Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Tos-42-2019.pdf
PDF · 64.31 KB
Case nature
Area
Subarea
1Tos/42/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu JUDr. Stanislava Libanta a členov JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Petra Kaňu, v trestnej veci odsúdeného L. U., o sťažnosti odsúdeného podanej proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 19.03.2019, sp. zn. 4Pp/3/2019, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 20. mája 2019, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, sťažnosť odsúdeného L. U., narodeného XX.XX.XXXX z a m i e t a , pretože zistil, že nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresného súdu Levice, bola žiadosť odsúdeného L. U. podľa § 66 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 Trestného zákona, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 16.08.2018, sp. zn. 3T/59/2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.10.2018, sp. zn. 1To/92/2018 v trvaní dvoch rokov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, zamietnutá. Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, podal sťažnosť odsúdený a následne ju prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. Lívie Kňažíkovej zdôvodnil tým, že argumentácia v napadnutom uznesení nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky. Uložený trest mu bol vymeraný napriek tomu, že mu v pôvodnom konaní nebola priznaná poľahčujúca okolnosť, že pred spáchaním viedol riadny život a preto by opätovne za predchádzajúce odsúdenia nemal byť postihovaný v rozpore so zásadou „ne bis in idem“. Napriek tomu, že posudok z ústavu na výkon trestu bol na jeho osobu záporný, bolo na verejnom zasadnutí zástupcom ústavu deklarované, že odsúdený je znášanlivý a ústavný poriadok dodržiava. Navyše by ho predchádzajúci zamestnávateľ opätovne vzal do zamestnania. Následne ďalším podaním doplnil odsúdený dôvody sťažnosti s tým, že sa mieni podrobiť protialkoholickému liečeniu ústavnou formou. Navyše od predchádzajúceho hodnotenia dostal pochvalu za odvedenú prácu. Opätovne zdôraznil, že za predchádzajúce odsúdenia vykonal tresty a tieto mu nemôžu opätovne priťažovať pri dĺžke výkonu súčasného trestu. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť podľa § 194 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku a prepustiť ho podmienečne na slobodu s určením primeranej skúšobnej doby. Krajský súd v Nitre ako nadriadený orgán, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Trestného poriadku, preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že podaná sťažnosť nie je dôvodná. Podľa § 66 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, Súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
- odsúdený vo výkone trestu o plnením svojich povinností a o správaním preukázal polepšenie a
o môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život (materiálne podmienky)
- ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody (formálna podmienka). Z hore uvedeného je zrejmé, že odsúdený ak sa domáha podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, musí súčasne spĺňať tri materiálne podmienky. Teda plniť si všetky svoje povinnosti v rámci dodržiavania ústavného poriadku a na rozdiel od iných odsúdených musí preukázať kvalitatívne polepšenie, nielen iba získavaním odmien, ale prístupom k vykonávanej práci, k dodržiavaniu poriadku a prejavovaním vlastnej iniciatívy a v súhrne tak vlastným správaním vytvárať záver o jeho polepšení sa, čoho súčasťou je i kritický pohľad na vlastnú protiprávnu činnosť. Pokiaľ obhajoba namieta zdôrazňovanie minulosti odsúdeného pri zamietnutí jeho žiadosti o podmienečné prepustenie, popiera tretiu z materiálnych podmienok, t.j. pozitívnu perspektívu v živote odsúdeného v jeho resocializácií po jeho prepustení na slobodu. Odsúdený v priebehu rokov 2001 až 2018 prišiel v šiestich prípadoch do konfliktu s trestným zákonom, pričom v ostatných troch odsúdeniach vždy za trestné činy nebezpečného vyhrážania, za ktoré mu opakovane boli uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré v prvých dvoch prípadoch bezo zvyšku vykonal a za ostatné odsúdenie bol zároveň popri trestnom čine nebezpečného vyhrážania uznaný vinným aj pre prečin výtržníctva a prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky napriek tomu, že už aj pri odsúdení v roku 2011 bol uňho zistený vzťah medzi protiprávnou činnosťou a závislosťou na alkohole. Je preto možné zhodnotiť, že u obžalovaného v ostatnom období počas pobytu na slobode je prejavovaný trend nerešpektovania právneho poriadku so špeciálnou recidívou vo vzťahu k trestnému činu nebezpečného vyhrážania, ktorý vygradoval odsúdením z roku 2018. V jeho správaní je preto možné konštatovať črtu neschopnosti rešpektovať právny poriadok a svoje prejavy nedokázal plnohodnotne ovládnuť ani doterajším pobytom vo výkone trestu, ak svoju žiadosť o podmienečné prepustenie zdôvodňuje iba faktom, že nie sú počas výkonu trestu s ním problémy a ústavný poriadok rešpektuje. Takéto dôvody a nesplnenie ani jednej z materiálnych podmienok nemôžu byť dôvodom pre akceptovanie žiadosti odsúdeného na jeho podmienečné prepustenie na slobodu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.