Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_60C-47-2019.pdf
PDF · 150.69 KB
Case nature
Area
Subarea
60C/47/2019
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v spore v spore žalobcu: X.. K. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX/XX, XXX XX D., proti žalovanému: S. O. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom obec D. - R. K., korešpondenčná adresa: S. X, XXX XX D., v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie nasledovného znenia:
Súd u k l a d á žalovanému, aby sa zdržal akéhokoľvek konania, ktorým by poškodzoval dobré meno a integritu žalovaného písomným alebo ústnym prejavom, zverejňovaním jeho mena, jeho podobizne alebo obrazovej dokumentácie jeho majetku na sociálnych sieťach alebo v médiách.
Súd u k l a d á žalovanému, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne nekontaktoval žalobcu.
II. Súd vo zvyšku návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
III. Súd u k l a d á žalobcovi v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia podať na príslušnom súde proti žalovanému žalobu na ochranu osobnosti.
IV. Toto neodkladné opatrenie sa nariaďuje na dobu určitú do právoplatného skončenia konania o žalobe žalobcu na ochranu osobnosti.
V. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 29.04.2019 sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia nasledovného znenia:
Súd ukladá S. O. F., nar. XX.XX.XXXX, aby sa zdržal akéhokoľvek konania, ktoré by bolo na ťarchu a ktorým by poškodzoval dobré meno a integritu X.. K. D., nar. XX.XX.XXXX, či už sa jedná o prejav písomný, ústny, publikovanie jeho mena či obrazovej dokumentácie jeho osoby a jeho majetku na sociálnych sieťach, v médiách, vyhotovovania jeho fotografií a fotografií jeho majetku, taktiež aby sa zdržal obťažovania ľudí - susedov, spolupracovníkov, členov rodiny a podobne v súvislosti so zbieraním informácií o X.. K. D..
Súd ukladá S. O. F., R.. XX.XX.XXXX aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami nekontaktoval X.. K. D., nar.XX.XX.XXXX, bytom Š. B.. XXX/XX, XXX XX D..
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje žalobca tým, že dňa 14.11.2018 mu bola mailom doručená žiadosť žalovaného, ktorou ho žiadal o vykonanie protiposudku k posudku X.. D., ktorý bol/je súčasťou trestného konania, vedeného proti žalovanému pre prečin sprenevery v konaní ČVS: ORP-588/SMZ-Bl-2018 a pripojil len neúplnú prílohu - pár strán predmetného posudku. Žalobca následne 15.11.2018 požiadal dotknutého znalca o zaslanie celého rovnopisu Znaleckého posudku, po preštudovaní ktorého zistil, že na predmet Znaleckého posudku má rovnaký názor ako jeho zhotoviteľ X.. D. z Puncového úradu SR a rovnako zistil, že priložená dokumentácia neobsahovala celý posudok, strany boli dokonca zámerne upravované, aby si o celej veci nemohol utvoriť objektívny obraz a je podľa jeho názoru zrejmé, že sa ho žalovaný snažil zmanipulovať v snahe zabezpečiť si protiposudok, ktorý by zodpovedal jeho požiadavkám, preto žalovanému dňa 04.01.2019 oznámil, že protiposudok nevyhotoví a odmieta s ním ďalej komunikovať. Jeho presvedčenie, že sa jedná o neserióznu osobu potvrdila aj skutočnosť, že si už v minulosti na svojej stránke na portáli www.sashe.sk <http://www.sashe.sk/> umiestnil pod svoj profil fotografiu z jeho dielne s jeho náradím, ktorú mal v Bratislave v súvislosti s výkonom svojej činnosti, ktorú na jeho žiadosť prevádzkovateľ zablokoval. V súvislosti s vypracovaním protiposudku mal žalobca osloviť viacero znalcov, po odmietnutí žalobcom začalo už pred polnocou zo strany žalovaného obťažovanie jeho osoby neadekvátnymi mailmi, v ktorých ho verbálne napáda, bezdôvodne osočuje a hanobí jeho dobré meno, poučuje ho, z čoho má/nemá vychádzať a používa vety typu:
„ ušetrite si ďalšie strápnenia v zmysle vopchať sa niekomu do jeho análneho otvoru“ „vyjadrili ste jasne zaujatý postoj a to aj "tým" že je možné sa domnievať či svoju prácu vykonávate amatérsky alebo len nevzdelane" „ na vašu žalobu, či prípadné TO vášho nesvoj/právneho zástupcu sa veľmi teším". Žalobca žalovanému odpísal, že ho jeho poúčania a hodnotenia jeho práce a osoby nezaujímajú a celú vec posunie svojmu právnemu zástupcovi, ten napriek jeho výzve, poslal hneď nasledujúci deň ďalší email, opäť plný účelových klamstiev, nepodloženého osočovania a urážok typu:
„ Oslovili ste ma ale oficiálne" (žalobcu oslovil žalovaný so žiadosťou o vypracovanie protiposudku). „Dostali sa mi informácie, že veľa práce nemáte, ale spoluprácou s PZ ste známy. Musím vás, ale sklamať, daná problematika, ktorou si tu na mne idete uplatňovať vaše práva v žiadnom prípade nespadá pod trestný zákon, čiže vám kamoši nebudú vedieť pomôcť Takže ak potrebujete peniaze, skúste si vypýtať od rodičov vreckové, prípadne zmeniť povolanie ", pričom žalobca je trvale zamestnaný, v danom čase naopak žalovaný bol v konkurze. Žalobca uviedol, že v znaleckej činnosti má práce dosť, čo potvrdzuje jeho znalecký denník a pre políciu vyhotovuje znalecké posudky ako každý iný znalec na základe ich žiadosti, ide teda o účelové klamstvá žalovaného, z ktorých jasne vyplýva, že si žalovaný o jeho osobe zisťuje údaje a rieši ich s tretími osobami. Vo vzťahu k v minulosti použitej fotografie žalobcu udáva žalovaný:
„ V prílohe Vám zasielam moju fotografiu a dávam Vám týmto výslovné právo ju po dobu 10 rokov užívať. Snáď Vám prinesú úspech a slávu. Rozum, zručnosť sa za ne ale kúpiť nedá.", pričom so žalovaným sa žalobca nestretol, o jeho vedomostiach a zručnostiach nemá predstavu.
Dňa 07.03.2019 bola žalobcovi od prevádzkovateľa portálu Webľahko, kde má svoj net doručená správa k sťažnosti č. XX XXX XXX, ktorú inicioval žalovaný na tom základe, že na svojej stránke má žalobca uvedené „partnerské stránky" a kolónku „Múzeum nespolupracuje... ", kde po opakovaných atakoch a urážkach zo strany žalovaného uviedol jeho celé meno a má za to, že nijak jeho meno nepoškodil a môže verejne vyhlásiť, s kým spolupracuje a s kým nie, a v ktorej sťažnosti uviedol veľa vedome zavádzajúcich skutočností a poškodil tým účelovo opäť meno žalobcu pred tretími osobami. Žalobca bezodkladne meno žalovaného odstránil. Žalovaný pokračoval vo verejnom poškodzovaní jeho dobrého mena, keď dňa 07.03.2019 podnecuje tretie strany voči nemu a verejne ho označuje: „Ostávam s pozdravom, a v kópii zasielam tento dotaz aj emocionálne labilnému s predpokladom na debilitu hraničiaceho hochštaplera K. D.." a verejne podnecuje na ataky voči jeho osobe s tým, že keď sa k nemu pripoja, nič ich to nebude stáť: „ V prípade o pripojenie sa k žalobe, ktorá je pre všetky dotknuté subjekty z mojej strany plne hradenou".
Žalobca žalovanému dňa 07.03.2019 napísal svoje stanovisko k uvedenému statusu, že jeho múzeum s ním nespolupracuje a skutočnosť, že túto informáciu bezodkladne odstránil, čo zaslal po porade s právnym zástupcom aj tretím stranám, pred ktorými bolo zasiahnuté do jeho práv, kde tiež uviedol, že žalovaný ho opakovane uráža, napáda a poškodzuje pri výkone činnosti i v súkromnom živote a že podá na neho trestné oznámenie. Dňa 08.03.2019 žalovaný žalobcovi opätovne zaslal e-mail, v ktorom ho opakovane napáda, stavia sa do role ukrivdenej obete, ktorej ubližuje celý systém, spoločnosť, zároveň vyhlasuje, že za všetkými svojimi vyjadreniami na jeho osobu si absolútne stojí, nazýva ho „emocionálne labilným s predpokladom na hraničiacu debilitu", „hochštaplerom" a pod. Napriek opakovaným výzvam, aby žalobcu žalovaný nekontaktoval, nekomentoval jeho prácu či osobu pred tretími osobami žalovaný pokračoval v diskreditácii jeho osoby, čo mu potvrdilo aj viacero kolegov z Puncového úradu, Cechu zlatníkov, Komory znalcov, susedov a pod. a jeho neopodstatnené ataky voči nemu pokračujú a ohrozujú výkon činnosti znalca, jeho príjmy, dehonestujú jeho odborné vedomosti - preukázané skúškami nielen v odbore znalcov, bezdôvodne cielene a nepreukázateľne napadol jeho zdravotný stav po psychickej stránke, rodinné pomery dokonca i jeho fyziologický zjav a takéto konanie zo strany žalovaného je pre neho absolútne neprijateľné, preukázateľne narúša odbornú i osobnú ľudskú dôstojnosť a integritu v spoločnosti. Správanie žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi, výraznou mierou narúša súkromie ako aj odbornú, spoločenskú a duševnú integritu. Žalobca dňa 12.03.2019 podal na žalovaného trestné oznámenie na OR PZ v Prievidzi, do dnešného dňa nebola vec skončená, uznesením ČVS: ORP-243/ PDPD-2019, bola vec odovzdaná priestupok na príslušný Obvodný úrad v Prievidzi, proti uzneseniu žalobca podal sťažnosť, keďže útoky zo strany žalovaného neprestali, práve naopak ich intenzita sa stupňuje. Žalovaný si bez vedomia žalobcu vyhotovuje robí fotografie obydlia a múzea žalobcu, obťažuje susedov a známych zbieraním informácií o jeho osobe, čím ho v ich očiach diskredituje. Útoky pokračujú aj na sociálnych sieťach, kde bez súhlasu žalobcu uverejňuje jeho osobné fotografie doplnené textami a dožaduje sa u tretích osôb, aby mu do správ písali osobné skúsenosti s ním, pridáva na YouTube videá, obsahujúce spleť dezinformácií, kde uráža, osočuje a vyhráža sa osobám z Puncového úradu SR, znalcom a tiež osočuje príslušníkov Polície. Žalobca uviedol, že v priebehu nasledujúcich dní podá na Okresnom súde v Prievidzi žalobu, ktorou sa bude domáhať ochrany osobnosti a vzniknutej nemajetkovej ujmy.
3. S ohľadom na uvedené sa žalobca ocitol v pozícii obete ohovárania a permanentného psychického tlaku a napádania zo strany žalovaného, ktorý neustále narúša jeho rodinné súkromie, poškodzuje jeho dobré meno či už ako súkromnej osoby alebo osoby znalca t.j. osoby verejne činnej a má za to, že žalovaný sa takýmto spôsobom snaží vyviniť resp. odvrátiť pozornosť od svojej trestnej činnosti a nekalých praktík voči svojim poškodeným klientom a svojím konaním (videami, mailmi, správami na sociálnych sieťach a pod.) vedome kazí dobré meno žalobcu ako verejne činnej osobe znalca pri výkone činnosti (tvrdenia o mojom zdravotnom stave, o neodbornosti, o vykonávaní činností podľa sympatií a pod.) ale tiež ďalším organizáciám najmä Puncovému úradu SR, Polícii SR, Komore súdnych znalcov, a sa snaží štylizovať do role obete. Na podozrenie zo zjavnej manipulácie s posudkami ako aj na vyhrážky zo strany žalovaného upozornil žalobca aj riaditeľa odboru znalcov MS SR. Žalobca má za to, že je daný naliehavý právny záujem bezodkladne upraviť pomery, nakoľko je tu oprávnená obava, že bezdôvodné útoky na jeho osobu zo strany žalovaného, ktoré stále gradujú, bez pomoci súdu neustanú a ich dopad na neho budú mať také následky, že ich náprava v budúcnosti už nebude možná.
4. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s jeho prílohami a má na základe predložených listín za osvedčené, že emailom zo dňa 14.11.2018 sa obrátil žalovaný na žalobcu so žiadosťou o vypracovanie protiposudku voči posudku znalca X.. D. č. 18/2018. Emailom zo dňa 14.11.2018 žalobca informoval žalovaného, že podklady došli, a následne v rovnaký deň vzhľadom na preštudovanie registra trestov a priestupkov ako aj veci samotnej, a predovšetkým na osobnú zaujatosť oznámil žalovanému, že nebude vo veci ako znalec činný.
5. Z emailu zo dňa 04.01.2019 adresovaného žalobcovi zo strany X.. D. súd zistil, že X.. D. uviedol, že právny zástupca žalovaného zaslal žalobcovi neúplný posudok č. 18/2018, neodfotil a poupravoval strany, ďalej uviedol, že žalobca oslovil viacerých znalcov za účelom vypracovania protiposudku, nikto sa však nenašiel.
6. Z priložených listín, ako aj z emailu žalovaného zo dňa 04.01.2019 má súd za osvedčené, že žalovaný je majiteľom účtu na sociálnej sieti Instagram pod názvom „P.“, ako aj stránky „F. S. I.“ na portáli L..I..sk, na ktorej zverejnil fotografiu (obrázok) dielne s popisom „Kurz - Výroba šperkov“, ktorý účet bol na žiadosť žalobcu deaktivovaný prevádzkovateľom z dôvodu, že žalobca namietal, že obsahuje fotografie z jeho dielne s jeho náradím. Na účte žalovaného na sociálnej sieti Instagram žalovaný uverejnil fotografiu žalobcu s textom „Vážený priatelia, poznáte niekto alebo máte skúsenosti s týmto pánom? Volá sa K.
D. a je znalec v oblasti drahých kameňov a kovov. Všetky informácie mi prosím zasielajte do súkromnej správy. Ďakujem“. O zverejnení sa žalobca dozvedel z emailu X.. D. dňa 23.04.2019. Na sieti Instagram komunikoval s bližšie neidentifikovanou osobou ohľadne skúseností so žalobcom, kde žalobcu označuje za „hochštaplera“.
7. Z komunikácie strán v dňoch 04.01.2019, 05.01.2019, 07.03.2019 súd zistil, že žalovaný ako odpoveď na email žalobcu ohľadne použitia fotografií dielne žalobcu a prekrytie strán posudku uviedol, mimo iné: „Poprosím ušetrite si ďalšie strápnenia v zmysle vopchať sa niekomu do jeho análneho otvoru ..... Vo Vašej predošlej správe ste vyjadrili jasne zaujatý postoj a to aj "tým" že je možné sa domnievať či svoju prácu vykonávate amatérsky alebo len nevzdelane. Na vašu žalobu, či prípadné TO vášho nesvoj/ právneho zástupcu sa veľmi teším." Následne žalovaný v komunikácii uviedol aj to, že: „Nie som si vedomý skutočnosti, že by som Vašu fotografiu použil. ....Dostali sa mi informácie, že veľa práce nemáte, ale spoluprácou s PZ ste známy. ..... Takže ak potrebujete peniaze, skúste si vypýtať od rodičov vreckové, prípadne zmeniť povolanie. ..... V prílohe Vám zasielam moju fotografiu a dávam Vám týmto výslovné právo ju po dobu 10 rokov užívať. Snáď Vám prinesú úspech a slávu. Rozum, zručnosť sa za ne ale kúpiť nedá.... V prípade akýchkoľvek ďalších otázok ma už prosím nekontaktujte. Na všetky Vaše diagnózy odpovie advokátska kancelária S.. O. N....“
8. Zo snímky obrazovky web stránky L..Z.-D..L..sk súd zistil, že jeho prevádzkovateľ uvádza: „Múzeum nespolupracuje s doleuvedenými subjektmi a dištancuje sa od ich činnosti, resp. ponuky: .... K.. S. O. F. („zlatník“) ....“ Zo sťažnosti č. 22 332 391 zo dňa 07.03.2019 adresovanej žalovaným technickej podpore Webľahko (Websnadno) súd zistil, že žalovaný nesúhlasí s týmto uvedením na web stránke, ktoré narúša jeho integritu v spoločnosti, nie je si vedomý, že by si bol od Mineralogického a baníckeho centra v Bojniciach niekedy niečo záväzne objednal, že so žalobcom prišiel do mailového sporu, keď sa ho slušne dotazoval na možnosť vyhotovenia znaleckého posudku, čo odmietol, ale tento úkon nevedel relevantne zdôvodniť, neskôr na neho zaútočil s príbehom o tom, že mu žalovaný ukradol fotografiu z jeho zlatníckej dielne. Ďalej žalovaný uviedol, že dodnes žalobca nepodal na žalovaného žalobu a to je hlavným dôvodom, prečo sa tento pán (pozn. žalobca), ktorý s najväčším predpokladom „nezvládol svoje nezrelé emocionálne rozpoloženie“ snaží očierniť meno žalovaného, ako aj iných podnikateľských subjektov protiprávnym zverejnením v rebríčku „spolupracujem/neposlupracujem“. Ďalej žalovaný uviedol, že „Považujem toto vystupovanie zo strany pána D. za nekalý konkurenčný boj a je minimálne neetickým príkladom toho, ako by sa nemal právne nevzdelaný jedinec správať“. V nadväznosti na sťažnosť bolo žalovanému oznámené, že meno žalovaného bolo majiteľom stránky odstránené.
9. Emailom zo dňa 07.03.2019 adresovaným 3. stranám (emailové adresy: A..sk, E..sk, E..E., X..sk, X..sk, K.@..sk, W.-E..sk, W..P., W..sk, I..P., U.-E..sk) a žalobcovi, žalovaný uviedol, že upozorňuje adresátov (dotknuté subjekty) na protiprávne konanie tejto stránky, ktorá ich poškodzuje, uvádza, že verejné osočovanie a hrubo neetické konkurenčné prejavy považuje za zásah do obchodnej integrity každého z nich a ponúka bezplatnú pomoc s tým, že „ V prípade o pripojenie sa k žalobe, ktorá je pre všetky dotknuté subjekty z mojej strany plne hradenou na ochranu osobnosti či obchodného mena ... ma prosím neváhajte kontaktovať". Následne žalovaný všetkým adresátom oznámil odstránenie všetkých dotknutých subjektov a uviedol v závere, že „Ostávam s pozdravom, a v kópii zasielam tento dotaz aj emocionálne labilnému s predpokladom na debilitu hraničiaceho hochštaplera K. D.."
10. V emaile zo dňa 07.03.2019 adresovanom žalobcovi uvádza žalovaný aj že: „Vážený pán D., preštudujte si teda aspoň spisový materiál poriadne a naučte sa čítať. .... nepoznám Vás osobne a mienku si tvorím iba z vášho neetického, analfabetického, neprofesionálneho až debilitou (podľa novej klasifikácie sa používa termín „ľahká mentálna retardácia“) hraničiaceho prístupu ku mne a po novom aj k iným podnikateľským subjektom, ktorých ste na stránke uviedli. .... Pretože ste podľa môjho názoru „HOCHŠTAPLER“ a snažíte sa ma ohovárať a podvodným vystupovaním navodiť dojem, že som Vám poskytol nepravdivé informácie a tým naďalej šíriť dezinformácie. .... Ostávam s pozdravom a prajem pekný zbytok dňa, týždňa a vášho predpokladám nenaplneného života. A posledná rada do života zadarmo. Nakoľko nemám informáciu či ste, alebo nie ste ženatý, viete nechcem sa vás akokoľvek dotknúť ale... sem tam stačí iba večer nejesť a zájsť ku kaderníkovi, potom aj tie ryby lepšie berú. Mám to z vlastnej skúsenosti.“
11. Z trestného oznámenia zo dňa 12.03.2019, podaného na OR PZ Prievidza a uznesenia OR PZ Prievidza, ČVS: ORP-243/PDPD-2019 súd zistil, že vec z podozrenia prečinu ohovárania, ktorého sa mal dopustiť žalovaný oznamovaním nepravdivých údajov o žalobcovi, bola odovzdaná na prejednanie priestupku na Obvodný úrad v Prievidzi. Proti uzneseniu žalobca podal sťažnosť dňa 23.04.2019.
12. Z videa zverejneného na YouTube zo dňa 04.04.2019 s názvom „Projekt odhalenia! Pravda o Slovenskom zlatníckom priemysle. 3 časť. (S. O. F.)“ v závere videa od stopy cca 8:47 min. uvádza žalovaný, bez uvedenia mena a priezviska žalobcu, že „rozoberieme si znaleckú činnosť na Slovenku“, „poukážme si aj na jedného konkrétneho pána znalca, ktorý si myslí, že ak je zapísaný v komore tlmočníkov a znalcov, myslí si, že nad neho niet. My si ho takto rozoberieme budúci týždeň v ďalšom vydaní...“.
13. Z emailu žalobcu adresovaného p. S. z Ministerstva spravodlivosti SR súd zistil, že žalobca zaslal orgánu dohľadu a dozoru upozornenie, že po odmietnutí vykonať pre žalovaného kontraposudok z dôvodu zaujatosti a poskytnutia upravených podkladov sa stal obeťou atakov a ohovárania zo strany žalovaného a oznámil dozorujúcemu orgánu podozrenie z falšovania posudkov a napádanie znalcov SR z neodbornej a nátlakovej činnosti.
14. Z registra znalcov a tlmočníkov súd zistil, že žalobca je zapísaný v zozname znalcov a tlmočníkov s evidenčným číslom: XXXXXX, pre odbory a odvetvia: Drahé kovy a kamene, klenoty, hodiny (Drahé kamene od 14.07.2004, Klenoty, šperky od 23.11.2007) a Ťažba (Geológia od 14.07.2004, Ťažba nerastov od 14.07.2004).
15. Podľa ust. § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
16. Podľa ust. 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
17. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
18. Podľa ust. § 325 ods. 1 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
19. Podľa ust. § 325 ods. 1 písm. g) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.
20. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
21. Podľa ust. § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
22. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
23. Podľa ust. § 329 ods. 1, prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
24. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
25. Podľa ust. § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
26. Podľa ust. § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
27. Podľa ust. § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
28. Podľa ust. § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
29. Podľa ust. čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ako „Dohovor“), každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.
30. Podľa ust. čl. 10 ods. 2 Dohovoru, výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré stanovuje zákon, a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo morálky, ochranu povesti alebo práv iných, zabránenia úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.
31. Podľa ust. čl. 19 ods. 1 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, (ďalej len „Ústava SR“), každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
32. Podľa ust. čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
33. Podľa ust. čl. 26 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávame tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.
34. Podľa ust. čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
35. Podľa ust. čl. 10 ods. 1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb. ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd (ďalej len ako „Listina“), každý má právo na zachovanie svojej ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
36. Podľa ust. čl. 10 ods. 2 Listiny, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
37. Podľa ust. čl. 10 ods. 3 Listiny, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.
38. Podľa ust. čl. 17 ods. 1 Listiny, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
39. Podľa ust. čl. 17 ods. 2 Listiny, každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.
40. Podľa ust. čl. 17 ods. 3 Listiny, cenzúra je neprípustná.
41. Podľa ust. čl. 17 ods. 4 Listiny, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia, ktoré sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejnú bezpečnosť, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
42. Podľa ust. § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
43. Podľa ust. § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.
44. Podľa ust. § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka, privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona.
45. Podľa ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
46. V prvom rade na tomto mieste súd uvádza, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neposudzoval, či došlo alebo nedošlo k porušeniu povinností žalobcu ako znalca podľa zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o znalcoch“), posudzovanie ktorého spadá podľa ust. § 27 zákona o znalcoch pod dohľad Ministerstva spravodlivosti SR.
47. Rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v súdnom konaní možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 Ústavy SR. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd musí pamätať na to, že ochrana musí byť poskytnutá ako tomu, kto žiada nariadenie neodkladného opatrenia, tak v rámci ústavných pravidiel aj tomu, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje.
48. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej, ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa neodkladného opatrenia. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, je porušená zásada rovnosti strán. Žiadne dokazovanie v zmysle ust. § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené, a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
49. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda či:
a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
b) navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti),
c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ neodkladného opatrenia domáha (princíp efektívnosti),
d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav (princíp dočasnosti),
e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality),
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť osoby, zákonodarca v súlade s čl. 3.1 nariadenia EP a Rč. 606/2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach zakotvil ako jeden zo spôsobov poskytnutia okamžitej a efektívnej súdnej ochrany ohrozenej osoby uloženie povinnosti zdržať sa konania, vymedzeného v ustanoveniach § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. g) a h) CSP musí mať súd za osvedčené ohrozenie duševnej alebo telesnej integrity žalobcu ako navrhovateľa neodkladného opatrenia konaním žalovaného (odporcu). Pre záver o opodstatnenosti návrhu, a teda o potrebe poskytnutia ochrany postačuje možnosť ohrozenia integrity osoby navrhovateľa. Dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa neodkladného opatrenia.
50. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené tam, kde navrhovateľovi neodkladného opatrenia hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu či ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že mu bude naďalej zbytočné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Súd je vždy v rámci dispozičného princípu viazaný návrhom a nemôže ho prekročiť, ani uložiť inú ako v návrhu požadovanú povinnosť. Pri rozhodovaní skúma všetky dôvody a okolnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, či je nárok navrhovateľa neodkladného opatrenia osvedčený a či je vydanie neodkladného opatrenia potrebné, či už za účelom neodkladnej úpravy právnych pomerov strán alebo zabezpečenia výkonu exekúcie, ak by mala byť ohrozená. Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by tu práve očakávateľné zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (o. i. procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. Súd pri rozhodovaní o návrhu predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených žalobcom, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností. Dôkazné bremeno dostatočne osvedčiť potrebu nevyhnutnej ochrany práv a právom chránených záujmov nesie žalobca s tým, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné preukázanie tejto potreby ochrany, ktorá sa má návrhom žalobcovi poskytnúť. Je pritom povinnosťou žalobcu tvrdiť a osvedčiť skutočnosti, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Uvedenú povinnosť musí žalobca splniť aspoň v limitovanom rozsahu zodpovedajúcom osvedčeniu tvrdení, teda v rozsahu, že jeho tvrdenia sa javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné.
51. Spoločným znakom neodkladných opatrení vydaných pred začatím konania vo veci samej a rovnako aj v priebehu takéhoto konania je ich predbežný - dočasný charakter, t.j. že sa nimi upravujú právne (nielen faktické) pomery strán sporu alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia len do doby, než súd vydá konečné rozhodnutie vo veci samej, a neodkladné opatrenie preto musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania o žalobe. Z procesného hľadiska je pritom zásadným determinantom práve obsah samotného návrhu, ktorý smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti nariadenia neodkladného opatrenia.
52. Súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s obsahom spisu a posúdil opodstatnenosť návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.
53. Z hľadiska existencie, trvania a vymedzenia nároku žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana v podobe navrhovaného neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že žalovaný svojím konaním zasahuje do jeho práva na ochranu osobnosti a má za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, nakoľko je tu oprávnená obava, že bezdôvodné útoky na jeho osobu zo strany žalovaného, ktoré stále gradujú, bez pomoci súdu neustanú a ich dopad na neho budú mať také následky, že ich náprava v budúcnosti už nebude možná.
54. Subjekty občianskeho osobnostného práva ako jednotného práva, resp. v jeho rámci dieľčich osobnostných práv podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka môžu byť len ľudia - fyzické osoby, z tohto teoretického poňatia a contrario vyplýva, že v slovenskom občianskom práve nemôžu byť a nie sú subjekty všeobecného osobnostného práva, resp. dieľčich osobnostných práv podľa § 11 Občianskeho zákonníka právnické osoby. Tieto prostriedky občiansko-právnej ochrany je možné použiť v konkrétnom prípade samostatne resp. kombinovane, musí byť však z podaného návrhu úplne jasné a zrejmé akého prostriedku ochrany sa žalobca vlastne domáha.
55. Občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby sa poskytuje proti takému zásahu do osobnostných práv, ktorý je možno kvalifikovať ako neoprávnený, t.j. protiprávny a nedovolený. V posudzovanej veci potom ide predovšetkým o posúdenie proporcionality proti sebe v kolízii stojacich práv na ochranu osobnosti žalobcu a na druhej strane práva žalovaného na slobodu prejavu, garantované Dohovorom a Ústavou SR.
56. Ústava SR a Listina zaručujú všetkým ľudom predovšetkým slobodu, rovnosť v dôstojnosti a právach, právo na ľudskú dôstojnosť, osobnú česť, dobrú povesť, ochranu mena a ďalších práv, ktoré sú zadefinované v konkrétnych zákonných normách. Za zásah a jeho neoprávnenosť sa považuje každé konanie (i opomenutie), ktoré je objektívne spôsobilé zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti, znamená zmenu existujúceho stavu k horšiemu, zmenu v osobnostnej sfére fyzickej osoby. Bude však v každom prípade záležať na konkrétnom zásahu, jeho obsahu, forme, okolnostiach, prípadne ďalších faktoroch k posúdeniu toho, či skutočne došlo k porušeniu tohto práva.
57. Podstata porušenia práva na ochranu osobnosti spočíva v akomkoľvek oznámení či písomnou formou (publikované), alebo slovnou formou (verejne vyslovené), ktorého obsahom sú informácie, alebo tvrdenia schopné objektívne zasiahnuť fyzickú osobu, tak ako to definuje ust. § 11 Občianskeho zákonníka. Najrozšírenejšími formami takéhoto zásahu sú skutkové tvrdenia s difamujúcou povahou a hodnotiace úsudky podávané formou kritiky, pričom ani hodnotiace úsudky ani kritika nemusia byť spojované len so slovným prejavom (písaným alebo hovoreným), ale môžu byť urobené i obrazom, filmom, videozáznamom alebo inými vyjadrovacími prostriedkami. Na to, aby sa fyzická osoba mohla domáhať práva na ochranu osobnosti musí spĺňať zákonný znak, t.j. že ide o taký zásah do práva na ochranu, ktorý je neoprávnený, teda je v rozpore s objektívnym právom. Neoprávnený zásah do osobnostných práv možno vyvolať uverejnením nepravdivých údajov dotýkajúcich sa dobrej povesti fyzickej osoby, uverejnením síce pravdivých skutkových tvrdení, ktoré však majú osočujúcu povahu, pôsobia difamačne, vyvolávajú znevažujúci dojem, alebo uverejnením hodnotiacich úsudkov (kritiky), pokiaľ sú neoprávnené, vybočujúce z hraníc vecnosti, konkrétnosti a primeranosti čo do obsahu a formy. Pravdivosť hodnotiacich úsudkov nepodlieha dokazovaniu, v takom prípade sa skúma, či existoval dostatočný skutkový podklad pre napadnuté úsudky.
58. Dôvodmi vylučujúcimi neoprávnenosť zásahu do integrity fyzickej osoby sú jednak súhlas fyzickej osoby k takémuto zásahu, takýto zásah výslovne dovoľuje zákon, k zásahu došlo v súvislosti s výkonom iného subjektívneho práva stanoveného zákonom, k zásahu došlo v rámci plnenia povinnosti stanovenej zákonom, respektíve oznámené informácie sú pravdivé.
59. Právo na podobizeň je právom, ktorého predmetom je podobizeň, t.j. samotné zachytenie podoby človeka. Predstavuje právo brániť sa proti neoprávnenému zachyteniu podoby a jej neoprávnenému rozširovaniu. Dôvody vylučujúce neoprávnenosť zásahu do takéhoto práva môžu spočívať skutočnosti, že k zásahu došlo v rámci obrany verejného záujmu, pri výkone zákonom stanovených subjektívnych práv, alebo plnení uložených povinností. Zákonná licencia je obsiahnutá ust. § 12 Občianskeho zákonníka. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je preukázanie skutočností, že došlo k neoprávnenému zásahu.
60. Spôsobilosť zásahu narušiť alebo ohroziť práva chránené ust. § 11 Občianskeho zákonníka je okrem skutočnosti, že došlo k neoprávnenému zásahu, ďalším dôvodom potrebným k uplatneniu práva na ochranu osobnosti. Objektívna spôsobilosť nevyžaduje vyvolanie následkov, stačí aby zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva žalobcu.
61. Súd mal v konaní o nariadení neodkladného opatrenia za osvedčené žalobcom, že emailová komunikácia zo dňa 07.03.2019 zasielaná tretím stranám (a v kópii žalobcovi), v ktorej žalovaný v závere na adresu žalobcu uvádza, že „Ostávam s pozdravom, a v kópii zasielam tento dotaz aj emocionálne labilnému s predpokladom na debilitu hraničiaceho hochštaplera K. D.." ako aj tvrdenia uvádzané žalovaným v sťažnosti č. 22 332 391 zo dňa 07.03.2019 adresovanej technickej podpore Webľahko (Websnadno) o tom, že žalobca s najväčším predpokladom „nezvládol svoje nezrelé emocionálne rozpoloženie“ a „považujem toto vystupovanie zo strany pána D. za nekalý konkurenčný boj a že je minimálne neetickým príkladom toho, ako by sa nemal právne nevzdelaný jedinec správať“, sú spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu, jeho občianskej cti, ľudskej dôstojnosti, dobrého mena a povesti ako aj jeho mena. Rovnako mal súd za osvedčené, že zverejnenie a šírenie fotografie žalobcu (jeho podobizne) na Instagrame žalovaného s textom „Vážený priatelia, poznáte niekto alebo máte skúsenosti s týmto pánom? Volá sa K. D. a je znalec v oblasti drahých kameňov a kovov. Všetky informácie mi prosím zasielajte do súkromnej správy. Ďakujem“ bez jeho privolenia je spôsobilé zasiahnuť do jeho práva na súkromie a do jeho osobnostných práv. Naviac z videa zverejneného na Youtube zo dňa 04.04.2019 s názvom „Projekt odhalenia! Pravda o Slovenskom zlatníckom priemysle. 3 časť. (S. O. F.)“, v ktorom žalovaný uvádza (bez uvedenia mena a priezviska žalobcu), že „poukážme si aj na jedného konkrétneho pána znalca, ktorý si myslí, že ak je zapísaný v komore tlmočníkov a znalcov, myslí si že nad neho niet. My si ho takto rozoberieme budúci týždeň v ďalšom vydaní...“ je zrejmé, že v uverejňovaní informácií o žalobcovi mieni žalovaný pokračovať.
62. Súd poukazuje na to, že žalobca je dlhodobo zapísaný v zozname znalcov a tlmočníkov - v odvetví drahých kameňov od r. 2004 a v odvetví Klenoty, šperky od r. 2007, a túto činnosť aktívne vykonáva. Z vyššie uvedeného a z vyjadrení žalovaného, zasielané nielen žalobcovi, ale aj tretím osobám, o jeho neodbornosti, hochštaplerstve, debilite a emocionálnej labilite ako aj z obsahu spisu je možné podľa názoru súdu konštatovať z tvrdených a osvedčovaných skutočností, že existuje stav potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, nakoľko aj z vyjadrenia žalovaného na videu na Youtube je zrejmé, že mieni vo svojej činnosti pokračovať a bez zásahu súdu dopad na žalobcu vo sfére jeho osobnostných práv bude mať také následky, že ich náprava v budúcnosti už nebude možná. Výroky žalovaného môžu ohroziť jeho výkon činnosti znalca, tým aj jeho príjmy, dehonestujú jeho odborné vedomosti a znalosti, česť a dobré meno. Z tohto dôvodu súd (viazaný návrhom žalobcu) návrhu žalobcu čiastočne vyhovel a rozhodol tak, že žalovanému uložil, aby sa zdržal akéhokoľvek konania, ktorým by poškodzoval dobré meno a integritu žalovaného písomným alebo ústnym prejavom, zverejňovaním jeho mena, jeho podobizne alebo obrazovej dokumentácie jeho majetku na sociálnych sieťach alebo v médiách (výrok č. I uznesenia). Súd zdôrazňuje, že pre posúdenie neodkladnosti úpravy pomerov je za daného stavu rozhodné, že navrhovaným neodkladným opatrením sa v tomto konaní osvedčená ujma na osobnostných právach žalobcu nebude naďalej prehlbovať a rozširovať.
63. Vo vzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 písm. g) CSP, za danej situácie súd dospel k záveru o potrebe dočasnej úpravy pomerov v návrhu požadovaným spôsobom. Možnosť ohrozenia duševnej integrity žalobcu je osvedčená tým, že žalovaný narúša súkromie žalobcu, na tohto vyvíja tlak, je napádaný zo strany žalovaného urážkami, zosmiešňovaním, ako aj výrokmi o jeho zdravotnom a psychickom stave, vzhľade, spôsobu výkonu práce, príjmoch, odbornosti a pod. Žalobca ako adresát týchto nevyžiadaných emailov, i keď súkromnej povahy bez jej zverejnenia tretím osobám, má podľa názoru súdu odôvodnene pocit šikany a tlaku na jeho osobu, čím dochádza k zásahu do jeho psychickej integrity, preto súd návrhu aj v tejto časti vyhovel a uložil žalovanému, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne nekontaktoval žalobcu (výrok č. I uznesenia).
64. Súd má za to, že nariadením neodkladného opatrenia vo vyššie uvedenom rozsahu nedôjde ani k porušeniu zásady proporcionality ani ku kolízii ochrany osobnostných práv na strane žalobcu a slobody prejavu na strane žalovaného a zároveň objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha.
65. Z návrhu ďalej vyplýva, že žalobca sa neodkladným opatrením domáha, aby súd žalovanému zároveň uložil, aby sa zdržal vyhotovovania jeho fotografií a fotografií jeho majetku, taktiež aby sa zdržal obťažovania ľudí - susedov, spolupracovníkov, členov rodiny a podobne v súvislosti so zbieraním informácií o žalobcu. K tejto časti návrhu žalobca uviedol len toľko, že žalovaný si bez vedomia žalobcu vyhotovuje robí fotografie obydlia a jeho múzea, obťažuje susedov a známych zbieraním informácií o jeho osobe, čím ho v ich očiach diskredituje. Žalobcu aj v tejto časti návrhu zaťažovala povinnosť osvedčiť nevyhnutnosť potreby okamžitej úpravy vzťahov medzi stranami sporu, pričom obava z ohrozenia práv musí byť zjavná a reálna, nie len hypotetická. Preto súd vyhodnotil ako nepostačujúce iba samotné tvrdenie žalobcu o vyhotovovaní fotografií, obťažovaní susedov a zbieraní informácií bez toho, aby tieto skutočnosti primeraným spôsobom osvedčil.
66. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je v tejto časti dôvodný, a preto rozhodol tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti ako nedôvodný zamietol (výrok č. II uznesenia).
67. Keďže v posudzovanom prípade súd nariadeným neodkladným opatrením poskytol žalobcovi procesnú ochranu pred začatím konania vo veci samej, následne v súlade s ust. § 336 CSP posudzoval, či ním možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, v ktorom prípade by neukladal žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Pri rozhodovaní o tejto otázke preto musel vyhodnotiť, či má požadované neodkladné opatrenie povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť riadne uplatnený žalobou alebo ide o neodkladné opatrenie, ktoré konzumuje vec samú a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd v danej veci dospel k záveru, že vzhľadom na povahu žalobcom uplatneného nároku odvíjajúceho sa od porušenia jej práv na ochranu osobnosti (§ 11 až § 13 Občianskeho zákonníka), nemožno procesným inštitútom neodkladného opatrenia, pri ktorom súd posudzuje výlučne splnenie procesných podmienok na jeho nariadenie, dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Preskúmavať opodstatnenosť tvrdení žalobcu a v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčenej pravdepodobnosti, že konaním žalovaného došlo k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv, je možné i s prihliadnutím na okolnosti a požadovaný rozsah obmedzenia, len v konaní o veci samej, v ktorej bude konajúci súd postupovať vo vzťahu ku stranám sporu v súlade s ust. CSP (vrátane uplatnenia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany podľa ust. § 132, § 149, § 150 CSP). Na základe uvedeného súd uložil žalobcovi v súlade s ust. § 336 ods. 1 CSP povinnosť podať proti žalovanému v stanovenej lehote žalobu vo veci samej (výrok č. III uznesenia) a postupom podľa ust. § 330 ods. 1 CSP určil, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej (výrok č. IV uznesenia).
68. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
69. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
70. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
71. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
72. Keďže v danom prípade išlo o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, tak z povahy tohto neodkladného opatrenia je zrejmé, že rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa toto konanie končí a preto podľa ust. § 262 ods. 1 CSP súd aj bez návrhu rozhodne o nároku na náhradu trov konania.
73. O náhrade trov konania v konaní vo veci nariadenia neodkladného opatrenia, súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako úspešnej procesnej strane v konaní vo veci nariadenia neodkladného opatrenia priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie vo veci nariadenia neodkladného opatrenia končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP (výrok č. V uznesenia).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III písomne v dvoch vyhoveniach /§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. d) a m) CSP/.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.