Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Er/401/2008

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vo veci oprávneného Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, so sídlom 9. mája 1, Banská Bystrica, IČO: 00735833, proti povinnému: Y. X., K.. XX. XX. XXXX, O. Š. XXXXX/XD, O. O., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 33,19 Eur s prísl. spolu s trovami exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Žiadny z účastníkov exekučného konania n e p l a t í trovy exekúcie.

odôvodnenie:

1) Okresný súd Banská Bystrica dňa 27. 03. 2008 udelil pôvodnému exekútorovi Mgr. Monike Mikulíkovej, v súčasnosti exekúcia vykonávaná exekútorom JUDr. Andreou Cimermanovou, so sídlom exekútorského úradu Francisciho 1044/6, Zvolen (ďalej len „exekútor“) poverenie na vykonanie exekúcie voči povinnému: Y. X., K.. XX. XX. XXXX, O. Š. XXXXX/XD, O. O. (ďalej len „povinný“). Podkladom na udelenie poverenia bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručená na súd 25. 03. 2008, spolu s návrhom na vykonanie exekúcie od oprávneného Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, so sídlom 9. mája 1, Banská Bystrica, IČO: 00735833 (ďalej len „oprávnený“), spolu s exekučným titulom - Blokom na pokutu nezaplatenú na mieste, vydaného oprávneným dňa 28.02.2007, vykonateľným dňa 16.03.2007.

2) Dňa 12. 12. 2018 bolo na súd doručené podanie od: Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35776005, v ktorom poukázal na uplynutie prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008. Podľa oprávneného na základe uvedenej skutočnosti došlo k splneniu predpokladov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a na rozhodnutie o trovách exekúcie, pri ktorom by mal súd zohľadniť aj rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR (7 M Cdo 13/2011).

3) Na základe uvedeného podania súd z titulu zákonnej povinnosti (§ 58 ods. 1 Ex. por.) pristúpil ku skúmaniu, či exekúcia je v súčasnosti vedená na základe vykonateľného exekučného titulu.

4) Podľa § 41 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste.

5) Podľa § 88 ods. 1 Zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch účinného do dňa 31.08.2008 (ďalej len „zákon o priestupkoch“) rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

6) Podľa § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch účinného od 01. 09. 2008 do 31. 01. 2009 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať aj predajom hnuteľných vecí dlžníka.

7) Podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1). (ods.

8) Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

9) Predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následné vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. (...). Ide pritom o predpoklady, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. (...) Výkon rozhodnutia je neprípustný, ak je „exekučný titul“ nulitným právnym aktom. (...) Exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. (Rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uverejnená v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky, pod č. 56/1995, č. 70/1998, č. 72/1998, najmä rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené pod č. 58/1997, príp. 3 M Cdo 20/2008 )

10) Rozhodovacia činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky (I. ÚS 238/04) uvádza, že „Ústavný súd už vo viacerých rozhodnutiach vyslovil, že v našom ústavnom poriadku sa uplatňuje zásada "lex retro non agit" (teda "zákon nemá spätnú účinnosť"), keď napr. uviedol, že k definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv občanov a právnej istoty (PL. ÚS 16/95). K tomu treba dodať, že k definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktívneho výkladu právnych noriem, ktorý je rovnako významnou demokratickou zárukou ochrany práv občanov a právnej istoty. Právna teória rozoznáva retroaktivitu pravú a nepravú. Pravá retroaktivita zahrňuje prípady, keď právna norma reglementuje i vznik právneho vzťahu a nároky z neho vzniknuté pred jej účinnosťou (teda o pravom spätnom pôsobení nového zákona ide vtedy, keď pôsobí aj pre minulú dobu). Nepravá retroaktivita spočíva v tom, že právne vzťahy hmotného i procesného práva, ktoré vznikli za platnosti práva starého, sa spravujú zásadne týmto právom, a to až do doby účinnosti práva nového. Po jeho účinnosti sa však riadi právom novým (teda o nepravom spätnom pôsobení hovoríme vtedy, keď nový zákon nariaďuje, že má byť použitý i na staré právne pomery už založené, ale iba od doby, keď začína pôsobnosť nového zákona, alebo ešte od neskoršej doby (mutatis mutandis PL. ÚS 38/99).“

11) Súčasťou požiadavky na tvorbu práva, v ktorej zákon neodporuje ústave, nie je iba požiadavka, aby zákon neporušil práva určené ústavou. Súčasťou tejto požiadavky je aj kvalita právnej normy, ktorá musí byť primeraná cieľu dosiahnuť naplnenie princípov materiálneho právneho štátu. Princíp právnej istoty zahŕňa viacero prvkov, medzi ktoré patrí zrozumiteľnosť právnych noriem a na nej založená predvídateľnosť konania orgánov verejnej moci (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 22/06).

12) V kontexte uvádzaných záverov ústavného súdu súd konštatuje, že novelizáciou ustanovenia Zákona o priestupkoch zo znenia podľa ods. 5 na ods. 6 tohto uznesenia, došlo od 01. 09. 2008 ku zrušeniu tzv. prekluzívnej lehoty, v rámci ktorej muselo v minulosti dôjsť ku samotnému výkonu exekučného titulu, inak by exekúcia bola z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty neprípustná. Súd v tejto súvislosti dodáva, že uvedená novelizácia neobsahovala tzv. intertemporálne (prechodné) ustanovenia o tom, či uvedená prekluzívna lehota, v ktorej bolo nutné vykonať exekúciu ostáva zachovaná alebo došlo k jej zrušeniu „zo zákona“ a exekučný titul je možné po novelizácii Zákona o priestupkoch už vykonávať prakticky neobmedzene.

13) Súd so zreteľom na uvádzanú rozhodovaciu činnosť ústavného súdu, kedy je viazaný zákazom retroaktívneho výkladu právnym noriem, dospel k záveru, že za absencie prechodných ustanovení je potrebné uprednostniť výklad, že uvedené účinky novelizácie Zákona o priestupkoch nemôžu

zasiahnuť do skôr nadobudnutých vlastností exekučného titulu, ktorý bol vydaný a následne nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť podľa ustanovení Zákona o priestupkoch v znení do 31.08.2008 (ods. 6 tohto uznesenia). Za vlastnosť exekučného titulu, do ktorých uvedená novelizácia nemohla zasiahnuť súd považuje aj jeho časovo obmedzenú možnosť vykonania. Tento záver podporuje aj skutočnosť, že sa jedná o exekučný titul ukladajúci peňažnú sankciu za spáchaný priestupok a preto je nutné brať na zreteľ fakt, že pri vydaní exekučného titulu sám povinný ako účastník priestupkového konania mal legitímne očakávania, že sankcia za priestupok môže byť vymáhaná len po zákonnom stanovenú dobu troch rokov.

14) Prijatie opačného záveru, t. j. nekonštatovanie uplynutia prekluzívnej lehoty, by znamenalo spätné zrušenie nadobudnutej vlastnosti exekučného titulu, čo by bolo v rozpore s ústavnoprávnymi zásadami zákazu priamej retroaktivity, zásady legitímneho očakávania a zásady právnej istoty.

15) Vzhľadom na uvedené sú konštatuje, že uplynutím uvedenej prekluzívnej lehoty dňa 16.03.2010 sa stal exekučný titul neúčinným. Následkom neúčinnosti exekučného titulu nebolo možné (prípustné) vykonávať naďalej exekúciu, pretože odpadol podklad na vykonanie exekúcie (§ 41 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku), ako základnej požiadavky na vedenie exekúcie a exekúcia mala byť už v tom čase zastavená.

16) S poukazom na prijaté závery preto súd rozhodol tak, že zastavil exekúciu z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017.

17) Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

18) Podľa § 243j Exekučného poriadku v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.

19) Podľa dôvodovej správy ku ustanoveniu § 243j Exekučného poriadku „V právnej praxi nie je ojedinelé, že v prípade zastavenia exekúcie je potrebné posúdiť, či exekútorovi prináleží náhrada trov aj v prípadoch, keď treba do úvahy vziať niektoré dôvody osobitného zreteľa (...) Takýmito dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú dôvody explicitne vymedzené v ustanovení § 243j ako je napríklad skutočnosť, že exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade s Exekučným poriadkom (napríklad došlo k neodôvodneným prieťahom pri výkone exekúcie, požadovalo sa zaplatenie takých plnení na trovách, na ktoré nebol právny nárok a pod) alebo iným zákonom alebo nepostupoval v súlade s § 57 ods. 4. Ide o také závažné prípady, ktoré by dokonca mohli zakladať disciplinárnu zodpovednosť súdneho exekútora.“

20) Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 01.06.2010 do 31.03.2017) exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

21) Súd v kontexte rozhodovania o trovách exekúcie uvádza, že doba od udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré bolo exekútorovi doručené 10. 04. 2008, až doposiaľ predstavuje obdobie viac ako 11 rokov. Súd preto prijal záver, že je nutné označiť doposiaľ prebiehajúcu exekúciu za neprimerane dlhú, a to vzhľadom na nízku výšku vymáhanej pohľadávky, pričom súd tiež zistil, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz a exekútor na to nereagoval podaním na súd podľa § 57 ods. 4 Ex. por. , prostredníctvom ktorého si mohol uplatniť trovy exekúcie. Rovnako súd pripomína, že exekútor mal vec predložiť súdu už pri uplynutí prekluzívnej lehoty exekučného titulu na rozhodnutie, či bol nastolený dôvod na zastavenie exekúcie.

22) Súd preto s poukazom na neprimerane dlhú dobu vedenia exekúcie a nesplnenia si svojej povinnosti predložiť vec súdu na zastavenie exekúcie po tom ako zistí skutočnosti na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Ex. por.) rozhodol, že nárok exekútora na trovy exekúcie neprizná.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo uznesenie vydané.

Odvolanie, okrem všeobecných náležitostí vyžadovaných pre podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) musí uvádzať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal nevrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností , f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné. (§ 355 ods. 2 CSP; § 9a ods. 1 EP)

V Banskej Bystrici, 20. 05. 2019