Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-7Cpr/20/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Novom Meste nad Váhom, sudkyňou JUDr. Júliou Prikrylovou, v právnej veci žalobcu: Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. v skratke HBP, a.s., so sídlom Matice slovenskej 10, 971 01 Prievidza, IČO: 36 005 622, proti žalovanému: W. T., C.. XX.XX.XXXX, S. B. M., o zaplatenie 437,72 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Platobný rozkaz Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom č.k. 7Cpr/20/2016-14 zo dňa 02.11.2016 sa zrušuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 437,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 437,72 eur od 15.05.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.10.2016 proti žalovanému domáhal zaplatenia 437,72 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 437,72 eur od 15.05.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Tvrdil, že so žalovaným uzavrel pracovný zmluvu a žalovaný pred skončením výpovednej doby u neho prestal pracovať, pričom v pracovnej zmluve bolo dojednané, že ak žalovaný nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u žalovaného, je žalovaný oprávnený uplatniť si peňažnú náhradu podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce, a to najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku žalovaného a dĺžky výpovednej doby.

2. Súd dňa 02.11.2016 vydal platobný rozkaz a doručil ho iba žalobcovi. Keďže sa žalovanému nepodarilo platobný rozkaz doručiť do vlastných rúk, súd v súlade s § 266 ods. 3 C.s.p. platobný rozkaz zrušil. Podľa 266 ods. 3 C.s.p. ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.

3. Súd sa oboznámil s návrhom spolu s prílohami, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci: Žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec uzavreli dňa 29.06.2015 pracovnú zmluvu, v ktorej bolo dojednané, že ak žalovaný nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u žalovaného, je žalobca oprávnený uplatniť si peňažnú náhradu podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce, a to najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku žalovaného a dĺžky výpovednej doby. Žalobca dal žalovanému dňa 15.02.2016 výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce z dôvodu, že žalovaný od 06.02.2016 prestal bezdôvodne chodiť do práce. Priemerný mesačný zárobok žalovaného u žalobcu po odpočítaní odvodov a dane z príjmu predstavoval sumu 753,69 eur. Žalobca na podklade dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 29.06.2015 vykonal zrážku vo vyúčtovaní mzdy žalovaného za mesiac január 2016 v sume 132,56 eur a február 2016 v sume 183,41 eur, zrážky zo mzdy spolu činili 315,97 eur, a teda zostatok dlhu predstavoval sumu 437,72 Eur. Žalobca žalovaného výzvou zo dňa 28.04.2016 vyzval, aby mu do 14 dní zaplatil dlžnú čiastku v sume 437,72 eur. Žalovaný z dlžnej sumy nič nezaplatil.

4. Podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.

5. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

6. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

7. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

8. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

9. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec uzavreli dňa 29.06.2015 pracovnú zmluvu, pričom žalobca od 06.02.2016 prestal bezdôvodne chodiť do práce a následne žalobca dal žalovanému dňa 15.02.2016 z tohto dôvodu výpoveď z pracovného pomeru podľa 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce s jednomesačnou výpovednou dobou. V pracovnej zmluve bolo dojednané, že ak žalovaný nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u žalovaného, je žalobca oprávnený uplatniť si peňažnú náhradu podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce, a to najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku žalovaného a dĺžky výpovednej doby. Priemerný mesačný zárobok žalovaného u žalobcu po odpočítaní odvodov a dane z príjmu predstavoval sumu 753,69 eur. Žalobca na podklade dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 29.06.2015 vykonal zrážku vo vyúčtovaní mzdy žalovaného za mesiac január 2016 v sume 132,56 eur a február 2016 v sume 183,41 eur, zrážky zo mzdy spolu činili 315,97 eur, a teda zostatok dlhu predstavoval sumu 437,72 Eur. Žalobca žalovaného výzvou zo dňa 28.04.2016 vyzval, aby mu do 14 dní zaplatil dlžnú čiastku v sume 437,72 eur. Žalovaný z dlžnej sumy nič nezaplatil. Preto mal podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce žalobca proti žalovanému nárok na zaplatenie 437,72 eur. Keďže nedošlo k dobrovoľnému a včasnému plneniu zo strany žalovaného, súd ho rozsudkom zaviazal na úhradu dlžnej sumy, spolu príslušenstvom, ktoré bolo určené v súlade s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., platného v rozhodnom čase.

10. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100,00 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).