Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-1Csp/15/2019

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci žalobkyne: C. K., G.. XX.XX.XXXX, K. L. XXXX/X, XXX XX A., zast.: JUDr. Ján Pekar, advokát, so sídlom Potočná 191/39, 909 01 Skalica proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

Súd ukladá p o v i n n o s ť žalovanému zdržať sa uplatňovania Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 26.03.2013 u zamestnávateľa žalobkyne: Schaeffler Skalica, spol. s r.o., Dr. G. Schaefflera 1, 909 01 Skalica, IČO: 30 998 140 na úkor žalobcu, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.

Súd ukladá p o v i n n o s ť zamestnávateľovi žalobkyne: Schaeffler Skalica, spol. s r.o., Dr. G. Schaefflera 1, 909 01 Skalica, IČO: 30 998 140 zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného uhrádzaných žalovanému ako splátky vyplývajúce zo Zmluvy o úvere zo dňa 26.03.2013, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.

II. Súd u k l a d á žalobkyni, aby do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala proti žalovanému žalobu vo veci samej, predmetom ktorej bude vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 26.03.2013.

III. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania 100 %.

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia.

V. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Skalica sumu 33 eur titulom súdneho poplatku, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa doručila súdu dňa 15.05.2019 návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala žalovanému uložiť povinnosť, aby sa zdržal uplatňovania Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 26.03.2013 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným a aby sa zamestnávateľ žalobkyne - Schaeffler Skalica, spol. s r.o., Dr. G. Schaefflera 1, 909 01 Skalica, IČO: 30 998 140 zdržal výkonu zrážok zo mzdy.

2. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že uzatvorila so žalovaným dňa 26.03.2013 Zmluvu o úvere č. 8203600914 (ďalej len „zmluva“), ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 700,00 eur. Poukázala na to, že úver si brala pre osobné potreby a nikdy nemala podnikateľské oprávnenie a nepôsobila v žiadnej obchodnej spoločnosti.

3. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v zmysle výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 17.01.2019 je zrejmé, že k zmluve splatila istinu úveru v celom rozsahu a zároveň zaplatila aj poplatok vo výške 1 380,00 eur. Žalovaný požaduje aj zaplatenie sumy v celkovej výške 5 846,29 eur, ktorá pozostáva zo zmenkového úroku vo výške 6 % z dlžnej sumy a ďalších nákladov.

4. Žalovaný si uplatnil u zamestnávateľa žalobkyne právo na zrážky zo mzdy a to Žiadosťou o zrážky zo mzdy zo dňa 12.02.2019, v ktorej uviedol, že jeho pohľadávka predstavuje sumu vo výške 5 846,29 eur. Následne zamestnávateľ žalobkyne uskutočnil zrážku zo mzdy za mesiac február 2019 v sume 397,28 eur, marec 2019 v sume 417,73 eur a v zmysle podania doručeného súdu dňa 16.05.2019 zrážku za mesiac apríl 2019 v sume 568,24 eur.

5. Žalobkyňa v návrhu poukázala aj na ustanovenie § 17 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, z ktorého je nepochybné, že právny úkon v podobe vyplnenia zmenky je absolútne neplatný právny úkon a teda nie je možné na základe zmenky vyžadovať od dlžníka akékoľvek plnenie. V súvislosti s uvedeným nebolo žalovanému súdom priznané žiadne plnenie na základe zmenky. Z predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy je zrejmé, že táto zabezpečuje pohľadávku vzniknutú zo zmenky a keďže v danom prípade ide o absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, je Dohoda o zrážkach zo mzdy ako akcesorický právny úkon absolútne neplatná. Žalovaný tak nebol oprávnený predložiť zamestnávateľovi Dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkonom zrážok zo mzdy z neplatného právneho úkonu tak dochádza k bezdôvodnému obohateniu žalovaného a to bez akejkoľvek súdnej kontroly.

6. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami v návrhu ako aj listinnými dôkazmi pripojenými k návrhu a to Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 26.03.2013, Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 17.01.2019, výplatnými páskami za mesiace február, marec, apríl 2019 a Žiadosťou o zrážky zo mzdy zo dňa 12.02.2019.

7. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd vychádzal z týchto ustanovení zákona:

8. Podľa § 324 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a písm. d) CSP, neodkladným opatrením môže súd uložiť strane najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa § 328 ods. 2 prvá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

13. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

15. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

16. Podľa § 332 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

17. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

18. Podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

19. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať.

20. Z Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov súd zistil, že ju uzatvorili žalobkyňa so žalovaným dňa 26.03.2013, pričom v dohode sa strany dohodli, že žalobkyňa ako dlžník, resp. vystaviteľ zmenky vystavila dňa 26.03.2013 v Skalici zmenku, v ktorej sa zaviazala na rad veriteľa zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy a v prípade omeškania zákonný úrok vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy odo dňa omeškania. V čl. II dohody sa dohodli na mesačne zrážke vo výške 115,00 eur. Dlžník (žalobkyňa) v predmetnej dohode vyjadril súhlas s tým, že zamestnávateľ mu bude mesačne zrážať z jeho mzdy aj vyššiu čiastku na akej sa dohodli a to až do zákonom stanovenej hranice určenej pre výkon zrážok zo mzdy. Podľa čl. III dohody v prípade, že dlžník (žalobkyňa) ukončí pracovný pomer pred uplynutím splatenia celej pohľadávky so zamestnávateľom uvedeným v tejto dohode, bude táto dohoda o zrážkach dlhu zo mzdy podkladom na vykonávanie zrážok zo mzdy alebo nemocenských dávok u každého jeho ďalšieho zamestnávateľa.

21. Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 17.01.2019 mal súd osvedčené, že žalovaný oznámil žalobkyni úhradu istiny úveru spolu s poplatkom vo výške 1 380,00 eur. Zároveň ju vyzval na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 5 846,29 eur. Zo Žiadosti o zrážky zo mzdy zo dňa 12.02.2019 jednoznačne vyplývalo, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne, aby vykonával zrážky zo mzdy na základe predmetnej Dohody o zrážkach, nakoľko žalobkyňa ma voči nemu nezaplatenú pohľadávku v celkovej výške 5 846,29 eur.

22. Súd mal z výplatných pások zároveň osvedčené, že zamestnávateľ žalobkyne uskutočnil zrážky zo mzdy a to tak, že za mesiac február 2019 vo výške 397,28 eur, marec 2019 vo výške 417,73 eur a apríl 2019 vo výške 568,24 eur.

23. Neodkladné opatrenie je v civilnom sporovom konaní procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je bezodkladná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán. Danosť právneho záujmu na neodkladnom opatrení sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pri vydaní konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana.

24. Žalobkyňa podaným návrhom sleduje bezodkladnú úpravu pomerov medzi účastníkmi právneho vzťahu. Povinnosťou žalobkyne bolo osvedčiť základné skutočnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia. Naliehavý právny záujem odôvodnila žalobkyňa tým, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi ňou a žalovaným tak, aby nedochádzalo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného na úkor žalobkyne a aby nevznikala ďalšia ujma.

25. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19.06.2013).

26. Podľa § 551 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

27. Súd po vyhodnotení návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že žalobkyni je dôvodné poskytnúť neodkladným opatrením bezodkladnú ochranu a zabrániť možnému vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného a to i za daného stavu, keď skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený. Touto bezodkladnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov konania, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Obsahom tejto úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a vo veci samej môže rozhodnúť inak. Súd je toho názoru, že bezodkladná úprava pomerov účastníkov je dôvodná, pretože žalobkyňa osvedčil súdu, že bez bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov by bolo jej právo ohrozené. Z predložených listinných dôkazov je v súčasnosti nepochybné, že na strane žalobkyne je možný vznik ujmy na jej majetku, pokiaľ nie je rozhodnuté o platnosti, resp. neplatnosti podmienok v predmetnej úverovej zmluve, na základe ktorých si titulom dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný od žalobkyne uplatnil plnenie. Žalobkyni reálne hrozí zmenšovanie majetku a na základe predloženej Dohody o zrážkach zo mzdy môže jej súčasný zamestnávateľ alebo ktorýkoľvek iný jej budúci zamestnávateľ realizovať predmetné zrážky.

28. Pokiaľ ide o splnenie základného predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia a to osvedčenie návrhom uplatňovaného nároku žalobkyne, že žalovaným uplatňovaná výška zrážok zo mzdy žalobcu na podklade Dohody o zrážkach zo mzdy je nedôvodná, bolo by predčasným a neodôvodneným v tomto štádiu konania tvrdiť, že tento nárok žalobkyne je vopred očividne vylúčený. Na potvrdenie alebo vyvrátenie tvrdených skutočnosti bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť v rámci konania vo veci samej. Súd je preto toho názoru, že základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia je daný.

29. Súčasne bola splnená ďalšia zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a to osvedčenie, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi. Listinnými dôkazmi uvedenými vyššie bolo osvedčené, že ku dňu podania návrhu žiadal žalovaný od zamestnávateľa žalobkyne vykonávanie zrážok z jej mzdy, ktoré aj v mesiacoch február, marec a apríl 2019 jej zamestnávateľ v prospech žalovaného uskutočnil. Pokiaľ by bola žalobkyňa vo veci samej úspešná, nemal by žalovaný nárok na zrážky zo mzdy v takej sume, v akej si ich uplatnil u zamestnávateľa žalobcu, resp. by nemal nárok už na žiadne zrážky. Aby nedochádzalo k vzniku možného bezdôvodného obohatenia v prospech žalovaného na úkor žalobkyne, súd považoval za potrebné tomuto zamedziť a to formou nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bude nariadené žalovanému zdržať sa uplatňovania predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy u zamestnávateľa žalobkyne a ktorou bude zároveň zamestnávateľovi žalobkyne ako tretej osobe, od ktorej to možno spravodlivo požadovať nariadené, zdržať sa realizácie zrážok zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného. Príkazom zdržať sa vykonávania zrážok na základe tohto neodkladného opatrenia sa zároveň nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov a na strane žalovaného ako právnickej osoby hromadne poskytujúcej nebankové úvery nemôže ďalším nevykonávaním týchto zrážok vzniknúť ani neprimeraná ujma. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, preto súd návrhu vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie.

30. Keďže súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania, tak v súlade s § 336 ods. 1 prvá veta CSP uložil žalobkyni povinnosť podať v súdom určenej lehote žalobu vo veci samej. Ak v uvedenej lehote nebude žaloba vo veci samej podaná, súd v zmysle § 336 ods. 3 CSP aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

34. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni ako úspešnej strane priznal plnú náhradu trov konania, t. j. 100 %.

35. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 rozhodne o výške náhrady trov konania.

36. Podľa § 2 ods. 2 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zák. č. 71/1992 Zb.“), ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

37. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa je v zmysle § 4 ods. 2 písm. u) zák. č. 71/1992 Zb. oslobodená od platenia súdneho poplatku za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a keďže tá bola v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešná, súd podľa výsledku konania zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle položky č. 1 písm. c) sadzobníka zák. č. 71/1992 Zb. v sume 33 eur.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).