Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/143/2002

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: J. L., V.. XX.XX.XXXX, P. Q. XX, XXX XX Q., právne zastúpený JUDr. Peter Ličák, advokát, so sídlom Záhradná 19/468, 082 12 Kapušany, proti odporcovi: Slovnaft, a.s., so sídlom Vlčie hrdlo, 824 12 Bratislava, právne zastúpený: Mgr. Ľuboš Noskovič, advokát, so sídlom Líščie nivy 7, 821 08 Bratislava, o zaplatenie 17 191,79 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7 888,92 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 13,00 % ročne z tejto sumy od 14.12.2002 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 17,10 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu 1. inštancie o výške týchto trov.

IV. Žalobca je povinný zaplatiť Slovenskej republike, za ktorú koná OS Prešov náhradu trov konania v rozsahu 41,45 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu 1. inštancie o výške týchto trov.

V. Žalovaný je povinný zaplatiť Slovenskej republike, za ktorú koná OS Prešov náhradu trov konania v rozsahu 58,55 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu 1. inštancie o výške týchto trov.

VI. Žalobca je povinný zaplatiť znalcovi Ing. Milanovi Gardošovi náhradu nákladov spojených s vypracovaním doplnku k znaleckému posudku v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu 1. inštancie o výške týchto trov.

odôvodnenie:

1. Návrhom došlým súdu dňa 06.08.2002 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 517 920 SK (17191,94 €) spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne z tejto sumy počítaným odo dňa podania žalobného návrhu až do zaplatenia. 1.1. Žalobca v návrhu na začatie konania uviedol, že je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre katas. územie Q. ako parcela č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 8632 m2. Žalovaný má na tomto pozemku postavený svoj závod a teda týmto spôsobom pozemok žalobcu neoprávnene užíva. Podanou žalobou sa tak žalobca domáha zaplatenia bezdôvodného obohatenia za dobu troch rokoch pred podaním žaloby, teda odo dňa 06.08.1999.

2. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 12.12.2002 a tento sa k nej prvýkrát vyjadril podaním doručeným súdu dňa 21.01.2003. V tomto prvotnom vyjadrení žalovaný odmietol uplatnený nárok žalobcu s tým, že on je vlastníkom spornej parcely, keďže je ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností.

3. Na určenie výšky bezdôvodného obohatenia za užívanie sporného pozemku a to v porovnaní s cenou nájmu, za ktorý by sa takýto pozemok dal prenajať, bol do konania pribratý uznesením č.k. 9C/143/2002-98 znalec Ing. Milan Gardoš. V znaleckom posudku č. 29/2005 (čl. 104-127) znalec dospel k nasledujúcemu záveru. Za všeobecnú výšku nájomného určil nasledujúce sumy: O za obdobie od 01.01.1999 do 31.12.1999 - 12,12 SK za m2/rok, O za obdobie od 01.01.2000 do 31.07.2000 - 13,03 SK za m2/rok, O za obdobie od 01.08.2000 do 31.12.2000 - 18,50 SK za m2/rok, O za obdobie od 01.01.2001 do 31.12.2001 - 17,56 SK za m2/rok, O za obdobie od 01.01.2002 do 28.02.2002 - 13,65 SK za m2/rok, O za obdobie od 01.03.2002 do 26.04.2002 - 19,11 SK za m2/rok, O za obdobie od 27.04.2002 do 29.10.2002 - 19,71 SK za m2/rok.

4. Okresný súd Prešov vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č.k. 9C/143/2002-159 zo dňa 12.12.2005 takto: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 517 920 SK spolu so 17,6 % úrokom z omeškania, počnúc od 13.12.2002 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. Priznáva náhradu trov štátu vo výške 11 478 SK, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný na účet Okresného súdu v Prešove, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Priznáva náhradu trov konania žalobcovi vo výške 71 117 SK, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Petra Čurilu, advokáta v Prešove, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“ 4.1. Krajský súd v Prešove o odvolaní proti prvému rozsudku Okresného súdu Prešov rozhodol uznesením č.k. 1Co/21/2006 zo dňa 05.03.2017 tak, že „Zrušuje rozsudok okrem výroku o zamietnutí žalobu v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.“ 4.2. Je teda zrejme, že právoplatným sa stal prvý rozsudok Okresného súdu Prešov v časti týkajúcej sa zamietnutia úroku z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 517 920 SK za čas od 06.08.2002 do 12.12.2002.

5. Za účelom identifikácie plochy užívanej žalovaným na úkor žalobcu, bol do konania uznesením č.k. 9C/143/2002-211, pribratý znalec z Odboru geodézie a kartografie. Znalec vypracoval posudok pod č. XX/XXXX (čl. 215-220), v ktorom dospel k nasledujúcemu záveru - Parcela č. XXXX/X až X zapísaná na LV č. XXXX pre katas. územie Q., nemá v skutočnosti výmeru 8632 m2, tak ako je to uvedené v katastri nehnuteľností. Znalec zakreslil plochu užívanú žalovaným, ktorá sa nachádza v jeho oplotenom areáli s tým, že v tomto oplotenom areáli sa nachádza z uvedenej parcely výmera vo výške 6652 m2, a z tejto parcely sa mimo oploteného areálu nachádza výmera 1225 m2. 5.1. Uznesením č.k. 9C/143/2002-233, bol znalec požiadaný o doplnenie svojho znaleckého posudku tak, aby identifikoval aká časť pôvodnej pozemno-knižnej parcely č. XXXX/X D. X, ktorá sa nachádza v oplotenom areáli žalovaného zodpovedá parcelám KNC zapísaným na LV č. XXX pre katas. územie Q.. Na uvedenú otázku odpovedal znalec doplnkom znaleckého posudku (čl. 240-242), kde uviedol, že

- V oplotenom areáli sa nachádzajú KNC parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX spolu s uvedením výmer im zodpovedajúcim. Pokiaľ ide o parcelu XXXX/X, tejto zodpovedá výmera 1141 m2, parcele XXXX/X výmera 577 m2, parcele XXXX/X výmera 180 m2, parcele XXXX/XX výmera 197 m2, parcele XXXX/XX výmera 297 m2, parcele XXXX/ XX výmera 446 m2 + 238 m2, parcele XXXX/XX výmera 57 m2, parcele XXXX/XX výmera 1695+673+93 m2 a parcele XXXX/XX výmera 1058 m2.

6. Okresný súd Prešov v poradí druhým rozsudkom č.k. 9C/143/2002-271 zo dňa 27.10.2010 rozhodol, takto: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10 617,89 € spolu so 17,6 % ročným úrokom z tejto sumu od 06.08.2002 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, v prevyšujúcej časti žalobu zamieta.“ 6.1. O odvolaní voči tomuto v poradí druhému rozsudku Okresného súdu Prešov rozhodol Krajský súd Prešov uznesením č.k. 2Co/158/2010-297 zo dňa 28.02.2012, takto:

„Zrušuje rozsudok okrem výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby, a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.“ 6.2. Z uvedeného je zrejme, že právoplatným sa stala tá časť v poradí druhého rozsudku Okresného súdu Prešov, ktorým bola žaloba zamietnutá nad sumu 10 617,89 € zo 17,6 % ročným úrokom z tejto sumy od 06.08.2002 do zaplatenia.

7. Okresný súd Prešov následne uznesením č.k. 9C/143/2002-303 zo dňa 20.07.2012 konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 29C/255/2010, keďže v tomto konaní sa riešila otázka vlastníckeho práva k spornej ploche užívanej žalovaným. Vo veci 29C/255/2010 bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 30.09.2015, ktorý sa stal právoplatným tak, že sa určuje, že: Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností - parcely XXXX/XXX o výmere 446 m2, č. XXXX/XXX o výmere 238 m2, č. XXXX/XXX o výmere 196 m2, č. XXXX/XXX o výmere 1693 m2, č. XXXX/X o výmere 1141 m2, č. XXXX/XXX o výmere 56 m2, č. XXXX/XXX o výmere 1057 m2, č. XXXX/ XXX o výmere 673 m2, č. XXXX/XXX o výmere 577 m2, č. XXXX/XXX o výmere 179 m2, č. XXXX/XXX o výmere 297 m2, č. XXXX/XXX o výmere 93 m2, spolu výmera 6646 m2. 7.1. Týmto rozhodnutím bola právoplatne vyriešená otázka vlastníckeho práva k spornej ploche, preto sa súd k námietkam žalovaného, týkajúcich sa tejto otázky nepovažuje za zmysluplné vyjadrovať.

8. Podaním zo dňa 19.02.2016 (čl. 358) žalobca spochybnil vo veci podaný znalecký posudok Ing. Milana Gardoša.

9. Žalovaný podaním zo dňa 23.02.2016 (čl. 375-378) vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. 9.1. Podľa § 107 ods.1 OZ - Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods.2 OZ - Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. 9.2. Námietku premlčania súd akceptuje v rozsahu času od 06.08.1999 do 05.08.2000, keďže ide o jej relevantnosť vo vzťahu k subjektívnej premlčacej lehote. Už v čase podania žaloby žalobca nepochybne vedel o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohacuje užívaním jeho nehnuteľností a tak môže žiadať bezdôvodné obohatenie najviac za čas dvoch rokov pred podaním žaloby, pričom hranica týchto dvoch rokov je daná práve dátumom 06.08.2000. 9.3. Pokiaľ ide o to, že na základe námietky premlčania navrhoval žalovaný žalobu zamietnuť ako celok, s týmto súd nesúhlasí, pretože bezdôvodné obohatenie sa nepremlčuje ako celok ale premlčuje sa po jednotlivých dňoch, keďže neoprávneným užívaním cudzej veci sa jej užívateľ obohacuje vždy každý deň jej užívania. Uvedený právny názor zodpovedá aj vyjadreniu žalobcu z čl. 381-382, ktorý v závere svojho písomného rozboru uviedol, že má za to, že bezdôvodné obohatenie za obdobie od 06.08.2000 do 06.08.2002 premlčané nie je, takže uznal, že premlčanie je dané za obdobie od 06.08.1999 do 06.08.2000.

10. Okresný súd Prešov tretíkrát vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 9C/143/2002-390 zo dňa 07.03.2016 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/67/1999 a na základe toho, že v spornom období bol žalovaný zapísaný ako vlastník v katastri nehnuteľností a jeho vlastnícke právo nikto nenapádal, užíval sporné nehnuteľnosti dobromyseľne a teda sa nemohol na úkor žalobcu obohatiť. 10.1. Predmetný rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 2Co/127/2016-449 zo dňa 18.01.2018, ktorým sa krajský súd nestotožnil s právnym názorom okresného súdu.

11. Uznesením č.k. 9C/143/2002-473 zo dňa 06.09.2018 uložil súd znalcovi, vyjadriť sa k námietkam žalobcu k znaleckému posudku podanému týmto znalcom zo dňa 19.02.2016. Podaním zo dňa 18.09.2018 (čl. 486-488) žalobca vzniesol ďalšie námietky voči znaleckému posudku Ing. Milana Gardoša, preto súd uznesením č.k. 9C/143/2002-493 zo dňa 25.10.2018 uložil znalcovi, aby sa vyjadril aj k týmto námietkam. 11.1. Znalec sa k námietkam (laickým) právneho zástupcu žalobcu vyjadril doplnkom č. 1 Znaleckého posudku č. XX/XXXX (čl. 504-510), kde v celom rozsahu zotrval na svojich záveroch a uviedol, že „Žalobca bez potrebných odborných znalostí a predpokladov sám stanovil všeobecnú hodnotu pozemku a jej všeobecnú hodnotu nájmu, ktorú považuje za správnu a objektívnu. Jeho závery o výške všeobecnej hodnoty aj všeobecnej hodnoty nájmu, však niekoľkonásobne prevyšujú skutočné trhové ceny. Veľké množstvo pripomienok žalobcu vyplýva z toho, že žalobca pri posudzovaní môjho znaleckého posudku použil vyhlášku č. 213/2017 Z.z., ktorá je platná od 01.09.2017 dokonca na viacerých miestach cituje celé texty z tejto vyhlášky. Ja som však znalecký posudok vypracoval 12 rokov predtým, ako začala platiť vyhláška č. 213/2017 Z.z., a postupoval som podľa vtedy platných vyhlášok. Považujem tento postup žalobcu za zavádzanie súdu. Ďalšia časť pripomienok žalobcu vyplýva z toho, že žalobca porovnáva všeobecnú hodnotu pozemku stanovenú v znaleckom posudku č. XX/XXXX zo všeobecnou hodnotou stanovenou v znaleckom posudku č. XXX/XXXX. V stanovisku však neuvádza, že sa jedná o dva úplne odlišné prípady. V znaleckom posudku č. XX/XXXX som určoval všeobecnú hodnotu pozemku za obdobie od roku 1999 do roku 2005, a v znaleckom posudku č. XXX/XXXX za obdobie od 01.11.2012 do 31.10.2014. Jedná sa teda o dve časové obdobia s odstupom až 15 rokov. Tieto dve obdobia nie je možné porovnávať, pretože za 15 rokov trhové ceny vzrástli zásadným spôsobom. Taktiež poznamenávam, že sa nejednalo o znalecké posudky na tie isté pozemky.“ 11.2. Súd na základe doplnenia znaleckého posudku Ing. Milanom Gardošom považuje jeho Znalecký posudok č. XX/XXXX za spĺňajúci kritéria znaleckého posudku, z ktorého súd pri svojom rozhodovaní môže vychádzať, preto súd pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu, bude vychádzať zo všeobecnej hodnoty nájmu, tak ako bola stanovená v tomto znaleckom posudku.

12. Žalovaný sa ďalej k predmetu konania vyjadroval podaním zo dňa 14.12.2018 (čl. 525-528). V tomto vyjadrení žalovaný uvádza, že zotrváva na svojom názore, že sa žiadnym spôsobom bezdôvodné neobohatil na úkor žalobcu. Tú súd opakuje, že je viazaný právnym názorom krajského súdu, ktorý zrušil v poradí tretí rozsudok Okresného súdu Prešov a uložil mu zaoberať sa výškou vzniknutého bezdôvodného obohatenia, teda uviedol, že základ nárok daný je. 12.1. Žalovaný ďalej uviedol, že spornú plochu užíva z dôvodu zákonného vecného bremena, ktoré vzniklo na základe v minulosti platných právnych predpisov týkajúcich sa energetiky. Rovnako tieto svoje námietky vzniesol aj v ďalších podaniach. K výpisu z listu vlastníctva priložil vyjadrenie Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, priložil rozhodnutia Krajského súdu Prešove týkajúce sa námietok voči zápisu zákonných vecných bremien, ako aj rôzne stavebné povolania. 12.2. Súd považuje za potrebné poukázať v súlade s vyjadreniami právneho zástupcu žalobcu na to, že námietky žalovaného považuje za irelevantné. Súd zdôrazňuje, že podľa § 153 C.s.p. (1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. 12.3. V tomto prípade bola námietka existencie zákonných vecných bremien vznesená takmer 17 rokov po začatí konania, hoci o existencii tvrdených potrubí musel žalovaný vedieť odo dňa podania žaloby. Takéto skutkové okolnosti, teda súd považuje za oznámené oneskorene a neprihliada na ne. Naviac tieto skutkové tvrdenia nie sú dostatočne substancované (urobené určitými), keďže žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že na spornej ploche sa nachádzajú podzemné potrubia a to napr. ich zákresom, geometrickým plánom a pod., a v akom rozsahu túto spornú plochu pretínajú. Na nedostatočne určité skutkové tvrdenia vznesené najviac po 17 rokoch od začatia konania, teda súd prihliadať nemôže, preto aj zamietol návrh na dokazovanie doplnkom znaleckého posudku, ktorý by zohľadňoval tieto tvrdené zákonné vecné bremená, pretože znaleckým posudkom sa tieto zákonné vecné bremená nemajú zisťovať, ale ako už súd uviedol, žalovaný bol povinný nie len tvrdiť, ale aj preukázať, že na spornej ploche sa nachádzajú podzemné potrubia zodpovedajúce dobovým právnym predpisom, keďže podľa § 2 ods.1 Vládneho nariadenia č. 29/1959 Zb. o oprávneniach k cudzím nehnuteľnostiam pri stavbách a prevádzke podzemných potrubí pre pohonné látky a ropu - Na výstavbu a prevádzku podzemných potrubí pre pohonné látky a ropu s prevádzkovým príslušenstvom (ďalej len "potrubie") sa primerane vzťahujú ustanovenia §§ 22 až 26 (o oprávneniach k cudzím nehnuteľnostiam), § 27 (o vyvlastnení), § 28 (o náhrade škody), § 29 (o styku s komunikáciami, vodami, vodohospodárskymi dielami a zariadeniami), § 30 (o ochranných pásmach) a §§ 31 a 34 zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (Elektrizačného zákona) a § 14 vládneho nariadenia č. 80/1957 Zb., ktorým sa vykonáva zákon č. 79/1957 Zb.

13. Súd teda uvádza, že sporný vzťah medzi žalobcom a žalovaným považuje za vzťah z bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaný užíva plochu vlastnícky patriacu žalobcovi bez právneho dôvodu. K tomuto užívaniu postačuje to, že táto plocha je žalovaným ohradená prípadne, že na tejto ploche má stavby. Výška bezdôvodného obohatenia pri užívaní cudzej veci má zodpovedať nájomnému, ktorý by musel žalovaný platiť, ak by toto užívanie bolo legálne a právne vykonávané na základe najčastejšie nájomnej zmluvy. 13.1. Podľa § 451 ods.1 - Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods.2 - Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 - Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 458 ods.1 - Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. 13.2. Pri určovaní výmery spornej plochy vychádzal súd z celkovej výmery 6646 m2, tak ako boli jednotlivé parcely právnym zástupcom žalobcu stotožnené v rámci jeho informatívneho výsluch, v ktorom uviedol, ako sa parcely uvedené v znaleckom posudku Ing. Bujňáka stotožňujú s parcelami uvedenými v rozsudku o určení vlastníckeho práva, ktorého podkladom bol geometrický plán geodeta Ing. Štepitu. 13.3. Výpočet výšky bezdôvodného obohatenia: O 06.08.2000 - 31.12.2000 = 6646x18,50Sk/365 x 148 = 49854,10 Sk O 2001 = 6646 x 17,56 = 116703,76 Sk, O 01.01.2002 - 28.02.2002 = 6646 x13,65/365 x 59 = 14663,99 Sk, O 01.03.2002 - 26.04.2002 = 6646x19,11/365 x 57 = 19833,67Sk, O 27.04.2002 - 06.08.2002 = 6646x19,71/365 x 102 = 36606,17 Sk,

spolu 237661,69 Sk = 7888,92 €. Žalovaný sa teda na úkor žalobcu obohatil za obdobie 06.08.2000 až 06.08.2002 o sumu 7888,92 €.

14. Žalobca požadoval úroky z omeškania vo výške 17,6% ročne od dňa 06.08.2002. 14.1. Podľa § 517 ods.1 OZ - Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods.2 OZ - Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 563 OZ - Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 14.2. Keďže splatnosť bezdôvodného obohatenia zákonom ustanovená nie je, vychádzal súd z § 563 OZ. Za výzvu na plnenie treba považovať doručenie žaloby žalovanému. Žaloba bola doručená dňa 12.12.2002. Žalovaný mal plniť 13.12.2002 a do omeškania sa dostal dňa 14.12.2002. K tomuto dňu bola diskontná sadzba NBS - 6,5% ročne a preto výška úrokov z omeškania je 13,00% ročne. Podľa § NV č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008 - Výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 15.1. Pri výpočte úspechu žalobcu vychádzal súd z toho, že pri rozhodovaní o výške bezdôvodného obohatenia ide o rozhodnutie, ktoré závisí od znaleckého posudku. Preto plným úspechom žalobcu je úspech v základe uplatneného nároku, samozrejme s tým, že výška priznaných trov sa bude odvíjať od sumy priznanej súdom. V prejednávanej veci tak žalobca bol plne úspešný v časti o zaplatenie sumy 7888,92 €. Neúspešný bol v časti premlčanej istiny za čas od 06.08.1999 do 05.08.2000 a v časti úrokov z omeškania nad sumu 13,00% ročne. 15.2. Podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 23Cdo/2585/2015 - Úspěch ve věci při rozhodování o náhradě nákladů potřebných k účelnému uplatňování nebo bránění práva proti účastníku, který ve věci úspěch neměl, se poměřuje ve smyslu § 142 o. s. ř. Úspěch účastníka podle § 142 odst. 1 o. s. ř. v řízení o zaplacení peněžité pohledávky se poměřuje i co do úspěchu ohledně uplatněného úroku z prodlení. Nejvyšší soud přijal uvedený právní názor ve shodě s nálezem Ústavního soudu sp. zn. I. ÚS 2717/08, v němž Ústavní soud dospěl k závěru, že pokud je předmětem civilního řízení vedle pohledávky též její příslušenství (např. úroky z prodlení), je nutno při rozhodování o náhradě nákladů dle míry úspěchu ve věci zvážit míru úspěchu v celém sporu, tj. nejen ohledně pohledávky, ale též stran jejího příslušenství. 15.3. Žalobca ku dňu vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania požadoval zaplatenie sumy 10687,18 € (priznaná istina + istina premlčaná) + 17,6% ročne z tejto sumy od 06.08.2002 do 25.04.2019 = 10687,18 € + 31465,87 € = 42153,05 €. Žalobcovi bola priznaná suma 7888,92 € + 13,00% ročne z tejto sumy od 14.12.2002 do 25.04.2019 = 7888,92 € + 16791,08 € = 24680 €. 15.4. Úspech žalobcu - 58,55%, úspech žalovaného - 41,45%, čistý úspech žalobcu a jeho nárok na náhradu trov konania voči žalovanému - 17,10%. 15.5. Keďže štát preddavkoval trovy znaleckého dokazovania patrí mu náhrada trov voči stranám sporu podľa ich pomeru úspechu. 15.6. Trovy znalca spojené s Doplnkom k znaleckému posudku je povinný zaplatiť žalobca, keďže boli vyvolané jeho nedôvodnými námietkami.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.