Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/51/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: C. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. Ľ. U. XX/X, XXX XX F., právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA KONCOVÁ&PARTNERS, s.r.o. so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. IČO: 35 792 752 so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. IČO: 47233516, so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, P.O. BOX, o vydanie bezdôvodného obohatenia a iné, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á nárok proti žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 208, 64 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. uložil žalovanému povinnosť poskytnúť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Na vec aplikoval ust. § 52 ods. l až 3, § 54 ods. 1,2 , § 39, § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka , Smernica Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 , § 1 ods.1, ods.2 , § 9 ods. 1, 2 písm. f/, l/ , ods. 10 , § 11 ods. 1 písm. b/ a d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch , § 1 ods. 1, ods.2 , § 2 písm. a/, b/ , § 3 od.s 1,3 , 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou dňa 17.01.2018 proti žalovanému domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 208,64 eur a zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 100 eur na tom základe, že žalobca so žalovaným uzavrel Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500119512 dňa 18.06.2015, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1500 eur s tým, že žalobca bol povinný zaplatiť odmenu za poskytnuté služby vo výške 1462,86 eur. Poukázal na to, že zmluva nemá písomnú formu, neobsahuje obligatórne náležitosti § 9 ods.2 písm. k/ a f/ zákona č. 129/2010 Z. z., preto je úver bezúročný a bez poplatkov, pričom považoval Dohodu o poskytnutí služby za absolútne neplatný právny úkon . V zmysle § 11 ods.1 písm. d/ cit zákona je v zmluve uvedená nesprávna RPMN. Žalobca zaplatil žalovanému na úver sumu 1558,64 eur, pričom skutočná výška úveru bola 1350 eur , lebo z nej bol odpočítaný poplatok vo výške 150 eur za poskytnutie úveru, preto si žalobca uplatnil bezdôvodné obohatenie vo výške 208,64 eur . Súčasne si uplatnil aj primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 eur, lebo žalovaný je podnikateľ a má konať v súlade so zákonmi na ochranu spotrebiteľa, pričom žalovaný túto povinnosť porušil s ohľadom na výrazný zásah do práv žalobcu a neprimerané praktiky žalovaného pri vymáhaní úveru, neustále výzvy a navyšovania dlžnej sumy pôsobili na zdravotný i psychický stav žalobcu.

2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že na základe Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č. 8500119512 zo dňa 18.06.2015 poskytol žalovaný žalobcovi revolvingový úver vo výške 1500 eur , pri splatnosti v 42 mesačných splátkach aj s platbou podľa Dohody o poskytnutí služieb 81,82 eur , pri celkovej výške 2123,58 eur, pri RPMN 25,42% v bode 5 zmluvy / údaje o požadovanom úvere/, 24,71% údaj pri schválenom úvere v bode 6 zmluvy / nevypĺňajte/, úrokovej sadzbe 17,40 %, pri priemernej RPMN 37,67%, pri úroku z omeškania 5,05% ročne pri poplatku za poskytnutie úveru 150 eur, pričom všetky zmeny a doplnky k zmluve budú vykonané po vzájomnej dohode zmluvných strán v dodatku k zmluve. Podľa vstupných údajov pre revolvingový úver uvedených v zmluve pri výške splátky 81,82 eur mesačne spolu s Dohodou o poskytnutí služieb je RPMN 107,99% vrátane poplatku za poskytnutie úveru 150 eur. Pri výške úveru 1350 eur, ktorú žalovaný žalobcovi v skutočnosti poskytol, keď hneď odpočítal z tejto sumy poplatok za poskytnutie úveru 150 eur a vyplatil žalobcovi na úver len sumu 1350 eur, teda RPMN uvedená v zmluve je vypočítaná nesprávne, pričom za takýchto podmienok by bola celková výška úveru 3586,44 eur a nie 2123,58 eur ako je uvedené v zmluve . Pokiaľ ide o plnenie zo zmluvy žalobcom jednoznačne vyplýva, že výška splátky bola 81,82 eur , čo vyplýva z bodu 5 zmluvy , v ktorej časti je uvedená žiadosť spotrebiteľa o splátky a v bode 6 zmluvy sú už údaje schváleného úveru . Aj zo samotného plnenia žalobcu č.l.10-13, 17-18 spisu vyplýva, že žalobca plnil na úver najmenej sumu 81,82 eur mesačne ako je uvedené v zmluve, prípadne 82 eur, nie menej, teda súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere bola zároveň aj Dohoda o poskytnutí služieb zo dňa 18.06.2015. Oznámenie o schválení úveru nie je súčasťou zmluvy o úvere, lebo v zmysle bodu 17. Bod 17.1 Zmluvných podmienok podpísaných žalobcom všetky zmeny a doplnenia zmluvy budú vykonané vo forme písomného dodatku k zmluve o revolvingovom úvere, teda zmluva neobsahuje splatnosť jednotlivých splátok, obsahuje výšku splátok a počet splátok a konečnú splatnosť úveru. Z Dohody o poskytnutí služieb č. 8500119512 zo dňa 18.06.2015 č.l.31-32 spisu vyplýva, že jej predmetom je využívanie služieb a povinnosť uhradiť odplatu, pričom sa žalobca z tejto zmluvy zaviazal platiť žalovanému odplatu vo výške 2,56% zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru, pričom žalobca sa podľa tejto zmluvy zaviazal splácať odplatu s rovnakým počtom splátok a dátumom splatnosti úveru a úroku za úver. Ak dôjde k zosplatneniu splátok úveru podľa Zmluvy o revolvingovom úvere , neuhradené splátky odplaty sa stanú splatnými dňom zosplatnenia splátok a žalobca ako spotrebiteľ je povinný ich uhradiť spolu so zosplatnenými splátkami podľa príslušnej zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere , pričom táto dohoda zaniká zánikom platnosti zmluvy o revolvingovom úvere, . Ide teda o závislú zmluvu na revolvingovom úvere, lebo jej trvanie závisí od zmluvy o revolvingovom úvere, pričom ide o zmluvu vedenú pod rovnakým číslom ako zmluvu o úvere a obe boli uzavreté v jeden deň. Dohoda o poskytnutí je v rozpore s ustanovením § 9 ods.10 zákona č. 129/2010 Z.Z účinného od 10.06.2013, podľa ktorého sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov a nákladov za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského účtu alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok, teda súd je toho názoru, že ide o závislú zmluvu na zmluve o úvere, čo jednoznačne vyplýva z obsahu tejto Dohody. Z úhrad úveru vykonaných žalobcom na č.l.11-13, 17-18 spisu vyplýva, že žalobca platil splátky úveru vkladom na účet žalovaného, teda žalovaný mu reálne žiadne služby neposkytol, pričom úhrady žalobcu za služby, ktoré žalovaný žalobcovi reálne neposkytol , sú nepochybne v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, pričom žalobca ani nemal možnosť sa vysloviť , či o tieto služby má záujem alebo nie. Takáto možnosť mu ani nebola daná na výber, pričom žalovaný takýmto spôsobom získava plnenie za služby, ktoré žalobcovi nikdy neposkytol ako je to v tomto prípade, pričom ide o služby striktne súvisiace s úverom . Žalovaný je povinný ich vykonávať bezodplatne , lebo bezprostredne súvisia s platením úveru. Súd posúdil preto Dohodu o poskytnutí služieb ako absolútne neplatnú v rozpore s §9 ods.10 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Tvrdenie, že ide o doplnkovú službu nie je možné akceptovať. Táto Dohoda bola už súdmi judikovaná ako neplatná , či už ako neprijateľná zmluvná podmienka alebo pre nedostatok vôle spotrebiteľa, ktorý mal prvoradý záujem pri nepriaznivej finančnej situácii získať úver a nie platiť za doplnkové služby, ktoré si ani neobjednal, ale ktoré mu dodávateľ výslovne " vnútil" bez možnosti sa vyjadriť či o ne v skutočnosti má záujem alebo nie. Nemožno akceptovať tvrdenie žalovaného, že žalobca mohol od zmluvy odstúpiť, keď nie je právne znalý a ani nemusel zistiť, že to, čo platí je okrem plnenia na úver aj plnením za služby, o ktoré v skutočnosti ani nemá záujem, pokiaľ by mal možnosť výberu, ktorú možnosť mu žalovaný ani neposkytol, vtedy by sa rozhodol slobodne v súlade so svojou vôľou. Podľa žalobcom predložených výpisov z účtu žalobca vkladal na účet v ČSOB v celkovej sume 1558,64 eur , čo žalovaný písomne potvrdil na č.l.129 spisu a v konaní to nebolo sporné. Tiež žalovaný na č.l.131 spisu potvrdil, že dňa 18.06.2015 vyplatil žalobcovi sumu 1350 eur zo zmluvy o revolvingovom úvere.

3. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná , lebo zo zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č. 8500119512 zo dňa 18.06.2015 vyplýva, že žalobcovi bol poskytnutý žalovaným revolvingový úver vo výške 1500 eur pri splatnosti v 42 mesačných splátok aj s platbou podľa Dohody o poskytnutí služieb 81,82 eur, pri celkovej výške 2123,58 eur, pri RPMN 25,42% v bode 5 zmluvy /vyplňte/ údaje o požadovanom úvere/, 24,71% údaj pri schválenom úvere v bode 6 zmluvy / nevypĺňajte/, úrokovej sadzbe 17,40 %, pri priemernej RPMN 37,67%, pri úroku z omeškania 5,05% ročne pri poplatku za poskytnutie úveru 150 eur, pričom všetky zmeny a doplnky k zmluve budú vykonané po vzájomnej dohode zmluvných strán v dodatku k zmluve. Podľa vstupných údajov pre revolvingový úver uvedených v zmluve , pri výške splátky 81,82 eur mesačne spolu s Dohodou o poskytnutí služieb je RPMN 107,99% vrátane poplatku za poskytnutie úveru 150 eur, pri výške úveru 1350 eur, ktorú žalovaný žalobcovi v skutočnosti poskytol , čo preukázal výpisom z účtu, keď hneď odpočítal z tejto sumy poplatok za poskytnutie úveru 150 eur a vyplatil žalobcovi na úver len sumu 1350 eur. RPMN uvedená v zmluve je vypočítaná nesprávne, pričom za takýchto podmienok by bola celková výška úveru 3586,44 eur a nie 2123,58 eur ako je uvedené v zmluve. Pokiaľ ide o plnenie zo zmluvy žalobcom jednoznačne vyplýva, že výška splátky bola 81,82 eur čo vyplýva z bodu 5 zmluvy, v ktorej časti je uvedená žiadosť spotrebiteľa o splátky a v bode 6 zmluvy sú už údaje schváleného úveru ako aj zo samotného plnenia žalobcu č.l.10-13, 17-18 spisu vyplýva, že žalobca plnil na úver najmenej sumu 81,82 eur mesačne ako je uvedené v zmluve, prípadne 82 eur, nie menej ako uvádza splátka 81,82eur, teda súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere bola zároveň aj Dohoda o poskytnutí služieb zo dňa 18.06.2015. Oznámenie o schválení úveru nie je súčasťou zmluvy o úvere, lebo v zmysle bodu 17. bod 17.1 Zmluvných podmienok podpísaných žalobcom všetky zmeny a doplnenia zmluvy budú vykonané vo forme písomného dodatku k zmluve o revolvingovom úvere, teda zmluva neobsahuje splatnosť jednotlivých splátok, obsahuje len výšku splátok a počet splátok a tiež neobsahuje konečnú splatnosť úveru. RPMN je vypočítaná nesprávne v neprospech spotrebiteľa, zmluva neobsahuje splatnosť jednotlivých splátok úveru a konečnú splatnosť úveru, teda absentujú obligatórne náležitosti § 9 ods.2 písm. f/, l/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V zmluve absentuje konečná splatnosť úveru a splatnosť jednotlivých splátok, teda nie je zrejmé, k akému dňu v mesiaci nastáva splatnosť jednotlivých mesačných splátok, tiež v zmluve je nesprávne stanovená RPMN, lebo žalobca vychádzal z nesprávnej výšky úveru, keď v zmluve je uvedená výška úveru 1500 eur, no v skutočnosti bola žalobcovi na základe tejto zmluvy poskytnutá len suma 1350 eur , čo jednoznačne vyplýva z výpisu z účtu žalovaného, ktorý predložil súdu, teda RPMN bola uvedená v nesprávnej výške v rozpore s § 11 ods.1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere . RPMN je obligatórnou náležitosťou každého spotrebiteľského úveru a zákon o spotrebiteľských úveroch v tomto smere nepozná žiadnu výnimku, naopak nesprávnosť tohto výpočtu sankcionuje dodávateľa bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou spotrebiteľského úveru vychádzajúc z ustanovenie § 11 ods.1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch . Len tento údaj je pre spotrebiteľa veľmi významný , lebo podľa neho možno posúdiť a porovnať , či úver je pre spotrebiteľa výhodný alebo nie v porovnaní s inými spotrebiteľskými úvermi na trhu. Pokiaľ ide o plnenie zo zmluvy žalobcom jednoznačne vyplýva, že výška splátky bola 81,82 eur vrátane Dohody o poskytnutí služby, teda ide nepochybne o službu závislú na samotnom úvere , čo vyplýva z bodu 5 zmluvy, v ktorej časti je uvedená žiadosť spotrebiteľa o splátky a v bode 6 zmluvy sú už údaje schváleného úveru ako aj zo samotného plnenia žalobcu na úver, ktorý nezaplatil ani jednu splátku vo výške nižšej ako je 81,82eur eur. A naviac, čo vyplýva z dôkazu predloženého žalobcom ako aj žalovaným, teda súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere bola zároveň aj Dohoda o poskytnutí služieb zo dňa 18.06.2015, ktorú súd posúdil ako zmluvu závislú od zmluvy o úvere , čo nepochybne vyplýva z obsahu tejto dohody, ktorej zmyslom je poskytovanie služieb v súvislosti s vedením úverového účtu , konkrétne " využívanie služieb a povinnosť uhradiť odplatu", pričom táto dohoda nepochybne súvisí a závisí od zmluvy o revolvingovom úvere a zaniká zosplatnením úveru. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že ide o samostatnú zmluvu nezávislú od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lebo z jej obsahu a účelu vyplýva, že ide o závislú zmluvu na revolvingovom úvere, čo nepochybne vyplýva z obsahu tejto Dohody, ktorá v každom odseku odkazuje na obsah zmluvy o revolvingovom úvere a navyše , obe boli uzavreté naraz v jeden deň a pod rovnakým číslom zmluvy, pričom žalobca splácal úver výlučne vkladom na účet žalovaného v ČSOB banke. Je ťažko pochopiteľné, aké služby mohol žalovaný žalobcovi v súvislosti so spotrebiteľským úverom poskytnúť. Tieto služby sú bežné, ktoré musí dodávateľ vykonať so zaúčtovaním splátky a vedením úverového účtu, pričom ide o služby, ktoré nemôžu byť odplatné a ktoré sú v príkrom rozpore s § 9 ods.10 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného od 10.06.2013, podľa ktorého Veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo

inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok. V danom prípade ide podľa názoru súdu o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ , ku ktorej absolútnej neplatnosti musí súd prihliadať ex offo. Nie je mysliteľné, aby spotrebiteľ platil za úver mesačnú splátku 46,99 eur a s Dohodou o poskytnutí služieb bola táto splátka 81,82 eur pri 42 splátkach. Žalobca ako spotrebiteľ zaplatil za službu mesačne 34,83eur x 42 splátok , čo je suma 1462,86 eur len za služby, ktoré je veriteľ povinný vykonať bezodplatne v súvislosti so spotrebiteľským úverom a ktoré patria k základným povinnostiam veriteľa- dodávateľa v súvislosti s vedením spotrebiteľského úveru. Navyše si žalovaný ako veriteľ strhol poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 eur, ktorý predstavuje určitú réžiu na vedenie účtu a nevyplatil žalobcovi ako spotrebiteľovi celú dohodnutú výšku úveru. Súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie ESD č. C-377/14 vo veci Radlinger- Radlingerová, v ktorom rozhodnutí SD práve rozoberá otázku, keď dodávateľ nevyplatí spotrebiteľovi celú sumu spotrebiteľského úveru uvedenú v zmluve, ale sumu nižšiu ako je uvedené v zmluve, tým, že si z tejto sumy strhne rôzne poplatky, čím dochádza k nesprávnemu výpočtu RPMN , pri ktorom dodávateľ nevychádza zo skutočne vyplatenej výšky úveru spotrebiteľovi, ale zo zmluvnej výšky úveru, ktorá spotrebiteľovi vyplatená nebola, čo je nepochybne v neprospech spotrebiteľa, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Súd dospel k záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov aj s poukazom na ustanovenie § 11 ods.1 písm. d/ zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľskom úvere účinného v čase uzavretia zmluvy.

4. Služba uvedená v Dohode o poskytnutí služby zo dňa 18.06.2015 predstavuje úkony, ktoré sú bežnou súčasťou správy spotrebiteľského úveru, ktorú musí vykonávať každý zodpovedný veriteľ, ak chce mať prehľad o splácaní úveru. Žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah predloženej Dohody o poskytovaní služieb, ktorá je výhodná výlučne pre žalovaného ako veriteľa a zároveň dodávateľa . Zmyslom tejto zmluvy bolo obísť ust.§ 9 ods.10 zákona č. 129/2010 Z. z. pri výpočte RPMN, ktorý je v skutočnosti pri splátke 81,82 eur až 107,99 % a nie 24,71 % ako je uvedené v zmluve . Išlo o zavádzanie spotrebiteľa ohľadne výpočtu RPMN, lebo v bode 5 zmluvy je RPMN 25,42%, pričom v bode 6 schválený úver je RPMN 24,71% , čo nie je totožný údaj. V skutočnosti je RPMN pri vstupných údajoch stanovených v zmluve, celkovej výške úveru 1350 eur, ktorá bola žalobcovi vyplatená 107,99% a skutočnej výške úveru 3586,44 eur pri zohľadnení poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150 eur pri 42 splátkach po 81,82 eur . Ani celková výška úveru nie je správna a aj táto je zavádzajúca - 42 splátok x 81,82 eur. Ak by súd nezohľadnil poplatok za poskytnutie úveru, čo je suma 3419,64 eur a pri zohľadnení poplatku 150 eur by potom celková výška úveru bola 3586,44 eur. Zmluva o úvere neobsahuje obligatórne náležitosti § 9 ods.2 písm. f/,l/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy. Súd sa tiež zaoberal platnosťou Dohody o poskytnutí služieb zo dňa 18.06.2015, ktorá so spotrebiteľským úverom jednoznačne súvisí, lebo výška mesačnej splátky úveru je vrátane Dohody 81,82 eur, čo je uvedené priamo v spotrebiteľskej zmluve a bola uzavretá spolu so zmluvou o revolvingovom úvere dňa 18.06.2015 pod rovnakým číslom 8500119512 . Žalobca nemal možnosť túto zmluvu odmietnuť, taká možnosť mu daná nebola, pričom tvrdenia žalovaného, že mohol od zmluvy odstúpiť nie je možné akceptovať, lebo nebolo mu dané na výber, či túto zmluvu uzavrie alebo nie, ale bola mu dodávateľom priamo " vnútená" . Keď chcel žalobca získať úver pre nepriaznivú životnú situáciu, pristúpil na všetky podmienky predložené dodávateľom t.j. žalovaným ako právne znalým dodávateľom, ktorého vyjednávacia sila je nepochybne vyššia ako právne neznalého spotrebiteľa, navyše keď ide o formulárové zmluvy priamo vypracované dodávateľom tak, aby boli v prospech dodávateľa. V skutočnosti žalovaný žalobcovi žiadne služby v súvislosti s platením úveru neposkytol, lebo žalobca platil úver priamo v hotovosti v ČSOB, čo preukazujú pripojené doklady o vkladoch mesačných splátok úveru priamo na účet žalovaného v banke, teda žalovaný ako dodávateľ neposkytol žiadne relevantné služby žalobcovi ako spotrebiteľovi v súvislosti s platením úveru. Viesť úverový účet je základnou povinnosťou veriteľa a tento úkon nemožno spoplatniť , čo stanovuje § 9 ods.10 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a Dohody o poskytovaní služieb. Súd dospel k záveru, že Dohoda o poskytovaní služieb zo dňa 18.06.2015 je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 9 ods.10 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a súd k tejto absolútnej neplatnosti prihliada ex offo. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov, preto v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca zaplatil na úver žalovanému sumu 1558,64 eur , čo nebolo v konaní sporné a žalovaný to nenamietal, naopak potvrdil to predloženými dokladmi o úhrade dlhu žalobcom . Po odpočítaní výšky plnenia, ktoré žalovaný žalobcovi zo zmluvy poskytol, čo je suma 1350 eur, ktorú žalovaný potvrdil výpisom z účtu je

suma 208,64eur, ktorú sumu je žalovaný povinný vydať žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia na tom základe, že súd posúdil úver ako bezúročný a bezpoplatkov a Dohodu o poskytnutí služby zo dňa 18.06.2015 ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

5. Súd prvej inštancie zároveň dospel k záveru, že došlo k porušeniu práv spotrebiteľa v zmysle § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a žalobca ako spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie práva na súde, ktorým došlo zo strany dodávateľa k neoprávnenému zásahu do práv žalobcu ako spotrebiteľa a žalobca sa v súdnom konaní úspešne domohol ochrany svojich práv proti nekalým praktikám dodávateľa, ktoré predstavuje okrem nerešpektovania zákonom stanovených obligatórnych náležitostí úverovej zmluvy a nesprávneho výpočtu RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere v neprospech spotrebiteľa, vyplatenie výšky úveru v sume 1350 eur, hoci zmluvná výška úveru bola 1500eur. Žalovaný poškodil spotrebiteľa tým, že mu vyplatil na úver menej ako uvádzala zmluva o úvere, čím došlo nepochybne k porušeniu práv spotrebiteľa . Aj samotná Dohoda o poskytnutí služieb zo dňa 18.06.2015, ktorou žalovaný žiadne služby žalobcovi ako spotrebiteľovi neposkytol a vyúčtoval si 42 splátok x 34,83 eur /81,82 eur mínus 46,99 eur / čo je suma 1462,86 eur, pričom súdy už judikovali túto dohodu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku , resp. ako právny úkon s nedostatkom vôle žalobcu na uzavretie tejto dohody vzhľadom na formulárový charakter tejto zmluvy. Napriek tomu žalovaný neupustil od svojho konania a sám nepristúpil k odstúpeniu od tejto dohody, ale v tomto nekalom konaní i naďalej pokračoval, pričom dôvody uplatnené žalobcom neuznal a mimosúdne vec neriešil, naopak žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Súd preto dospel k záveru, že žalobca má právo aj na primerané zadosťučinenie, ktoré predstavuje suma 100 eur, ktorá je podľa názoru súdu primeraná vzniknutej ujme na strane žalobcu zodpovedajúcej porušeniu práv žalobcu ako spotrebiteľa, ktorý sa musel domáhať na súde ochrany svojich práv napriek tomu, že už právoplatnými súdnymi rozhodnutiami bolo porušenie práv spotrebiteľov z takýchto formulárových zmlúv judikované, pričom žalovaný o nich nepochybne vie, lebo je účastníkom týchto konaní . Napriek tomu nezjednal žiadnu nápravu a mimosúdne vec neuzavrel, teda neuznal dôvody uvádzané žalobcom v konaní.

6. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods.1 CSP, že žalobcovi priznal proti žalovanému plnú náhradu trov konania vo výške 100%, lebo bol v tomto spore plne úspešný. O náhrade trov konania po právoplatnosti konania vo veci samej rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods.2 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný, prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonnej lehote odvolanie, namietajúc, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil /§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP/. Uviedol, že záver súdu prvej inštancie, že zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená medzi zmluvnými stranami neobsahuje správne uvedenú RPMN, pretože do jej výpočtu neboli zahrnuté a zohľadnené náklady podľa dohody o poskytnutí služieb, je nezákonný a odporuje zákonu č. 129/2010 Z.z. Podľa ust. § 2 písm. g/ z.č. 129/2010 Z.z. v znení ku dňu 16.04.2014 / deň uzavretia zmluvy/ - pričom podľa názoru odvolacieho súdu bola predmetná zmluva uzatvorená dňa 18.6.2015, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými s úverom sú náklady vrátane úrokov, provízií, poplatkov, náklady na doplnkové služby, poistné. V zmysle č. l. I., ods. 1.2 Dohody o poskytovaní služieb sú služby doplnkové a dobrovoľné. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.03.2018, č. k. 43CoSr/1/2018. Súd nesprávne vykladal samotný obsah dohody o poskytovaní služieb. Predmetom žiadnej služby nebolo vedenie úverového účtu , či zúčtovanie splátky. Každá zo služieb je obsahovo vymedzená priamo v dohode, pričom na jej obsah sa nedá aplikovať § 9 ods. 10 z. č. 129/2010 Z. z. Neuvedenie konečnej splatnosti úveru nie je dôvodom pre konštatovanie, že úver je bezúročný. Súdny dvor EÚ v bode 58 rozsudku vo veci C-42/15 vyslovil, že čl. 10 ods. 2 Smernice 2008/48/ES by sa nemal vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než tie, ktoré vymenúva čl. 10 ods. 2 /Najvyšší súd SR sp. zn. 3Cdo/146/2017/. Konečnú splatnosť úveru unijné právo nepozná, preto došlo k zmene zákona č. 129/2010 Z. z. a táto náležitosť bola vylúčená. Je potrebné preto zachovať požiadavku na eurokonformný výklad zákona, čo nemôže mať za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. Zákonná požiadavka uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru bola splnená viacerými spôsobmi a to :

- určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok

- spôsobom vyplývajúcim z čl. 4, ods. 4.5 zmluvných dojednaní , v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti

- spôsobom vyplývajúcim zo splátkového kalendára, ktorý predstavuje neoddeliteľnú súčasť zmluvy o revolvingovom úvere Podporne v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 ohľadne splatnosti splátok nie je potrebné, aby zmluva uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Postačuje také uvedenie údajov, ktoré termín konečnej splatnosti umožňuje identifikovať na základe v zmluve uvedených údajov, čo bolo zo strany žalovaného splnené- žalobca mal objektívnu vedomosť o tom, kedy nastáva termín splatnosti prvej i poslednej splátky úveru . Súd prvej inštancie priznal žalobcovi finančné zadosťučinenie v rozpore s ust. § 3 ods. 5 z. č. 250/2007 Z. z. . Systematickým a jazykovým výkladom možno dospieť k záveru, že právo na primerané finančné zadosťučinenie možno spotrebiteľovi priznať, ak si ako žalobca úspešne uplatnil nárok z porušenia práva a povinnosti , pričom toto právo musí vyplývať z právoplatného rozhodnutia. Samotné právo na priznanie vzniká na základe právnej skutočnosti , ktorou je zákon, ak sú splnené podmienky stanovené zákonom a to , že spotrebiteľ aktívne uplatní svoje právo na súde a to porušenie práva a povinnosti určených na jeho ochranu proti porušiteľovi a je úspešný. Uvedené vyplýva ja z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 389/2015. V čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia neboli splnené podmienky, nakoľko žiadne právoplatné rozhodnutie o porušení ustanovení určených na ochranu spotrebiteľa neexistovalo a neexistuje . Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná právo na plnú náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní a náhradu iných trov odvolacieho konania za súdny poplatok. 8. Žalobca v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie. Žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne iné relevantné skutočnosti , ktoré by odôvodňovali iný záver súdu. Dohoda o poskytovaní služieb bola žalovaným predložená na podpis bez možnosti odmietnutia podpisu, automaticky . V zmysle ustálenej judikatúry odmeny vyplývajúce z predmetnej dohody je potrebné zahrnúť do výšky RPMN. Žalobca nebol žiadnym spôsobom osobitne oboznámený zo strany žalovaného, čo presne má byť obsahom poskytnutia služieb. Poukázal na ust. § 37 ods. 1 a § 34 Občianskeho zákonníka, keď dohodou o poskytnutí služieb žalovaný vopred vnútil žalobcovi aj iný úkon, než iba ten, ktorý bol v danom okamihu , teda pri dojednávaní podmienok úveru vo sfére jeho záujmu. V tomto prípade sa dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby spotrebiteľa vstúpiť do takéhoto zmluvného vzťahu so žalovaným / viď rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.06.2016, č. k. 5Co/934/2015-112 / . Predmetnú dohodu o poskytnutí služieb vyhodnotili súdy opakovane za neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda neplatné ustanovenie. Nezohľadnenie takéhoto navýšenia pri výpočte RPMN možno jednoznačne považovať za nekalú praktiku a snahu obchádzať zákonné ustanovenia . Ust. § 11 ods. 1 písm. b/ z. č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch jednoznačne uvádza údaj RPMN ako základný údaj o úvere, pričom s jeho absenciou spája prísne dôsledky. V zmluve nebola riadne dohodnutá výška RPMN, preto v zmysle ust. § 9 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z. je úver bezúročný a bez poplatkov. Odvolacia námietka žalovaného poukazom na absenciu konečnej splatnosti úveru nemôže byť dôvodom pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru , nie je dôvodná. Údaj 42 mesiacov je nepostačujúci, keďže tento údaj má byť v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch uvedený jednoznačne tak, aby spotrebiteľ nemusel vykonávať ďalšie výpočty. I keď je tento údaj uvedený v oznámení o schválení úveru, je potrebné, aby bol súčasťou zmluvy o úvere / viď rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27.03.2018, sp. zn. 4Co/333/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 29.01.2016, sp. zn. 10Co/465/2015/. Pokiaľ žalovaný poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-42/15, žalobca uvádza, že táto smernica neupravuje otázky zmluvného práva, ktoré sa týkajú platnosti zmluvy o úvere . Slovenská republika prijala zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý nie je a ani nemôže byť v rozpore so smernicou. V zmysle ust. § 3 ods. 5 z.č. 250/2007 Z.z. jediným predpokladom uplatnenia práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. . Žiadna reálna ujma sa preto nepreukazuje, takáto požiadavka žalovaného je nad rámec zákonného ustanovenia / viď rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 31.08.2017, sp. zn. 4Co/395/2016-63/. Žalovaný porušil práva žalobcu ako spotrebiteľa a je povinný zaplatiť žalobcovi primerané zadosťučinenie . Žalovaný prijal plnenie z neplatného právneho úkonu a preto musí toto plnenie vydať. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť

dokazovanie, ani to nevyžadoval dôležitý verejný záujem v spojení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebný podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť z nasledovných dôvodov:

10. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým záverom, na ktoré aplikoval správnu právnu úpravu a vec správne právne posúdil a odôvodnenie rozsudku zodpovedá zákonným kritériám podľa § 220 CSP, preto odvolací súd na správne dôvody rozsudku súdu prvej inštancie poukazuje v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP. Súčasne je potrebné na zvýraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie uviesť nasledovné:

12. Žalovaný deklaroval vo svojom odvolaní niekoľko odvolacích dôvodov, taxatívne vymenovaných v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP bude spôsobilým odvolacím dôvodom v prípade nesprávneho postupu súdu pri hodnotení dôkazov (§ 191 CSP), v dôsledku čoho sa vytvorí nesprávny skutkový základ.

14. V zmysle ust. § 191 CSP vykonané dôkazy hodnotí súdu podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, so zameraním na ich dôležitosť pre prejednávaný právny vzťah a na pravdivosť dôkazu. Pri tejto svojej činnosti súd rešpektuje kritériá formálnej logiky.

15. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) nie je v prejednávanej veci opodstatnený.

16. Súd prvej inštancie podľa kritérií v ust. § 191 CSP hodnotil stranami sporu produkované dôkazy, najmä revolvingovú úverovú zmluvu a v nej uvedené dojednania, ktoré správne charakterizoval ako spotrebiteľskú zmluvu a túto správne podrobil testu zákonnosti podľa spotrebiteľského práva platného a účinného v rozhodnom čase.

17. Právne posúdenie veci je činnosť súdu, spočívajúci v podradení zisteného skutkového stavu pod príslušnú právnu normu, čo potom vedie k záveru o právach a povinnostiach strán sporu. Právne posúdenie je nesprávne, ak sa súd pri takejto činnosti dopustil omylu, tzn., keď na správne zistený skutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis, prípadne vtedy, ak aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, tiež vtedy, keď zo zistených skutočností vyvodil nesprávne právne závery.

18. Žalovaný neuplatnil ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP opodstatnene.

19. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500119512 zo dňa 18.06.2015 neobsahuje termín konečnej splatnosti , teda absentuje obligatórna náležitosť zmluvy uvedená v ust. § 9 ods. 2 písm. f/, l/ z.č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy . Súčasne skonštatoval , že je nesprávne uvedená RPMN / § 11 ods. 1 písm. b/ a d/ z. o spotrebiteľských úveroch. Dohodu o poskytnutí služieb zo dňa 18.06.2015 vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 9 ods. 10 z.č. 129/2010 Z. z . o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný v zmysle vyššie uvedenej dohody žalobcovi neposkytol žiadne služby v súvislosti s platením úveru , lebo žalobca platil úver priamo v hotovosti v ČSOB . Súd dospel k záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov a preto má žalobca právo v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 208,64,- eur, ktorú žalobca zaplatil žalovanému po odpočítaní poskytnutého plnenia, ktoré žalovaný žalobcovi poskytol. Záverom žalobcovi priznal v zmysle ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100,- eur , keď konštatoval porušenie práva žalobcu ako spotrebiteľa.

20. Žalovaný v podanom odvolaní namietal nesprávny právny záver súdu prvej inštancie tým, že zmluva neobsahuje správne uvedenú hodnotu RPMN, konečnú splatnosť úveru, priznanie finančného zadosťučinenia.

21. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch") zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, a l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, a k/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

22. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

23. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dospel k správnemu právnemu záveru, že predmetná zmluva neobsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a to konečnú splatnosť úveru a splatnosť jednotlivých mesačných splátok , nesprávne stanovenú RPMN , v dôsledku čoho je možné považovať úver poskytnutý žalovaným žalobcovi za bezúročný a bez poplatkov. 24. Odvolací súd po preskúmaní odvolacích námietok žalovaného uvádza nasledovné:

25. Konečnú splatnosť úveru je potrebné uviesť dňom , mesiacom , rokom a pod., pričom túto nie je možné nahradiť ani výpočtom podľa počtu splátok . Je pravdou, ako žalovaný tvrdí, že tento údaj bol uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (18.06.2015), ktoré však bolo vyhotovené až po podpísaní žiadosti žalobcom zo dňa 17.06.2015. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca podpísal zmluvu ešte dňa 17.06.2015, teda skôr, pričom v čase, kedy žalobca zmluvu podpisoval, nemal vedomosť o tom, ako je stanovená splatnosť poslednej splátky úveru, teda aká je doba trvania úveru (tieto údaje boli následne uvedené až v oznámení o schválení úveru dlžníkovi), ide o jednostranný právny úkon žalovaného, teda právne relevantné je to, čo je uvedené v zmluve ako v dvojstrannom prejave vôle oboch účastníkov zmluvy. Za splnenie povinnosti uviesť údaj o konečnej splatnosti úveru je možné považovať len prípad, kedy má spotrebiteľ vedomosť o údajoch uvedených v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. v čase, kedy zmluvu na znak súhlasu podpisuje a vyjadruje vôľu byť ňou viazaný. Nestačí uvedenie 42 mesiacov , tento údaj nie je v súlade so zákonným ustanovením , keď má byť uvedený presný deň, mesiac a rok. Rovnako je potrebné, aby bol žalobca informovaný o splatnosti jednotlivých splátok, teda nie je zrejmé, k akému dňu v mesiaci nastáva splatnosť jednotlivých mesačných splátok. Námietka žalovaného , poukazom na správne uvedený dátum konečnej splatnosti úveru, keď tento údaj je možné určiť viacerými spôsobmi, nie je dôvodná. Žalobca ako spotrebiteľ má byť v čase uzatvorenia zmluvy informovaný o presnom termíne konečnej splatnosti úveru, bez ďalších matematických výpočtov. Za daného stavu sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o absencii náležitosti predpísanej v ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z.

26. Preto aj námietka žalobcu, že zákonná požiadavka uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru bola v posudzovanom zmluvnom vzťahu splnená viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok, spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti, spôsobom vyplývajúcim zo splátkového kalendára, ktorý predstavuje neoddeliteľnú súčasť predmetnej zmluvy , je nedôvodná. Za splnenie povinnosti uviesť údaj o dobe trvania úveru (predtým tiež konečnej splatnosti úveru), je možné považovať len prípad, kedy má spotrebiteľ vedomosť o údajoch uvedených v ust. § 9 ods. 2 zákone

o spotrebiteľských úveroch v čase, kedy zmluvu na znak súhlasu podpisuje a vyjadruje vôľu byť ňou viazaný, pričom žalobca túto skutočnosť v predmetnej veci nepreukázal. Za daného stavu je správny záver súdu prvej inštancie o absencii náležitosti predpísanej podľa § 9 ods. 2 písm. f/, l/ zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, čo má s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b/ a d ) uvedeného zákona za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

27. K námietke žalobcu, že vzhľadom na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-42/15 je potrebné vykladať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch eurokonformne, konkrétne vo vzťahu k uvádzaniu termínu konečnej splatnosti , keď s týmto údajom nemôže byť spájaný následok v podobe bezúročnosti, pretože členský štát takúto skutočnosť nemôže upraviť vo vnútroštátnom práve , pričom údaj o konečnej splatnosti nie je spôsobilý ovplyvniť posúdenie rozsahu záväzku spotrebiteľa odvolací súd uvádza, že je potrebné v tomto smere poukázať i na to, že zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 9 presne špecifikuje podstatné náležitosti zmluvy, z čoho vyplýva, že tieto náležitosti musia byť i podpísané účastníkmi zmluvy. Teda v prípade, že by tieto náležitosti zmluvy boli obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach, minimálne je potrebné, aby tieto boli účastníkmi zmluvy i podpísané. V tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

28. K ďalšej odvolacej námietke žalobcu k uvedeniu nesprávnej výšky RPMN je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie na základe výsledkov dokazovania správne konštatoval, že do RPMN úveru ako aj do celkovej čiastky , ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť , je potrebné započítať aj mesačné platby za poskytnuté služby, nakoľko ide zo strany žalovaného o nekalú obchodnú praktiku, ktorou umelo znižuje RPMN úveru. Spotrebiteľ by zaplatil na splatenie úveru celkom sumu 3.586,44,- eur a nie ako uvádza žalovaný sumu 2.123,58,- eur, čo predstavuje reálnu RPMN vo výške 107,99 % , pri mesačnej splátke 81,82,- eur spolu s Dohodou o poskytnutí služieb a nie ako uvádza žalovaný 24,71 % . Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala, okrem iného, ročnú percentuálnu mieru nákladov, vypočítanú na základe údajov ku dňu uzavretia zmluvy; záverom sa majú uviesť všetky predpoklady pre jej výpočet. Predpokladaná RPMN bola v súdenej veci v zmluve o revolvingovom úvere vo výške 26,10% . Ročná percentuálna miera nákladov je podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ dôležitý údaj pri rozhodovaní spotrebiteľa, podľa ktorého posudzuje jednak rôzne ponuky úverov, jednak rozsah svojho záväzku (pozri uznesenie C-76/10, Pohotovosť proti Korčkovskej, ale aj rozsudok C 42/15 Home credit Slovakia proti Kláre Bíroovej).

29. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady spotrebiteľa vrátane úrokov a iných poplatkov priamo spojených s úverom. RPMN je dôležitým kritériom pre spotrebiteľa pri porovnaní úverov z hľadiska ich výhodnosti. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje ako povinnú osobitnú náležitosť písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ročnú percentuálnu mieru nákladov. Zmyslom zákonnej úpravy je jednoznačne ochrana záujmov spotrebiteľa, ktorý na základe údaja vie zistiť cenu úveru a porovnať s viacerými úvermi . Ak je výška RPMN v zmluve uvedená, ale v nesprávnej výške, je to v neprospech spotrebiteľa.

30. Pokiaľ teda vychádzame z predpokladu, že žalovanému bola reálne poskytnutá len suma 1.350,- eur a nie deklarovaných 1.500 Eur, je potom aj nesprávne vypočítaná RPMN a z tohto dôvodu bol v celom rozsahu správny a korektný záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti daného úverového vzťahu.

31. Dohoda o poskytovaní služieb bola uzavretá v ten istý deň a pod tým istým číslom ako zmluva o revolvingovom úvere / pričom žalobca žiadosť o poskytnutie úveru podpísal dňa 17.6.2015 / a hoci bola uzavretá na samostatnej listine, ako samostatný právny úkon, to ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dohodnutá, t.j. že svedčí o slobodnej vôli dlžníka pristúpiť na takéto osobitné zmluvné podmienky. Dohoda je nepochybne súčasťou formulárovej zmluvy. Je preto nevyhnutné ustáliť, že Dohoda o poskytnutí služby bola jednoznačne uzatváraná v súvislosti s predmetnou zmluvou o revolvingovom úvere, a preto ako právny úkon, ktorý bezprostredne nadväzuje na spotrebiteľskú zmluvu, mal byť náklad na odplatu z dohody zahrnutý do celkovej odplaty, a tým aj do informácie o RPMN (§ 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch). RPMN preto mala byť vypočítaná z oboch zmlúv, pričom v danom prípade takto RPMN vypočítaná nebola.

32. Okrem uvedeného odvolací súd má za potrebné uviesť, že ak chýba čo i len jedna z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, pretože uvedený zákon nepredpokladá kumulatívne nesplnenie všetkých zákonom predpísaných podmienok vymenovaných v ust. § 9 ods. 2 uvedeného zákona, je treba úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalovaný v predmetnej zmluve neuviedol termín konečnej splatnosti a nesprávne uvádzal aj výšku RPMN, takýto úver treba pre absenciu náležitosti uvedených v § 9 ods. 2 písm. f/, k/ zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy považovať za bezúročný a bez poplatkov. Preto žalovaný mal nárok len na vrátenie istiny poskytnutého úveru a v prípade, ak žalobca istinu úveru preplatil, na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré je žalovaný povinný vydať.

33. Skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, poukazom na posúdenie a vyhodnotenie zmluvy o revolvingovom úveru v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré podrobil súdnej kontrole, či spĺňajú náležitosti podľa § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 vyššie citovaného zákona , sú správne.

34. Podľa § 1 ods. 1 z. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa a postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa a označovanie výrobkov cenami. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.

35. Podľa § 3 ods. 5 citovaného zákona v platnom znení, proti porušiteľovi práva a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ držal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované proti všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

36. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobkyňu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobkyni a ktorým žalobkyni spôsobil škodu a odradil žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti.

37. V preskúmavanej veci je predmetom konania nárok žalobcu opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie Zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti stanovenej zák. č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, že ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.

38. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, ako aj z obsahu spisu, je nesporné, že žalobca sa svojho nároku domáhal v zmysle zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a žiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia poukazom na absenciu obligatórnych náležitostí predmetnej zmluvy a zároveň sa domáhal

priznania finančného zadosťučinenia. Je nesporné, že žalovaný pri vstupe do úverového vzťahu so žalobcom vystupoval z pozície dodávateľa, ktorý konal o predmete svojej obchodnej a inej podnikateľskej činnosti a žalobca vystupoval v pozícii spotrebiteľa a nekonal v rámci predmetu svoje obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

39. Za správny preto považuje odvolací súd aj záver súdu o práve žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Toto právo žalobcu vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

40. Keďže žalobca v danom spore úspešne uplatnil porušenie práva ustanoveného právnym predpisom, vznikol jej aj podľa názoru odvolacieho súdu v zmysle hore uvedeného zákona nárok na zaplatenie finančného zadosťučinenia. Odvolací súd sa stotožnil aj s výškou finančného zadosťučinenia 100 Eur, keď bolo treba prihliadnuť aj k výške bezdôvodného obohatenia, t.j. sume 208,64 Eur, ktorú sumu žalobca zaplatil žalovanému bezdôvodne, a tým aj na úkor svojej rodiny.

41. Keďže teda preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že žiadna z odvolacích námietok nie je spôsobilou mať za následok dopad na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

42. O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi , ako úspešnej strane sporu v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100%).

43. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

44. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).