Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Csp-39-2017.pdf
PDF · 115.64 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/39/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XXX, o XX,- eur, o 235,28 eur, o 150,75 eur a o 76,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 4.4.2017 domáhal zaplatenia sumy 60,- eur, poplatku v sume 346,- eur, trov mediačného konania v sume 150,75 eur, poplatkov za upomienky v sume 76,- eur, dohodnutých úrokov vo výške 32,- % ročne zo sumy 350,- eur od 20.12.2011 do 19.3.2012 v sume 27,62 eur, dohodnutých úrokov vo výške 32,- % ročne zo sumy 292,- eur od 20.3.2012 do 20.4.2012 v sume 7,94 eur, dohodnutých úrokov vo výške 32,- % ročne zo sumy 176,- eur od 21.4.2012 do 21.6.2012 v sume 9,41 eur, dohodnutých úrokov vo výške 32,- % ročne zo sumy 118,- eur od 22.6.2012 do 18.12.2012 v sume 18,52 eur a dohodnutých úrokov vo výške 32,- % ročne zo sumy 60,- eur od 19.12.2012 do zaplatenia. Zároveň žalobca žalobou požadoval aj úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 295,28 eur od 27.9.2014 do zaplatenia. Žalobca žalobu zdôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX poskytol žalobca žalovanej úver v sume 350,- eur, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s príslušným poplatkom v sume 346,- eur a to v 12-tich mesačných splátkach po 58,- eur počínajúc 20.1.2012. Ďalej uviedol, že dňa 3.10.2012, 8.4.2013 a 2.10.2013 žalovaná požiadala o úpravu splátkového kalendára formou posunu splátky a teda na základe týchto žiadostí mal byť celý úver uhradený 30.4.2014. Uviedol, že podľa všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú nedeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sa strany dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny predstavujú náklady na vypracovanie uzatvorenej zmluvy o úvere.
2. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že žalovaná si neplnila riadne a včas svoj záväzok platiť dohodnuté splátky a preto žalovaná stratila výhodu splátok. Uviedol, že podľa všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa žalovaná zaviazala žalobcovi uhradiť v prípade porušenia podmienok zmluvy aj poplatok za zaslanie upomienok. Žalobca uviedol, že žalovaná uhradila doposiaľ 290,- eur.
3. Žalobca v žalobe uviedol, že žalobca a žalovaná sa zaviazali pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov a to mediáciou pričom sa dohodli, že žalovaná ako dlžník je povinná uhradiť žalobcovi ako veriteľovi všetky náklady, ktoré vznikli v súvislosti s uplatnením mediačného konania. Uviedol, že žalovaná mediáciu zmarila pričom mediačné konanie bolo vedené pred mediačným centrom zriadenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., pričom k urovnaniu sporu mediačným konaním nedošlo, pričom žalobca vynaložil na mediáciu sumu 150,75 eur ( za 2 úkony právnej pomoci podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a poplatok za mediačné konanie v sume 59,75 eur). K žalobe žalobca pripojil uvedenú zmluvu o úvere, žiadosti o úpravu splátkového kalendára zo dňa 11.11.2012, 8.4.2013 a 2.10.2013, výpis z obchodného registra žalobcu, všeobecné podmienky poskytnutia úveru.
4. Žalobca podaním zo dňa 5.5.2017 oznámil konajúcemu súdu, že žalovaná uhradila pred splatnosťou úveru dve splátky po 98,- eur a ďalším podaním zo dňa 20.6.2017 uviedol, že v žalobe má byť správne uvedená suma poplatku 346,- eur. K uvedenému podaniu pripojil návrh na začatie mediačného konania zo dňa 29.9.2014, písomné vyhlásenie mediátora o skončení mediácie zo dňa 14.11.2014.
5. Konajúci súd vo veci vydal platobný rozkaz č. 6Csp/39/2017-62 zo dňa 25.6.2018, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom požadované sumy s príslušenstvom, pričom tento platobný rozkaz bol uznesením súdu zo dňa 18.7.2018 zrušený, keďže žalovaná podala proti uvedenému platobnému rozkazu odpor zo dňa 16.7.2018. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaná uviedla, že nemá vedomosť o akomkoľvek spôsobe mimosúdneho riešenia sporu prostredníctvom mediácie a v tomto smere namietala žalovanú sumu ohľadne mediačného konania. Žalovaná uviedla, že obsahom doručených príloh k žalobe nie je žiadny doklad potvrdzujúci riešenie sporu prostredníctvom mediátora ako ani doklad o úhrade nákladov, ktoré žalobcovi v tejto súvislosti mali vzniknúť. Uviedla, že v úverovej zmluve absentujú náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách, a to predovšetkým chýba dátum konečnej splatnosti a splátka nie je rozdelená na istinu a úrok pričom žalobca použil nekalé obchodné praktiky keď neinformoval spotrebiteľa o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy a nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou a použil predtlačenú, formulárovú, štandardizovanú zmluvu, ktorej obsah bol vopred pripravený bez možnosti ovplyvniť jej obsah druhou zmluvnou stranou. Uviedla, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a vady, o ktorých sa neskôr dozvedela a zároveň vzniesla námietku premlčania. Preto žiadala aby konajúci súd žalobu zamietol.
6. Vo veci sa vyjadril žalobca elektronickým podaním zo dňa 9.8.2018, v ktorom uviedol, že žalovaná od počiatku zmluvného vzťahu neplnila riadne splátky v zmysle Zmluvy o úvere, z čoho vyplýva, že Žalovaná svoju povinnosť v zmysle Zmluvy o úvere viacnásobne porušil, čím sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania. Túto skutočnosť, avšak, Žalovaná opomenula oznámiť vo svojom odpore proti platobnému rozkazu. Uviedol, že žalovanej bolo v zmysle jej žiadostí umožnený odklad splátok niekoľkokrát po sebe nasledujúcich obdobiach (t.j. dňa 03.10.2012, 08.04.2013 a dňa 02.10.2013). V uvedenom podaní ďalej uviedol, že podľa zákona č. 129/2010 Z.z. sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v prípade, ak dôjde k naplneniu § 11 ods. 1 uvedeného zákona. Uviedol, že žalobca uzavrel so Žalovanou zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“) a na prednej strany Zmluvy sa uvádza nasledovné: „Dolupodpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy)....“ Uviedol, že VPP sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, a to nie len z formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska ich materiálneho prevedenia, t. j. Zmluva a VPPÚ sú vyhotovené na spojenom hárku papiera, resp. obojstranne. Vzhľadom na túto skutočnosť je nepochybné, že dlžník podpisom Zmluvy jednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Z uvedeného vyplýva, že uzavretie Zmluvy samostatne bez toho, aby prejav vôle zahŕňal aj vôľu byť viazaný VPPÚ neprichádza do úvahy. Uviedol, že žalobca si predložením Zmluvy, ako aj VPPÚ splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy Zmluvy. V prípade vyhlásenia splatnosti dlhu.
7. V uvedenom podaní žalobca poukázal na bod 4. VPPÚ, v zmysle ktorého: ,,V prípade, že dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite.“ V zmysle uvedeného nastala splatnosť dlhu dňa 27.09.2014. Čo sa týka uplatňovaných trov mediačného konania žalobca odkazuje na bod 14. VPPÚ, v zmysle ktorých zmluvné strany prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov vznikajúcich zo Zmluvy. Zmluvné strany si dohodli možnosť pred rozhodnutím sporu v konaní pred súdom využiť mediáciu, pri ktorej zmluvné strany pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol zo zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie. Vzhľadom k skutočnosti, že Žalovaný zmaril priebeh mediačného konania si v zmysle uvedeného žalobca uplatnil trovy mediačného konania, ktoré mu v tejto súvislosti vznikli, v celkovej výške 150,75 EUR, ktoré pozostávajú z dvoch úkonov právnej služby v sume 91,-- EUR a z poplatku vo výške 59,75 EUR. Žalobca mal za to, že ním uplatňovaný nárok bol dostatočne preukázaný a podložený listinnými dôkazmi, priloženými k žalobe.
8. Zároveň v uvedenom podaní uviedol, že čo sa týka osoby žalovanej má Žalobca za to, že sa jedná o osobu, ktorá má rozumové schopnosti na úrovni vyššej ako primerane spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť zmysel a účel konania ako i jazykové vyjadrenia právnych úkonov obsiahnutých v listinách, ktoré podpísala (obdobne o tom hovorí i čl. 11 ods. 2 CSP), čo možno usudzovať i z obsahového hľadiska ako i z hľadiska úrovne vyjadrovacích schopností Žalovanej v odpore proti platobnému rozkazu. Pokiaľ sa Žalovaná snaží tvrdiť, že v prípade zmluvy o úvere nemal vplyv na jej obsah, možno to považovať len za účelové vyjadrenia, ktoré nie je možné akceptovať. Žalovaný navyše žiadnym spôsobom nebol k podpisu zmluvy o úvere donútený a podpisy činil bez akéhokoľvek psychického či fyzického nátlaku. Poukázal na rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn.: 9Co/343/2013 „Nedostatok vážnosti prejavu vôle je daný tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje a ak by aj existovala, tak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria predovšetkým úkony urobené pri hre, zo žartu a podobne. Dôkazné bremeno, pokiaľ ide o nedostatok vážnosti prejavu vôle, zaťažuje toho, kto konal bez tohto predpokladu platnosti právneho úkonu.“ Žalovaná svoju vôľu uzavrieť zmluvu o úvere potvrdila svojim podpisom a boli si vedomá svojich záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Uviedol, že vážnosť vôle nie je možné zamieňať s ľahkovážnosťou spotrebiteľa. Súdny dvor Európskej únie zadefinoval priemerného spotrebiteľa ako „v rozumnej miere pozorného a opatrného, bez nariadenia znaleckého posudku, či prieskumu verejnej mienky spotrebiteľov“ (z Rozsudku SDEÚ zo dňa 16.07.1998, sp. zn.: Gut Springenheide GmbH, Rudolf Tusky v. Oberkreisdirektor des Kreises Steinfurt - Amt fur Lebensmitteluberwachung). V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie bola táto definícia prenesená aj do sekundárneho práva Európskej únie, konkrétne do Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005, kde v bode 18. preambuly je stanovené, že „v súlade so zásadou proporcionality a z dôvodu umožnenia účinného uplatňovania zamýšľanej ochrany vzala táto smernica za kritérium priemerného spotrebiteľa, ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý a obozretný, pri zohľadnení sociálnych, kultúrnych a jazykových faktorov“. V dôsledku uvedenej definície nemožno hovoriť o nedostatku vážnosti vôle na strane Žalovanej, ktorá bola pri uzavieraní zmluvy o úvere dobre informovaná avšak ľahostajná a preto uvedenému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. Uviedol, že nedostatok opatrnosti spotrebiteľa taktiež nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Žalovaná poukazuje aj na Rozsudok Súdneho dvora zo dňa 12.01.2006, sp. zn.: C-361/04, vo veci Claude Ruiz - Picasso a ďalší v. OHIM, podľa ktorého „priemerný spotrebiteľ vykazuje najvyšší stupeň pozornosti vo chvíli, keď si pripravuje a realizuje svoj výber medzi rôznymi výrobkami dotknutej kategórie.“
9. Na pojednávaní dňa 19.11.2018 sa nezúčastnil zástupca žalobcu, pričom žalobca elektronickým podaním zo dňa 12.11.2018 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, pričom súhlasil s tým aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Na uvedenom pojednávaní žalovaná uviedla, že sa pridržiava podaného odporu proti platobnému rozkazu, uviedla, že si nepamätá či takého podmienky podpisovala. Uviedla, že na mediačné konanie ju nevolali lebo ak by ju boli volali tak by sa tam bola dostavila. Uviedla, že žalovanú istinu v sume 60,- eur uhradila dňa 13.11.2018 o čom predložila konajúcemu súdu doklad o vklade v hotovosti na účet žalobcu. Uviedla, že žalobca ju ani neupozornil na to že ak bude nejaké mediačné konanie, že má uhradiť náklady mediačného konania. Uviedla, že upomienky keď jej chodili tak nie písomne ale len na telefón.
10. Žalobca sa vo veci vyjadril elektronickým podaním zo dňa 30.11.2018 na základe výzvy konajúceho súdu, pričom uviedol, že žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver v sume 350,- eur vrátiť spolu s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 346,-- EUR, t. j. celkovo zaplatiť sumu vo výške 696,-- EUR v dvanástich mesačných splátkach po 58,-- EUR počnúc dňom 20.05.2012 (ďalej len „Zmluva“ alebo „Zmluva o úvere“). Uviedol, že žalovaná pri uzatvorení Zmluvy oboznámila so Štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere (ďalej len ,,ŠEISÚ“), ktoré následne prevzala ako prílohu k Zmluve. Poukázal na to, že údaje o výške úrokovej sadzby je v ŠEISÚ uvedené nasledovné: ,,Štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere sú prílohou zmluvy o úvere a sú jej neoddeliteľnou súčasťou“. V zmysle uvedeného je vylúčené, aby Žalobca predmetnú Zmluvu podpísal a zároveň sa neoboznámil so ŠEISÚ a neprevzal ich, pokiaľ sú prílohou k Zmluve a tvoria zároveň aj jej neoddeliteľnú súčasť. Žalobca poukázal na to, že údaj o výške úrokovej sadzby. V ŠEISÚ je jasne, určito a zrozumiteľne v časti 3 označenej ako ,,Náklady spojené s úverom: „Úroková sadzba úveru alebo v prípade potreby rôzne úrokové sadzby úveru, ktoré sa vzťahujú na zmluvu o úvere je fixná 32 % ročne.“ Poukázal na to, že žalobca uzavrel so žalovanou Zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“). Priamo na prednej strany Zmluvy sa uvádza nasledovné: „Dolupodpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy)....“ Uviedol, že tak ako vyplýva z vyššie uvedeného znenia Zmluvy, VPPÚ sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, a to nie len z formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska ich materiálneho prevedenia, t. j. Zmluva a VPPÚ sú vyhotovené na spojenom hárku papiera, resp. obojstranne. Vzhľadom na túto skutočnosť je nepochybné, že dlžník podpisom Zmluvy jednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Z uvedeného vyplýva, že uzavretie Zmluvy samostatne bez toho, aby prejav vôle zahŕňal aj vôľu byť viazaný VPPÚ neprichádza do úvahy a teda žalobca si predložením Zmluvy, ako aj VPPÚ splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy Zmluvy. Uviedol, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru predstavujú neoddeliteľnú súčasť Zmluvy a v zmysle bodu 04. VPPÚ: ,, Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 4 EUR ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu..“ Nakoľko sa žalovaná omeškala s plnením svojho záväzku, bolo jej zo strany žalobcu zaslaných devätnásť upomienok z dôvodu hospodárnosti obyčajnou poštovou zásielkou, a žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu sumy vo výške 76,-- EUR.
11. Čo sa týka uplatňovaných trov mediačného konania žalobca odkázal na bod 14. VPPÚ, v zmysle ktorých zmluvné strany prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov vznikajúcich zo Zmluvy. Zmluvné strany si dohodli možnosť pred rozhodnutím sporu v konaní pred súdom využiť mediáciu, pri ktorej zmluvné strany pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol zo zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie. Vzhľadom k skutočnosti, že Žalovaná zmarila priebeh mediačného konania si v zmysle uvedeného žalobca uplatnil trovy mediačného konania, ktoré mu v tejto súvislosti vznikli, v celkovej výške 150,75 EUR, ktoré pozostávajú z dvoch úkonov právnej služby v sume 91,-- EUR a z poplatku vo výške 59,75 EUR. K uvedenému podaniu pripojil štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere.
12. Na pojednávaní dňa 17.12.2018 sa nezúčastnil zástupca žalobcu, pričom žalobca elektronickým podaním zo dňa 10.12.2018 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti pričom uviedol, že súhlasí s tým aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Na uvedenom pojednávaní žalovaná uviedla, že z bytu trvalého bydliska U. č. XXX sa odsťahovala dňa XX.X.XXXX na adresu U. č. XXX a nevedela či na uvedenú adresu jej bolo zaslaných 19 upomienok tak ako to žalobca tvrdí avšak uviedla, že je ochotná tieto upomienky v sume 76,- eur uhradiť avšak nemá vedomosť o tom, že by jej upomienky v počte 19 ks boli doručované. Zároveň o tom, že prebehlo mediačné konanie nemá žiadnu vedomosť keďže žiadne predvolanie na mediačné konanie ani oboznámenie o tom, že sa bude toto konať, jej nebolo oznámené a teda nie je pravdou, že by zmarila mediačné konanie. Neuznáva teda ani náklady, resp. trovy mediačného konania, ktoré žalobca v sume 150,75 eur žiada. Uviedla, že neuznáva ani poplatok za poskytnutie úveru v sume 346,- eur keďže tento vlastne predstavuje takmer 100 % poskytnutého úveru pričom na takýto vysoký poplatok ju nikto neupozornil. Prítomná žalovaná po nahliadnutí do spisu na čl. 119 uviedla, že uvedené štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere jej neboli predložené. Uviedla, že celé to fungovalo tak že toto robila pani X. P. v aute pri Tatrabanke tak, že mala pripravenú zmluvu a peniaze a ona podpísala len to, čo jej X. P. kázala podpísať pričom štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere nepodpisovala.
13. Konajúci súd vyzval výzvou zo dňa 18.12.2018 žalobcu aby sa vyjadril k obsahu zápisnice z pojednávania dňa 17.12.2018 a aby sa vyjadril k tomu či žalovaná uhradila istinu v sume 60,- eur, či bola predvolaná na mediačné konanie a aby súdu zaslal doklady o zaslaní 19 upomienok žalovanej. Žalobca sa k uvedenej výzve žiadnym spôsobom nevyjadril.
14. Konajúci súd opätovne výzvou zo dňa 11.1.2019 vyzval žalobcu pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty 100,- eur aby odpovedal na výzvu súdu zo dňa 18.12.2018 a aby sa vyjadril k obsahu zápisnice zo dňa 17.12.2018, najmä aby sa vyjadril či žalovaná uhradila dňa 13.11.2018 istinu v sume 60,- eur, či bola predvolaná na mediačné konanie a aby súdu zaslal doklady o zaslaní 19 upomienok. Na uvedenú výzvu žalobca žiadnym spôsobom nereagoval pričom nereagoval ani na ďalšiu výzvu súdu zo dňa 11.2.2019 s tým istým obsahom ako predchádzajúce výzvy.
15. Žalobca na ďalšiu výzvu zo dňa 19.3.2019 reagoval podaním zo dňa 28.3.2019, v ktorom uviedol, že žalobca neeviduje pri uvedenej zmluve o úvere platbu 60,- eur zo dňa 13.11.2018 a uviedol, že zaslanie upomienok nevie preukázať keďže upomienky boli žalovanej zasielané obyčajnou poštovou zásielkou. Uviedol, že štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere boli nedeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Opätovne poukázal na bol 14 VPPU.
16. Na pojednávaní dňa 26.4.2019 sa nezúčastnil zástupca žalobcu, pričom žalobca elektronickým podaním zo dňa 17.4.2019 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti. Na uvedenom pojednávaní žalovaná predložila súdu príkaz na úhradu zo dňa 13.11.2018, bankové potvrdenie o vykonanej platbe VÚB banky a.s. zo dňa 11.4.2019 a tiež podanie žalobcu zo dňa 12.7.2018 kde sa uvádza bankové spojenie a variabilný symbol s tým, že súd tieto založil do spisu.
17. Konajúci súd výzvou zo dňa 29.4.2019 vyzval opätovne žalobcu aby oznámil súdu či žalovaná uhradila žalobcovi sumu 60,- eur, pričom mu zároveň v prílohe zaslal príkaz na úhradu v sume 60,- eur zo dňa 13.11.2018, bankové potvrdenie o vykonanej platbe VÚB banky a.s. zo dňa 11.4.2019 a tiež podanie žalobcu zo dňa 12.7.2018 kde sa uvádza bankové spojenie a variabilný symbol, na ktorý má žalovaná uhradiť sumu 60,- eur. Žalobca sa k uvedenej výzve súdu nevyjadril.
18. Na pojednávaní dňa 21.5.2019 sa nezúčastnil zástupca žalobcu, pričom žaloba elektronickým podaním zo dňa 20.5.2019 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s tým aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Na uvedenom pojednávaní žalovaná uviedla, že čo sa týka sumy 60,- eur, žalobu v tejto časti neuznáva keďže ako už uviedla na minulých pojednávaniach, uvedenú sumu uhradila, o čom predložila konajúcemu súdu doklad. Zároveň uviedla, že čo sa týka sumy poplatkov 346,- eur, v tejto časti žalobu taktiež neuznáva. Zároveň neuznáva ani poplatky za upomienky v sume 76,- eur keďže žiadna upomienka jej doručená nebola nakoľko v tom čase zmenila adresu bydliska. Neuznáva ani trovy mediačného konania v sume 157,75 eur keďže na žiadne mediačné konanie nebola predvolaná a nemala žiadnu vedomosť o tom, že nejaké mediačné konanie je voči nej vedené. Uviedla, že z uvedených dôvodov žiada žalobu zamietnuť. Uviedla, že maximálne je ochotná uhradiť úroky z omeškania za neuhradenú sumu 60,- eur. Uviedla, že náhradu trov konania nežiada.
19. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 odsek 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených.
Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 odsek 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
V § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka sa uvádzajú ktoré neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 1 odsek zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9 odsek 1 zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Podľa § 9 odsek 2 písmeno a), b) a k) zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať druh spotrebiteľského úveru, obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo veriteľa ak ide o právnickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov.
Podľa § 11 odsek 1 písmeno a) zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 odsek 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 odsek 2 písmeno a) až k), r) a y) a § 10 odsek 1.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
20. Súd po oboznámení sa so žalobou, dokladmi založenými v spise, na základe vyjadrení strán zistil, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná. Súd mal z uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi stranami dňa 20.12.2011 (ďalej len zmluva) preukázané, že žalovanej žalobca poskytol úver v sume 350,- eur, pričom v uvedenej zmluve sa žalovaná zaviazala vrátiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok v sume 346,- eur, t.j. že má zaplatiť žalobcovi celkom 696,- eur a to v 12tich mesačných splátkach po 58,- eur počínajúc dňom 20.1.2012, pričom však neboli v zmluve uvedené ďalšie termíny splátok ani to aká časť splátky sa započítava na istinu, úroky a iné poplatky. V uvedenej zmluve je uvedená RPMN vo výške 314,02 %, nie je v nej uvedený druh spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písmeno a) zákona č. 129/2010 Z.z., nie je v nej uvedená úroková sadzba spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písmeno i) zákona č. 129/2010 Z.z., nie sú v nej uvedené termíny splátok úrokov a iných poplatkov podľa § 9 ods. 2 písmeno k) zákona č. 129/2010 Z.z.
21. Súd mal z vyššie uvedených dokladov, ktoré predložila žalovaná za preukázané, že žalovaná zaplatila žalovanú istinu úveru v sume 60,- eur dňa 13.11.2018 čoho dokladom je príkaz na úhradu sumy 60,- eur (čl. 110 spisu). Z výpovede žalovanej mal súd preukázané, že žalovaná neprevzala štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav konajúci súd žalobu čo sa týka žalovanej istiny 60,- eur zamietol, keďže žalovaná žalovanú sumu zaplatila príkazom na úhradu zo dňa 13.11.2018 a v tejto časti je žaloba nedôvodná.
22. Súd čo sa týka žalobcom požadovaného poplatku v sume 346,- eur žalobu žalobcu zamietol keďže mal za to, že dohoda o platbe uvedeného poplatku v zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písmeno t) Občianskeho zákonníka a súd toto ustanovenie s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 považoval za neplatné.
23. Konajúci súd zamietol žalobu ohľadne žalobcom požadovaných trov mediačného konania v sume 150,75 eur, keďže konajúci súd mal za to, že v bode 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa neuvádza, ktorá zo strán znáša trovy mediačného konania, keďže povinnosť náhrady trov mediačného konania všeobecné podmienky poskytnutia úveru neobsahujú. Žalobca teda nepreukázal oprávnenosť tohto svojho nároku, t.j. povinnosť žalovanej platiť trovy mediačného konania. Konajúci súd podotýka, že žalobca nepredložil v priebehu konania súdu žiaden dôkaz o tom, že žalovaná bola predvolaná na mediačné konanie.
24. Čo sa týka žalobcom požadovaného nároku na zaplatenie 76,- eur ako poplatkov za upomienky, súd aj v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol vzhľadom na to, keďže žalobca v priebehu celého konania nepreukázal, že by takéto upomienky žalovanej zasielal. Žalobca nepreukázal ani kedy tieto upomienky zaslal, akou formou a nepreukázal ani ich počet.
25. Súd zároveň zamietol žalobu žalobcu čo sa týka príslušenstva pohľadávky, t.j. úroku vo výške 32,00 % ročne ako i úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne tak ako to žalobca v žalobe požadoval, keďže konajúci súd mal za to, že uvedený úver je bez poplatkov a úrokov, nakoľko zmluva neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písmeno a), i), k) zákona č. 129/2010 Z.z. a preto uvedený úver súd podľa § 11 ods. 1 písmeno a) považoval za bezúročný a bez poplatkov. Uvedená zmluva teda neobsahovala druh spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, výšku počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
26. Súd o trovách tohto konania rozhodol tak, že náhradu trov konania žalovanej nepriznal, keďže žalovaná náhradu trov konania nežiadala hoci na náhradu trov konania mala právo podľa § 255 ods. 1 CSP keďže žalovaná bola v konaní úspešná nakoľko súd žalobu zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutia smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Žalobu v odvolacom konaní nemožno meniť.