Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoP/4/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. W. č. XX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, dieťa rodičov, matka: A. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. W. č. XX, zastúpená advokátkou: JUDr. Renáta Barbušová, so sídlom Štúrova 13, P. O. BOX 154, Bratislava, otec: D. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, Q. - E., zastúpený advokátom: JUDr. Peter Matejov, so sídlom Hollého 12, Nitra, o zmenu úpravy styku, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 27P/5/2017 - 228 zo dňa 17. októbra 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol, že otec má právo stretávať sa s maloletou dcérou s účinnosťou od 01.01.2019 počas školského roka každú stredu od 14.30 hod. kedy si otec maloletú prevezme v školskom zariadení, alebo v mieste bydliska maloletej do 18.00 hod. kedy maloletú odovzdá matke v mieste jej bydliska a každý prvý párny týždeň v mesiaci v sobotu od 9.00 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 17.00 hod., každý druhý párny týždeň v mesiaci od soboty od 9.00 hod do nedele do 17.00 hod. Uvedená úprava styku platí okrem nasledovných období: počas letných prázdnin v čase od 1.7. do 7.7., od 24.7. do 7.8. a od 24.8. do 31.8., vždy v ten ktorý deň od 9.00 hod. do 19.30 hod.; počas jesenných prázdnin každý nepárny rok v prvý deň od 9.00 hod. do 19.00 hod a v druhý deň od 9.00 hod do 19.00 hod.; počas Vianočných sviatkov každý rok dňa 25.12. v čase od 9.00 hod. do 20.00 hod.; každý párny rok počas jarných prázdnin v čase od prvého dňa jarných prázdnin do nedele týždňa, v ktorom trvajú jarné prázdniny, a to vždy v ten ktorý deň od 8.30 hod. do 19.00 hod.; každý rok vo Veľkonočný pondelok v čase od 8.30 hod. do 18.00 hod. Matku súd zároveň zaviazal maloleté dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť, odovzdať otcovi v stanovenú hodinu v mieste svojho bydliska a otec je povinný v stanovenú hodinu maloleté dieťa matke na rovnakom mieste vrátiť. Oboch rodičov zaviazal v prípade, ak sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému z rodičov najneskôr 2 hodiny pred určeným začiatkom styku a dohodnúť sa na náhradnom termíne v rovnakom rozsahu. Výrokom II. súd zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 37P/93/2015-200 zo dňa 22.06.2016 v časti úpravy styku a výrokom III. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd rozsudok po právnej stránke odôvodnil aplikáciou § 36 ods. 1, § 24 ods. 4, § 25 ods. 1 a 2, § 43 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZoR). Vecne rozsudok odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že je potrebné rozhodnúť o zmene doterajšej úpravy styku otca s

maloletým dieťaťom, avšak nie v otcom navrhovanom rozsahu. Od posledného rozhodnutia súdu síce uplynul dlhší čas 28 mesiacov z toho posledných 24 mesiacov sa styk realizuje podľa rozhodnutia súdu. Otec sa pravidelne stretáva s dieťaťom bez prespatia 8x mesačne, pričom je medzi nimi silná citová väzba. Dieťa však odmieta prespávať u otca po jednej zlej skúsenosti, kedy mu otec neumožnil večer telefonický kontakt s matkou. Z písomných, ale i ústnych vyjadrení rodičov na pojednávaní je zrejmé, že napriek času, ktorý uplynul od rozvodu, naďalej riešia konfliktné situácie svojho spolužitia počas manželstva, k čomu sa pridalo po rozvode aj vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a následne aj nekomunikácia ohľadne dieťaťa. Rodičia spolu komunikujú len písomne cez sms správy a cez e-maily, aj to až po pohovore u psychologičky, nakoľko otec (aby predišiel konfliktom) mal zakázané v telefóne telefónne číslo matky a teda matka s ním ani nemohla komunikovať ohľadne dieťaťa. Rodičia nie sú schopní komunikácie ani v prípade, ak sa napr. nemôže styk realizovať z dôvodu prekážky na strane jedného z nich. Matka prekážky vopred otcovi oznamuje a otec na matkou ponúknuté náhradné termíny nereflektuje z obavy, aby medzi nimi nedošlo ku konfliktu. Dokonca ani u znalkyne spolu nekomunikovali a ani sa nepozdravili.

3. V súlade so znaleckým posudkom nie je v súčasnosti v záujme maloletého dieťaťa autoritatívne upraviť styk s prespávaním od právoplatnosti rozhodnutia súdu. Znalkyňa sa jednoznačne vyjadrila, že je v záujme dieťaťa, aby v budúcnosti u otca prespávalo, avšak toto je možné len v prípade, že bude na tento režim pripravené. Ak by bolo nútené prespať u otca, bez prípravy, vzhľadom na jeho citlivú povahu by mu to spôsobilo stres a separačnú úzkosť. V prvom rade je na oboch rodičoch, aby zlepšili svoju porozvodovú komunikáciu a začali spolupracovať a to práve v záujme dieťaťa. Obaja musia dieťa trpezlivo na režim rozšíreného styku pripraviť. Znalkyňa opakovane zdôrazňovala najmä citlivý a empatický prístup otca k tejto otázke. Odhadla, že ak začnú v zmysle jej pokynov rodičia spolupracovať, podrobia sa odporučenému poradenstvu, adaptačný proces môže trvať 3 až 6 mesiacov. Preto súd upravil styk tak, ako ju uvedené vo výroku rozsudku. Doterajšiu úpravu styku súd rozšíril od 01.01.2019 a prvé prespatie u otca v zmysle rozsudku prípadne na druhý párny týždeň v januári. Toto obdobie (cca tri mesiace) je podľa názoru súdu dostatočné, aby rodičia citlivo pripravili maloletú dcéru na rozšírenie styku s prespatím. Nepostačuje, ak len matka vplýva na dieťa, aby prespalo u otca (samotné dieťa u psychológa i u znalkyne uviedlo, že ho matka posielala, aby u otca prespalo) je potrebné, aby aj otec citlivo túto tému nastolil a primeranou a empatickou formou motivoval a presviedčal dieťa, aby u neho prespalo. Súd rozšíril styk aj počas jesenných prázdnin a upravil začiatok styku každú stredu vzhľadom na vek dieťaťa, ktoré nemusí mať ukončené školské povinnosti do 13.30 hod. kedy bol doposiaľ určený začiatok styku. Súd však nemôže rozšíriť styk s prespatím už v súčasnosti aj na ďalšie otcom žiadané obdobia, práve z dôvodu citlivej povahy dieťaťa, nakoľko sa nedá vopred určiť, kedy bude pripravené na dlhšie časové obdobia strávené u otca s prespatím. Po tom, čo si dieťa a aj rodičia zvyknú na nový systém úpravy styku a ak rodičia naďalej nebudú schopní spolu konštruktívne komunikovať a teda dohodnúť sa na zmene úpravy styku bez rozhodnutia súdu, môžu opätovne požiadať súd o novú úpravu styku.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok a to z dôvodu, že nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali, aby súd priznal náhradu trov konania matke ako požadovala. Zmena úpravy styku bola potrebná, i keď v menšom rozsahu ako žiadal otec.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletého dieťaťa prostredníctvom právnej zástupkyne podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Otec odvolanie odôvodnil tým, že podaným návrhom sa domáha rozšírenia styku s jeho dcérou, ktorý bol pôvodne upravený rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 22.6.2016, č.k. 37P/93/2015 - 200. Otec podal svoj návrh s odkazom na základné právo každého maloletého dieťaťa priznané mu právnymi predpismi SR ako aj EÚ, t.j. právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Dôvodom podania návrhu zo strany otca bolo a je aj záujem otca o udržanie si a prehlbovanie svojho vzťahu s maloletou dcérou, pričom pôvodne stanovený rozsah styku mu to neumožňuje. Jedným z ďalších podstatných dôvodov podaného návrhu bola aj vôľa samotnej dcéry, ktorá otcovi viackrát uviedla, že by chcela u neho prespať počas stanovených dní určených na realizáciu styku. V priebehu konania bolo vykonané pomerne rozsiahle dokazovanie, ktorým nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by existovali akékoľvek skutočnosti, ktoré by mali reálne brániť v tom, aby mal otec možnosť byť so svojou dcérou v širšom pravidelnom kontakte rovnocenne

ako matka maloletej. Uvedené závery boli jasne konštatované odborníkmi z oblasti psychológie a klinickej psychológie detí a dospelých, konkrétne v psychologickej správe ÚPSVaR Piešťany zo dňa 23.05.2017 (psychológ Mgr. I. D.), v ktorej psychológ o.i. konštatuje v závere svojej správy, že maloletá Q. ma vybudovanú vzťahovú a citovú väzbu k obom rodičom, oboch považuje za najdôležitejšie osoby v jej živote a každý z nich má osobitné postavenie pri saturácii jej vývinových potrieb; Q. počas rozhovoru súhlasila s prespaním u otca, túto svoju vôľu maloletá verbalizovala i pred rodičmi a rodičia jej rozhodnutie akceptovali; následne realizovaný styk u otca spojený s prespaním hodnotil otec na spoločnej konzultácii ako bezproblémový, postoj matky bol ambivalentný spojený s osobným problémom akceptovať a prijať túto skutočnosť; rozhovor s dieťaťom nepreukázal žiadne psychologické bariéry zo strany Q., kvôli ktorým by styk otca s dcérou nemal byť realizovaný s prespávaním; za hlavnú psychologickú bariéru v tomto prípade však považujú naďalej problém v komunikácii a kooperácii medzi rodičmi a pretrvávanie ich partnerského konfliktu; zo strany matky je tu neustále potreba otvárať nevyriešené krivdy z minulosti a dožadovať sa vysvetlenia, otec odmieta komunikáciu z dôvodu potreby vyhýbať sa neprimeraným reakciám zo strany exmanželky; maloletá Q. i po rozvode rodičov si potrebuje budovať plnohodnotný vzťah s obidvomi rodičmi a úlohou rodičov je kooperovať a dieťaťu vytvárať v obidvoch výchovných prostrediach podmienky na saturáciu tejto potreby. Ak niektorý z rodičov túto potrebu dieťaťa naďalej nebude akceptovať a bude preferovať vlastné potreby pred potrebami dieťaťa, indikuje to vážny problém v psychickom a emocionálnom vývine dieťaťa ako i v budovaní jeho zdravej identity. Obaja rodičia musia pracovať na oddelení partnerstva od rodičovstva a vyhýbať sa tomu, aby dieťa nebolo zapájané do sporov a nebolo využívané ako prostriedok na trestanie toho druhého.

6. Znalecký posudok č. 8/2018 EZD zo dňa 10.05.2018 znalca PhDr. Kataríny Haidovej, ktorá v rámci záveru svoju posudku o.i. konštatuje, že maloletá Q. má vybudovanú silnú citovú väzbu k otcovi i matke; dieťa má aj pri doterajšej forme styku vybudovaný vzťah s otcom; v globále je v záujme dieťaťa rozšírenie styku s otcom v zmysle jeho návrhu; schodnejšou cestou sa zdá byť pracovať na realizácii otcovho návrhu, samozrejme trpezlivo a bez akýchkoľvek donucovaných prostriedkov.

7. Z uvedených citovaných záverov dvoch nezávislých psychológov bola potvrdená dôvodnosť otcom podaného návrhu na rozšírenie jeho styku s maloletou Q., nakoľko ani jeden zo psychológov nezistil žiadne dôvody uvádzané v priebehu konania matkou maloletej dcéry, ktoré by mali brániť, resp. mali akýmkoľvek spôsobom ohrozovať jej ďalší riadny fyzický ako aj psychický vývin ako dieťaťa. Práve naopak, vo svojich záveroch psychológovia konštatujú, že maloletá Q. má k otcovi vybudovaný vzťah, pričom je v záujme maloletého dieťaťa rozšíriť jej styk s otcom v zmysle jeho návrhu, t.j. s prespávaním.

8. S odkazom na vyššie uvedené je podľa názoru otca napadnutý rozsudok v absolútnom rozpore so zistenými závermi psychológov, keď súd prvej inštancie rozšíril styk otca s maloletou dcérou len o jednu noc v mesiaci, a to každý druhý párny týždeň v mesiaci od soboty od 9.00 hod. do nedele do 19.00 hod. (čo je 12x v roku). Takto súdom rozšírený styk dcéry s otcom sa prieči nielen vykonanému dokazovaniu, ale aj Ústave SR a právnemu poriadku SR, nehovoriac o medzinárodnoprávnym dohovorom o ochrane detí, a v konečnom dôsledku sa prieči takéto rozhodnutie súdu aj akémukoľvek citlivému ľudskému vnímaniu základnej bunky spoločnosti, ktorou je rodina. Napadnutý rozsudok je možné vzhľadom na preukázaný skutkový stav a vykonané dokazovanie považovať za nezákonné a protiústavné obmedzovanie práv navrhovateľa ako otca dieťaťa, dokonca aj práv maloletého dieťaťa priznaných im obom ústavou a ostatnými právnymi predpismi a napadnutým rozsudkom súd otca istým spôsobom dehonestuje ako rodiča, ktorý si aj v rámci minimálnych možností plní svoje rodičovské povinnosti riadne a zodpovedne. Postup a zmýšľanie súdu prvej inštancie vo veci úpravy práv a povinnosti k maloletému dieťaťu, kedy súd bez relevantného zdôvodnenia a vysvetlenia rovnakou mierou neprihliada na práva oboch rodičov, a to najmä na práva otca ako rodiča, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti (porovnaj nález ÚS ČR zo dňa 15.03.2016, sp. zn. III. ÚS 2298/15, ale aj rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 30.09.2015, sp. zn. 8CoP/183/2015). Už len z uvedených rozhodnutí súdov je zrejmé, že pri rozhodovaní o právach maloletého dieťaťa a jeho rodičov by súdy mali v rámci rozhodovania rozmýšľať v širších súvislostiach, najmä na to, aký vplyv v konečnom dôsledku môže mať nielen faktická ale aj právna nemožnosť jedného z rodičov vplývať na svoje dieťa.

9. Otec ďalej zásadne nesúhlasí s postupom súdu prvej inštancie, ktorý v rámci zdôvodnenia napadnutého rozsudku odkazuje aj na doplnok k znaleckému posudku č. 8/2018, úkon č. 22/2018, ktorý bol vypracovaný znalcom PhDr. Katarínou Haidovou, nakoľko predmetný doplnok k ZP považuje otec za irelevantný a nezákonný z dôvodov uvedených nižšie. Predmetný doplnok nechal súd prvej inštancie

dopracovať znalkyni na základe stanoviska procesného opatrovníka, ktorý vo svojej reakcii na znalecký posudok uviedol, že sa znalkyňa údajne jednoznačne nevyjadrila k tomu, či odporúča rozšírenie styku otca s maloletou dcérou v zmysle prespávania, a aby doplnila o vyjadrenie k tomu, či v aktuálnom období odporúča prespávanie maloletej u otca alebo nie, prípadne aby navrhol adaptačný postup s prihliadnutím na prioritný záujem dieťaťa.

10. Otec proti tomuto tvrdeniu a požiadavke na dopracovanie doplnku položením naznačených otázok namietal, a to z dôvodu, že toto stanovisko procesného opatrovníka bolo v úplnom rozpore s jasným konštatovaním znalca, ktorý v závere ZP v bode 4) uvádza, že v globále je v záujme dieťaťa rozšírenie styku s otcom v zmysle jeho návrhu. Z uvedeného je úplne jednoznačne potvrdené, že znalec odporúča schváliť styk maloletej s otcom v rozsahu uvedenom v jeho návrhu. Preto aj žiadosť súdu na znalca, v ktorom súd tlmočí dopyt procesného opatrovníka na doplnenie znaleckého posudku, namietal otec v priebehu konania, keď bol a naďalej je otec toho názoru, že bola vykonaná nad rámec už vykonaného dokazovania a duplicitne, pričom spôsob formulácie otázky na znalca možno vyhodnotiť ako kapcióznu až sugestívnu, ktorá je spôsobilá naviesť znalca na prípadnú zmenu svojich pôvodných a celkom jednoznačne konštatovaných záverov. Z uvedených dôvodov preto otec dôrazne namietal proti uvedenému zvolenému postupu súdu ako aj procesného opatrovníka. Napriek týmto relevantným výhradám a zjavne kapcióznym a sugestívnym duplicitným otázkam na znalca súd vykonal dopyt na znalca, ktorý následne na takto nezákonne položené otázky odpovedal. Z odpovedí znalca v doplnku ku ZP je viac ako zrejmé, že tieto odpovede plne zodpovedajú nezákonnej povahy položených otázok, kedy bol znalec jednak spochybnený duplicitou otázky o prespávaní, a zároveň navedený, resp. mu bola navodená už v samotnej otázke odpoveď, ktorú už mal procesný opatrovník a nakoniec aj súd prvej inštancie vopred zodpovedanú.

11. Otec ďalej namieta, že súd prvej inštancie v rámci posudzovania jednotlivých dôkazov nepostupoval v súlade so zákonom, nakoľko dôkazy nevyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, o čom svedčí samotné odôvodnenia napadnutého rozsudku, a to najmä odkaz súdu na konštatovania a závery znaleckého posudku. Pokiaľ by súd pristupoval k veci objektívne, odborne a citlivo, z jednotlivých statí znaleckého posudku by mal dospieť k záveru, že vzťah otca s dcérou je intenzívny a hlboký, pričom zo spontánneho rozprávania maloletej Q. ako aj jej správania počas spoločnej činnosti s otcom vyplynulo, že maloletá Q. jednoznačne a opakovane nepriamo a spontánne potvrdila a vyjadrila (aj keď si to vlastne neuvedomovala) svoju vnútornú túžbu prespávať u otca, a to napriek navonok prezentovaným (aj matkou a súdom opakovane zdôrazňovaným) názorom maloletej na prespávanie u otca v duchu „keď budem chcieť, resp. nechcem, lebo mi je smutno za mamou, alebo nenúťte ma, lebo odídem preč“. Uvedené potvrdzuje najmä replika maloletej Q. o trávení dovolenky v Chorvátsku, keď jasne prejavila túžbu takúto dovolenku (ktorú o.i. absolvovala s mamou aj jej novým manželom) absolvovať aj s otcom a jeho priateľkou. Samozrejme, pri danej úprave styku je to nemožné. Navyše sa Q. vyjadrila, že počas dovolenky s mamou aj jej manželom jej otec chýbal.

12. Zo znaleckého posudku rovnako vyplynulo, že matka má sklony k prehnaným reakciám aj na malý stres, je úzkostná, nadmerne senzitívna s potrebou nadmernej pozitívnej sebaprezentácie, interakcia s inými ľuďmi môže byť narušená neurotickými procesmi. Z týchto zistení znalca je pri citlivom skúmaní celého prípadu zrejmé, že reakcie a správanie maloletej Q. sú v značnom rozsahu kopírované od matky, čo zjavne skresľuje niektoré vyjadrenia Q. na adresu otca, resp. akejsi nevôle z prespávania u otca. Túto podstatnú skutočnosť však súd rovnako nepochopiteľne nevzal do úvahy. Rovnako súd nevzal v tejto súvislosti do úvahy ani deklarovanú separačnú úzkosť u maloletej Q., ktorá celkom jednoznačne pramení zo správania, prehnaných reakcií a úzkostlivosti samotnej matky, čo má v konečnom dôsledku podstatný vplyv na istú, navonok prezentovanú formu nevôle z prespávania Q. u jej vlastného otca. Súd prvej inštancie tiež absolútne neprihliadol na fakt, že mal. Q. trávi voľný čas s matkou a jej terajším manželom, ktorý je pre mal. Q. cudzím človekom, avšak so svojim vlastným biologickým otcom jej takéto niečo umožnené nie je. Z vykonaného dokazovania podľa názoru otca celkom jednoznačne vyplýva, že je viac ako v záujme maloletej Q., aby nielenže mala umožnený styk s otcom spolu s prespávaním u otca, ale aby tento styk bol upravený v čo možno najširšom rozsahu.

13. Vzhľadom na skutočnosti uvedené vyššie v tomto odvolaní a s poukazom na uvedené pochybenia súdu prvej inštancie otec navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a návrhu otca na zmenu styku v celom rozsahu vyhovel.

14. Matka maloletej dcéry vo vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, že s rozsudkom súdu prvého stupňa v celom rozsahu súhlasí. Vo veci bolo rozhodnuté na základe dostatočne vykonaného dokazovania, podporeného závermi znaleckého dokazovania a súd dospel k správnym skutkovým zisteniam. Súd prvého stupňa dostatočne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil.

15. Otec ani nie pol roka po úprave styku s maloletou dcérou v rozvodovom konaní podal nový návrh na úpravu styku, hoci sám videl, že dcéra bola z celej situácie frustrovaná, nevedela sa (a nevie dodnes) vysporiadať so stratou vlastnej rodiny a sama odmietala u otca prespávať. Matka naozaj prisľúbila na pojednávaní v rozvodovom konaní, že kedykoľvek si to dcéra bude priať, prespávanie u otca jej umožní, ale po rešpektovaní priania dieťaťa. Nikto nespochybňuje právo otca na stretávanie sa s maloletou dcérou, ani podieľať sa na výchove svojho dieťaťa. Avšak je potrebné toto právo otcovi zaručiť a styk s maloletým dieťaťom upraviť predovšetkým s ohľadom na ochranu najlepších záujmov maloletého dieťaťa. Ak si situácia z pohľadu ochrany vývinu maloletého dieťaťa, či už fyzického alebo psychického, vyžaduje, hoci čo i len dočasne, obmedzujúcejšiu úpravu vo vzťahu k rodičovi, súd sa bez ohľadu na vôľu rodičov má riadiť potrebami a ochranou maloletého dieťaťa. Súdy rozhodujú v každom jednotlivom individuálnom prípade na základe skutkového stavu konkrétneho prípadu a nemožno jednotlivé veci generalizovať a paušalizovať a podriaďovať rozhodnutiam súdov z iných prejednávaných vecí.

16. Zo záverov ÚPSVaR Piešťany, ktoré vyplynuli zo správy doručenej súdu dňa 29.05.2017, ako aj zo psychologickej správy zo dňa 23.05.2017 vyplynulo, že maloletá má otca rada, nemá problém sa s otcom stretávať, problémom je len prespávanie. V uvedenej správe je len popísaný postoj maloletej k prespávaniu u otca, ktorý bol vyslovený maloletou tak, že ak bude chcieť už u otca prespávať, sama to rodičom povie. Otec v odvolaní poukazuje na rôzne konštatácie zo znaleckého posudku zo dňa 10.05.2018 súdnej znalkyne PhDr. Kataríny Haidovej, z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých. Zámerne však akoby neuvádza a vynecháva závery posudku svedčiace v prospech správneho rozhodnutia súdu I. stupňa, napríklad časť, ako sa znalkyňa vyjadrila k osobe otca. Zo znaleckého posudku podľa názoru matky vyplýva, že skutočnosti, ktoré tvrdila matka maloletej v konaní, týkajúce sa odmietania prespávania maloletej u otca, sú pravdivé a výslovne ich uviedla maloletá Q. aj pred súdnou znalkyňou , keď uviedla , že len jedenkrát prespala u tata, ale veľmi mi chýbala mama... „mama ma posiela, aby som u tatu spala, ale... Vtedy, keď som u tata spala, som chcela volať mamine, ale nebol tam mobil... tato mi nedovolil zdvihnúť, keď volala mama, ale nepovedzte to tatovi, prosím, bol by z toho smutný. Aj z tohto vyjadrenia maloletej Q., ako aj z ďalšieho dokazovania vyplynulo, že tvrdenia otca, ktoré pertraktoval aj pred znalkyňou aj na súde prvého stupňa, že údajne matka maloletej vysvetľuje, že prespávanie u otca je nevhodné, sa nezakladá na pravde a nebolo to v konaní ani preukázané. To isté neustále otec tvrdí aj vo svojom odvolaní, hoci vykonané dokazovanie tieto skutočnosti nepotvrdilo a dokonca samotná maloletá Q. vypovedala, že matka ju stále nahovára, aby u otca skúsila prespávať. Takže neustále obviňovanie matky z toho, že je zodpovedná za takýto stav, nie je na mieste a ani nebolo v konaní preukázané. Práve naopak, samotná znalkyňa uviedla, že zmena postoja maloletej dcéry si vyžaduje predovšetkým citlivý a trpezlivý prístup zo strany otca, ktorý v tomto smere nemá naliehať a vydierať dcéru. Matka poukazuje aj na prejavovanú vôľu maloletej Q., ktorú výslovne uviedla aj pred znalkyňou, že by to chcela ponechať tak, ako je to doteraz. Znalkyňa v posudku potvrdila, že maloletá Q. je vnímavé, veľmi silne senzitívne dieťa... treba k nej pristupovať citlivo, empaticky, s láskou a bez donucovania. Znalkyňa teda preferuje možnosť, aby maloletá Q. nebola nateraz nútená (hoci i súdnymi rozhodnutím) k zmene úpravy styku, ktorý jej nateraz vyhovuje, nakoľko vzhľadom na jej senzitivitu by to mohlo mať negatívny dopad na jej osobnosť, keďže pri odchode od matky zažíva separačnú úzkosť. Znalkyňa nevylučuje do budúcna širší styk otca s maloletým dieťaťom a uvádza, že v globále je širší styk rodiča s dieťaťom v zásade na prospech dieťaťa, avšak v konkrétnom prípade, vzhľadom na vyšetrenie osobností rodičov a maloletej Q., ich vzájomných vzťahov a interakcií, nedoporučuje násilný a autoritatívny postup pri rozšírení styku. Tieto závery znalkyne pri svojom rozhodovaní rešpektoval aj súd I. stupňa. Skutočnosť, že maloletá nemá tak silne vybudovaný citový vzťah k otcovi ako k samotnej matke, je daná aj tým, že otec s matkou a maloletou trávil minimum času, čo potvrdila aj maloletá Q. vo svojej výpovedi v znaleckom posudku. Hoci zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že v danom prípade by násilný a autoritatívny postup pri rozšírení styku otca s maloletou, vzhľadom na osobnosť maloletej, mohol na nej zanechať negatívne dopady na jej osobnosť', otec nie je ochotný a schopný reflektovať tieto závery odborníka a ako sa vyjadril aj na pojednávaní konanom dňa 02.10.2017, nechce ponechať rozhodnutie o prespávaní u otca na rozhodnutí samotnej maloletej Q.. To len svedčí o málo citlivom a málo trpezlivom prístupe

otca k maloletej, na čo v prípade otca apelovala priamo aj súdna znalkyňa. Aj keď je rozšírený styk dieťaťa s otcom v globále v záujme maloletého dieťaťa, ako uvádza aj znalkyňa v posudku, nemožno však hneď očakávať od dieťaťa emočné prijatie tohto režimu. Očakáva sa citlivý, empatický prístup zo strany otca, nakoľko ide o veľmi vnímavé a senzitívne dieťa. Otec v odvolaní v podstate uvádza, že otec je starostlivým a zodpovedným otcom, schopným sa o maloletú postarať. Tieto skutočnosti však nik nespochybňuje. Súd však musí chrániť záujmy dieťaťa na zdravom duševnom vývine a ak odborník na to znalý skonštatuje, že rýchla a autoritatívna zmena styku dieťaťa s otcom by mohla negatívne dopadnúť na vývin osobnosti dieťaťa, potom musí súd pri rozhodovaní tieto skutočnosti zobrať do úvahy a zohľadniť ich v rozhodnutí aj s prihliadnutím k vyjadrenému názoru samotného dieťaťa.

17. Matka tiež nesúhlasí s názorom otca uvedenom v odvolaní, že súd postupoval nesprávne, ak vychádzal aj z doplnku k znaleckému posudku. Znalec na dopyt súdu alebo na dotazy a otázky procesných strán môže svoj znalecký posudok dopracovať o ďalšie otázky, ktoré buď neboli zodpovedané alebo neboli zodpovedané jednoznačne. Tomu slúži buď výsluch znalca na pojednávaní alebo aj dopracovanie, doplnok k už podanému znaleckému posudku. Takýto postup je zákonný a dokonca nutný, ak účastník konania žiada o ďalšie zodpovedanie alebo spresnenie odpovedí a stanoviska znalca. Kolízny opatrovník, ktorý zastupuje v konaní maloleté dieťa, je účastníkom konania. Práve naopak, ak by súd takejto žiadosti o doplnenie znaleckého posudku, vznesenej zo strany účastníka konania nevyhovel, taký postup by bol práve v rozpore s procesnými ustanoveniami a v rozpore s povinnosťou súdu spoľahlivo zistiť skutkový stav veci. Zásadne nemožno súhlasiť s názorom prezentovaným v odvolaní, že otázky, ktoré súd na podnet a žiadosť kolízneho opatrovníka položil znalkyni, boli kapciózne až sugestívne, a teda spôsobilé naviesť znalkyňu na prípadnú zmenu svojich pôvodných stanovísk. Súdna znalkyňa svoje pôvodné stanovisko nezmenila a opätovne potvrdila, že nateraz nie je v záujme maloletého dieťaťa meniť už zabehnutý režim rozsahu styku (čo konštatovala aj v pôvodnom posudku) a že dieťa nie je na takýto režim pripravené a samotný adaptačný proces odhaduje na 3 až 6 mesiacov. Na záver je potrebné ešte uviesť, že po rozhodnutí súdu prvého stupňa, začala matka maloletú pomaly pripravovať na situáciu, že od januára 2019 začne u otca aj prespávať. Z uvedených dôvodov matka navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil.

18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP, § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), postupom tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca dieťaťa nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

19. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na zmenu styku maloletej Q. a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP) odkazuje na správne písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto vyhovieť požiadavke odvolateľa.

20. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie otázky rozšírenia styku otca s maloletou dcérou od poslednej úpravy styku.

21. Podľa § 25 ods. 1, 2 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

22. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

23. Podľa § 43 ods. 1 ZoR maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

24. Z obsahu spisu vyplýva, že naposledy bol styk otca s maloletou dcérou upravený rozsudkom, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené č.k. 37P/93/2015-200 zo dňa 22.06.2016 pričom v tom istom rozsudku súd schválil okrem iného aj dohodu rodičov o styku maloletej Q. s otcom tak, otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každú stredu v čase od 13.30 hod., keď si maloletú prevezme buď v školskom zariadení, alebo pred bytom matky, do 18.00 hod., keď otec maloletú odovzdá pred bytom matky, každý párny týždeň v sobotu v čase od 8.30 hod. do 19.00 hod., a v nedeľu v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod., keď otec si v čase určenom ako začiatok styku maloletú prevezme pred bytom matky, a v čase určenom ako koniec styku ju matke pred jej bytom odovzdá, počas letných prázdnin v čase od 01.07. do 07.07., od 24.07. do 07.08. a od 24.08. do 31.08., vždy v ten - ktorý deň od 9.00 hod. do 19.30 hod., keď otec si v čase určenom ako začiatok styku maloletú prevezme pred bytom matky, a v čase určenom ako koniec styku ju matke pred jej bytom odovzdá, počas Vianočných sviatkov každý rok dňa 25.12. v čase od 9.00 hod. do 20.00 hod., každý párny rok počas jarných prázdnin v čase od prvého dňa jarných prázdnin do nedele týždňa, v ktorom trvajú jarné prázdniny, a to vždy v ten - ktorý deň od 8.30 hod. do 19.00 hod., keď otec si v čase určenom ako začiatok styku maloletú prevezme pred bytom matky, a v čase určenom ako koniec styku ju matke pred jej bytom odovzdá, každý rok vo Veľkonočný pondelok v čase od 8.30 hod. do 18.00 hod.

25. Dňa 20.01.2017 podal návrh otec na rozšírenie styku s maloletou dcérou s návrhom aby súd umožnil otcovi stretávať sa s dieťaťom každú stredu v roku v čase od 13.30 hod., keď otec si maloletú prevezme buď v školskom zariadení, alebo v mieste bydliska maloletého dieťaťa do 18.00 hod., keď otec maloleté dieťa odovzdá matke v mieste bydliska maloletého dieťaťa; každý párny týždeň bežného kalendárneho roka v čase od piatku od 14.00 hod. do pondelka do 8.00 hod. s tým, že otec si prevezme maloleté dieťa v školskom zariadení, alebo v mieste bydliska maloletého dieťaťa a po ukončení styku maloleté dieťa odovzdá v školskom zariadení alebo matke v mieste bydliska maloletého dieťaťa; každý nepárny kalendárny rok od soboty bezprostredne predchádzajúcej prvému dňu jarných školských prázdnin od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. v týždni, v ktorom trvajú jarné školské prázdniny; každý párny kalendárny rok od štvrtka bezprostredne predchádzajúcemu Veľkému piatku od 18.00 hod. do Veľkonočnému pondelka do 18.00 hod.; počas letných školských prázdnin každoročne od 01.07. od 9.00 hod. do 07.07. do 19.30 hod., od 24.07. od 9.00 hod. do 07.08. do 19.30 hod., od 24.08. od 9.00 hod. do 31.08. do 19.30 hod.; každý nepárny kalendárny rok odo dňa bezprostredne predchádzajúcemu prvému dňu jesenných školských prázdnin od 9.00 hod. do posledného dňa jesenných školských prázdnin do 18.00 hod.; v období od 23.12. do 06.01. nasledujúceho roka nasledovne: v párnom kalendárnom roku od 23.12. od 9.00 hod. do 25.12. do 9.00 hod., od 26.12. od 9.00 hod. do 29.12. do 20.00 hod., v nepárnom roku od 25.12. od 9.00 hod. do 26.12. do 9.00 hod., od 30.12. od 9.00 hod. do 06.01. do 20.00 hod. nasledujúceho roka s tým, že otec si prevezme maloleté dieťa v mieste bydliska maloletého dieťaťa a po ukončení styku na tom istom mieste maloleté dieťa matke včas odovzdá.

26. Otec návrh na rozšírenie styku s prespaním odôvodňoval hlavne tým, že dcéra prejavila záujem o prespávanie v otcovej domácnosti (ktorá bola v minulosti spoločnou domácnosťou rodičov), t.j. záujmom maloletej dcéry o rozšírenie styku, čo má smerovať k prehlbovaniu vzájomného vzťahu a dôvery medzi otcom a dcérou.

27. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní, s poukazom na závery znalkyne síce rozšíril styk otca s dcérou, ale nie v rozsahu, ktorý navrhoval otec. Otcovi umožnil stretávať sa s dcérou každú stredu podľa návrhu otca, prvý párny týždeň v sobotu a v nedeľu bez prespatia a každý druhý párny týždeň s prespatím od soboty od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod. (okrem období, ktoré v petite rozsudku špecifikoval).

28. Otec v odvolaní namietal procesný postup súdu, nesúhlasil s vypracovaním dodatku k znaleckému posudku, namietal, že zo znaleckého posudku nevyplynuli také závery, ako ich vyvodil súd prvej inštancie a súd nezohľadnil aj ďalší dôležitý vykonaný dôkaz, psychologickú správu kolízneho opatrovníka z 23.05.2017, ktorá svedčí v prospech rozšírenia styku v čo najväčšej miere tak, ako sa toho domáha otec

v návrhu. Súd upravil stretávanie sa s dcérou len tak, že dcéra u neho bude môcť prespať len 12 krát ročne a nebude môcť s ňou ísť na žiadnu dovolenku.

29. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie dôvody otca neobstoja a žiaden z nich naplnený nebol. Súd prvej inštancie postupoval procesne správne, keď na návrh kolízneho opatrovníka, po jeho vyjadrení, v ktorom považoval závery znalkyne za nepresné a nedostatočne určité, uložil znalkyni povinnosť doplniť závery znaleckého posudku o spresnenie spornej otázky rozsahu prespávania dieťaťa u otca. Procesný postup súdu nie je v rozpore so žiadnym ustanovením zákona. Súd znalecký posudok doručí účastníkom konania na vyjadrenie a následne, podľa obsahu vyjadrení nariadi výsluch znalca (§ 208 CSP). Po výsluchu znalca alebo po písomných vyjadreniach účastníkov k znaleckému posudku je súd oprávnený uložiť znalcovi povinnosť doplniť znalecký posudok o nejasných a sporných otázkach.

30. Znalkyňa v znaleckom posudku zo dňa 10.05.2018 odpovedala na 5 položených otázok, pričom na otázku č. 4, či je vhodné rozšíriť styk otca s maloletou dcérou v zmysle jeho návrhu odpovedala, že v globále je v záujme dieťaťa rozšírenie styku s otcom v zmysle jeho návrhu. Toto však nie je jediná veta, ktorú uviedla znalkyňa v odpovedi na položenú otázku, preto záver znalkyne nie je možné vyhodnotiť tak, ako to uvádza otec v odvolaní, že znalkyňa v záveroch jasne odporučila návrhu otca v celom rozsahu vyhovieť. Znalkyňa v odpovedi na otázku č.4 ďalej konštatuje, že nemožno hneď očakávať od dieťaťa emočné prijatie tohto návrhu, novou okolnosťou je novo narodený súrodenec v rodine otca, ku ktorému si bude budovať citovú väzbu. Aby styk v takomto režime fungoval, očakáva sa zmena v porozvodovej komunikácii rodičov, jeho doterajšia forma dieťa traumatizuje pri akejkoľvek porozvodovej starostlivosti. Očakáva sa empatický prístup zo strany otca, nakoľko ide o veľmi senzitívne a vnímavé dieťa. Z ďalšej konštatácie znalkyne vyplynulo, že v prvom rade je nevyhnutné, aby rodičia začali riadne komunikovať, čo by malo pozitívny vplyv aj na vzájomné vzťahy otca s dcérou.

31. Počas konania však z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodičia riadne a normálne, ako sa od dospelých jedincov očakáva, komunikovať nedokážu. Nie je podstatné, ktorý z rodičov takúto situáciu zapríčinil, v konaní sa to ani nedá zistiť, prečo je tomu tak, pretože každý z oboch rodičov viní zo vzniknutej situácie toho druhého a ani jeden z nich nemieni zo svojej pozície ustúpiť. V takejto situácii je vzájomnú neschopnosť komunikovať potrebné brať ako fakt, ktorý prináša so sebou následky v podobe rôznych obmedzení aj vo vzťahu s maloletou dcérou. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že ich dieťa ich má rovnako rado a to, že spolu nedokážu vychádzať, dieťa zraňuje a negatívne ovplyvňuje s následkami, ako to uvádza znalkyňa v znaleckom posudku.

32. Je mylný názor otca, ak sa domnieva, že zo psychologickej správy ÚPSVaR Piešťany zo dňa 23.05.2017 (č.l. 64) vyplýva iný záver, ako zo znaleckého dokazovania. V závere pri piatej odrážke je uvedené, že za hlavnú psychologickú bariéru v tomto prípade (pomoc pri riešení problému rozšíreného styku otca s dcérou s prespávaním) je považovaný naďalej pretrvávajúci problém v komunikácii a kooperácii medzi rodičmi a pretrvávanie ich partnerského konfliktu. Ak je v predchádzajúcej časti záverov aj spomínané, že dieťa súhlasilo s prespaním u otca, správa neobsahuje intenzitu želaného prespávania, preto na základe tohto dôkazu nebolo možné dospieť k záveru, že návrh otca v úprave tak širokého styku je opodstatnený.

33. Z doplnenia znaleckého posudku znalkyňou zo dňa 14.10.2018 ale vyplynulo, že maloletá Q. je natoľko senzitívne dieťa, že nezvláda súperivý a vzájomne netolerantný postoj rodičov, môže ju to uvádzať do psychickej nepohody. Nie je typom dieťaťa, ktoré by sa rýchlo a pružne adaptovalo na novú situáciu, čo platí aj v prípade prespávania u otca. Záleží na rodičoch, aké podmienky jej vytvoria. Aj keď je v záujme dieťaťa rozšírenie styku s otcom, za aktuálneho stavu porozvodovej interakcie rodičov za podmienky, že by na základe súdneho rozhodnutia malo dieťa u otca bez prípravy, povinne prespávať, by dieťa z takejto situácie neprofitovalo, naopak prežívalo by stres, separačnú úzkosť. Podmienkou komfortného prežívania rodičov je upraviť komunikáciu rodičov, ich vzájomnú porozvodovú toleranciu a súčinnosť v záujme dieťaťa zo strany rodičov empaticky na prespávanie pripravovať. Zvlášť je dôležitý citlivý, empatický prístup otca. Rodičia by mali absolvovať poradenstvo za účelom skvalitnenia ich súčinnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu závery znaleckého dokazovania týkajúce sa osobnosti maloletého dieťaťa, jeho vnímanie rodinnej situácie je potrebné chápať ako existujúci fakt, bez ohľadu na príčiny takéhoto stavu (príčiny tohto stavu má otec tendenciu rozoberať a reakcie dieťaťa, ktoré odmieta akceptovať a hodnotí ich negatívne, pripisuje ovplyvňovaniu matky). Ak dieťa disponuje rovnakými vlastnosťami ako jej rodičia a preberá ich názory, ide o samozrejmosť a je na každom rodičovi, aby

dieťa dokázal svojím empatickým správaním, svojimi vhodnými reakciami, primeranou argumentáciou ovplyvniť, k čomu je nevyhnutná trpezlivosť rodičov. Maloletá Q. zrejme ešte nespracovala rozchod rodičov, túži potom, aby znovu tvorili jeden celok. Je možné ale predpokladať, že časom si rozumné dieťa z ponúkaného vzoru rodičov dokáže vybrať to, čo je mu blízke a pochopí vzniknutú situáciu v rodine a aj argumenty prezentované otcom.

34. Znalkyňa či už v znaleckom posudku, ale ani v jeho doplnení neuviedla presný doporučený rozsah prespávania dieťaťa v domácnosti otca v tom zmysle, že by dokázala uviesť počet prespatí v mesiaci. Odvolací súd sa priklonil v prejednávanej veci k názoru súdu prvej inštancie a k názoru matky vo vyjadrení k odvolaniu, že v súčasnosti je nevyhnutné rozšíriť styk opatrne, je potrebné počítať s istým prechodným obdobím, kým si Q. zvykne na prespávanie, v žiadnom prípade ju nenútiť k tomuto kroku (súdnym rozhodnutím), ale ponechať rozhodnutie aj na jej vôľu a túžbu. Je tomu tak z dôvodu neschopnosti rodičov spolu riadne vychádzať a normálne komunikovať, čo vyplynulo či už zo znaleckého posudku, ale aj zo psychologickej správy na ktorú poukazoval otec ako aj z výpovedí rodičov maloletej Q. počas konania. Rovnako zo znaleckého posudku vyplynulo, že zo strany otca je nevyhnutná trpezlivosť, citlivý a empatický prístup a nie nátlak a radikálne riešenia.

35. Tento rozsudok nie je ani v rozpore s rozhodovacou praxou súdov a rozhodnutiami, na ktoré poukazoval otec v odvolaní, ale oba prípady sú skutkovo odlišné. V konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach sp. zn. 8CoP/183/2015 sa matka maloletého dieťaťa domáhala zákazu styku dieťaťa s otcom a súd jej návrhu nevyhovel a styk otca s dieťaťom upravil. Aj v tomto prípade súd styk rozšíril oproti predchádzajúcej úprave s prihliadnutím ku skutočnosti, že nikto nespochybnil schopnosť otca postarať sa o maloleté dieťa, ale s prihliadnutím na individuálne okolnosti daného prípadu (osobnosť a charakterové vlastnosti maloletého dieťaťa a neschopnosť rodičov komunikovať), s prihliadnutím na všeobecné zásady úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, súd rozhodol o intenzite styku odlišne od predstavy otca a odlišne od porovnávanej veci (intenzitu styku zrejme zjednotiť nemožno).

36. Súd prvej inštancie na základe podrobne vykonaného dokazovania, ktorého súčasťou bolo aj znalecké dokazovanie, dospel k vecne správnemu záveru, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd, že v prejednávanej veci sú za súčasného (aktuálneho) stavu splnené zákonné podmienky pre rozšírenie styku otca v rozsahu, ako o tom rozhodol súd prvej inštancie (t.j. v podstate 1x za mesiac), žiaden z odvolacích dôvodov nebol naplnený, preto odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správy potvrdil.

37. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP.

38. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).