Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/47/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. mája 2019 prejednal odvolania prokurátorky Krajskej prokuratúry Trenčín a obžalovaného Y. W., nar. XX.X.XXXX v Z., trvale bytom U. - V., V. č. XXX, t.č. v mieste bydliska,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6T/29/2013 zo dňa 30.5.2018 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania prokurátorky a obžalovaného z a m i e t a j ú , pretože nie sú dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6T/29/2013 zo dňa 30.5.2018 boli obžalovaní Y. J., I. W., O. O., T. J. (u ktorých už rozsudok nadobudol právoplatnosť) a Y. W. (ktorý bol vylúčený na samostatné konanie odvolacím súdom) uznaní vinnými z obzvlášť závažného zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. b), ods. 5 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i) Tr. zák., pretože obžalovaný T. J. v presne nezistenom čase oslovil obžalovaného Y. W., ktorý mal kamiónom prevážať elektroniku zn. U., vysvetlil mu plán krádeže elektroniky zn. U. tak, aby umožnil naloženú elektroniku vyložiť v Slovenskej republike a následne s prázdnym kamiónom odišiel do zahraničia na miesto vykládky, kde nahlási krádež tovaru a keď obžalovaný Y. W. odmietol podieľať sa na krádeži tovaru zo svojho kamiónu, požiadal ho o zabezpečenie vodiča, ktorý vykonáva prepravy elektroniky zn. U. z R. do zahraničia, ktorý by bol ochotný umožniť vyloženie tovaru ešte v Slovenskej republike a následne v zahraničí nahlásiť fingovanú krádež. Následne podľa žiadosti obžalovaného T. J. obžalovaný Y. W. oslovil svojho známeho vodiča kamiónu obžalovaného Y. J., ktorý pracoval vo firme V., O., ktorý s plánom krádeže súhlasil. Dňa 2.9.2006 obžalovaný Y. J. na kamión zn. T. H. XXXX LS Q evidenčné číslo ťahača O., evidenčné číslo návesu Q. naložil v spoločnosti U. Q. U., spol. s r.o., ul. V. XXX, R. - 396 ks 19" LCD monitorov zn. U. typ I v hodnote 56.232,- Eur, ďalej v spoločnosti U. Q. Q. I. B.v. - organizačná zložka, ul. V. XXXX, R. naložil 12 ks 42" plazmových televízorov zn. U. typ L HX/E. v hodnote 9.980,89 Eur a 189 ks 32" I. televízorov zn. U. typ I BX/E. v hodnote 147.761,89 Eur, ktoré mal zaviesť odberateľovi

- spoločnosti U. Q. Q. I., O., O. - do V., pričom však po naložení tovaru podľa dohody, dňa 3.9.2006 v presne nezistenom čase medzi 22.00 hod. - 22.30 hod. kamión pristavil na odpočívadle na diaľnici D1 pri X., okres B. T. nad P., kde podľa dohody kamión odovzdal obžalovanému Y. W. a obžalovanému T. J. a dvom doteraz nezisteným osobám, ktoré prišli na odpočívadlo na vozidle P. C. nezisteného evidenčného čísla. C. Y. J. obžalovaný T. J. odviezol na benzínovú pumpu C. v B. T. nad P., obžalovaný Y. W. aj s jednou doteraz nestotožnenou osobou odviezli kamión obžalovaného Y. J. do objektu firmy L. v B. T. nad P., kde ich doprevádzala doteraz nestotožnená osoba na vozidle P. C. nezisteného evidenčného čísla, kde bol tovar z kamiónu vyložený a prázdny kamión obžalovaný Y. W. odovzdal obžalovanému Y. J., ktorý s prázdnym kamiónom pokračoval v jazde do V., kde zinscenoval vlámanie do kamiónu a dňa 6.9.2006 nahlásil krádež všetkého tovaru na polícii O. v V.. Z B. T. nad P. tovar podľa dohody s obžalovaným I. W. a obžalovaným O. O. odvážal Y. H., pričom časť tovaru bola prevezená z rodinného

domu v B. T. nad P., na ul. O. bez popisného čísla, kde býva obžalovaný O. O., do X. do veľkoskladu zeleniny O. obžalovaného I. W., odkiaľ odcudzený tovar v ďalšom období postupne obžalovaný I. W., obžalovaný O. O. a podľa ich pokynov aj Y. I., (ktorý má dočasne odložené vznesenie obvinenia) ho za podhodnotenú cenu ďalej rozpredávali rôznym presne nezisteným osobám,

- krádežou 396 ks 19" LCD monitorov zn. U. typ I bola spoločnosti U. Q. U., U. V. XXX, R. spôsobená škoda 56.232 ,00,- €,

- krádežou 12 ks 42" plazmových televízorov zn. U. typ L a 189 ks 32" I. televízorov zn. U. typ I X. bola spoločnosti U. Q. Q. I. BV. - organizačná zložka, ul. V. XXXX, R. spôsobená škoda 147.761,89 €, ktorá škoda bola následne poisťovňou H. G. U. (H. - V.) čiastočne nahradená vo výške 110.573,89 €,

- v dôsledku tejto udalosti sa aj prepravná spoločnosť HV O. s.r.o. O., Q. č.X O. podieľala na úhrade spôsobenej škody vo výške 37.088,- Eur. Bol za to odsúdený podľa § 212 ods. 5 Tr. zákona, § 36 písm. j), písm. l) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Tr. zákona súd uložil obžalovanému ochranný dohľad v trvaní 1 rok. Podľa § 77 ods. 1 písm. a), b) c) Tr. zákona je obžalovaný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody povinný probačnému a mediačnému úradníkovi oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, osobne sa hlásiť v určených lehotách a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu; Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd uložil obžalovaným I. W., O. O., Y. J., T. J. a Y. W. povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne poškodenému N. U., bytom Q. X,. XXX XX O. škodu vo výške XX.XXX,XX Q. a poškodenému H. G. U. H., X-X L., H.-Z.O., V. škodu vo výške 110.573,89 Eura.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaniami prokurátorky Krajskej prokuratúry Trenčín a obžalovaným Y. W.. Odvolanie prokurátorky smerovalo proti výroku o treste. V písomných dôvodoch odvolania prokurátorka uvádzala, že pokiaľ sa týka výroku o vine v tomto smere je napadnutý rozsudok zákonný a dôvodný. Namietala však postup súdu prvého stupňa pri ukladaní trestu, najmä dôvod použitia zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., na základe ktorého bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Podľa jej názoru, súd svoj postup odôvodnil iba všeobecne, bez uvedenia konkrétnych skutočností vo vzťahu ku každému z obžalovaných. Z výkladu ustanovenia § 37 ods. 1 Tr. zák. je zrejmé, že súd by mal pristúpiť k moderácii trestu len za existencie takých okolností, resp. pomerov, ktoré sa u trestných činov, resp. ich páchateľov bežne nevyskytujú a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov. Súd však vždy musí svoj postup argumentačne odôvodniť takým spôsobom, aby nevznikli žiadne pochybnosti o oprávnenosti použitia tohto ustanovenia. Súd dôsledne použitie § 39 ods. 1 Tr. zák. neodôvodnil, okrem všeobecného poukázania na čas, ktorý od spáchania skutku uplynul a skutočnosť, že obžalovaný od tejto doby nepáchal žiadnu trestnú činnosť. Nezohľadnil, že išlo o vopred plánovanú, organizovanú trestnú činnosť. Mimoriadne znížený trest odňatia slobody nenapĺňa požiadavky generálnej ani individuálnej prevencie. Namietala tiež nesprávnosť postupu súdu prvého stupňa, ktorý obžalovaného zaradil na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Žiadala preto, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia a ochranný dohľad na jeden rok. Odvolanie obžalovaného Y. W. smerovalo proti výroku o vine, treste a náhrade škody. Namietal, že množstvo a popis tovaru, ktorý mal obžalovaný Y. J. prevážať, nebolo potvrdené ani z vykonaných domových prehliadok, ani z ďalších iných dôkazov. Súd v napadnutom rozsudku oproti obžalobe vypustil, že by obvinený I. W. a O. O. naplánovali a zorganizovali spôsob vykonania krádeže elektroniky a napriek takto zmenenému skutkovému stavu jeho konanie kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin krádeže organizovanou skupinou podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. b), ods. 5 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i) Tr. zák. Pritom však na začiatku hlavného pojednávania upozornil na možnú kvalifikáciu konania ako trestného činu sprenevery podľa § 213 Tr. zák. Podľa jeho názoru nebol naplnený ani znak spáchania trestného činu vlámaním, pretože z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané, že kamión bol zabezpečený colnou uzáverou, naviac ani on, ani J. nemali vedomosť, aký tovar sa mal prevážať v kamióne ani v akom množstve a hodnote. Odmieta právnu kvalifikáciu, že by mal patriť do organizovanej skupiny. On iba odmietol, aby zamýšľaný tovar k odcudzeniu bol naložený do jeho kamióna, ktorý mal vyviezť z firmy a tento bol následne naložený do kamiónu, ktorý riadil J.. Podiel jeho viny spočíva iba v tom, že na krátkom úseku odšoféroval kamión,

ktorý mal J.. Hneď si uvedomil, že s J. urobili chybu a bolo preukázané aj to, že mu bolo vyhrážané, ak niečo prezradím o predmetnej akcii. Nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by on jednal s W. a O. za účelom naplánovania a zorganizovania spôsobu vykonania krádeže elektroniky. Žiadal preto, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, alebo aby vo veci rozhodol sám tak, že podľa § 322 ods. 3 Tr. por. ho uzná vinným iba z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. a uloží mu trest odňatia slobody s podmienečným odkladom. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaných odvolaní vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolania prokurátorky ani obžalovaného nie sú dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V rámci preskúmavania súdom prvého stupňa zisteného a ustáleného skutkového stavu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal vo veci všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje. Obžalovaný Y. W. už v prípravnom konaní opísal, ako sa naňho nakontaktoval obžalovaný J. a vysvetlil mu spôsob vykrádania kamiónov ešte na Slovensku a oznámenie jeho vykradnutia pred políciou v zahraničí. Keďže sám sa nechcel podieľať na krádeži zo svojho kamiónu nahovoril na to obžalovaného J.. Obžalovaný W. teda vedel, že celá akcia sa vykonáva organizovane, za spoluúčasti ďalších zainteresovaných osôb s rozdelenými úlohami a napokon sám sa celej akcie od počiatku odstavenia kamióna J. na odpočívadle pri X. zúčastnil a spolupodieľal sa na akcii odšoférovaním kamióna do B. T. nad P.. Nie je už podstatné to, že za tento úkon nedostal odmenu tak, ako mu bolo sľúbené. Bolo teda nepochybne preukázané, že dňa 2.9.2006 bol kamión obžalovaného Y. J. naložený v spoločnosti U. elektronikou, určenou na vývoz do V., bolo nepochybne preukázané, že náklad kamióna bol dňa 3.9.2006 odcudzený spôsobom, že kamión po jeho odstavení odšoféroval do B. T. nad P. obžalovaný W. za asistencie ďalších zúčastnených osôb, kde prišlo k vykládke napaletovanej elektroniky. Bolo nepochybne preukázané aj to, že na neskoršom rozosielaní odcudzenej elektroniky z miesta ich podnikania, resp. bydliska sa podieľali aj obžalovaní I. W. a O. O.. Z celého dokazovania ohľadne ustáleného skutku vyplýva, že ho spáchali najmenej piati páchatelia a vychádzajúc z jeho vykonania je jednoznačné, že museli byť dopredu zorganizovaní a dohodnutí ako a kam najrýchlejšie odviezť kamión, vyložiť ho a akým spôsobom neskôr vykonať distribúciu odcudzeného tovaru. O tomto všetkom museli už byť dopredu dohodnutí a celá skupina musela existovať už v momente, keď obžalovaný T. J. oslovil obžalovaného Y. W., aby ho naviedol na krádež naloženého kamiónu. Mali rozdelené úlohy kto odvezie kamión, kto ho bude doprevádzať, ďalšie nestotožnené osoby sedeli pred firmou L. v aute a dávali pozor pri vykládke kamiónu, ďalšie hľadali v paletách skryté R., pálili fólie a pod. Odvolací súd nemá vôbec žiadne pochybnosti o tom, že celá akcia bola prevedená dobre organizovanou skupinou, pretože v tomto prípade nešlo o jednoduchú krádež napr. ako osobného automobilu. Oproti usvedčujúcim dôkazom, ktoré tvoria ucelenú reťaz sú potom odvolaním obžalovaného namietané skutočnosti nepodstatné a nerelevantné k tomu, aby ucelenosť usvedčujúcich dôkazov akýmkoľvek spôsobom narušili. Keďže vo veci nie sú ani žiadne pochybnosti o hodnote odcudzenej elektroniky, podľa názoru odvolacieho súdu potom aj právna kvalifikácia skutku zodpovedá jednotlivým zákonným ustanoveniam a súd prvého stupňa nepochybil pokiaľ konanie všetkých obžalovaných, a teda aj obžalovaného Y. W. právne kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. b), ods. 5 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i ) Tr. zák. Vychádzajúc z vyššie uvedeného nepovažoval preto odvolací súd odvolanie obžalovaného pokiaľ sa týka výroku o vine za dôvodné. Odvolací súd nesúhlasil ani s námietkami prokurátorky spočívajúcimi v tom, že pri ukladaní trestu obžalovanému nemalo byť použité ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. por. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody, pretože k tomu neboli splnené podmienky a naviac, že súd prvého stupňa svoj postup ani náležite neodôvodnil. Úvahy súdu prvého stupňa odôvodňujúce jeho postup sú podľa názoru odvolacieho súdu pritom jasné, stručné a dostatočne vyčerpávajúce a nie sú potrebné žiadne ďalšie komentáre k ich pochopeniu. Tak predovšetkým u obžalovaného bolo poukázané na to, že od spáchania

skutku uplynula pomerne dlhá doba takmer 13 rokov, počas ktorej doby žil riadnym životom. Už táto okolnosť nasvedčuje tomu, že na jeho prevýchovu nie je potrebné pôsobiť hneď trestom v rámci zákonnej trestnej sadzby. Ďalej u tohto obžalovaného k tomuto pristúpila okolnosť, že sa k trestnej činnosti doznal a usvedčoval z jej spáchania ďalších spoluobžalovaných. Trest odňatia slobody uložený mu súdom prvého stupňa je potom trestom primeraným a zákonným a nie je potrebné ho sprísňovať. Podľa názoru odvolacieho súdu v súčasnej dobe uložením takéhoto trestu sú naplnené požiadavky nielen individuálnej ale aj generálnej prevencie. Vychádzajúc z uvedeného, najmä so záverov ohľadne života páchateľa po spáchaní skutku nie je potom potrebné ani pôsobenie na jeho prevýchovu výkonom trestu odňatia slobody v prísnejšom ústave na výkon trestu. Výška škody spôsobenej obžalovanými bola preukázaná tak, ako to vyplýva zo skutku, z ktorého boli obžalovaní uznaní vinnými. Súd prvého stupňa preto správne zaviazal obžalovaných k náhrade spôsobenej škody, ako je to uvedené v napadnutom rozsudku. Poškodenej N. U. bola škoda priznaná z toho dôvodu, že túto pohľadávku jej postúpil jej otec P. V.. Z takto uvedených dôvodov nepovažoval preto odvolací súd odvolania prokurátorky a obžalovaného Y. W. za dôvodné a tieto potom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.