Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Uznesenie_7P-13-2019.pdf
PDF · 72.22 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/13/2019
Uznesenie
Okresný súd v Žiari nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Lukáčom na pojednávaní dňa 20.5.2019, vo veci starostlivosti súdu o maloletého F. R., nar. X.X.XXXX, trvale bytom B.-B. Č.. XXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica, dieťa rodičov B. N., nar. X.X.XXXX, trvale bytom B. - B. Č.. XXX, okres Ž. a U. R., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom X. Č.. XX, o návrhu na rozhodnutie podľa § 35 Zákona o rodine, takto
rozhodol:
I. Súd matke maloletého dieťaťa p. B. N., nar. X.X.XXXX, trvale bytom B.-B. Č.. XXX, okres Ž. u ď e ľ u j e súhlas na podanie žiadosti na príslušnom orgáne matriky o zmenu priezviska u maloletého dieťaťa F. R., nar. X.X.XXXX, trvale bytom B.-B. XXX na priezvisko „N.“.
II. Súd náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Matka maloletého dieťaťa sa svojim návrhom podaným na Okresný súd v Žiari nad Hronom dňa 16.4.2019 domáhala nahradenia súhlasu otca maloletého dieťaťa s podaním návrhu na zmenu priezviska maloletého dieťaťa z priezviska R. na priezvisko N.. Svoj návrh zdôvodnila záujmom maloletého dieťaťa.
2. Otec maloletého dieťaťa U. R. sa na termín pojednávania ospravedlnil, písomným podaním doručeným súdu dňa 2.5.2019 vyjadril súhlas s návrhom matky.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletého dieťaťa, oboznámením sa so správou ÚPSVaR Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica zo dňa 7.5.2019, ako i ďalším pripojeným písomným materiálom.
4. Z prevedeného dokazovania mal súd preukázané, že maloleté dieťa, o ktoré v konaní ide, pochádza z družského pomeru označených rodičov. Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom spisovej značky 10P/16/06-32, právoplatný dňa 3.4.2006 bol maloletý F. zverený do výchovy a opatery matky, otec maloletého dieťaťa U. bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 1.500 Sk mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom spisovej značky 18P/48/2016, s právoplatnosťou ku dňu 16.2.2017 bola vyživovacia povinnosť otca voči maloletému dieťaťu ustálená na sumu 100 € mesačne.
5. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplynula pre súd okolnosť, že maloleté dieťa, o ktoré v konaní ide, nemá priamy kontakt s otcom maloletého dieťaťa a to v podstate od narodenia. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplynula pre súd okolnosť, že maloletý F. sa so svojim prirodzeným otcom nestretol, tohto pozná len z videnia. Zároveň vyjadril názor, že zmena priezviska u maloletého dieťaťa bude v jeho prospech, nakoľko maloletému dieťaťu prekáža, keď sa v škole a všade kam príde pýtajú, prečo sa nevolá po svojej matke, keď s nimi otec nežije.
6. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytnutie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého súd. Zásadne patrí obom rodičom právo rozhodovať o záležitostiach ich maloletého dieťaťa. Tieto sa môžu týkať nie len podstatných vecí ohľadne osoby maloletého, resp. ohľadne jeho majetku, ale aj tzv. statusovotvorných práv, ako je určenie mena a priezviska dieťaťa. Tieto práva však stoja mimo rámec inštitútu rodičovských práv a povinností a patria rodičom bez ohľadu na to, či im patrí výkon rodičovských práv a povinností alebo nie. Podľa judikatúry zmena priezviska maloletého dieťaťa znamená značný zásah nie len do práv rodičov, ale i do práv detí. Súd môže dať jednému z nich povolenie k podaniu žiadosti o zmenu priezviska neplnoletého dieťaťa len vtedy, ak sú pre takéto opatrenie vážne dôvody. Vážne dôvody sú napríklad vtedy, ak rodič, ktorý so zmenou priezviska neplnoletého dieťaťa nesúhlasí, neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, nejaví o neho záujem a stratil zrejme k nemu citový vzťah alebo z iného závažného dôvodu nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby u neho bol udržiavaný a prehlbovaný pocit spolunáležitosti s týmto rodičom. Súd skúma záujem maloletého dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú podľa článku 5 Zákona o rodine.
7. Súd mal preukázané zo správy kolízneho opatrovníka, ale i vyjadrenia samotného maloletého dieťaťa, že maloleté dieťa od útleho veku vyrastá v spoločnej domácnosti len s matkou. S touto má vytvorený hlboký citový vzťah. Otca maloletého dieťaťa nepozná zo stretávania, tohto pozná len z videnia.
8. Z takto prevedených záverov vyplynula pre súd okolnosť, že je v záujme maloletého dieťaťa i vzhľadom na dosiahnutý vek a s týmto spojené prekážky v súvislosti s prístupom spolužiakov, resp. okolia k maloletému dieťaťu na povolenie zmeny priezviska u maloletého dieťaťa, resp. povolenie podania návrhu na príslušný orgán matriky v tomto smere.
9. Podľa § 120 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b/ až d/, h/ a i/, inak rozhoduje vo veci samej uznesením.
10. Podľa § 111 písm. a/ Civilného mimosporového poriadku, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, súd rozhoduje o mene a priezvisku maloletého.
11. Vzhľadom na hore uvedenú dikciu zákona, súd vo veci rozhodol vo forme uznesenia.
12. Účastníkom konania trovy konania nevznikli, súd preto nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania. Maloleté dieťa, o ktorom v konaní konal, nedovŕšilo vek 15 rokov, preto súd netrval na výsluchu maloletého dieťaťa.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Proti dohode rodičov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktorú súd rozsudkom schválil, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie. Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 Exekučného poriadku). Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.