Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-2Er/1441/2009

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinnému: D. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. D. X. XXXX/XX, XXX XX L., štátny občan SR, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Lukáš Liščák (zástupca súdneho exekútora JUDr.Ing. Roman Liščák), Exekútorský úrad Hlohovec so sídlom Nám. Sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec, pre vymoženie 66,38 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Povinný je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 47, 20 € a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 011100 zo dňa 14.12.2009 bol súdny exekútor JUDr. Ing. Roman Liščák, Exekútorský úrad Hlohovec, poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia KRPZ v Trnave č.k. AA 1702769 zo dňa 19.11.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.11.2007 a vykonateľnosť dňa 05.12.2007. Exekučné konanie sa začalo doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 12.11.2009.

2. Uznesením č.k. 2Er/1441/2009 - 14 zo dňa 27.12.2016 súd pripustil zmenu oprávneného a do konania vstúpila namiesto pôvodného oprávneného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s.

3. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku Ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

4. Súdny exekútor tunajšiemu súdu dňa 18.07.2017 doručil podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

5. Dňa 26.04.2019 bolo súdu doručené vyjadrenie oprávneného, ktorý uviedol, že v predmetnej exekúcii povinný spláca vymáhanú pohľadávku.

6. Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Súd zistil, že počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii, a to uplynutie času (preklúzia).

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

9. Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

10. Základným materiálnym predpokladom exekúcie je vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), nakoľko len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie. Z pripojeného exekučného titulu - vykonateľného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste vydaného ORPZ v Trnave, č.k. AA 1702769 zo dňa 19.11.2007, mal súd preukázané, že nadobudol právoplatnosť dňa 19.11.2007 a vykonateľnosť dňa 05.12.2007. Lehota stanovená pre výkon rozhodnutia začína plynúť odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia. Svojím charakterom je to lehota prekluzívna, na plynutie ktorej súd prihliada z úradnej povinnosti, súd prihliada na zánik práva ex offo, aj keď to dlžník nenamietne. Po jej uplynutí stráca exekučný titul vlastnosť vykonateľnosti, teda nie je možné na jeho základe ďalej vykonávať exekúciu. Trojročná lehota v zmysle § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 na vykonanie rozhodnutia, v priebehu ktorej malo byť exekučné konanie nielen začaté, ale aj skončené, uplynula dňom 05.12.2010. Súd má preukázané, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia neúčinným.

11. Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. bolo novelou priestupkového zákona č. 298/2008 Z.z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 01.09.2008. Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Súd zastáva názor, že keďže preklúzia predstavuje hmotnoprávny inštitút, v danom prípade sa nemožno riadiť pravidlom používania procesnoprávnych predpisov v znení platnom v čase rozhodovania o veci. Právny účinok neexistencie prekluzívnej lehoty v novelizovanom ustanovení § 88 zákona o priestupkoch v znení účinnom od 01.09.2008 sa nevzťahuje na právne vzťahy založené pred 01. septembrom 2008. Ak bolo rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, vydané podľa právneho predpisu v znení účinnom v čase jeho vydania, je potrebné aj lehotu, do ktorej je toto rozhodnutie možno vykonať, posudzovať podľa právnej úpravy upravujúcej jej plynutie v dobe vydania exekučného titulu. Pritom ak už raz lehota podľa ustanovenia § 88 ods. 1 z. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení do 31.08.2008 začala plynúť, musí doplynúť, teda nemôže sa v priebehu lehoty táto zmeniť na inú. Inak by išlo o neprípustnú retroaktivitu. Lehota, ktorá už raz začala plynúť, musí sa skončiť podľa právneho poriadku platného v čase jej začatia plynutia.

12. V danom prípade sa predmetný exekučný titul stal vykonateľným dňa 25.01.2008, pričom k vymoženiu pohľadávky neprišlo v súlade s ustanovením § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, kedy rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu. Na základe toho, že neúčinnosť exekučného titulu nastala skôr ako súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a s poukazom na márne uplynutie lehoty na vykonanie rozhodnutia majúcej za následok neúčinnosť exekučného titulu, súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z a s t a v i l .

13. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

14. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady exekúcie uhrádza povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu s poukazom na aktuálnu judikatúru (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 4M Cdo 11/2008) dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v čase, keď jeho pohľadávka ešte nebola prekludovaná, teda ho podal opodstatnene a včas, a preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Okrem toho súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. V danej veci preto nie je žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania v tomto prípade znášal oprávnený a o trovách exekúcie bolo treba preto rozhodnúť s poukazom na ust. § 200 ods. 1, 5, § 196 ods. 1 a § 197 Exekučného poriadku tak, že ich nahradí povinný.

15. V zmysle § 37 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor.

16. Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie v súlade s § 15, § 22 a § 23 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“).

17. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

18. V zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

19. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a. získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b. doručenie príkazu na začatie exekúcie, c. doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d. doručenie exekučného príkazu, e. doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f. doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g. každé zisťovanie bydliska povinného, h. každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i. každé zisťovanie účtu povinného, j. každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

20. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

21. Podľa § 23 vyhlášky, (1) náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. (2) Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

22. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

22.1. Súdny exekútor vyčíslil a žiadal priznať trovy exekúcie v celkovej sume 144,66 €, trovy exekúcie vyčíslil nasledovne: 22.2. v zmysle § 14 ods. 1, 2 a § 15 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať paušálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 106,24 € a to za 32 úkonov: získanie poverenia na vykonanie exekúcie 1 úkon, doručenie príkazu na začatie exekúcie 1 úkon, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1 úkon, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 3 úkony, každé zisťovanie účtu povinného 24 úkonov a každé zisťovanie majetku povinného - ODI 1 úkon, kataster nehnuteľností 1 úkon. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za 23 úkonov každé zisťovanie účtu povinného, nakoľko z exekútorského spisu mal súd preukázané, že súdny exekútor vykonal jednu lustráciu bánk, ktorou bol zisťovaný účet povinného v 24 bankách, z toho dôvodu súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu len za 1 úkon - zisťovanie bankového účtu povinného. Súdny exekútor tak v exekučnom spise preukázal vykonanie 8 úkonov. V zmysle 14 ods. 1 vyhlášky súd priznáva súdnemu odmenu súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti v minimálnej výške 33,19 €. 22.3. v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať náhradu hotových výdavkov vo výške 10,35 €, a to za elektronickú súčinnosť ODI vo výške 0,20 €, za elektronickú súčinnosť banky vo výške 0,70 € a za poštovné vo výške 9,45 €. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky súd skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdneho exekútora. Súd konštatuje, že v spise súdneho exekútora sa nachádza 1 doručenka s podacou pečiatkou pošty a 1 nedoručené obálka s podacou pečiatkou pošty, z ktorých má súd preukázané vynaloženie poštovného vo výške 2,60 € a poštovné vo zvyšku nepriznal, nakoľko sa v spise súdneho exekútora viac doručeniek s podacou pečiatkou pošty, nedoručených obálok s podacou pečiatkou pošty nenachádzalo, či iné doklady, ktoré by preukazovali vynaloženie poštovného vo vyčíslenej výške nenachádzali. Súd zároveň upozorňuje na to, že zvyšné poštovné, ktoré bude vynaložené až po právoplatnom rozhodnutí súdu o zastavení exekučného konania nie je možné priznať, nakoľko z časového hľadiska takýto výdavok nevznikol a preto ho nemožno považovať za účelne vynaložený a z tohto dôvodu ani jeho úhradu nemožno prenášať na účastníka konania. Ďalej súd konštatuje, že súdny exekútor preukázal vynaloženie výdavku za elektronickú súčinnosť ODI vo výške 0,25 € a elektronickú súčinnosť - banky vo výške 0,70. Súd na základe preukázaných výdavkov, priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za uvedené v sume 3,50 €. 22.4. Súdny exekútor žiadal priznať náhradu za stratu času v zmysle § 23 vyhlášky za doručovanie písomností - doručenie upovedomenia všeobecného - oprávnený (Hlohovec - Trnava - Tnava - Hlohovec) vo výške 1,32 € a za doručenie príkazov na zač. ex. prik. pohľ. z účtu (Hlohovec - Bratislava - Bratislava - Hlohovec) vo výške 2,64 €. Súd má z exekučného spisu - úradným záznamom preukázané vykonanie pracovnej cesty dňa 09.09.2011 do Bratislavy, a to za účelom doručenia príkazov na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Nakoľko mal súd preukázané vykonanie úkonov mimo sídla exekútorského úradu iba v Bratislave ( 4 polhodiny mimo sídla exekútorského úradu), súd tak priznal súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času iba vo výške 2,64 €. 22.5. súdnemu exekútorovi ako platcovi DPH patrí zvýšenie jeho odmeny a náhrady hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty. Súd súdnemu exekútorovi priznal daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % z odmeny a náhrad v sume 7,87 €. 22.6. Súd na základe uvedeného priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej sume 47, 20 €.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresnom súde Skalica, v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 C.s.p.) Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 C.s.p.) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 C.s.p.) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. (§ 355 ods. 2 C.s.p.)