Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Cb/145/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Denisou Cvikovou v spore žalobcu: GTB a.s., so sídlom SNP 1, 033 01 Liptovský Hrádok, IČO: 31578802 právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., Piaristická 276/46, 911 40 Trenčín, IČO: 36837857 proti žalovanému: IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o., so sídlom Mostová 2/2, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36745804 právne zastúpenému URBÁNI & Partners s.r.o., Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 50.000,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, ktorý doručil Okresnému súdu v Banskej Bystrici domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 50.000,- eur s príslušenstvom a trovy konania na tom skutkovom a právnom základe, že so žalovaným uzatvoril v rámci svojej podnikateľskej činnosti dňa 04.10.2011 Zmluvu LZC/11/70006-TATRA T815 6x6 s HR v zmysle ustanovení všeobecných obchodných podmienok. Žalobca sa stal insolventným a svoju ekonomickú situáciu sa rozhodol riešiť v rámci reštrukturalizačného konania. Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 2R/1/2013-475 z 11.10.2013 bola povolená žalobcovi reštrukturalizácia. Reštrukturalizačným správcom bola ustanovená JUDr. Gabriela Birošová, so sídlom kancelárie Moyzesova 939/46, Žilina. Predmetným rozhodnutím vyzval OS Žilina veriteľov prihlásiť si v lehote 30 dní odo dňa povolenia reštrukturalizácie svoje pohľadávky. Uznesením OS Žilina sp.zn. 2R/1/2013 z 27.05.2014 súd potvrdil reštrukturalizačný plán a ukončil reštrukturalizáciu žalobcu. Žalovaný si prihlásil nesplatenú pohľadávku do reštrukturalizačného konania vo výške 14.300,46 eur a vo výške 70.111,28 eur vyplývajúce z leasingovej zmluvy. Následne obdržal žalobca od žalovaného finančné vysporiadanie zmluvy č. LZC/11/70008 -TATRA T815 6x6 s HR z 30.05.2014. V zmysle predmetného vysporiadania malo dôjsť k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy č. LZC/11/70008 -TATRA T815 6x6 s HR uzatvorenej dňa 04.10.2011 medzi žalobcom a žalovaným. Ďalej malo prísť k predaju predmetu leasingu - vraku za sumu 50.000,- eur, pričom táto suma sa zo strany žalovaného jednostranne započítala na nesplatenú pohľadávku voči žalobcovi. Predmetná pohľadávka bola pritom pred jednostranným zápočtom riadne prihlásená do reštrukturalizačného konania žalobcu. Žalovaným jednostranne realizované jednostranné započítanie dňa 30.05.2014 vylučuje ust. § 114 ods. 1 písm. f) z.č. 7/2005 Z.z. v spojení s ust. § 155 ods. 1 z.č. 7/2005 Z.z. , v dôsledku čoho nemožno považovať žalovaným realizovaný zápočet za platný právny úkon. Vzhľadom na to, že zápočet bol realizovaný v rozpore s ustanoveniami zákona o konkurze a reštrukturalizácii a teda je neplatný, nezanikli tým pohľadávky, ktoré boli predmetom započítania dňa 30.05.2014, najmä nezanikla pohľadávka žalobcu vo výške 50.000,- eur na úhradu zostatkovej ceny vraku, a táto je predmetom konania.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení nesporoval, že Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 2R/1/2013-475 zo dňa 11.10.2013 bola žalobcovi povolená reštrukturalizácia a neurobil sporným ani tvrdenie žalobcu, že si okrem iného prihlásil do predmetnej reštrukturalizácie pohľadávku vo výške 92.750,51 € z titulu existencie nedoplatkov z Leasingovej zmluvy číslo: LZC/11/70006 uzavretej dňa 19.05.2011 medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom, predmetom ktorej bol finančný prenájom hnuteľnej veci, vozidla značky R.. Rovnako za nespornú považoval žalovaný skutočnosť, že zaslal žalobcovi list označený ako „Zaslanie záverečného finančného vysporiadania" datovaný dňa 30.05.2014, v ktorom detailne špecifikoval svoju pohľadávku, ktorá mu vznikla voči žalobcovi následkom predčasného ukončenia leasingovej zmluvy. V čase, keď žalovaný prihlasoval svoju pohľadávku vyplývajúcu z leasingovej zmluvy do predmetnej reštrukturalizácie, predmet leasingu ešte nebol predaný. Z uvedeného dôvodu, keď došlo k predaju predmetu leasingu, vypracoval záverečné finančné vysporiadanie, v ktorom zohľadnil skutočnosť, že došlo k predaju predmetu leasingu. Za sporné považoval žalovaný tvrdenie žalobcu, že suma zodpovedajúca kúpnej cene, za ktorú tretia osoba nadobudla predmet leasingu od žalovaného, predstavovala pohľadávku žalobcu, ktorú mal voči žalovanému. Od okamihu uzavretia leasingovej zmluvy bol výlučným vlastníkom predmetu leasingu žalovaný a žalobca bol len jeho oprávneným držiteľom. Z uvedeného dôvodu bol žalovaný oprávnený potom, ako odstúpil od leasingovej zmluvy v zmysle článku 7. bod aa) všeobecných zmluvných podmienok spoločnosti IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o. pre finančný leasing hnuteľných vecí zo dňa 19.05.2011, pristúpiť k predaju predmetu leasingu. V ustanovení článku 7. písm. e) VZP je obsiahnutý výpočet nárokov žalovaného, na ktoré mu vznikne nárok v dôsledku predčasného ukončenia leasingovej zmluvy. Z tohto ustanovenia teda vychádzal žalovaný aj pri vypracovaní finančného vysporiadania, v ktorom detailne špecifikoval svoju pohľadávku, ktorá mu vznikla voči žalobcovi v súvislosti s predčasným ukončením leasingovej zmluvy. Nakoľko počas trvania Zmluvy, ako ani po jej predčasnom ukončení nevznikla žalobcovi voči žalovanému akákoľvek pohľadávka, neobsahuje finančné vysporiadanie žiadne započítanie, resp. žiadny započítací prejav. Právnym predpokladom započítania je existencia vzájomných pohľadávok, ktoré sú spôsobilé na započítanie a vzájomne sa kryjú. V danom prípade nemohlo dôjsť podľa žalovaného k akémukoľvek započítaciemu úkonu, nakoľko žalovaný a žalobca nemali voči sebe vzájomné pohľadávky. Jediným vlastníkom pohľadávky bol žalovaný, a to pohľadávky, ktorá mu vznikla v súvislosti s predčasným ukončením leasingovej zmluvy. Z uvedeného dôvodu, preto nie je možné, aby si žalobca uplatňoval voči žalovanému nárok z titulu § 114 ods. 1 písm. f) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, nakoľko medzi žalovaným a žalobcom nemohlo dôjsť k akémukoľvek započítaciemu prejavu. Žalovaný žiadal žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení zopakoval podstatnú časť svojich tvrdení a ďalej uviedol, že jednostranný zápočet žalovaného zo dňa 30.05.2014, v ktorom jednoznačne špecifikoval svoj záväzok voči žalobcovi vo výške istiny a o tento ponížil svoj nárok voči žalobcovi a vyčíslil ho vo výške 36.404,37 eur je v rozpore s tvrdením žalovaného o jeho výlučnom vlastníctve predmetu leasingu, ku ktorému mal žalobca len postavenie oprávneného držiteľa. Žalobca poukazoval na rozhodnutie OS Považská Bystrica sp.zn. 9Cb/234/2012 z 02.02.2015 a rozhodnutie NS ČR uverejnené pod R 24/2011 a R 25/2011, z ktorých vyplýva, že ust. § 17 ods. 1 VZP odporuje poctivému obchodnému styku a leasingový nájomca má právo na odpočet obvyklej ceny predmetu leasingu. Prihlásením pohľadávky do reštrukturalizačného konania a jednostranným započítaním žalovaným, by sa žalovaný duplicitne obohatil, keď popri možnosti uspokojiť svoj nárok v reštrukturalizačnom konaní došlo dňa 30.05.2014 zo strany žalovaného aj k jednostrannému započítaniu pohľadávky vo výške 50.000,- eur. Žalobca ďalej uviedol, že nemal reálnu možnosť ovplyvniť obsah všeobecných zmluvných podmienok a tento dokument musel akceptovať v celom predloženom formulárovom znení. Ak všeobecné zmluvné podmienky obsahujú ustanovenie § 17.1 sú v rozpore so zaužívanou obchodnou praxou a žalobca mal byť na tieto podmienky dodatočne upozornený. Tvrdenie žalovaného, že nemohlo dôjsť k započítaciemu úkonu, je podľa žalobcu v rozpore s prejavom vôle podchytenom v jednostrannom zápočte. Prejav jednostranného započítania môže byť vykonaný aj proti vôli protistrany, pokiaľ sú splnené zákonom stanovené podmienky na zánik záväzku započítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka. Ale v danom konkrétnom prípade má žalobca za to, že žalovaný takéto podmienky nesplnil.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení opätovne poukázal na skutočnosť, že záverečné finančné vysporiadanie leasingovej zmluvy z 30.05.2014 nie je jednostranným zápočtom, pretože medzi stranami sporu neexistovali vzájomné pohľadávky, a teda nemohlo dôjsť k akémukoľvek zápočtu.

Jediným subjektom, ktorý bol vlastníkom pohľadávky vzniknutej z leasingovej zmluvy bol žalovaný. Žalovaný pri nakladaní s výťažkom z predaja predmetu leasingu postupoval podľa článku 7 písm.a) všeobecných zmluvných podmienok, ktorý sa žiadnym spôsobom neprieči záverom súdov v uvádzaných rozhodnutiach. Žalovaný ponížil záväzok žalobcu vyplývajúci z leasingovej zmluvy o sumu 50.000,- eur, teda o výťažok z predaja predmetu leasingu. Nakoniec žalovaný uviedol, že v prípade žalobcu nejde o spotrebiteľa, ale o právnickú osobu založenú za účelom podnikania, ktorá na obchodnom trhu pôsobí od roku 1993, t.j. skúsenú v oblasti podnikania, ktorá po predložení návrhu leasingovej zmluvy vrátane jej príloh vedela posúdiť, aké práva a povinnosti jej z nich plynú, ako aj pochopiť význam jednotlivých ustanovení v nich obsiahnutých. Žalobca bol zo strany žalovaného riadne oboznámený o všetkých podstatných a nevyhnutných informáciách týkajúcich sa podmienok poskytnutia finančného leasingu a spôsobu jeho čerpania. Žalobca mal priestor na to, aby si riadne prečítal a dôsledne sa oboznámil s leasingovou zmluvou a jej prílohami. Zmluvné dojednania nie sú účelovo písané drobným písmom, jednotlivé články sú rozdelené do častí podľa témy, ktorú upravujú, sú prehľadné. To znamená, že pri ich čítaní má každý leasingový nájomca možnosť hneď zhodnotiť ich obsah a význam znenia. Obsah leasingovej zmluvy a VZP, a teda práva a povinnosti strán sporu ako zmluvných strán sú dostatočne určité a zrozumiteľné. Vyjadrenia žalobcu o tom, že nemal vedomosť o obsahu ustanovenia článku 7 písm. e) VZP je irelevantné aj toho dôvodu, že svojim podpisom na VZP potvrdil jednak súhlas s ich znením, ako aj skutočnosť, že mu je ich obsah známy.

5. Súd vykonal dokazovanie obsahom Leasingovej zmluvy číslo: LZC/11/70006, všeobecných zmluvných podmienok pre finančný leasing spoločnosti IMPULS-LEASING Slovakia, s.r.o., kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 03.03.2014, finančného vysporiadania leasingovej zmluvy ako aj ostatným obsahom súdneho spisu a zistil tento skutkový a právny stav.

6. Žalobca uzatvoril ako nájomca so žalovaným ako prenajímateľom dňa 19.05.2011 Leasingovú zmluvu číslo: LZC/11/70006, predmetom ktorej bol finančný prenájom predmetu leasingu - Q. Q XxX s HR za dohodnutých podmienok financovania (ďalej len „leasingová zmluva“). Neoddeliteľnú súčasť leasingovej zmluvy tvorili všeobecné zmluvné podmienky pre finančný leasing spoločnosti IMPULS-LEASING Slovakia, s.r.o. (ďalej len „VZP“), ktorými sa leasingová zmluva riadi, a na ktoré táto odkazovala. V zmysle čl. 1 písm. a) VZP určujú vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán a ich obsah tvorí súčasť dojednaní leasingovej zmluvy a v súlade s § 273 Obchodného zákonníka priamo určujú obsah leasingovej zmluvy. Podľa článku 1 písm. b) VZP je účelom leasingovej zmluvy po dohodnutú dobu umožniť nájomcovi za odplatu užívanie predmetu leasingu kúpenom výhradne pre tento účel prenajímateľom a ním vlastnenom po celú dobu leasingu, ktorý si nájomca vybral sám v súlade so svojimi potrebami a po skončení doby leasingu umožniť nájomcovi, aby predmet leasingu nadobudol do vlastníctva za dohodnutých podmienok. V zmysle článku 1 písm. d) VZP sa prenajímateľ a nájomca dohodli, že leasingový vzťah založený leasingovou zmluvou sa podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Leasingová zmluva je nepomenovanou zmluvou uzatvorenou v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Podľa článku 7 písm. a) VZP je prenajímateľ oprávnený písomne odstúpiť od všetkých alebo niektorých leasingových zmlúv uzatvorených s nájomcom a tieto takto predčasne zrušiť v prípade: aa) pri omeškaní s platením leasingových splátok alebo iných platieb podľa čl. 4 VZP po dobu dlhšiu ako 30 dní u ktorejkoľvek s nájomcom uzavretej zmluvy alebo inej zmluvy uzavretej medzi prenajímateľom a nájomcom.

Podľa článku 7 písm. b) VZP účinky odstúpenia od leasingovej zmluvy prenajímateľom podľa týchto VZP nastávajú ex nunc. Zmluvné strany sa v zmysle § 351 ods. 2 v spojení s § 263 Obchodného zákonníka dohodli, že z dôvodu akéhokoľvek predčasného ukončenia leasingovej zmluvy, prenajímateľ nie je povinný vrátiť nájomcovi poskytnuté peňažné plnenie z titulu leasingových splátok a ostatných platieb podľa leasingovej zmluvy a VZP zaplatených pred predčasným ukončením leasingovej zmluvy.

Podľa článku 7 písm. e) VZP pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy z akýchkoľvek dôvodov je nájomca povinný najneskôr do 7 dní od doručenia záverečného finančného vysporiadania leasingovej zmluvy zaplatiť: ea) všetky splatné pohľadávky prenajímateľa voči nájomcovi s príslušenstvom; eb) náhradu škody; za škodu sa považujú aj straty, ktoré vzniknú prenajímateľovi z dôvodu predaja predmetu leasingu za cenu nižšiu ako je zostatok istiny;

ec) všetky náklady, ktoré prenajímateľovi vzniknú v súvislosti s predčasným ukončením leasingovej zmluvy, najmä náklady spojené s odobratím, prepravou, skladovaním a následným predajom predmetu leasingu, náklady právneho zastúpenia prenajímateľa ako aj náklady na poistenie predmetu leasingu od doby ukončenia leasingovej zmluvy do doby jeho predaja a náklady na prípadné nezaplatené zákonné poistenie, náklady na vypracovanie znaleckého posudku na predmet, prípadné náklady spojené so zmenou zápisu držiteľa v policajnej evidencii; ed) ušlý zisk; vo všetkých prípadoch predčasného ukončenia leasingovej zmluvy podľa VZP je prenajímateľ oprávnený požadovať od nájomcu zaplatenie ušlého zisku prenajímateľa, ktorým s apre účely leasingovej zmluvy považuje 50% súčtu finančných častí leasingových splátok, ktoré mali byť splatné po predčasnom ukončení leasingovej zmluvy do predpokladaného riadneho skončenia leasingovej zmluvy podľa splátkového kalendára vrátane predajnej ceny predmetu leasingu nájomcovi po jeho predpokladanom riadnom skončení.; ee) zmluvnú pokutu vo výške 166,- eur.

Podľa článku 10 písm. i) VZP vo veciach neupravených leasingovou zmluvou a podmienkami sa zmluvný vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom spravuje príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Podpisom leasingovej zmluvy nájomca potvrdzuje, že bol oboznámený so všetkými zmluvnými podmienkami v písomnej forme, a že mu prenajímateľ pred podpisom zmluvy poskytol všetky informácie o predmetnom leasingovom obchode, ktoré od neho požadoval. Nájomca zároveň podpisom zmluvy potvrdzuje, že prevzal od prenajímateľa jeden exemplár Všeobecných zmluvných podmienok prenajímateľa pre finančný leasing.

7. Strany neurobili v konaní spornou tú skutočnosť, že rozhodnutím Okresného súdu Žilina z 11.10.2013 sp.zn. 2R/1/2013 publikovanom v Obchodnom vestníku č. 202 z roku 2013 bola povolená reštrukturalizácia žalobcu ako dlžníka. Uznesením Okresného súdu Žilina Žilina sp.zn. 2R/1/2013 z 27.05.2014 súd potvrdil reštrukturalizačný plán a ukončil reštrukturalizáciu žalobcu. Strany nesporovali ani tú skutočnosť, že si žalovaný prihlásil do reštrukturalizačného konania nesplatenú pohľadávku, ktorú mal voči dlžníkovi podľa leasingovej zmluvy vo výške 14.300,46 eur a vo výške 70.111,28 eur.

8. Kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 03.03.2014 medzi žalovaným ako predávajúcim a spol. ENZA s.r.o. ako kupujúcim previedol žalovaný na kupujúceho vlastnícke právo k predmetu kúpy - jazdená A. s nadstavbou na prevoz dreva a XX.XXX,- a kupujúci sa zaviazal zaplatiť za predmet kúpy kúpnu cenu vo výške 50.000,- eur.

9. Žalovaný nesporoval, písomné vyhotovenie finančného vysporiadania leasingovej zmluvy a jeho doručenie žalobcovi. Z obsahu finančného vysporiadania leasingovej zmluvy zo dňa 30.05.2014 súd zistil, že žalovaný vyčíslil nároky vzťahujúce sa k predmetu leasingu ako nesplatená časť istiny vo výške 70.111,28 eur (-) a predaj predmetu leasingu vo výške 50.000,- eur (+). Ďalej vyčíslil žalovaný nároky vzniknuté v súvislosti s predčasným ukončením leasingovej zmluvy vo výške 516,- eur (+) titulom mimosúdnych nákladov, vo výške 185,40 eur (+) titulom odhlásenia OEV, vo výške 729,70 eur (+) titulom skladného, vo výške 111,53 eur (+) titulom odmeny za vyhotovenie znaleckého posudku a vo výške 441,- eur (+) titulom poistného. Dlžné splatné splátky predstavovali sumu 14.309,46 eur. Predčasným ukončením leasingovej zmluvy deklaroval teda žalovaný prostredníctvom finančného vysporiadania leasingovej zmluvy nárok voči žalobcovi vo výške 36.404,37 eur (14.309,46 + 20.111,28 eur + 1.983,63 eur).

10. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 261 ods. 5 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20180901>, sa spravuje týmto zákonom.

Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

Podľa § 273 ods. 3 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom styku.

Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 114 ods. 1 z.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky: a) dlžník je povinný obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony; iné právne úkony dlžníka podliehajú súhlasu správcu, ktorý vypracoval posudok, b) pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú, c) pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi, d) druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť pre omeškania dlžníka s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím reštrukturalizačného konania; vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu je neúčinné, e) zmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť z dôvodu reštrukturalizačného konania alebo konkurzného konania sú neúčinné, f) pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať, g)nemožno rozhodnúť o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka a rozhodnutie o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka zapísať do obchodného registra.

Podľa § 155 ods. 1 z.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému.

11. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 50.000,- eur, ktorá suma predstavovala žalovaným prijatú kúpnu cenu za odpredaný predmet leasingu po predčasnom ukončení leasingovej zmluvy. Žalobca si uplatňoval voči žalovanému nárok na vydanie výťažku z repredaja predmetu leasingu tvrdiac, že neprišlo k platnému započítaciemu prejavu žalovaného, ktorým si žalovaný voči pohľadávke žalobcu na vydanie výťažku z predaja predmetu leasingu započítal svoje protipohľadávky z predčasne ukončenej leasingovej zmluvy tak, ako sú tieto špecifikované vo finančnom vysporiadaní z leasingovej zmluvy vyhotovenom dňa 30.05.2014. Platnej kompenzácii navzájom sa kryjúcich pohľadávok žalobcu a žalovaného bránilo ust. § 114 ods. 1 písm.f) z.č. 7/2005 Z.z. vylučujúce započítanie pohľadávok žalovaného voči žalobcovi, ktoré sa uplatňujú v reštrukturalizácii. Medzi stranami nebolo sporným, že pohľadávky žalovaného voči žalobcovi z predčasného ukončenia leasingovej zmluvy boli práve takými pohľadávkami, ktoré sa v reštrukturalizácii povolenej na majetok žalobcu uplatňovali prihláškou. Žalobca odôvodňoval svoj nárok aj tým, že nemal možnosť reálne ovplyvniť obsah všeobecných zmluvných podmienok, ktoré obsahujú ustanovenie odporujúce zaužívanej obchodnej praxi, na ktoré nebol dostatočne upozornený, čo považuje za nespravodlivé.

12. Žalovaný sporoval, že by suma zodpovedajúca kúpnej cene, za ktorú tretia osoba nadobudla predmet leasingu od žalovaného, predstavovala pohľadávku žalobcu, ktorú mal voči žalovanému, pretože výlučným vlastníkom predmetu leasingu bol vždy žalovaný a žalobca bol len jeho oprávneným držiteľom. Žalovaný ďalej namietal, že by finančné vysporiadanie obsahovalo akýkoľvek započítací prejav. V danom prípade nemohlo dôjsť podľa žalovaného k akémukoľvek započítaciemu úkonu, nakoľko žalovaný a žalobca nemali voči sebe vzájomné pohľadávky. Jediným vlastníkom pohľadávky bol žalovaný, a to pohľadávky, ktorá mu vznikla v súvislosti s predčasným ukončením leasingovej zmluvy.

13. Medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodnoprávny vzťah, keď títo uzatvorili v zmysle s ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka leasingovú zmluvu. V súlade s § 273 Obchodného zákonníka bola časť obsahu leasingovej zmluvy a teda obsah vzájomných práv a povinností strán sporu z leasingového obchodu upraveného leasingovou zmluvou, určený všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré boli k leasingovej zmluve pripojené . Žalobca ako leasingový nájomca písomne v obsahu článku 2 leasingovej zmluvy potvrdil súhlas s obsahom všeobecných zmluvných podmienok a ich prevzatie.

Leasingová zmluva je inominátnou zmluvou, teda zmluvou ktorou nie je ako zmluvný typ upravená v niektorom z kódexov. Súd posúdil leasingovú zmluvu z hľadiska dostatočného určenia predmetu záväzku a dospel k záveru, že tak predmet leasingovej zmluvy, ktorým je finančný prenájom predmetu leasingu špecifikovaného v zmluve ako Q ako aj ostatné práva a povinnosti zmluvných strán sú v leasingovej zmluve dojednané dostatočne určite. Leasingová zmluva obsahuje dohodu o predbežnej obstarávacej cene predmetu leasingu (111.518,15 eur bez DPH) , o výške prvej zvýšenej splátky (5.575,91 eur bez DPH) o počte (60), periodicite (mesačná! a výške leasingových splátok ako aj dobe trvania (60 mesiacov) zmluvy. Podrobnú úpravu vzájomných práv a povinností strán obsahujú všeobecné zmluvné podmienky vrátane úpravy platobných podmienok, prevzatia a prevádzkovania predmetu leasingu, jeho poistenia ako aj predčasného ukončenia leasingovej zmluvy a vysporiadania sa strán po predčasnom ukončení leasingovej zmluvy.

14. Strany sa v leasingovej zmluvy (čl. 4) dohodli v súlade s § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že ich vzťah založený leasingovou zmluvou sa bude spravovať Obchodným zákonníkom. Bez ohľadu na voľbu režimu Obchodného zákonníka , posúdil súd právny vzťah založený medzi stranami leasingovou zmluvou ako záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, keď pri uzatvorení leasingovej zmluvy bolo s prihliadnutím na povahu strán ako aj na predmet a obsah leasingovej zmluvy zrejmé, že táto sa týka podnikateľskej činnosti strán. Skutočnosť, že žalovaný podniká v oblasti leasingu. Žalobca je obchodnou spoločnosťou založenou za účelom podnikania (viď výpis z obchodného registra a rozsah zápisu predmetu podnikania spoločnosti). Skutočnosť, že záväzkový vzťah z leasingovej zmluvy sa týkal podnikateľskej činnosti žalobcu vyplýva aj z charakteru predmetu leasingu, ktorým bolo vozidlo X vybavené nadstavbou na prevoz dreva, teda určené k podnikaniu žalobcu.

Pokiaľ žalobca svojou námietkou, že nemohol reálne ovplyvniť obsah všeobecných zmluvných podmienok a nebol dostatočne upozornený na niektoré ich ustanovenia, sa domáhal ochrany svojho postavenia ako slabšej strany s cieľom dosiahnuť spotrebiteľskú ochranu v právnych vzťahoch založených leasingovou zmluvou tu súd uvádza, že žalobca nie je spotrebiteľom a leasingová zmluva uzatvorená medzi stranami sporu nie je spotrebiteľskou zmluvou. V zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Definícia spotrebiteľa je obsiahnutá v § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Dodávateľ je potom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Za spotrebiteľa je teda považovaný subjekt, ktorý naplňuje kumulatívne podmienku fyzickej osoby a realizuje aktivity spočívajúce v nepodnikateľskej činnosti. Slovenský právny poriadok sa v súlade s judikatúrou ESD pridržiava užšieho vymedzenia spotrebiteľa ako fyzickej osoby a nepripúšťa rozšírenie ochrany na právnickú osobu. Takéto vnímanie spotrebiteľa na úrovni EU bolo Európskym súdnym dvorom potvrdené v prípadoch Idealservice (ESD, 22.11.2001, spojené prípady C-541/99 a C-542/99, Idealservice, paragraf 17 ) a Di Pinto ( ESD, 14.3.2003, C-361/89, Patrice Di Pinto, paragraf 19 a 23), keď ochrana podľa spotrebiteľských noriem nebola právnickej osobe priznaná napriek tomu, že táto konala mimo obchodného a podnikateľského rámca. Pre úplnosť súd uvádza, že žalobca písomne potvrdil dňa 19.05.2011 (čl.10 písm. i) VZP), že bol so zmluvnými podmienkami oboznámený, a že mu prenajímateľ

pred podpisom zmluvy poskytol všetky informácie o predmetnom leasingovom obchode, ktoré od neho požadoval. Slovenský právny poriadok nepozná mimo sféry ochrany spotrebiteľa žiadnu takú povinnosť, podľa ktorej by strany v rámci kontraktácie obchodu boli povinné sa špeciálne upozorňovať na obsah niektorých navrhovaných dojednaní.

15. Vo vzťahu ku žalobcom tvrdenému nároku voči žalovanému na zaplatenie sumy vo výške 50.000,- eur súd uvádza, že žalobca právny základ ním tvrdeného nároku nepreukázal. Vlastníkom predmetu leasingu - vozidla Q., typ Q XxX s HR, R.: Q bol žalovaný, čo žalobca v konaní nesporoval a nepochybne uvedená skutočnosť vyplýva aj z celého obsahu leasingovej zmluvy a napokon aj z obsahu kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným ako predávajúcim a spol. ENZA s.r.o. ako kupujúcim. Účelom leasingovej zmluvy bolo totiž umožniť žalobcovi za odplatu užívanie predmetu leasingu, ktorý je pre tento účel zakúpený prenajímateľom (žalovaným) ( čl. 1 písm. b) VZP); uzatvorením leasingovej zmluvy zriadil prenajímateľ (žalovaný) nájomcovi (žalobcovi) právo užívať predmet leasingu (čl. 2 písm. d) VZP) a po predčasnom ukončení leasingovej zmluvy bol žalobca povinný vrátiť predmet leasingu žalovanému. Po riadnom ukončení doby leasingu by bol žalobca ako nájomca oprávnený predmet leasingu kúpiť a žalovaný ako prenajímateľ tento žalobcovi predať (čl. 2 písm. h) VZP). Z uvedených dojednaní leasingovej zmluvy je možné dovodiť výlučne tú skutočnosť, že žalovaný zakúpil predmet leasingu, podľa výberu a určenia žalobcu ako nájomcu, do svojho vlastníctva, umožnil žalobcovi predmet leasingu po dohodnutú dobu leasingu za odplatu užívať a v prípade riadneho ukončenia leasingovej zmluvy by umožnil žalovaný predmet leasingu odkúpiť. Žalovaný ako vlastník predmetu leasingu, po predčasnom ukončení leasingovej zmluvy, predmet leasingu predal. Leasingová zmluva vlastnícke právo žalobcu k predmetu leasingu nezakladá a žalobca netvrdil inú okolnosť, ktorá by mu takéto práva k predmetu leasingu založila.

Zo žiadneho ustanovenia leasingovej zmluvy a všeobecných zmluvných podmienok, ktoré boli súdu v konaní predložené, nie je možné dospieť k záveru, že by žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na vydanie kúpnej ceny potom, čo žalovaný ako prenajímateľ a vlastník predal predmet leasingu po predčasnom ukončení leasingovej zmluvy. Peňažná suma vo výške 50.000,- eur, ktorú žalovaný ako vlastník predmetu leasingu získal speňažením (predajom) predmetu leasingu, nie je plnením, ktoré by žalovaný ako prenajímateľ bol povinný poskytnúť žalobcovi ako nájomcovi, teda výťažok z repredaja predmetu leasingu po predčasnom ukončení leasingovej zmluvy nepredstavuje pohľadávku nájomcu voči prenajímateľovi. Tým, že žalovaný ako prenajímateľ obdržal od tretej osoby (kupujúceho) kúpnu cenu za predaný predmet leasingu, nedošlo k splneniu „dlhu“ nájomcu z leasingovej zmluvy voči prenajímateľovi, a teda k uspokojeniu akéhokoľvek nároku žalovaného ako prenajímateľa voči žalobcovi ako nájomcovi, ktorý vznikol predčasným ukončením leasingovej zmluvy. Peňažná čiastka vo výške 50.000,- eur, prijatá žalovaným ako kúpna cena z predaja predmetu leasingu nepredstavuje ani plnenie, ktoré by bol povinný žalobca ako prenajímateľ poskytnúť žalobcovi ako nájomcovi, pretože takúto povinnosť žalovaného nezakladá žiaden všeobecne záväzný právny predpis a ani leasingová zmluva. Vznik takejto povinnosti nie je možné dovodiť ani z ustanovenia § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, a to preto, lebo nejde o plnenie poskytnuté pred odstúpením od zmluvy. Pre úplnosť súd uvádza, že strany sa v čl. 7 písm. b) VZP dohodli na modifikácii § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka tak, že prenajímateľ (žalovaný) nie je povinný vrátiť nájomcovi (žalobcovi) po predčasnom ukončení leasingovej zmluvy peňažné plnenie poskytnuté mu žalobcom titulom leasingových splátok a ostatných platieb podľa zmluvy a VZP pred predčasným ukončením leasingovej zmluvy. Peňažná suma vo výške 50.000,- eur nepredstavuje teda predmet pohľadávky žalobcu voči žalovanému, preto neprichádzalo do úvahy započítanie takejto pohľadávky (ktorá neexistuje) proti protipohľadávke žalovaného voči žalobcovi titulom nárokov z predčasne ukončenej leasingovej zmluvy.

Žalobca by sa mohol domáhať zníženia svojho záväzku (nie však započítania), ktorý mal voči žalovanému z predčasného ukončenia leasingovej zmluvy len vtedy, ak by bol takýto postup odôvodnený dojednaním obsiahnutým v leasingovej zmluve. Leasingová zmluva však vo svojom ust. článku 7 písm. e) upravujúcom vysporiadanie nárokov po jej predčasnom ukončení, ani v žiadnom inom svojom ustanovení, takúto povinnosť (povinnosť znížiť nároky o kúpnu cenu získanú z predaja predmetu leasingu) žalovanému nestanovuje.

16. Ak sa domáhal žalobca svojho nároku titulom bezdôvodného obohatenia (ktorý hmotnoprávny základ nároku ustálil až na pojednávaní), tu súd uvádza, že žalobca neposkytol súdu žiadne tvrdenia o takých skutkových okolnostiach, z ktorých by súd mohol dovodiť niektorú zo skutkových podstát bezdôvodného

obohatenia, teda že by na strane žalovaného išlo v podobe prijatej kúpnej ceny za predaj predmetu leasingu, ktorý žalovanému vlastnícky patril o plnenie bez právneho dôvodu. Právnym dôvodom na prijatie kúpnej ceny žalovaným bola totiž kúpna zmluva. Žalobca neuviedol tvrdenia o prípadných okolnostiach plnenia z neplatného právneho úkonu alebo plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol, keď nekonkretizoval, ten právny úkony, z ktorého malo byť žalovanému plnené a tento buď odpadol alebo bol neplatným. Nakoniec žalobca neoznačil nepoctivý zdroj, z ktorého by malo pochádzať žalovaným prijaté peňažné plnenie kúpnej ceny. Aj v prípade, že by išlo na strane žalovaného o bezdôvodné obohatenie, nebol by žalobca aktívne vecne legitimovaný v konaní o vydanie takéhoto bezdôvodného obohatenia, ktoré je v súlade s § 456 Občianskeho zákonníka potrebné vydať tomu, na úkor koho bolo získané. 17. Ak žalobca dovodzoval hmotnoprávny základ uplatneného nároku voči žalovanému z povinnosti realizovať výkon práv v súlade so zásadami poctivého obchodného styku, tu súd uvádza, že v zmysle § 265 Obchodného zákonníka nemôže síce žalovaný vykonávať svoje práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ale takýto výkon práva by mal za následok odopretie právnej ochrany. Uvedené ustanovenie umožňuje súdu posúdiť vec v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s poctivým obchodným stykom a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva. Aplikácia tohto ustanovenia však nemôže viesť ku vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností. Ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka nemá totiž vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení. Teda § 265 Obchodného zákonníka nemôže založiť žiaden právny nárok v zmysle peňažného plnenia voči žalovanému. 18. Sumarizujúc vyššie uvedené dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu ním tvrdeného peňažného nároku voči žalovanému vo výške 50.000,- eur. Pokiaľ teda takýto nárok neexistoval, neprichádzal do úvahy postup podľa § 580 Občianskeho zákonníka, teda započítanie takejto pohľadávky a protipohľadávok, pretože absentoval základný predpoklad úkonu započítania, a to existencia vzájomných pohľadávok, ktorých plnenie je rovnakého druhu, a ktoré by sa vzájomne kryli. Ak by aj urobil žalovaný v rámci finančného vysporiadania započítací prejav, bol by takýto prejav bez účinkov, vzhľadom k neexistencii pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Podľa súdu však obsah finančného vysporiadania leasingovej zmluvy z 30.05.2014 nie je možné v jeho položke uvedenej ako predaj predmetu leasingu (-) 50.000,- eur vyložiť ako započítací prejav. V tomto prípade išlo podľa súdu zo strany žalovaného len o realizáciu jeho práva v súlade s poctivým obchodným stykom, keď napriek tomu, že zo žiadneho dojednania leasingovej zmluvy takáto povinnosť nevyplývala, znížil žalovaný svoje nároky voči žalobcovi, ktoré mu vznikli podľa leasingovej zmluvy, o peňažnú sumu získanú z repredaja predmetu leasingu. Teda žalovaný realizoval svoje právo v súlade s dojednaniami leasingovej zmluvy, uplatnil si voči žalobcovi nároky z jej predčasného ukončenia, avšak nie v plnej výške ako mu to vyplývalo z leasingovej zmluvy, ale zohľadnil prijatý výťažok z repredaja predmetu leasingu. 19. Pre úplnosť súd uvádza, že judikatúra Najvyššieho súdu ČR, na ktorú žalobca odkazuje, a to rozsudok NS ČR zverejnený pod R 24/2011 a R 25/2011 (trestnoprávny senát), rieši hmotnoprávne nároky leasingového prenajímateľa a leasingového nájomcu po predčasnom ukončení leasingovej zmluvy odstúpením leasingového prenajímateľa od leasingovej zmluvy v dôsledku jej podstatného porušenia leasingovým nájomcom. Do citovaného rozhodnutia veľkého senátu judikoval NS ČR, že leasingovému prenajímateľovi nevznikne po odstúpení od leasingovej zmluvy nárok na zaplatenie všetkých leasingových splátok, ktoré by sa stali splatnými po dni účinnosti odstúpenia. Citovaným rozhodnutím sa však právne posúdenie nároku leasingového prenajímateľa voči leasingovému nájomcovi po predčasnom ukončení leasingovej zmluvy zmenilo. NS ČR vyslovil záver, že ak si leasingový prenajímateľ dohodne v leasingovej zmluve s leasingovým nájomcom pre prípad predčasného ukončenia leasingovej zmluvy z dôvodu na strane nájomcu právo na úhradu všetkých dlžných splátky, teda aj splátok splatných po odstúpení od zmluvy, nejde o výkon tohto práva v rozpore s poctivým obchodným stykom len preto, že ide o splátky splatné po odstúpení od zmluvy. Vychádzajúc z účelu leasingu dospel teda najvyšší súd k názoru, že je potrebné akceptovať zmluvnú voľnosť a dohodu leasingového prenajímateľa a nájomcu o spôsobe vysporiadania finančných nárokov po predčasnom ukončení zmluvy. 20. Pretože súd z dôvodov uvedených vyššie dospel k záveru o nedôvodnosti nároku uplatneného žalobcom, žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. 21. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku teda podľa úspešnosti žalovaného v konaní tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.