Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Pc-31-2023.pdf
PDF · 109.75 KB
Case nature
Area
Subarea
7Pc/31/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci navrhovateľa - otca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, proti matke: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, za účasti maloletého dieťaťa: A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri otcovi, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, o určenie otcovstva k mal. dieťaťu a úpravu práv a povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu, t a k t o
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že otcom mal. dieťaťa, A. F., nar. XX.XX.XXXX z matky E. F., nar. XX.XX.XXXX je A. B., nar. XX.XX.XXXX.
II. Súd z v e r u j e mal. A. F., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, A. B., nar. XX.XX.XXXX.
III. Matka je p o v i n n á platiť výživné na mal. A. F., nar. XX.XX.XXXX mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu, ktoré je povinná platiť vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca k rukám otca počnúc dňom 20.11.2023.
IV. Matka je p o v i n n á uhradiť dlžné výživné na mal. A. F., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 20.11.2023 do 31.05.2024 vo výške spolu 234,29 eur v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám otca.
V. V prevyšujúcej časti súd návrh otca z a m i e t a.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ, údajný otec maloletého A. F., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len mal. A.) sa návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 07.12.2023, domáhal určenia otcovstva k mal. A., žiadal zveriť mal. A. do svojej osobnej starostlivosti a matku zaviazať platením výživného v zákonom stanovenej minimálnej výške od 01.11.2023. Svoj návrh odôvodnil tým, že mal. A. jeho syn, ktorý sa narodil z družného vzťahu s E. F., jeho matkou. Spoločne žili v murovanej chatrči v miestnej rómskej osade. Zo vzťahu pochádzajú dvaja synovia. On odišiel za prácou do Českej republiky a v tom čase matka opustila ich maloleté deti, ktoré ponechala úplne samé. Deti strávili 2 dni samé v chlade a hlade. Ich matka odišla za iným mužom. Po tejto informácii sa vrátil domov. Matka mal. A. sa má nachádzať v obci A.. Vzhľadom na bezohľadné a nematerinské správanie matky, ktorá o deti nejaví záujem a nestará sa o nich, a on ostal na ich výchovu sám, preto podal predmetný návrh.
2. Matka mal. A. sa k podanému návrhu nevyjadrila.
3. S podaným návrhom na určenie otcovstva je spojená poplatková povinnosť. Navrhovateľ požiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. O jeho návrhu bolo rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 7Pc/31/2023 - 58 zo dňa 14. marca 2024 a to tak, že navrhovateľovi bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výsluchom otca mal. A., kolízneho opatrovníka, správami o povesti a príjme rodičov, správami o šetrení miesta pobytu matky, pripojeným spisom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 7 P /2023 a na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:
5. Z evidencie obyvateľov vyplýva, že mal. A. F., nar. XX.XX.XXXX sa narodil z matky E. F., G. F. dňa 12.11.2018 . Dieťa nemá zapísaného otca.
6. Podľa lustrácie obyvateľov matka mal. Stanislava má evidovaný trvalý pobyt na adrese C. D. XXX od 14.04.2002 a má 2 maloleté deti, a to mal. A. F. nar. XX.XX.XXXX a mal. H. B. nar. XX.XX.XXXX. Otec má zapísaného iba jedného syna, a to H. B. nar. XX.XX.XXXX.
7. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol že trvá na podanom návrhu, aby bol určený ako otec mal. A. a zároveň, aby bol mal. A. zverený do jeho osobnej starostlivosti. Zároveň žiadal matku zaviazať platením výživného odkedy sa matka nestarala o deti, a to od mesiaca november. V rodnom liste mal. A. nie je zapísaný, pretože matka dieťaťa nechcela, aby bol v rodnom liste zapísaný. Je otcom dieťaťa, pretože býval s matkou dieťaťa, keď dieťa počali. Mal. A. vie, že je jeho otcom, oslovuje ho otec. Mal. A. nenavštevuje škôlku, je zdravý a má bežné výdavky ako iné deti. Navrhovateľ býva s maloletými deťmi a so starostlivosťou o deti mu vypomáha jeho matka. Plánuje sa zaevidovať na úrade práce a zamestnať sa. V domácnosti uhrádza elektrinu v sume 40,- eur, vodu čerpajú zo studne. Kúria a varia si tuhým palivom. Jeho príjem pozostáva z dávky v hmotnej núdzi a rodinných prídavkov, ktoré sú vyplácané prostredníctvom osobitného príjemcu, obci. Matka od odchodu z domácnosti dieťa nenavštívila.
8. Matka mal. A. sa na pojednávanie nedostavila. Šetrením prostredníctvom Obecného úradu Kamenná Poruba, kde má matka evidovaný trvalý pobyt bolo zistené, že v mieste trvalého pobytu sa nezdržiava. Šetrením prostredníctvom obce A. bolo zistené, že v ich obci sa zdržiava bez prihlásenia pobytu u B. I. na adrese I. XXX/XX. Keďže matka na adrese trvalého pobytu si zásielky zo súdu nepreberala, súd jej doručil predvolanku spolu s návrhom a ostatnými písomnosťami prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru, ktoré si prevzala do vlastných rúk dňa 27.04.2024. Na pojednávanie sa nedostavila, pojednávanie odročiť nežiadala a k návrhu sa nevyjadrila, preto súd konal aj bez jej prítomnosti.
9. Kolízny opatrovník súdu podával písomné správy, v ktorých uviedol, že mal. A. pochádza z družného vzťahu matky F. E., nar. XX.XX.XXXX a otca A. B., nar. XX.XX.XXXX. Rodičia spolu s maloletými deťmi žili v spoločnej domácnosti do 23.11.2023, kedy matka odišla zo spoločnej domácnosti a maloleté deti nechala bez akejkoľvek starostlivosti dospelej osoby. Otec sa v tom čase nachádzal v Českej republike, kde odišiel za prácou. Po tomto zistení sa bezodkladne vrátil späť a od toho času zabezpečuje maloletým deťom celodennú starostlivosť. U maloletého A. F. nebolo určené otcovstvo. V prípade potreby v starostlivosti o maloleté deti je otcovi nápomocná stará matka. Otec spolu s maloletými deťmi obýva murovanú chatrč, ktorá pozostáva z jednej obývacej miestnosti, v ktorej sa nachádza piecka na tuhé palivo, kuchynská linka, stôl a dve postele. Vodu a elektrickú energiu čerpajú od susedov. Hygiena bývania je na primeranej úrovni. A. B. je nezamestnaný, jeho príjem tvorí dávka v hmotnej núdzi vo výške 161 eur a brigádnicky si privyrába. V záujme otca je postarať sa o obe maloleté deti. Maloleté deti sú v celodennej starostlivosti otca, sú zdravé, ich ošetrujúcou detskou lekárkou je MUDr. Čakyová, spolupráca s lekárom je primeraná, majú absolvované preventívne prehliadky a očkovania. Matka maloletých detí sa nenachádza na adrese bydliska, na predvolania nereagovala. Z komunikácie s terénnymi sociálnymi pracovníkmi obce Kamenná Poruba boli informovaní, že matka sa v obci nezdržiava. Asi pred týždňom prišla iba navštíviť svoju matku a v rámci toho navštívila asi na 1 hodinu svoje mal. deti, ktoré naďalej ponechala v starostlivosti ich otca a odišla späť údajne do obce A.. Matka mal. detí poberá rodinné prídavky vo výške 120,- eur, ktoré sú vyplácané formou osobitného príjemcu na účet obce Kamenná Poruba. Otec uviedol, že matka mal. deti doposiaľ žiadnym spôsobom nekontaktovala ani žiadnym spôsobom neprispela na ich výživu. Matka mal. detí sa nenachádza na adrese trvalého bydliska. Z aktuálnej komunikácie s terénnymi sociálnymi pracovníkmi obce Kamenná Poruba boli informovaní, že matka mal. detí sa v obci nezdržiava, údajne obec navštívila jedenkrát
pred Veľkou nocou. Otec podľa ich tvrdenia starostlivosť o mal. detí zvláda v rámci svojich možností a schopností, v prípade potreby sú otcovi nápomocní.
10. Na pojednávaní kolízny opatrovník uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie doporučuje určiť otcovstvo mal. A. podľa návrhu a zveriť mal. A. do osobnej starostlivosti otca a zároveň zo strany matky určiť vyživovaciu povinnosť. Upresnil, že Úradu práce sociálnych vecí a rodiny bolo dňa 23.11.2023 hlásené, že deti sa nachádza 2 dni doma bez akejkoľvek starostlivosti.
11. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 7P/139/2023, kde je vedené konanie k maloletému H. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý pochádza z otca A. B., nar. XX.XX.XXXX a matky E. F. nar. XX.XX.XXXX. Otec podal návrh na zverenie dieťaťa do svojej starostlivosti z totožných dôvodov ako tento návrh.
12. Podľa správy Sociálnej poisťovne navrhovateľ ani matka maloletého dieťaťa nemajú žiaden záznam o zamestnaní, evidencii ako samostatne zárobkovo činnej osoby, resp. poberaní nejakého príspevku.
13. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou zo dňa 22.04.2024 matka mal. Stanislava nebola a ani nie je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie, z úradu poberá prídavok na dieťa prostredníctvom osobitného príjemcu obce Kamenná Poruba z dôvodu zneužívania prídavkov na deti na určený účel. Navrhovateľ, A. B., nar. XX.XX.XXXX, taktiež nie je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, z úradu poberá dávku v hmotnej núdzi, ktorá mu bola vyplatená v mesiacoch od februára do apríla 2024 mesačne v sume po 161,- eur s tým, že ako spoločne posudzovaná osoba okrem neho je H. B., nar. XX.XX.XXXX. O dávku v hmotnej núdzi požiadal 19.02.2024.
14. Podľa § 108 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.
15. Podľa § 109 CMP, ak počas konania o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa, súd konanie zastaví.
16. Podľa § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
17. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
18. Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.
19. Podľa čl. 4 CMP, ak je účastníkom konania mal. dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme.
20. Podľa § 90 Zákon o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.
21. Podľa § 94 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
22. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine ( ďalej len ZoR ) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
23. Podľa § 24 ods. 1 a 4 ZoR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
24. Podľa § 25 ods. 2 a 4 ZoR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
25. Podľa § 26 ZoR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
26. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá dočasu, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
27. V zmysle § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
28. Podľa § 62 ods. 3 ZoR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a to zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení. ( od 1.7.2023 táto suma je vo výške 36,80 eur, a k jej zmene dochádza vždy ku 1.7. každého roka)
29. V zmysle § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
30. Ako vyplýva z § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
31. Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
32. Podľa § 65 ods. 1 ZoR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
33. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
34. V zmysle § 77 ods. 1 ZoR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
35. Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal určenia otcovstva k mal. A.. S týmto konaním je spojené aj konanie o úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu.
36. Súd podanému návrhu na určenie otcovstva vyhovel a na základe vykonaného dokazovania určil, že A. B. je otcom mal. A. F.. Zákon stanovuje domienky pre určenie otcovstva. Rodičia môžu určiť otcovstvo súhlasným vyhlásením na súde alebo matrike. Ak nedôjde k dohode, otcovstvo určí súd na návrh na základe zistených skutočností. V danom prípade rodiča nepodpísali súhlasné vyhlásenie. Na základe vyjadrenia otca, navrhovateľa, a konania a postoja matky súd určil, že je otcom mal. A.. Matka dieťaťa si prevzala osobne návrh, súd jej známe dôvody podaného návrhu. Tieto skutočnosti z jej strany žiadnym spôsobom nepoprela. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že s matkou dieťaťa už spolu bývali, keď dieťa počali. Súd nemal pochybnosti o tvrdení navrhovateľa, ktoré zo strany matky popreté nebolo a preto súd návrhu o určenie otcovstva vyhovel.
37. S konaním o určenie otcovstva podľa zákona je spojené aj konanie o úpravu práv a povinností rodičov k dieťaťu, ak rodičia spolu nežijú. Bolo preukázané, že rodičia dieťaťa spolu nežijú. Matka odišla od oboch detí, preto bolo potrebné upraviť starostlivosť o mal. A.. Bolo preukázané, že matka sa o deti nezaujíma, neprejavuje o nich záujem, opustila ich. Starostlivosť mal. A. poskytuje otec. Odkedy sa dozvedel, že deti sú samé, vrátil sa z Českej republiky a deťom zabezpečuje starostlivosť. Súd preto má zato, že otec je zodpovedný, má predpoklady na to, aby sa o dieťa staral. Aj vykonaným šetrením cez obec, kolízneho opatrovníka, aj lekára neboli zistené žiadne nedostatky, aby sa o dieťa nemohol starať, preto vám súd zveril dieťa do osobnej starostlivosti otca. Aj pri zverí dieťa do starostlivosti jedného rodiča, obaja rodičia sú oprávnení a povinní dieťa zastupovať. Neboli zistené dôvody na iné rozhodnutie.
38. Výživné zodpovedá právu maloletého dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni otca, ktorého príjmové pomery odôvodňujú určenie výživného v určenom rozsahu. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa, t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý
sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje. Tzv. princíp potenciality príjmov má prednosť pred princípom fakticity a ukladá súdu povinnosť prihliadať nielen na reálne schopnosti a možnosti rodiča, ale aj tie, ktoré by mohol dosahovať, ak by dostatočne využíval či už svoju kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti ako aj možnosti dané jeho vekom. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a potencialitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Súd poukazuje na ust. § 62 ods. 5 Zákon o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1). Nikto nemá zákonnú povinnosť pracovať, ale každý rodič maloletého dieťaťa má k nemu zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá v sebe subsumuje celú škálu povinností od osobnej starostlivosti až po vecné zabezpečenie odôvodnených potrieb, nevynímajúc výchovu a vzdelávanie, preto je povinnosťou každého rodiča konať tak, aby jeho subjektívne rozhodnutia negatívnym spôsobom neovplyvňovali jeho schopnosť plniť si túto zákonnú vyživovaciu povinnosť.
39. Súd matku zaviazal matku platením výživného v zákonom stanovej minimálnej výške, keďže nebolo zistené, žeby matka mala nejaký príjem. Otec podal návrh na určenie výživného od 01.11.2023, ale keďže bolo preukázané, že matka do 19.11.2023 deťom poskytovala starostlivosť, súd má zato, že návrh na určenie výživné je preto dôvodný až od 20.11.2023, kedy teda matka odišla z tej spoločnej domácnosti. Aj keď k tomu dátumu nebolo určené otcovstvo, súd určil výživné od tohto dátumu, pretože mal za to, že navrhovateľ sa o to dieťa staral už od tohto dňa sám. Je potrené zohľadniť, že otec potreboval istý čas, aby bol podaný návrh. Keďže nebolo preukázané, že by matka od 20.11.2023 ku dňu rozhodnutia sa nejakým spôsobom podieľala na výživnom, alebo starostlivosti, za obdobe od 20.11.2023 až do 31.05.2024 dlžné výživné 234,29 eur ( 11 dní za mesiac november 2023 a 5 mesiacov roka 2024 ) vzhľadom na výšku a že matka nemá príjem, poskytol jej lehotu 60 dní na jeho zaplatenie.
40. Keďže ani otec dieťaťa, ani matka nežiadali úpravu stretávania sa matky s mal. dieťaťom a doposiaľ ani nebolo preukázané, že matka o dieťa prejavuje záujem, čo vyplýva aj zo skutočnosti, že ani na predmetné pojednávanie sa nedostavila. Súd v rozsudku neopravil stretávanie sa matky s dieťaťom, keďže ani nie je známe či matka má záujem sa s dieťaťom stretávať.
41. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
42. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
43. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
44. O trovách konania, preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže v konaní ani nebolo preukázané, žeby niektorému z účastníkov konania trovy konania vznikli
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Rozsudky o výživnom súd vykonateľné doručením.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu alebo návrhom na výkon rozhodnutia podľa osobitného zákona.
Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č.233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. CMP