Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Pc/7/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III sudcom JUDr. Vladislavom Birásom, PhD., v právnej veci oprávneného z vyživovacej povinnosti: Q. D. Y., narodený 7. decembra XXXX, trvalým pobytom v J., P. XXXXX/XXC, a povinného z vyživovacej povinnosti: C. G. Y., narodený XX. apríla XXXX, trvalým pobytom v Q. dell'A., B.. D. N. XX, Talianska republika, o určenie výživného plnoletého dieťaťa, takto

rozhodol:

Návrh na začatie konania z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.1. Navrhovateľ (plnoletý syn) ako oprávnený z vyživovacej povinnosti sa návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu Bratislava III 27. marca 2019, doplneným podaním z 27. mája 2019, domáhal, aby súd určil vyživovaciu povinnosť jeho otca voči nemu vo výške 500,- eur mesačne. 1.2. Vo svojom návrhu uviedol, že vyživovacia povinnosť jeho otca voči nemu (v tom čase maloletému) bola naposledy určená v rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 29. apríla 2014 č. k. -215 o rozvode manželstva jeho rodičov a určení rodičovských práv a povinností voči nemu a ďalším jeho dvom súrodencom, a to tak, že otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 200 eur mesačne k rukám jeho matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. 1.3. Ďalej uviedol, že od rozchodu jeho rodičov v roku 2011 sa presťahovali z Talianska na Slovensko a odvtedy býva aj s matkou a ďalšími dvoma súrodencami v 2-izbovom byte v Bratislave. V čase posledného určenia vyživovacej povinnosti chodil do šiestej triedy základnej školy, teraz (t. j. v čase podania návrhu na začatie konania - pozn. súdu) navštevuje tretí ročník na strednej škole. Jeho náklady medzitým podstatne vzrástli a predstavujú mesačné výdavky na oblečenie a obuv (vrátane školského oblečenia a obuvi na prax) 100 eur, stravu a kozmetiku 225 eur, poplatok za členstvo v športovom klube 50 eur, športovú výbavu 50 eur, telefón 25 eur, priemerné mesačné náklady spojené s lyžiarskym sústredením a prázdninami 65 eur, neočakávané zdravotné a iné potreby 30 eur, narodeninové/ meninové darčeky a vianočné darčeky 20 eur, vodičský výcvik, s ktorým v tom čase mal začínať, cca 100 eur a náklady na jeho vlastné bývanie, ktoré si chcel zabezpečiť a odsťahovať sa od matky cca 100 eur, čiže spolu 500 eur. 1.4. Jeho otec pracoval ako živnostník, avšak jeho mesačný príjem nepoznali, pretože im na túto otázku nikdy neodpovedal. Aktuálne vie, že jeho otec je zamestnaný so slušným príjmom a presťahoval sa do Sieny, kde býva aj so svojou priateľkou v peknom dome so záhradou. Dom, ktorý vlastnia jeho rodičia v Taliansku, je obývaný treťou osobou, pričom všetok zárobok z prenájmu inkasuje len jeho otec bez vyplatenia alikvotnej sumy jeho matke.

2. Otec navrhovateľa ako povinný z vyživovacej povinnosti svoje právo vyjadriť sa k návrhu na začatie konania a právo zúčastniť sa na verejnom prerokovaní tejto veci v jeho prítomnosti nevyužil.

3.1. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými listinnými dôkazmi, ktoré predložil navrhovateľ, a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 29. apríla 2014 č. k. -215, rodnými listom navrhovateľa a potvrdením o návšteve tretieho ročníka súkromnej strednej odbornej školy na ul. R. XX v Bratislave zo 14. februára 2019. 3.2. Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením sa s výsledkom lustrácie v Sociálnej poisťovni.

4.1. Podľa o rodine (ďalej len „“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 4.2. Podľa obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 4.3. Podľa výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. 4.4. Podľa pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 4.5. Podľa prvá a druhá veta právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. 4.6. Podľa dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 4.7. Podľa pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

5.1. V rozhodovanej veci sa navrhovateľ ako plnoletý syn domáha voči svojmu otcovi určenia výživného, a to návrhom doručeným súdu 27. marca 2019. Uvedený deň je teda v zmysle druhej vety rozhodným dňom pre určenie začiatku obdobia, odkedy súd môže plnoletej osobe výživné priznať. 5.2. Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. V danom prípade súd lustráciou v Sociálnej poisťovni zistil, že navrhovateľ bol od 23. septembra 2019 zamestnaný u spoločnosti MAXIM SERVIS, s. r. o., ktorá mu pravidelne mesačne vyplácala mzdu vo výške cca 520 eur mesačne do decembra 2019 a od januára 2020 až do skončenia pracovného pomeru v januári 2021 vo výške cca 580 eur mesačne. Navrhovateľ je aktuálne zamestnaný u spoločnosti Zeppelin SK s.r.o., kde dosahuje príjem vo výške 1 070 eur mesačne. Z uvedeného teda vyplýva, že od 23. septembra 2019 sa navrhovateľ stal v plnej miere schopný živiť sa samostatne, čo zároveň znamená, že ku dňu predchádzajúcemu tomuto dňu vyživovacia povinnosť jeho otca k nemu zanikla. 5.3. Rozhodné obdobie pre posúdenie pomerov účastníkov konania a ďalších skutočností a okolností podstatných pre rozhodnutie vo veci samej je teda časovo vymedzené od 27. marca 2019 do 22. septembra 2019.

6. Ďalej súd pristúpil k skúmaniu odôvodnených potrieb navrhovateľa ako oprávneného z vyživovacej povinnosti a schopností, možností a majetkových pomerov otca ako povinného z vyživovacej skutočnosti, pričom pre náležité zistenie skutočného stavu veci súd bol povinný dôsledne prihliadnuť na všetky skutočnosti a okolnosti rozhodné pre zistenie majetkových pomerov a životnej úrovne oboch účastníkov konania (porov. - ďalej len „CMP“). 6.1. Ako vyplýva z druhej vety , dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pre účely priznania výživného je teda rozhodujúca životná úroveň povinného z vyživovacej povinnosti, čiže v danom prípade otca. Inak povedané, výška určovaného výživného pre dieťa je limitovaná životnou úrovňou jeho rodiča, od ktorého sa výživné žiada. Zásada, v zmysle ktorej má byť životná úroveň dieťaťa zhodná so životnou úrovňou rodiča, predchádza hľadisko tzv. odôvodnených potrieb dieťaťa. Pokiaľ je teda životná úroveň rodiča nižšia ako životná úroveň dieťaťa, dôvodné je potom priznať len výživné primerané k tejto životnej úrovni rodiča. Ak by bola životná úroveň rodiča celkom nízka, dôvodné je priznať výživné len na základné potreby, aj keby odôvodnené potreby dieťaťa boli rádovo vyššie. 6.2. Z uvedeného potom vyplýva, že ak sa chce dieťa dostať sa na vyššiu životnú úroveň, akú má jeho rodič, prípadne si už dosiahnutú vyššiu životnú úroveň udržať, musí sa o to pričiniť samo vlastnými silami

a schopnosťami, pretože neukladá rodičovi ani povinnosť zvyšovať svoju životnú úroveň, ani povinnosť prispievať dieťaťu na vyššiu životnú úroveň, než má sám.

7.1. V danom prípade ale žiadnym spôsobom neboli zdokladované majetkové pomery a životná úroveň otca navrhovateľa. Otec navrhovateľa sa na výzvu súdu k podanému návrhu na určenie výživného nevyjadril a navrhovateľ sa v návrhu obmedzil len na konštatovanie, že pokiaľ ide o majetkové a zárobkové pomery jeho otca, tak je niekde zamestnaný so „slušným“ príjmom, avšak výšku jeho príjmu nepozná, a ďalej že má príjem z prenájmu „veľkého 4-izbového domu v Taliansku“, ktorý je vo vlastníctve oboch jeho rodičov, avšak výšku príjmu z tohto prenájmu ani predmetný dom takisto nijako nekonkretizoval. K životnej úrovni svojho otca navrhovateľ len uviedol, že sa „presťahoval s ďalšou svojou frajerkou do Siena, kde majú pekný dom so záhradou a dvoma psíkmi“. Tieto skutkové tvrdenia je potrebné vyhodnotiť ako natoľko všeobecné a neurčité, že nie je možné z nich relevantne vyvodiť záver o skutočných majetkových pomeroch a životnej úrovni otca navrhovateľa, teda o tom, aké sú jeho príjmy a či je v jeho schopnostiach a možnostiach dosahovať vyšší príjem, aký majetok vlastní, akej hodnoty je tento majetok a aké sú jeho odôvodnené výdavky. 7.2. Jediným dôkazom o fixných výdavkoch otca navrhovateľa je len rozsudok Okresného súdu Bratislava III z 9. apríla 2014 č. k. -215, z ktorého vyplýva, že otcovi navrhovateľa bola uložená povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa sumou 200 eur mesačne, na výživu jeho o rok a pol staršieho brata D. G. Y. sumou 300 eur mesačne a na výživu jeho o štyri roky mladšej sestry Q. D. Y. sumou 150 eur mesačne, čiže otec navrhovateľa má okrem vyživovacej povinnosti k navrhovateľovi ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti k navrhovateľovým súrodencom vo výške 450 eur mesačne. Z tvrdení navrhovateľa v návrhu avšak vyplýva, že i tieto výdavky otca na výživnom sú pre rozhodné obdobie od marca do septembra 2019 už zrejme neaktuálne, pretože navrhovateľov starší brat D. G. - ako navrhovateľ uvádza - už v tom čase nebýval spolu s matkou a ostatnými súrodencami, ale odsťahoval sa, z čoho by bolo možné dedukovať, že už je schopný živiť sa sám, a teda vyživovacia povinnosť otca navrhovateľa vo vzťahu k navrhovateľovmu bratovi už netrvá. Túto skutočnosť ale napriek uvedenej dedukcii nemožno považovať za preukázanú.

8. Navrhovateľ mal v rozhodnom období, čiže odo dňa podania návrhu na súd 27. marca 2019 do dňa jeho začlenenia sa do stáleho pracovného pomeru (zamestnania sa) 22. septembra 2019, 20 rokov, pričom v školskom roku 2018/2019 navštevoval tretí ročník súkromnej strednej odbornej školy na R. XX v Bratislave. Navrhovateľ neuviedol, aký odbor na tejto škole študuje a či nastúpil do štvrtého ročníka školy. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni však vyplýva, že už od začiatku nasledujúceho školského roku 2019/2020 v septembri 2019 až do januára 2021 bol ako zamestnanec zamestnaný v spoločnosti MAXIM SERVIS, s. r. o., kde dosahoval pravidelný a každý mesiac približne rovnako vysoký príjem v sume cca 520 až 580 eur.

9. V konaní nevyšla najavo existencia žiadneho zdravotného problému, ktorý by navrhovateľa nejakým spôsobom obmedzoval v bežnom živote.

10.1. Navrhovateľ uviedol, že v rozhodnom čase býval u matky spolu so svojou sestrou v dvojizbovom byte v Bratislave, ktorý mali v nájme. Výšku nájomného, ktorú je (zrejme) jeho matka ako nájomca povinná platiť, ale nijako nekonkretizoval. 10.2. Vo vzťahu k bytovej otázke navrhovateľ ďalej uviedol, že by sa chcel odsťahovať a zariadiť si vlastné bývanie, a preto žiada, aby mu na to otec v rámci určeného výživného prispieval sumou 100 eur mesačne. K tejto požiadavke je ale potrebné uviesť, že výživné je príspevok na aktuálne potreby oprávneného z vyživovacej povinnosti, ktoré v rozhodnom čase už existujú, a nie na potreby budúce, ktoré môžu (alebo by mohli) v budúcnosti vzniknúť. Nemožno preto priznať výživné na výdavok, ktorý v rozhodnom období ešte nevznikol. 10.3. Bývanie je základná životná potreba každého jedinca, a preto ho možno zahrnúť pod vyživovaciu povinnosť. Avšak relevantné porovnanie bytovej otázky navrhovateľa a jeho otca a jej zhodnotenie za účelom určenia výživného nebolo možné v prejednávanej veci pre absenciu rozhodujúcich skutkových tvrdení v tejto súvislosti uskutočniť.

11.1. Navrhovateľ si náklady na svoje ostatné životné potreby vyčíslil vo výške 565 eur mesačne. Tvoria ich výdavky na oblečenie a obuv 100 eur, stravu a kozmetiku 225 eur, poplatok za členstvo v športovom klube 50 eur, športovú výbavu 50 eur, telefón 25 eur, priemerné mesačné náklady spojené s lyžiarskym sústredením a prázdninami 65 eur, neočakávané zdravotné a iné potreby 30 eur, narodeninové/

meninové darčeky a vianočné darčeky 20 eur a vodičský výcvik, s ktorým mal navrhovateľ v rozhodnom období začínať, cca 100 eur. Hoci ide prevažne o výdavky, ktoré vo svojej podstate možno považovať za odôvodnené v zmysle , je ale potrebné súčasne dodať, že dôvodnosť týchto výdavkov v uvádzanej výške navrhovateľ celkom žiadnym dôkazom nepreukázal. 11.2. Existencia výdavkov na športové potreby a členstvo v klube či vodičského výcviku nebola navrhovateľom preukázaná vôbec (zostala len v rovine tvrdenia). Ostatné výdavky spojené so stravovaním, ošatením, hygienou a zdravotnou starostlivosťou, dopravou, kultúrnymi a voľnočasovými aktivitami, ktoré by bolo možné považovať za odôvodnené potreby v súhrnnej výške cca 400 až 450 eur, neodôvodňujú zvýšenie naposledy súdom určeného výživného v sume 200 eur na vyššiu sumu, pokiaľ by sa predpokladalo, že majetkové pomery a životná úroveň navrhovateľovho otca a matky (hoci tieto pomery a životná úroveň matky takisto neboli v konaní preukázané) je rovnaká a každý z nich sa má podieľať na navrhovateľovej výživne rovnakým dielom. 11.3. Výdavky na meninové či vianočné darčeky nie sú výdavkami na výživu navrhovateľa, a preto ich nemožno zohľadniť, tak ako ani výdavky na neočakávané udalosti, pretože ide len o hypotetické, a nie skutočné výdavky.

12. Ako už bolo spomenuté, súd je pre náležité zistenie skutočného stavu veci povinný vyhľadať a vykonať aj tie dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli a dôsledne prihliadnuť na všetky skutočnosti a okolnosti rozhodné pre zistenie majetkových pomerov a životnej úrovne oboch účastníkov konania. Uvedené ale nie je možné bez akejkoľvek súčinnosti účastníkov konania. Aj z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že ambícia, aby podkladom rozhodnutia o určení výživného bol sumár zistení, ktoré sa čo najviac približujú skutočnému stavu veci (teda materiálnej pravde), nemôže byť dosiahnutá bez účastníkov konania a zákon aj v týchto veciach trvá na splnení základných procesných povinností (povinnosti tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkaznej povinnosti). 12.1. Súd za účelom zistenia skutočného stavu prejednávanej veci vyzval otca navrhovateľa ako povinného z vyživovacej povinnosti, aby v súdom stanovenej lehote opísal relevantné skutočnosti pre rozhodnutie v merite veci a označil dôkazy na ich preukázanie, avšak jeho pobyt sa napriek vykonanému šetreniu súdu a dožiadaniu príslušných talianskych orgánov nepodarilo zistiť. 12.2. Súd tiež za uvedeným účelom dvakrát nariadil pojednávanie, a to na 4. novembra 2021 a 7. februára 2022. Na obe tieto pojednávania navrhovateľa aj jeho otca riadne predvolal, aby na ňom podali výpoveď o svojich majetkových pomeroch a životnej úrovni, avšak navrhovateľ ani jeho otec sa ani jedného z týchto pojednávaní nezúčastnili. Hoci boli navrhovateľovi predvolania na pojednávania riadne doručené na ním uvedenú adresu pre doručovanie, svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil. 12.3. O zistenie náležitého zistenia skutočného stavu veci sa súd pokúsil tiež prostredníctvom písomnej výzvy z 12. novembra 2021, ktorou navrhovateľa vyzval, aby (i) ozrejmil svoje bytové pomery a označil presnú adresu, kde v rozhodnom období býval, s kým býval, kto bol vlastníkom tohto bytu, či šlo o nájom, internát prípadne inú ubytovňu a aby o tom predložil zmluvu o ubytovaní alebo nájomnú zmluvu, (ii) uviedol, v ktorom konkrétnom športovom klube bol v rozhodnom období členom, preložil súdu doklad o úhrade poplatku za členstvo a uviedol, či sa tento poplatok platí ročne alebo mesačne, (iii) uviedol, ktorému športu sa venuje a o ktoré konkrétne veci športovej výbavy má ísť, pokiaľ ich zahrnul do svojich mesačných výdavkov v sume 50 eur, (iv) uviedol, kedy absolvoval vodičský výcvik, u ktorej konkrétnej autoškoly a aby o úhrade tohto výcviku predložil doklad, (v) uviedol, či mal v rozhodnom období vlastný príjem napr. z brigád a pod., (vi) uviedol, ak mu je známe, aké zamestnanie alebo inú zárobkovú činnosť vykonáva jeho otec, aký má z nej priemerný mesačný príjem, kde jeho otec aktuálne býva, či ide o dom alebo byt, či býva v nájme alebo vo vlastnom byte, s kým všetkým jeho otec býva (priateľkou, manželkou, deťmi), či má okrem navrhovateľa a jeho súrodencov ešte ďalšie deti a koľko majú rokov a či mu stále prispieva na výživu sumou 200 eur mesačne na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 29. apríla 2014 č. k. -215, resp. dokedy mu výživné riadne platil, a napokon aby (vii) uviedol, aké zamestnanie alebo inú zárobkovú činnosť (podnikanie) vykonáva jeho matka a aký má z nej príjem. Hoci táto výzva bola navrhovateľovi riadne doručovaná na jeho súdu známu a navrhovateľom uvádzanú adresu, navrhovateľ na ňu nijako nereagoval.

13. Konkludujúc uvedené, súdu sa ani napriek vykonanému šetreniu majetkových pomerov a životnej úrovne účastníkov konania formou písomných výziev obom účastníkom konania, dvoch nariadených pojednávaní či zo súdu dostupných zoznamov, registrov a iných verejných informácií nepodarilo tieto skutočnosti náležite zistiť, a to predovšetkým pre neposkytnutie žiadnej súčinnosti účastníkov konania v tomto smere. Súdu preto nezostáva iné, než skonštatovať, že navrhovateľovi sa nepodarilo v predmetnom konaní uniesť bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno o tom, že v rozhodnom období od

27. marca 2019 do 22. septembra 2019 nastala taká zmena pomerov v zmysle , ktorá by odôvodňovala zvýšenie naposledy súdom určeného výživného z dovtedy prisúdenej sumy 200 eur mesačne na sumu 500 eur mesačne. So zreteľom na uvedené súd návrh navrhovateľa na začatie konania ako nepreukázaný a v dôsledku toho ako neopodstatnený v celom rozsahu zamietol.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.