Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/19/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: R. H., narodený XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa matky: Mgr. U. H. U., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom T. F. XXXX/XX, U. - P., t.č. bytom U. XX, U., zastúpená JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou so sídlom I. č. XX, M., a otca: Ing. Z. H., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/X, O. - N., zastúpený JUDr. Máriom Tomanom, advokátom so sídlom Pribinovo nám. 3, Nitra, IČO: 35 140 330, za účasti Krajskej prokuratúry Žilina, v konaní o návrhu matky o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky a odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 20P/57/2016 - 993 zo dňa 17.12.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním (II., IV., - VII., IX., XI.) p o t v r d z u j e.

Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponecháva n e d o t k n u t ý. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovné. Zveruje maloletého R. H., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Výrok o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky je predbežne vykonateľný. Obaja rodičia budú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec sa zaväzuje platiť pre maloletého R. výživné vo výške 300,- eur, pričom sumu 250,- eur mesačne ako bežné výživné k rukám matky a sumu 50,- eur mesačne ako tvorbu úspor na osobitný účet maloletého, ktorý matka za týmto účelom zriadi vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Všeobecná úprava styku otca s maloletým bude prebiehať nasledovne: Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v kalendárnom roku od stredy od 17,00 hod. do nedele do 17,00 hod., kedy si maloletého prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku maloletého odovzdá v mieste bydliska matky matke s účinnosťou do 30.06.2019. Od 01.09.2019 je otec oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatku, kedy si maloletého prevezme v školskom zariadení do nedele do 17,00 hod., kedy maloletého odovzdá matke v mieste jej bydliska a jedenkrát každý kalendárny týždeň v rozsahu 3 hodín po predchádzajúcej dohode s matkou. Osobitná úprava styku otca s maloletým bude prebiehať nasledovne:

- počas letných prázdnin roku 2019 od 01.07.2019 od 09,00 hod. do 15.07.2019 do 17,00 hod. a od 01.08.2019 od 09,00 hod. do 15.08.2019 do 17,00 hod.;

- každý párny rok počas veľkonočných prázdnin od strety pred prázdninami od 16,00 hod. do posledného dňa školských prázdnin do 16,00 hod.;

- každý nepárny rok počas polročných prázdnin počnúc od 16,00 hod. dňa pred prázdninami do 16,00 hod. dňa posledného polročných prázdnin;

- každý párny rok počas obdobia jarných prázdnin a to počnúc piatkom pred prázdninami od 16,00 hod. do nedele po prázdninách do 16,00 hod.;

- každý nepárny rok počas obdobia zimných prázdnin a to od posledného dňa školského vyučovania pred prázdninami od 16,00 hod. do 30.12. do 16,00 hod.;

- každý párny rok počas obdobia zimných prázdnin a to počnúc 30.12. od 16,00 hod. do dňa pred prvým dňom školského vyučovania po prázdninách do 16,00 hod.;

- každý kalendárny rok počas obdobia letných prázdnin počnúc 01.07. od 09,00 hod. do 15.07. do 17,00 hod. a od 01.08. od 09,00 hod. do 15.08. do 17,00 hod. Počas realizácie osobitnej úpravy styku sa všeobecná úprava styku neuplatňuje. Otec si maloleté dieťa prevezme v stanovený deň a čas v mieste bydliska matky, kde ho po ukončení styku v mieste bydliska matky matke vráti. Matka je povinná maloleté dieťa na styk riadne a včas pripraviť a odovzdať otcovi. Obaja rodičia sú povinní dať si navzájom vedieť dôvody, pre ktoré by nemohol byť styk realizovaný v lehote 48 hodín, inak bez zbytočného odkladu po jeho vzniku. Štátu priznáva nárok na náhradu trov konania. Otec je povinný uhradiť trovy štátu na účet Okresného súdu Martin vo výške 105,12,- eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Matka je povinná uhradiť trovy štátu na účet Okresného súdu Martin vo výške 105,12,- eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému zamieta. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 13P/319/2014-167 zo dňa 19.03.2015, právoplatný a vykonateľný dňa 16.04.2015 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dňa 04.04.2016 bol na tunajší súd podaný návrh matky, ktorým žiadala zveriť maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, zaviazať otca platením výživného vo výške 350,- Eur mesačne od podania návrhu do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, pričom zameškané výživné bude otec povinný splácať v 50,- eur splátkach spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozhodnutia, pod následkom straty výhody splátok. Matka rovnako žiadala upraviť styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý nepárny týždeň v kalendárnom mesiaci v sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 9:00 hod. do 17:00 hod. s tým, že otec bude oprávnený si maloleté dieťa vyzdvihnúť v mieste bydliska matky, kam ho po ukončení styku bude povinný matke vrátiť a matke bude povinná maloleté dieťa k styku riadne pripraviť a v dohodnutý čas ho odovzdať otcovi. Okresný súd pri rozhodovaní o zmene výkonu rodičovských práv a povinností zistil zmenu pomerov na strane účastníkov. V čase posledného rozhodovania mal maloletý 2 roky a bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Predškolské zariadenie nenavštevoval. V súčasnosti maloletý navštevuje MŠ, v septembri 2019 začne navštevovať ZŠ. Situácia sa nezmenila len v priebehu období medzi jednotlivými rozhodnutiami, ale menila sa aj počas konania, ktoré trvalo viac ako 2,5 roka. Súd jednoznačne dospel k záveru, že v súčasnosti už nie je vhodná pre maloleté dieťa striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov. Maloletý potrebuje zázemie v prípade predškolských (prípravných), ale aj školských zariadení, čo s ohľadom na vzdialenosť bydliska oboch rodičov, nie je možne zabezpečiť, keďže matka býva v U. a otec v O.. Neustále sa mení toto prostredie, kamaráti. V starostlivosti oboch rodičov neboli zistené žiadne nedostatky, obaja rodičia vedia zabezpečiť starostlivosť o maloletého, avšak aj do budúcna je potrebná u maloletého jednokoľajová výchova. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že (prioritne zo záverov znaleckého dokazovania) - obaja rodičia dokážu aktuálne vytvoriť pre maloletého R. podnetné a tvorivé prostredie, v ktorom môže napredovať v novoučení. Emočná podpora a vnímavosť na deficitnejšie, resp. individuálne zaostávajúcejšie špecifické funkcie a procesy u maloletého R., či už emočné alebo kognitívne, je u matky vyššia. Rovnako aj senzibilita pre jeho zdravotný stav. Obaja rodičia poskytujú maloletému R. dostatok príležitostí pre zmysluplné trávenie voľného času, matka však dbá, aby bol intenzívnejšie prežívaný v skupine rovesníkov. S ohľadom na charakterové vlastnosti rodičov, matka aktuálne viac stimuluje svedomie maloletého R. a iniciuje jeho morálnospirituálny vývin a empatiu. Otec podnecuje R. rast v orientácii s externým svetom. Pre zdravý, t.j. komplexný a integrálny bio-psycho-socio-morálno-spirituálny vývin maloletého R. sa po zohľadnení všetkých skutočností javí s ohľadom na vývinový stav a potreby maloletého R. byť aktuálne najvhodnejšia osobná starostlivosť matky. Pre súd vyplynulo, že výchovné prostredie u matky je aktuálne pre maloletého vhodnejšie, pre zabezpečenie jeho celkového riadneho vývinu a rozvoja. Súd toto zistil prioritne zo záverov znaleckého dokazovania, ale podporne aj správami zo súkromných centier i ostatných odborníkov. Súd upravil aj styk otca s maloletým dieťaťom, a to v širšom rozsahu do 30.06.2019, teda do začiatku prázdnin, kedy nebude mať pre maloletého taký negatívny dopad absencia pár dní z predškolského zariadenie, ako

aj z dôvodu, aby si na novú situáciu otec postupne zvykol. Maloletý si musí postupne osvojovať režim školského zariadenia a týmto spôsobom sa pripraviť na nástup do školy. Následne nastúpi osobitný režim cez prázdniny, kde maloletý bude posledné dva týždne u matky, aby sa pripravil do školy, pričom letné prázdniny majú obaja rodičia v rovnakom rozsahu. Nástupom maloletého do ZŠ sa styk opätovne upraví, keďže z logických dôvodov nebude môcť byť maloletý v priebehu týždňa u otca. Súd však poskytol otcovi aj priestor na stretnutie v rozsahu 3 hodín v priebehu týždňa na základe dohody s matkou. Rovnako boli upravené aj ostatné prázdniny v rovnakom rozsahu pre oboch rodičov. Súd určil otcovi aj výživné, ktoré bolo určené aj v priebehu realizácie striedavej osobnej starostlivosti. Pri rozhodovaní súd prihliadal na odôvodnené potreby maloletého ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Matka je zamestnaná a jej príjem je približne 743 eur mesačne, otcov príjem zo zamestnania je vo výške približne 1.830 eur. Obaja zabezpečujú náklady domácnosti. Súd určil otcovi výživné vo výške 300 eur mesačne s tým, že sumu 50 eur bude posielať na osobitný účet maloletého dieťaťa, keďže pomery otca to umožňujú. Bežné výživné tak bude vo výške 250 eur mesačne, čo súd považoval za sumu adekvátnu s ohľadom na príjmy otca a matky, a výdavky maloletého, ktoré rastú ako aj s ohľadom na zabezpečovanie starostlivosti o maloletého, nakoľko čas osobnej starostlivosti matky o maloletého sa podstatne zvýši. Súd poukazuje aj na predchádzajúce (ešte pred rozvodom) rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, keď bol maloletý zverený matke, kde otec súhlasil so sumou 225 eur, kde sumu 200 eur otec poukazoval na účet matky a sumu 25 eur na osobitný účet maloletého. Otcov príjem bol v tom čase 1.700 eur. Súd priznal náhradu trov konania štátu, keďže bola doplatená odmena ustanovenému znalcovi z rozpočtových prostriedkov vo výške 210,24 eur, a teda zaviazal oboch rodičov polovici na uhradenie trov štátu. Súd vyhlásil predbežnú vykonateľnosť výroku o zverení maloletého do starostlivosti matky, keďže sa blíži nástup maloletého na základnú školu, maloletý nutne musí navštevovať predškolskú prípravu a musí si zvykať na nový režim, dovtedy nepoznaný, je v jeho záujme, aby toto bolo zabezpečené ešte pred právoplatnosťou rozhodnutia, nakoľko je vysoká pravdepodobnosť, že daná vec v najbližšej dobe právoplatná nebude, čo pre súd vyplynulo aj z postoja otca, ktorý s daným rozhodnutím nesúhlasí. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov.

2. Proti rozsudku podala matka prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie proti výroku, ktorým bola určená výška výživného. Matka má za to, že súd prvej inštancie nezohľadňoval čo najväčší záujem dieťaťa. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič, by malo predstavovať cca 30% jeho čistého príjmu, samozrejme s prihliadnutím na okolnosti každého konkrétneho prípadu. R. v období starostlivosti matky navštevuje v U. materskú školu U., kde navštevuje krúžok angličtiny a zúčastňuje sa všetkých podujatí organizovaných škôlkou. Navštevuje tiež gymnastický krúžok. V zimnom období sa venuje korčuľovaniu a lyžovaniu, pričom všetko potrebné vybavenie pre zimné športy zabezpečovala vždy matka. V odvolaní matka uviedla základné pravidelné nevyhnutné mesačné výdavky z príjmu vo výške 748 eur a základné nevyhnutné výdavky na R. vo výške 317 eur. V septembri 2019 mal. R. začne absolvovať povinnú školskú dochádzku, preto je predpoklad nielen zmeny jeho záujmov ale najmä nárastu výdavkov súvisiacich so zabezpečovaním jeho potrieb. Vzhľadom na vyššie uvedené matka navrhuje, aby odvolací súd zmenil týmto odvolaním napadnutý výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie a to tak, že zaviaže otca mal. R. prispievať na jeho výživu sumou 350,- eur mesačne, počnúc dňom 30.01.2019 do budúcna, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a prispievať na tvorbu jeho úspor sumou 100,- eur mesačne, počnúc dňom 30.01.2019 do budúca, ktorú sumu je otec povinný zasielať na osobitný účet maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

3. Proti rozsudku podal odvolanie aj otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu proti II. výroku, ktorým okresný súd rozhodol o predbežnej vykonateľnosti zverenia mal. R. do osobnej starostlivosti matky. Otec sa neodvoláva voči samotnému zvereniu dieťaťa matke. Otec je názoru, že súd prvého stupňa nedostatočne zdôvodnil predbežnú vykonateľnosť. Otec sa ďalej odvoláva voči IV. výroku, ktorým súd rozhodol o výške výživného. Otec považuje výšku výživného za neprimerane vysokú, ktorá nemá oporu v ustanoveniach zákona o rodine, pretože maloletý nespotrebuje 500 eur. Otec sa odvoláva aj voči V. výroku, ktorým súd určil, že otec je zaviazaný maloletého si prevziať a po ukončení styku ho odovzdať matke vždy v mieste jej bydliska, čo považuje za diskriminujúce, nakoľko obidvaja rodičia disponujú vodičskými preukazmi aj motorovými vozidlami. Otec sa odvoláva aj voči výroku VI., ktorým súd určil, že otec je zaviazaný maloletého po ukončení styku odovzdať matke vždy v mieste jej bydliska, čo považuje tiež za diskriminujúce. Zároveň otec navrhuje rozšírenie styku s maloletým zo súdom určených 3 hodín

na 6 hodín s tým, že nie po predchádzajúcej dohode s matkou ale s 48 hodinovým oznámením vopred. Otec sa odvoláva voči výroku VII., ktorým súd určil úpravu styku počas jesenných prázdnin a navrhuje rozšíriť styk otcovi aj o polročné a jesenné prázdniny každoročne. Otec sa odvoláva voči IX. výroku kvôli už spomenutej diskriminácii. Otec sa odvoláva voči výroku XI., kde súd určil lehotu 48 hodín, pričom navrhuje výrok gramaticky opraviť. Otec sa odvoláva aj voči výroku XVI. Otec navrhuje rozšírenie styku s maloletým synom aj počas prvého nepárneho víkendu v mesiaci apríl, jún, september, október, ďalej v čase polročných a jesenných prázdnin každoročne. Otec v podanom odvolaní opisuje traumatizované odovzdávanie dieťaťa, ktorému súd mohol zabrániť preberaním dieťaťa v bydlisku odovzdávajúceho rodiča. Otec navrhuje rozšíriť styk o telefonický kontakt otca so synom každý párny deň v týždni v čase 16:30 - 19:00. Súd rozhodol, že obaja rodičia budú spravovať majetok maloletého, avšak podľa IV. výroku toto právo otcovi obmedzil, čo je pre neho diskriminujúce. Otec navrhuje, aby mu súd určil prispievať na úspory maloletého sumou 25 eur a to na už zriadený účet. Okresný súd v konaní neskúmal príjmy a výdavky rodičov a opodstatnené náklady na starostlivosť o maloletého. Okresný súd sa v rozsudku opiera o neaktuálnu správu sociálnej kurately z roku 2016. Otec v podanom odvolaní vyčíslil svoje výdavky a náklady ale aj príjmy. Vzhľadom na rovnosť práv a povinností rodičov voči vyživovacím povinnostiam na maloleté dieťa, by mal každý z rodičov prispievať sumou 118,5 eur. V odvolaní otec spomenul aj príjmy a výdavky matky. Otec odvolaciemu súdu navrhuje, aby bolo výživné, na ktoré je zaviazaný otec, stanovené vo výške 150 eur. Na základe uvedeného otec odvolaciemu súdu navrhuje, aby zmenil rozsudok okresného súdu tak, ako to uviedol v podanom odvolaní.

4. Otec odvolanie matky považuje za zavádzajúce. Otec opäť uviedol svoju finančnú situáciu a svoj zárobok, pričom tvrdí, že jeho čistý mesačný príjem sa zvýšil oproti roku 2014 iba o 108,83 eur. Uvádza, je to práve matka, komu sa výrazne zvýšil mesačný príjem o 612,38 eur. Otec namieta účelovosť niektorých nákladov matky. Zároveň otec zotrváva na vyjadreniach, ktoré uviedol vo svojom odvolaní.

5. K odvolaniu otca sa vyjadrila Okresná prokuratúra Martin. Rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny a navrhuje ho potvrdiť. Súdom stanovenú výšku výživného považuje za primeranú. Celé rozhodnutie považuje za zákonné a v záujme maloletého dieťaťa. K odvolaniu matky sa Okresná prokuratúra Martin vyjadrila tak, že nesúhlasí s tvrdením matky, že súd pri určení výživného na maloletého nezohľadnil čo najväčší záujem dieťaťa. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že otec v rámci svojej starostlivosti vynakladal a i naďalej bude vynakladať finančné prostriedky na maloletého i nad rámec výživného v čase keď bude syn v jeho starostlivosti.

6. Matka k odvolaniu otca uviedla, že ide o účelový počin. Matka uvádza, že nariadenie predbežnej vykonateľnosti súdom nebolo v rozpore so zákonom. Matka má záujem na tom, aby sa situácia čo najskôr stabilizovala a to bez zbytočných konfliktov, ktoré zásadne a viditeľne poškodzujú elementárne záujmy maloletého. Voči určeniu výšky výživného podala odvolanie aj samotná matka. Na tomto svojom odvolaní aj naďalej trvá rovnako tak, ako trvá na všetkých argumentoch, ktoré uvádzala na podporu svojho odvolania. K argumentom otca, ktorými tento žiada pri viac než dvojnásobnom pravidelne dosahovanom príjme v čistom než matka a inú vyživovaciu povinnosť než k maloletému R. nemá, matka uviedla, že počas každého mesiaca bude dieťa cca 23 kalendárnych dní pri nej a cca 8 kalendárnych dní s otcom. Z výživného určeného súdom je matka povinná zabezpečiť všetky potreby dieťaťa. Matka ďalej uvádza, že motorové vozidlo, ktoré má otec od zamestnávateľa, má k dispozícii neobmedzene už najmenej 6 rokov. Vyžiadaním od sociálnej poisťovne by boli zrejmejšie benefity otca - cestovné náhrady, ktoré sa v zmysle ustálenej súdnej praxe a rozhodovacej činnosti súdov pri určovaní výšky výživného zohľadňujú. Podľa názoru matky súd správne posúdil a zvážil, že by bolo iracionálne, aby matka musela na ďalšie náklady jazdiť po syna do 200 km vzdialenej O.. Dieťa bolo súdom zverené matke, takže 3 víkendy o ktoré žiada otec budú diskriminovať matku, keďže cez týždeň dieťa navštevuje materskú škôlku. Matka navrhuje, aby odvolací súd odvolanie otca ako celok zamietol.

7. Dňa 13.03.2019 prišlo okresnému súdu oznámenie o prebratí vstupu do konania od Krajskej prokuratúry Žilina. Krajská prokuratúra Žilina vstúpila do konania namiesto Okresnej prokuratúry Martin. Zároveň Krajská prokuratúra Žilina zaslala okresnému súdu svoje stanovisko k predmetnej veci. Krajská prokuratúra Žilina sa stotožňuje s vyjadrením Okresnej prokuratúry Martin zo dňa 01.03.2019, rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny a navrhuje odvolaciemu súdu rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

8. Otec k stanovisku matky a Okresnej prokuratúry Martin okrem predtým už spomínaných skutočností uviedol, že je evidentné, že zázemie MŠ v O. bolo dieťaťu bližšie ako v U.. Z tohto dôvodu otec navrhoval zotrvanie striedavej starostlivosti až do nástupu dieťaťa na ZŠ. Otec uvádza, že pokiaľ je maloletý R. u neho, zabezpečuje mu ošatenie sám. Ďalej tvrdí, že matka má nadbytok prostriedkov, nakoľko si financuje aj koncerty, bary, kino, divadlo, kávu s kamarátkami a pod. Otec tvrdí, že auto od zamestnávateľa si môže zapožičiavať len na služobné účely. Čo sa týka úpravy styku, otec zopakoval svoje doterajšie tvrdenia a návrhy.

9. Matka sa v ďalšom stanovisku vyjadrila, že aj naďalej považuje výšku výživného za neprimerane nízku. K výške výživného uviedla to, čo v prechádzajúcom vyjadrení. Matka poukazuje na to, že ona nežije so svojimi rodičmi a žiada súd, aby na výdavky súvisiace s podnájmom matky neprihliadal. Otec so svojimi rodičmi nielenže nežije v spoločnej domácnosti v ich byte, ale dokonca ani v starorodičovskom dome. Otec si cielene zriadil záväzok - hypotekárny úver na nový byt. Dvojakosť posudzovania oprávnenosti výdavkov u otca postrehol aj prokurátor, ktorý vo svojom vyjadrení dáva do pozornosti, že ako otec dôvodí nemožnosť navýšenia úhrady sumy výživného a svoju neschopnosť uhrádzať výživné tak, ako to určil súd prvej inštancie - tak výživné má bezpochyby prednosť pred úhradou sumy napr. 236 eur mesačne na poistenie AXA LUR. Matka s prihliadnutím na po potreby maloletého žiada zvýšiť výživné a žiada odvolanie otca zamietnuť.

10. Otec v ďalšom odaní vysvetľuje svoju bytovú situáciu. Upozorňuje na skutočnosť, že výživné je možné určiť aj z nižšej sumy, než je 20% až 30% z čistého príjmu. Otec vo zvyšku zopakoval skutočnosti uvedené v predchádzajúcich vyjadreniach. 11. Matka v ďalšom podaní zopakovala a vysvetlila svoje tvrdenia, pričom naďalej trvá na svojom odvolaní, na svojom stanovisku ku odvolaniu otca a žiada vzhľadom na pomery rodičov určiť výživné na maloletého R. tak, aby to zohľadňovalo čo najviac oprávnený záujem spoločného dieťaťa a samotnému dieťaťu zabezpečovalo rovnakú životnú úroveň a kvalitu života u oboch rodičov i pri ich rozdielnych čistých mesačných príjmoch.

12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané stranami v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 v odvolaniach napadnutej časti potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

13. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

16. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie prejednávanej veci a vecne správne rozhodol. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd uvádza nasledovné:

18. Pre okresný súd vyplynulo, že výchovné prostredie u matky je aktuálne pre maloletého vhodnejšie, pre zabezpečenie jeho celkového riadneho vývinu a rozvoja. Súd toto zistil prioritne zo záverov znaleckého dokazovania, ale podporne aj správami zo súkromných centier i ostatných odborníkov. Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matky nenamietala ani jedna strana - ani matka a ani otec maloletého. Odvolací súd uvádza, že od tohto nenamietaného výroku závisí posúdenie aj zvyšných výrokov napadnutého rozhodnutia.

19. Okresný súd upravil aj styk otca s maloletým dieťaťom, a to v širšom rozsahu do 30.06.2019, teda do začiatku prázdnin, kedy nebude mať pre maloletého taký negatívny dopad absencia pár dní z predškolského zariadenie, ako aj z dôvodu, aby si na novú situáciu otec postupne zvykol. Maloletý si musí postupne osvojovať režim školského zariadenia a týmto spôsobom sa pripraviť na nástup do školy. Následne nastúpi osobitný režim cez prázdniny, kde maloletý bude posledné dva týždne u matky, aby sa pripravil do školy, pričom letné prázdniny majú obaja rodičia v rovnakom rozsahu. Nástupom maloletého do ZŠ sa styk opätovne upraví, keďže z logických dôvodov nebude môcť byť maloletý v priebehu týždňa u otca. Súd však poskytol otcovi aj priestor na stretnutie v rozsahu 3 hodín v priebehu týždňa na základe dohody s matkou. Rovnako boli upravené aj ostatné prázdniny v rovnakom rozsahu pre oboch rodičov.

20. Odvolací súd uvádza, že podľa slovenskej právnej úpravy, ktorá vychádza z medzinárodných dohovorov platí, že styk rodiča s dieťaťom je jedným s najdôležitejších práv ako rodiča, tak aj dieťaťa. Dôležitým kritériom je, aby stretávanie bolo v záujme maloletého dieťaťa a neohrozilo jeho zdravý psychický a fyzický vývin. Snahou súdu prvej inštancie bolo pri rozhodovaní postupovať v súlade so zásadou, podľa ktorej treba rozhodnúť v súlade s najlepším záujmom dieťaťa. Na strane druhej je však úlohou súdu rešpektovať a garantovať práva rodiča, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti.

21. Odvolací súd uvádza, že pri rozhodovaní o úprave styku okresný súd prihliadol na záujem maloletého, na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. Prihliadal na to, aby bolo rešpektované právo maloletého na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa.

22. V zmysle § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú v zásade obaja rodičia. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do starostlivosti uplatňuje svoju úlohu vo výchove dieťaťa prostredníctvom styku s dieťaťom. Zákon pritom dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom, iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk súd. Z citovaného plynie, že aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti má právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb, je a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Realizuje sa to prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. Je pritom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim; ako aj okolnosti na strane rodičov ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, spoje a podobne. Rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť. (Uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoP/28/2016 zo dňa 10.08.2016)

23. Okresný súd pri rozhodovaní o úprave styku maloletého R. s otcom, nakoľko maloletý R. bol zverený do osobnej starostlivosti matky, zvážil všetky skutočnosti potrebné na rozhodnutie. Do úvahy zobral najmä fakt, že maloletý R. od septembra začne navštevovať základnú školu, čím sa mu zmení doterajší režim. Predovšetkým maloletému zostane menej voľného času, pribudnú mu školské povinnosti, prípadne navštevovanie krúžkov a voľnočasových aktivít. Pre zdravý duševný a fyzický vývin a rozvoj dieťaťa a nadväzovanie sociálnych väzieb so spolužiakmi, kamarátmi a okolím a pre začlenenie maloletého do školského prostredia bolo potrebné stanoviť menší rozsah styku dieťaťa s otcom než ho navrhoval otec a to tak, ako ho stanovil okresný súd. S uvedeným súvisí aj určenie výšky výživného.

24. Otec sa odvolal aj voči výroku VI., ktorým súd určil, že otec je zaviazaný maloletého po ukončení styku odovzdať matke vždy v mieste jej bydliska, čo považuje tiež za diskriminujúce. Odvolací súd uvádza,

že vzhľadom na to, že maloletý R. bol zverený do osobnej starostlivosti matky, čo znamená, že u matky strávi viac dní ako u otca, čo súvisí aj s vyššími nákladmi a výdavkami, súd ponechal úpravu stanovenú okresným súdom, a to tak, že otec si maloleté dieťa prevezme v stanovený deň a čas v mieste bydliska matky, kde ho po ukončení styku v mieste bydliska matky matke vráti. Ak otec trval na tom, aby so synom trávil viac času, tak odvolací súd uvádza, že čas strávený so synom je aj čas počas cesty, keď si maloletého príde prevziať a berie ho k sebe a tiež počas cesty, keď maloletého vezie na odovzdanie matke.

25. Pri rozhodovaní o výživnom, na ktoré súd zaviazal otca, prihliadal na odôvodnené potreby maloletého ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Matka je zamestnaná a jej príjem je približne 743 eur mesačne, otcov príjem zo zamestnania je vo výške približne 1.830 eur. Obaja zabezpečujú náklady domácnosti. Súd určil otcovi výživné vo výške 300 eur mesačne s tým, že sumu 50 eur bude posielať na osobitný účet maloletého dieťaťa, keďže pomery otca to umožňujú. Bežné výživné tak bude vo výške 250 eur mesačne, čo okresný súd považoval za sumu adekvátnu s ohľadom na príjmy otca a matky, a výdavky maloletého, ktoré rastú ako aj s ohľadom na zabezpečovanie starostlivosti o maloletého, nakoľko čas osobnej starostlivosti matky o maloletého sa podstatne zvýši. Okresný súd poukázal aj na predchádzajúce (ešte pred rozvodom) rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, keď bol maloletý zverený matke, kde otec súhlasil so sumou 225 eur, kde sumu 200 eur otec poukazoval na účet matky a sumu 25 eur na osobitný účet maloletého. Otcov príjem bol v tom čase 1.700 eur, čo znamená, že súd vtedy vychádzal z rovnakého základu pre výpočet výživného.

26. Odvolací súd uvádza, že pri zaoberaní sa myšlienkou výšky výživného sa vychádza z premisy, že obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Prvotné pri určovaní výšky výživného na dieťa je jeho právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vchádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti určujúcim hľadiskom sú odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti a možnosti povinného. Je pritom potrebné vychádzať z toho, že výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov.

27. Prvotným základom pre výpočet výšky výživného je po vykonanom dokazovaní mať riadne preukázané osobné, majetkové a zárobkové pomery oboch rodičov dieťaťa, berúc ohľad na ich individuálne potreby. Možnosti a schopnosti rodiča sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosťou uplatniť sa v konkurencii a na trhu práce. Pri určovaní výšky výživného súd prihliada tiež na základné potreby maloletého dieťaťa, ktoré je v určitej etape vývoja a veku. Ak ide o dieťa v období od jeho narodenia až po ukončenie základnej školy, výživné vypočítané rodičovi predstavuje najviac 20% z jeho čistého mesačného príjmu. Otázka pri výpočte výšky výživného určeného 20% na území Slovenskej republiky pramení z reálnych dôkazov o výške minimálnej mzdy, o priemernej mzde, o cenových reláciách základných potravín, oblečenia, obuvi, hygienických potrieb, bývania, služieb a neskorších výdavkov so štúdiom.

28. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené, pričom uvedené sa týka i plánovania počtu vyživovacích povinností, pretože rodič musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil, a to ani do budúcna so zreteľom na predpoklad zvyšujúcich sa potrieb oprávneného dieťaťa v súvislosti s jeho vekom, rastom a štúdiom.

29. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletého, tie sa budú v priebehu života meniť, zvyšovať, čo súvisí najmä s nástupom na základnú školu. V priebehu konania maloletý už navštevoval predškolské zariadenie, ako prípravu na nástup na základnú školu (povinnú školskú dochádzku). Okrem bežných výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných životných nákladov maloletého ako je strava, ošatenie a bývanie, bolo maloletému potrebné zabezpečiť ďalšie odôvodnené potreby a hradiť náklady, ktoré súviseli s návštevou predškolského zariadenia. V súvislosti s nástupom do školy sa potreby dieťaťa

nevyhnutne zvýšia, čo je všeobecne známou skutočnosťou a spravidla je to i dôvodom na zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti, ku ktorej môže neskôr dôjsť týmto nástupom.

30. Odvolaciemu súdu sa preto zdalo spravodlivé nateraz zachovať výšku výživného tak, ako o nej rozhodol okresnú súd v napadnutom rozsudku. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd pri výpočte výšky výživného vychádzal z reálne preukázaných osobných a majetkových pomerov otca vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Ide o osobné právo každého dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu osobitne na základe jeho individuálnych potrieb.

31. Čo sa týka trov konania za znalecké dokazovanie trov štátu, odvolací súd uvádza, že tieto trovy preukázateľne a objektívne vznikli v súvislosti s daným konaním, potrebných pre spravodlivé rozhodnutie. Okresný súd správne rozhodol o ich úhrade tak, ako je uvedené v napadnutom uznesení.

32. K predbežnej vykonateľnosti odvolací súd uvádza, že jej nariadenie okresným súdom považuje za primerané, dokonca potrebné. Súd správne rozhodol o predbežnej vykonateľnosti v súvislosti s výrokom o zverení maloletého do starostlivosti matky, nakoľko sa blíži nástup maloletého na základnú školu, maloletý nutne musí navštevovať predškolskú prípravu a musí si zvykať na nový režim, dovtedy nepoznaný, je teda najmä v záujme maloletého, aby toto rozhodnutie bolo zabezpečené ešte pred právoplatnosťou celého rozhodnutia, pretože bola vysoká pravdepodobnosť, že daná vec v najbližšej dobe právoplatná nebude, čo pre súd vyplynulo aj z postoja otca, ktorý s daným rozhodnutím nesúhlasil.

33. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd podrobne preskúmal a následne vyhodnotil skutočnosti rozhodné pre posúdenie otázky zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, styku otca s maloletým, určenia výšky výživného a iných sporných otázok. Na základe vyššie uvedeného sa odvolací súd plne stotožňuje s názorom okresného súdu a potvrdzuje napadnuté výroky rozsudku okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP. V ostatných častiach nenapadnutých odvolaniami ponecháva rozsudok nedotknutý.

34. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

35. V zmysle § 57 CMP O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

36. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)