Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (27)Uznesenie_6Co-36-2019.pdf
PDF · 86.72 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/36/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD. s.r.o., so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: F. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., F. XXX/XX, zastúpenému: Mgr. Michal Urban, advokát so sídlom Trenčín, Šafárikova 12, o zaplatenie 14 271,67 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 17Csp/101/2017- 90 zo dňa 18. októbra 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že pôvodný žalobca (Poštová banka, a.s.) sa žalobou domáhal, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť mu sumu 14 271,67 eur spolu s vyčísleným úrokom 9 118,61 eur, úrokom 14,90 % ročne zo sumy 14 271,67 eur od 25.04.2017 do zaplatenia a úrokom z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 14 271,67 eur od 25.04.2017 do zaplatenia titulom zmluvy o úvere č. 745757388, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver 15.000 eur. Žalovaný splatil svoj peňažný záväzok len čiastočne a v dôsledku jeho omeškania pristúpil pôvodný žalobca k zosplatneniu úveru. Žalovaný ani napriek výzve zo strany žalobcu nezaplatil dlžnú pohľadávku. Žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania nároku žalobcu v tom smere, že pohľadávka sa stala splatnou dňa 15.05.2014, pričom žaloba bola podaná na súde až dňa 22.05.2017. Úver mal za bezúročný a bez poplatkov, pretože v zmluve je uvedená nesprávna RPMN. Okrem toho na úver zaplatil viac, ako uvádza žalobca.
3. Súd prvej inštancie ďalej popísal skutkové okolnosti, zistené vykonaným dokazovaním. Dňa 09.11.2011 uzavrel pôvodný žalobca (Poštová banka, a.s.) ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom úverovú zmluvu č. 7457575388, označenú ako „lepšiasplátka“, na základe ktorej čerpal žalovaný od veriteľa peňažné prostriedky v sume 15 000 eur, ako úver. Termín konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý na deň 25.11.2020. Žalovaný úver riadne nesplácal, dostal sa do omeškania s platením pravidelných mesačných splátok úveru. Listom zo dňa 15.05.2014 veriteľ (Poštová banka, a.s.) vyhlásil úverovú pohľadávku zo Zmluvy o úvere č. 7457575388 z 09.11.2011, za predčasne splatnú. Zároveň vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy v lehote do 10 dní od doručenia výzvy s tým, že v prípade nedodržania tejto lehoty pristúpi banka k vymáhaniu dlžnej sumy súdnou cestou. Táto skutková okolnosť nebola medzi sporovými stranami sporná a vyplýva aj z listinných dôkazov. Tomuto zosplatneniu predchádzala písomná výzva veriteľa zo dňa 29.04.2017 na zaplatenie dlžnej sumy a upozornenie na oprávnenie banky vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka a úverovej zmluvy. Táto skutková okolnosť nebola medzi sporovými stranami sporná a vyplýva aj z listinných dôkazov. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. IV/2017 z 10.10.2017 postúpila banka predmetnú pohľadávku na žalobcu.
4. Právne vec posúdil podľa § 497, § 499, § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 565, § 524 ods. 1,2, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka a uviedol, že žalobca je singulárnym právnym nástupcom pôvodného veriteľa žalovaného v záväzkovom vzťahu, ktorý je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka, pretože pri jej uzatváraní postupca (veriteľ) konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou a nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania, súd prvej inštancie konštatoval, že počiatok premlčacej doby je v občianskoprávnych vzťahoch všeobecne (objektívne) určený v § 101 OZ, podľa ktorého premlčacia doba začína bežať odo dňa, kedy právo mohlo byť vykonané po prvý raz. Plynutie premlčacej doby začne odo dňa, kedy by si mohol všeobecne právo uplatniť každý, teda, kedy by mohol podať žalobu (actio nata), pričom nie je rozhodujúce, či daný subjekt bol v situácii, ktorá mu uplatnenie práva znemožňovala (nevedel o práve, výkon práva mu znemožňovala choroba a pod.). Ide o objektívne určený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý sa odvíja od právnych skutočností, prípadne udalostí, ktorých vznik či existencia sú nezávislé od úrovne vedomia (znalostí) oprávneného účastníka zodpovednostného vzťahu. Súd prvej inštancie konštatoval, že pohľadávka žalobcu je premlčaná a námietka premlčania žalovaného je dôvodná. Podľa názoru súdu premlčacia doba márne uplynula žalobcovi dňa 15.05.2017 (pondelok, pracovný deň). Ako je zrejmé z obsahu spisu, žaloba bola podaná na súd až po jej uplynutí, a to dňa 22.05.2017. Kruciálnou okolnosťou v tomto smere je ustálenie momentu splatnosti uplatnenej pohľadávky, a to za účelom zistenia času, kedy si mohol veriteľ uplatniť právo (pohľadávku) po prvý raz. Žalobca v priebehu konania opakovane tvrdil, že veriteľ dlh zosplatnil ku dňu 15.05.2014, čo žalovaný nerozporoval a nakoniec táto skutočnosť vyplýva aj z vykonaného dokazovania (viď zistený skutkový stav v bode 10 tohto odôvodnenia). Zosplatnenie je jednostranný adresovaný právny úkon veriteľa v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka a v prejednávanom prípade za súčasného rešektovania § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide u žalovaného o spotrebiteľa. Zmluvné strany mali dohodnuté právo veriteľa vyhlásiť predčasné splatenie úveru v bode 9.2 Obchodných podmienok. Prejav vôle vyjadrený jednostranným právnym úkonom pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. To znamená, že účinky tohto právneho úkonu nastanú, ak bude tento jednostranný právny úkon doručený dlžníkovi, resp. sa dostane do jeho dispozičnej sféry. Deň zosplatnenia určuje veriteľ, pričom na jeho určenie nemá vplyv deň doručenia právneho úkonu, ktorým došlo k zosplatneniu dlhu, resp. pohľadávky. Významné je iba doručenie tohto jednostranného právneho úkonu veriteľa dlžníkovi. V danom prípade to teda znamená, že veriteľ listom zo dňa 15.05.2014 zosplatnil svoju pohľadávku voči žalovanému ku dňu 15.05.2014, teda k rovnakému dňu a tento list (písomné zosplatnenie dlhu) doručil dňa 19.05.2014 žalovanému. Táto skutková okolnosť nebola medzi sporovými stranami ani sporná. Sporná bola iba právna argumentácia, ktorá sa týkala určenia dňa splatnosti. To, že v liste, ktorým veriteľ zosplatnil celý dlh, ešte poskytol žalovanému lehotu na plnenie pred podaním žaloby, nemení nič na dni splatnosti dlhu. V opačnom prípade by nešlo o zosplatnenie, ale o nejaké „podmienené zosplatnenie“, resp. posúvanie dňa splatnosti. Takisto potom v prípade prijatia tohto záveru vyvstáva otázka, že ak by plnil dlžník dlh v rámci uvedenej lehoty 10 dní (napr. v 5. deň), tak by vlastne už neplnil splatný dlh, lebo lehota 10 dní by mu vlastne neuplynula. Analogicky na podporu tohto záveru súd poukazuje aj na hypotetickú situáciu, keď by bol dlh splatný vo vopred zmluvne dohodnutý deň, napr. v zmluve o pôžičke by bola dohodnutá splatnosť dňa 01.02.2015, pričom dlžník by si svoj dlh k tomuto dňu riadne nesplnil. Následne by ho veriteľ vyzval na splatenie dlhu v lehote 10 dní od doručenia výzvy na zaplatenie splatného dlhu, ináč podá žalobu o splnenie povinnosti. Tým by však nedochádzalo k „posúvaniu“ splatnosti dlhu v zmysle argumentácie žalobcu. Nakoniec veriteľ by na to nebol ani oprávnený, pretože zosplatnenie je jednostranný právny úkon a zmena zmluvnej splatnosti je možná iba dohodou oboch zmluvných strán (v prípade, že sa nejedná o oprávnenie veriteľa v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka). Išlo by o štandardnú predžalobnú výzvu veriteľa za účelom vyhnutia sa súdnemu sporu. Takáto výzva navyše nie je pre uplatnenie práva veriteľa ani potrebná. Záverom súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že na právne posúdenie premlčania je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. V danom prípade je hlavným záväzkovým vzťahom medzi sporovými stranami obchodný záväzkový vzťah, tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3, resp. ods.6 s účinnosťou od 01.02.2013 Obchodného zákonníka). Avšak korigujúcim ustanovením v prípade spotrebiteľských zmlúv, resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým je aj prejednávaný prípad, je už vyššie spomínané ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka. Právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v uvedených ustanoveniach Občianskeho zákonníka, je vo vzťahu k úprave zmluvného záväzkového práva obsiahnutej v Obchodnom zákonníku špeciálnou právnou úpravou, upravujúcou spotrebiteľské zmluvy. Súčasná právna úprava stanovuje povinnosť prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď ide o absolútny obchodný záväzkový vzťah. Súd, aplikujúc v rozhodovaní vyššie uvedené právne predpisy, preto musel rozhodnúť o žalobe žalobcu aj za použitia ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sú v porovnaní s právnou úpravou podľa Obchodného zákonníka, na prospech žalovaného (spotrebiteľa). Ustanovenia Občianskeho zákonníka súd aplikoval pri rozhodovaní o premlčaní práva žalobcu, ktoré sú pre žalovaného v danom prípade priaznivejšie (kratšia dĺžka premlčacej doby). O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1,2 CSP.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, s poukazom na § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP. Uviedol, že predčasná splatnosť úveru síce nastala dňa 15.05.2014, ale podľa VOP sa písomnosti považujú za doručené tretí deň po ich odoslaní. Zásielka adresovaná žalovanému bola daná na poštovú prepravu dňa 16.05. 2014, a za doručenú sa považovala dňom 19.05.2014. V samotnej výzve je daná patričná lehota na plnenie, a to 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy. Lehota na dobrovoľné plnenie žalovanému uplynula dňa 29.05.2014. Žalobca mohol prvýkrát uplatniť svoje právo na súde až dňa 30.05.2014. Nárok žalobcu tak nemôže byť premlčaný, pretože k premlčaniu by došlo až dňa 31.05.2017. Žalovaný pritom doposiaľ nevrátil ani istinu poskytnutého úveru. Zdôraznil, že súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy a aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti.
6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril tak, že s ním nesúhlasí. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iný záver ako ten, ktorý vyslovil súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Deň zosplatnenia určuje veriteľ, pričom na jeho určenie nemá vplyv deň doručenia právneho úkonu, ktorým došlo k zosplatneniu. Za deň zosplatnenia si žalobca určil deň 15.05.2014 a tento nebol medzi stranami sporný.
7. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci podané neboli.
8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
9. Žalobca síce v odvolaní deklaroval odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP, avšak z hľadiska jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) namieta nesprávne právne posúdenie otázky premlčania jeho nároku súdom prvej inštancie.
10. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.
11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si v konaní uplatnil nárok vyplývajúci zo zmluvy o úvere, uzavretej medzi jeho právnym predchodcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom dňa 09.11.2011. Na základe tejto zmluvy veriteľ poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 15 000,- eur, ktorú sumu sa dlžník zaviazal vrátiť v pravidelných mesačných splátkach. Dlžník svoj záväzok neplnil včas a riadne, a preto veriteľ písomne vyzval dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy a upozornil ho na oprávnenie banky vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka a úverovej zmluvy. Keďže dlžník dlh nezaplatil, veriteľ pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti celého záväzku dlžníka listom zo dňa 15.05.2014, a to ku dňu 15.05.2014. Súd prvej inštancie na základe žalovaným vznesenej námietky premlčania posúdil vec o.i. podľa § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že nárok žalobcu je premlčaný. Počiatok plynutia premlčacej dobu súd prvej inštancie ustálil na deň 15.05.2014 (deň, ku ktorému bol zosplatnený úver) a jej koniec na 15.05.2017. Vzhľadom na to, že žaloba bola na súd podaná dňa 22.05.2017, konštatoval, že nárok žalobcu je v celom rozsahu premlčaný.
12. Odvolací súd sa s popísaným posúdením otázky premlčania súdom prvej inštancie nestotožnil.
13. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
14. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
15. V súdenej veci bolo dohodnuté v zmluve plnenie v splátkach. Zároveň si strany zmluvne dojednali, že veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, k čomu i napokon v dôsledku omeškania dlžníka s platením záväzku došlo listom zo dňa 15.05.2014. V tom prípade však nebol správny postup súdu prvej inštancie, ktorý na otázku premlčania nároku žalobcu aplikoval všeobecné ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka, ale bolo potrebné vychádzať zo špeciálneho zákonného ustanovenia § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka upravujúceho práve plynutie premlčacej doby v prípade tzv. predčasného zosplatnenia dlhu podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ktoré má kogentný charakter. Tým, že súd prvej inštancie takto nepostupoval, zaťažil svoje rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Na veci nič nemení ani fakt, že žalobca ani žalovaný sa v priebehu konania nedovolávali aplikácie konkrétne § 103 Občianskeho zákonníka. Strany totiž nie sú povinné uplatnený právne kvalifikovať nárok ani obranu proti nemu, právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia len uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je, alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené (uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn. 5Cdo 196/2009 zo dňa 22.09.2010).
16. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP.
17. V ďalšom konaní súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude posudzovať začiatok plynutia premlčacej doby od splatnosti splátky, v dôsledku ktorej žalobca uplatnil právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, vyhodnotí v tomto kontexte námietku premlčania žalovaného, podľa potreby prípadne vykoná ďalšie dokazovanie a vo veci opätovne rozhodne.
18. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne i o trovách prvoinštančného konania, ako aj o trovách odvolacieho konania /§ 396 ods. 3 CSP/.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).