Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-121-2019.pdf
PDF · 94.64 KB
Case nature
Subarea
6Co/121/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: C. V., nar. X.X.XXXX, bytom U. V., Y. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Katarínou Babjakovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Krivá XX, proti žalovanej: K.. A. I., nar. XX.X.XXXX, bytom U. V., Mierová 2522/35, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 5. apríla 2019 sp. zn. 10C/12/2019
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením zo dňa 5. apríla 2019 č.k. 10C/12/2019-20 zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby bola uložená povinnosť žalovanej umožniť a strpieť žalobcovi neobmedzený vstup a užívanie nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci Košice-Šaca, katastrálne územie Š., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX ako rodinný dom, súpisné číslo 2522, postavený na pozemku parcelné číslo 678/2, s výmerou 126 m2 a zdržať sa akýchkoľvek zásahov znemožňujúcich toto užívanie žalobcom, a to do právoplatného skončenia konania vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že vyššie uvedená nehnuteľnosť je v bezpodielovom spoluvlastníctve jeho a žalovanej, ktoré doposiaľ nebolo vyporiadané právoplatným rozsudkom, keďže proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 19.12. 2018 v konaní vedenom pod sp. zn. 10Pc/10/2016 podala odvolanie žalovaná. Žalovaná mu bráni od jeho prepustenia z výkonu väzby, t.j. od 16.8.2017 vstúpiť do rodinného domu a obmedzuje ho vo výkone jeho práv, vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, pričom svojvoľne vymenila zámky na predmetnom dome a žalobca nemá toho času žiadny prístup do domu, kde zostali jeho osobné veci. Od prepustenia z väzby až doposiaľ býva u svojej matky. Keďže má rovnaké vlastnícke aj užívacie práva ako žalovaná a táto mu bráni v ich výkone, dochádza z jej strany k protiprávnemu konaniu a nariadenie neodkladného opatrenia je jedným z možných zákonných prostriedkov, ktorým sa môže dovolať ochrany svojich vlastníckych a užívacích práv.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil ako listinné dôkazy rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 19P/234/2017 o rozvode manželstva, rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 42C/667/2015-21 o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov, rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 10Pc/10/2016 zo dňa 19. decembra 2018 o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej a list vlastníctva č. XXX, katastrálne územie Š., na ktorom je spolu so žalovanou zapísaný ako vlastník rodinného domu súpisné číslo 2522 na parcele 678/2 a parciel č. 678/1, 678/2 a 679.
4. S poukazom na ust. §§ 234 ods. 1, 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, 326 ods. 1,2 a 329 ods. 1 CSP súd návrh zamietol s odôvodnením, že žalobca neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov a nepreukázal ani vzťah navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže vyriešenie otázky užívacieho práva bývalých manželov nemožno považovať vo vzťahu k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva za otázku predbežného charakteru. Konštatoval, že žalobca v návrhu tvrdí, že konaním žalovanej je výrazne obmedzené jeho vlastnícke právo, avšak súdu nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by bolo toto jeho tvrdenie o protiprávnom konaní žalovanej potvrdené. Súdu bránila vyhovieť tomuto návrhu tiež absencia zdôvodnenia potreby neodkladnej úpravy pomerov strán. Keďže žalobca neosvedčil potrebu ingerencie štátnej moci do bezpodielového spoluvlastníckeho vzťahu strán, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
5. O trovách konania o neodkladnom opatrení rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a keďže úspešnej žalovanej trovy konania nevznikli, súd jej ich nepriznal.
6. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Argumentoval tým, že podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predchádzala jeho dlhodobá neúspešná snaha riešiť vzniknutú situáciu zmierlivo a vzájomnou komunikáciou. Nevyhnutnosť okamžitej dočasnej úpravy pomerov je daná konaním žalovanej, ktorá autoritatívne a svojvoľne odmieta žalobcovi prístup do rodinného domu a nepripúšťa akúkoľvek komunikáciu v tomto smere. Bez jeho súhlasu znemožnila mu vstup do nehnuteľnosti výmenou zámkov. Pokiaľ mu súd vytýkal, že nepredložil žiadny listinný dôkaz, ktorým by bolo podporené jeho tvrdenie o protiprávnom konaní žalovanej, tieto tvrdenia sú zaprotokolované v zápisnici o pojednávaní zo dňa 23.1.2018 v konaní sp. zn. 10Pc/10/2016 na č.l. 128 a nasl. a na tieto skutočnosti súd pri svojom rozhodovaní neprihliadol. Navrhol preto pripojiť spis Okresného súdu Košice II sp. zn. 10Pc/10/2016 o vyporiadanie BSM. Pokiaľ mu súd vytýka absenciu zdôvodnenia potreby neodkladnej úpravy, odkázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 10. mája 2018 sp. zn. 19Co/59/2018, v ktorom sa konštatuje, že potreba neodkladnej úpravy pomerov strán je osvedčená vtedy, ak je osvedčená existencia právnych vzťahov medzi stranami a zároveň ohrozovanie alebo porušenie konkrétneho práva žalobcu, ktorému je možné do rozhodnutia vo veci samej poskytnúť ochranu neodkladným opatrením, pričom ide o taký stav vo vzťahu strán, ktorý neznesie odklad. Podľa názoru žalobcu už v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovanou, čo je zrejmé aj z priloženého listu vlastníctva, ako aj tú skutočnosť, že tento právny vzťah vyžaduje bezodkladnú úpravu. Nesúhlasil so záverom súd, že nie je daná nevyhnutnosť okamžitej úpravy pomerov a naliehavosť situácie. Zdôraznil, že v súčasnosti majú so žalovanou rovnaké práva a povinnosti k dotknutej, doposiaľ nevyporiadanej nehnuteľnosti a žalovaná ho nedôvodne obmedzuje vo výkone jeho vlastníckych práv vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva. Argumentoval ďalej tým, že neodkladné opatrenie sa môže nariadiť pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení, a teda nemusí sa bezprostredne viazať na konanie vo veci samej. Potrebnosť dočasnej úpravy pritom vyplýva zo správania žalovanej, ktorá mu bráni vo vstupe do nehnuteľnosti, a to aj výmenou zámkov.
7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
8. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
9. Odvolací sú sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, lebo žalobca neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ani obavu, že exekúcia bude ohrozená a nepreukázal ani vzťah navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej o vyporiadanie BSM.
10. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa ust. § 325 od. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
13. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení po začatí konania je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3. preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej (splnenie tejto podmienky sa vyžaduje iba u neodkladných opatrení nariadených počas konania - poznámka odvolacieho súdu).
16. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne. Je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru neodkladných opatrení nariaďovaných počas konania vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný.
17. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).
18. Ako vyplýva z vyššie uvedené, základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy z ohrozenia exekúcie.
19. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti.
20. Správne súd prvej inštancie zisťoval splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a zaoberal sa v prvom rade otázkou, či žalobca osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán, ktorá má vyplývať z protiprávneho konania žalovanej.
21. V prejednávanom spore z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca síce osvedčil svoje vlastnícke právo, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana (predloženým listom vlastníctva), avšak neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán (potrebu neodkladnej ochrany jeho vlastníckeho práva) a nepreukázal ani vzťah navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej.
22. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov znamená, že strane konania bez vydania neodkladného opatrenia bezprostredne hrozí nenapraviteľná alebo v budúcnosti ťažko napraviteľná škoda. Osvedčenie splnenia uvedenej podmienky zaťažuje navrhovateľa, ktorý by mal súdu poskytnúť dôkazy, osvedčujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Z týchto dôkazov musí vyplývať existencia konkrétnych okolností, preukazujúcich naliehavosť úpravy pomerov strán, najmä vzhľadom na preukázanie reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy.
23. Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade nie je daná bezprostredná vecná a obsahová súvislosť medzi navrhovaným neodkladným opatrením a ohrozenými, či porušenými právami žalobcu, ktorých ochrany sa ním domáha, pre ktorý nedostatok absentuje naliehavá potreba navrhované neodkladné opatrenie nariadiť. Takéto neodkladné opatrenie totiž nie je nevyhnutne potrebné z hľadiska zabezpečenia ochrany ohrozených či porušených práv žalobcu.
24. Žalobca neosvedčil, že žalovaná mu bráni v užívaní nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve konaním a spôsobom, vyžadujúcim si okamžitý zásah súdu. Protiprávne konanie žalovanej, ktorým dochádza k zásahu do jeho vlastníckych práv, bolo skutočne osvedčené v konaní vo veci samej o vyporiadanie BSM, kedy na pojednávaní dňa 23.1.2018 žalovaná (v konaní o vyporiadaní BSM žalobkyňa) potvrdila tvrdenia žalobcu (v konaní o vyporiadanie BSM žalovaného) o tom, že nie je mu umožnený vstup do domu, čo odvolací súd zistil zo zápisnice na č.l. 128 spisu Okresného súdu Košice II sp.zn. 10Pc/10/2016 zo dňa 23.1.2018. Samotné osvedčenie tohto protiprávneho konania žalovanej však neznamená aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán neodkladným opatrením.
25. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov žalobca odôvodňuje v návrhu aj v odvolacom konaní iba tým, že od 16.8.2017 mu žalovaná bráni vstúpiť do rodinného domu tak, že vymenila zámky a odvtedy býva u svojej matky. Neosvedčil však, že by sa domáhal užívania tohto rodinného domu, že by sa pokúsil tento tvrdený protiprávny stav riešiť, či už mimosúdne alebo podaním žaloby v zmysle § 146 Občianskeho zákonníka o úpravu práv vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva. Pokiaľ žalobca tvrdí, že podaniu neodkladného opatrenia predchádzala dlhodobá neúspešná jeho snaha riešiť vzniknutú situáciu zmierlivo a vzájomnou komunikáciou, na toto svoje tvrdenie nepredložil súdu žiadne dôkazy. Pokiaľ rodinný dom od 16.8.2017 neužíva, ide o dlhotrvajúci stav, ktorý bolo (je) nutné riešiť žalobou vo veci samej podľa § 146 Obč. zák. na základe riadne vykonaného dokazovania, nie však okamžite a dočasne prostredníctvom neodkladného opatrenia. Nejde tu teda o prípad bezprostredne hroziacej a nenapraviteľnej ujmy.
26. Žalobca tak dostatočne hodnoverne neosvedčil nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami a žiadnymi relevantnými skutočnosťami ani neodôvodnil naliehavosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia a neosvedčil ani bezprostrednosť ohrozenia jeho práv takej intenzity, že by bolo nevyhnutne potrebné okamžité zabezpečenie ich súdnej ochrany neodkladným opatrením.
27. Nebola preto splnená jedna z podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a už z tohto dôvodu bolo nevyhnutné návrh zamietnuť.
28. V prejednávanej veci najviac chýba aj vzťah navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa nerieši spor o právach a povinnostiach, vyplývajúcich z užívania veci v bezpodielovom spoluvlastníctve. Právnym nástrojom riešenia sporov o užívanie vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v prípade nezhôd je žaloba o úpravu výkonu užívacích práv manželov, resp. bývalých manželov (v čase, keď bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ešte nie je vysporiadané) podľa § 146 ods. 1 Obč. zák.
29. Vychádzajúc z navrhovaného petitu neodkladného opatrenia žalobca nepodal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej, ani po jeho skončení, keďže účinky trvania viaže na okamih právoplatnosti skončenia konania o vyporiadanie BSM, takže nepochybne ide o neodkladné opatrenie počas konania o vyporiadaní BSM, a preto bolo potrebné skúmať aj podmienku vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej.
30. Keďže ani táto podmienka splnená nebola, nebolo možné ani v odvolacom konaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.
31. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov tohto konania, úspešnej žalovanej trovy spojené s rozhodnutím o neodkladnom opatrení nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
33. O trovách konania o nariadení neodkladného opatrenia bolo potrebné rozhodnúť tak súdom prvej inštancie ako aj odvolacím súdom z toho dôvodu, že v konaní vo veci samej o vyporiadanie BSM už bolo rozhodnuté o trovách konania a aj keď tento rozsudok nie je právoplatný, nemusí nasledovať ďalšie konanie, v ktorom by súd opätovne rozhodoval o trovách konania (v prípade, že rozsudok bude potvrdený alebo zmenený odvolacím súdom, súd prvej inštancie už nebude znovu vo veci konať, a teda nemá možnosť rozhodnúť ani o trovách tohto konania o neodkladné opatrenie).
34.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 poslednej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).