z predložených listín zo strany žalobcu, predtým ako podal žalobu na tunajšom súde, žalovaného oslovil listom svojho právneho zástupcu zo dňa 9.1.2017. V tomto liste sa však neuvádzajú
absolútne žiadne faktografické skutočnosti, ktoré by osvedčovali jednak samotnú výšku uplatneného nároku, popríp. aj spôsob, akým by žalobca hodlal tento vzťah so žalovaným usporiadať. Táto výzva neobsahovala výzvu na priame plnenie s uvedením jeho výšky a ani termín, dokedy sa tak malo udiať. Nemožno od nej preto odvodzovať omeškanie žalovaného tak, ako to učinil žalobca v žalobe.
47. Ako bolo preukázané, listom zo 16.1.2017 žalovaný v podstate z formálnych a právnych dôvodov, spočívajúcich na strane právneho zástupcu žalobcu, túto vec nedoriešil podľa predstáv žalobcu. Z uvedeného teda plynie, že zo spisu nemožno ustáliť, ktorým momentom (ktorým dňom) a v akej výške sa žalovaný s plnením bezdôvodného obohatenia dostal do omeškania, a preto za rozhodujúcu okolnosť súd zobral na zreteľ deň, kedy bola žalovanému doručená žaloba v tejto veci. Žaloba, z ktorej sa už žalovaný dozvedel, že si žalobca uplatňuje svoj nárok, bola žalovanému doručená dňa 25.5.2017, a preto úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný až nasledujúcim dňom, t.j. od 26.5.2017 až do zaplatenia. Čo sa sadzby úroku z omeškania týka, tá bola uplatnená správne vzhľadom na to, že dňa 25.5.2017 bola základná sadzba ECB 0%.
48. V rozsahu, v ktorom prevyšuje súdom priznanú pohľadávku, ako aj v rozsahu úroku z omeškania za dlhšie obdobie, než za ktoré bol priznaný súdom, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
49. Žalobca bol v tomto spore úspešný v pomere 31,40 % k pomeru neúspechu 68,60%, a preto súd úspešnejšiemu žalovanému priznal podľa § 255 ods. 1 CSP pomernú časť trov vo výške 37,20%, o výške ktorých bude vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté osobitným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 CSP). Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : Ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.