Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Cb-117-2015.pdf
PDF · 128.54 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cb/117/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu BZ, spol. s r. o., so sídlom Bratislava, Tomášikova 50/E, IČO: 00 684 473, zastúpený Mgr. Stanislavom Fekete, advokátom so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 29/69, IČO: 37 789 414, proti žalovanému Slovenská autobusová doprava Poprad, akciová spoločnosť, so sídlom Poprad, Wolkerova 466, IČO: 36 479 560, zastúpený JUDr. Matúš Lemeš, advokát so sídlom Košice, Kuzmányho 29, IČO: 42 241 740, v spore o náhradu škody s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3 700,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému nahradiť žalobcovi škodu vo výške určenej znaleckým posudkom. Podanú žalobu odôvodnil tým, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.9.2007 nadobudol vlastnícke právo k pozemku parc. č. XXXX/XXX o výmere 9540 m2 v k.ú. Poprad, zapísaného v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX. Žalobca uvedenú nehnuteľnosť nadobudol za účelom výstavby obchodného centra Kaufland, pričom pre účel výstavby poveril projekčnú kancelária vypracovaním kompletnej projektovej dokumentácie. Táto bola následne predmetom komunikácie s vlastníkmi susediacich pozemkov, o.i. aj žalovaným. Nakoľko projekt obchodného centra počítal s napojením na príjazdovú komunikáciu zriadenú pri hranici na pozemku žalovaného, žalobca pred podaním žiadosti o vydanie územného rozhodnutia viedol so žalovaným rokovania o možnosti využitia časti príjazdovej komunikácie žalovaného. Žalovaný mal k projektu pripomienky, a to vo vzťahu k zriadeniu vecného bremena a uloženia inžinierskych sietí a tieto pripomienky boli zapracované do projektu, ktorý bol následne žalovanému doručený. Následne dňa 17.9.2014 podal žalobca prostredníctvom splnomocnenej spoločnosti žiadosť o vydanie územného rozhodnutia na stavbu, ktorá počítala s napojením na existujúcu dopravnú infraštruktúru v zmysle pripomienok žalovaného. V priebehu územného konania žalovaný stavebnému úradu doručil podanie - stanovisko zo dňa 15.10.2014, v ktorom uviedol, že s umiestnením stavby obchodného centra Kaufland súhlasí s podmienkou zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu po časti parcely žalovaného podľa podmienok vlastníka a spoločnosti Kaufland, ktoré nebudú vlastníka obmedzovať pri poskytovaní služieb vo verejnom záujme, o ktorých je potrebné medzi účastníkmi rokovať. Územným rozhodnutím Mesta Poprad zo dňa 27.10.2015 stavebný úrad povolil umiestnenie stavby. Zároveň v podmienke 18. uložil navrhovateľovi povinnosť „k žiadosti o vydanie stavebného povolenia predložiť doklad o vlastníckom, resp. inom práve k pozemkom, ktoré sú dotknuté stavbou a ktoré nie sú vo vlastníctve navrhovateľa, napr. zmluvu o zriadení vecného bremena a pod ...“. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie s tým, že žiadal, aby bol navrhovateľ v stavebnom konaní povinný doložiť
Zmluvu o zriadení vecného bremena na časť parcely parc. č. XXXX vo vlastníctve žalovaného, pri ktorej projekt počítal s jej využitím ako príjazdovej komunikácie pre zásobovanie obchodného centra, a ktorá je vo vlastníctve žalovaného. Okresný úrad Prešov, odbor bytovej výstavby a bytovej politiky ako odvolací orgán odvolanie žalovaného prejednal a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu, Mesta Poprad. Potvrdil tak, že podmienkou č. 18 je stavebník viazaný až v samotnom stavebnom konaní. V súlade s uvedenou podmienkou žalobca žalovanému zaslal návrh zmluvy o zriadení vecného bremena spolu s geometrickým plánom č. 36444499-152/2014 zo dňa 9.10.2014 a vyzval žalovaného na zastanie pripomienok. Žalovaný sa k návrhu nevyjadrila so žalobcom prestal komunikovať. Nakoľko žalovaný odo dňa 27.1.2015 prestal komunikovať, došlo k zmareniu vydania stavebného povolenia a pôvodného investičného zámeru žalobcu, preto bol žalobca nútený projekt kompletne prepracovať a iniciovať nové územné konanie s tým, že nový projekt už s napojením na existujúcu infraštruktúru a využitie časti príjazdovej komunikácie žalovaného nepočítal. Podľa žalobcu žalovaný porušil svoju prevenčnú povinnosť keď vo svojom stanovisku zo dňa 15.10.2014 vyslovil súhlas s umiestnením stavby obchodného centra a so zriadením vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu po časti parcely žalovaného, avšak následne toto konanie žalovaný zmaril tým, že prestal so žalobcom komunikovať, v dôsledku čoho bol žalobca nútený projekt prepracovať a iniciovať nové územné konanie. Súčasne má žalobca za to, že mu voči žalovanému vznikol nárok na náhradu škody spôsobenej konaním žalovaného, ktorá pozostáva z nákladov vynaložených pre účely stavebného konania, nákladov spojených s iniciovaním nového územného konania, zmluvných sankcií z titulu nedodržania zmluvných záväzkov voči tretím subjektom, nadbytočných nákladov súvisiacim so zmenou projektu a úrokov spojených s titulu čerpania úveru za obdobie kedy nebolo možné pokračovať v projekte. Žalobca bol, vzhľadom na bezproblémový priebeh predzmluvných rokovaní so žalovaným, v dobrej viere, že so žalovaným uzavrie zmluvu o zriadení vecného bremena, a tak vynaložil náklady a využil riešenia, ktoré by inak nevynaložil, pokiaľ by vedel, že žalovaný svoje stanoviská a vlastné prehlásenie vážne. Výšku škody žiadal žalobca určiť znaleckým posudkom.
2. Dôvod podania žaloby teda spočíva v tom, že žalovaný udelil súhlas s využitím časti svojho pozemku ako príjazdovej komunikácie s tým, že tento súhlas bol použitý v územnom konaní a bol limitovaný uzavretím zmluvy o zriadení vecného bremena, avšak následne už žalovaný ďalej so žalobcom nekomunikoval, zmaril uzavretiu zmluvy, v dôsledku čoho bol žalobca nútený projekt prepracovať, iniciovať nové územné konanie, v dôsledku čoho mu vznikli nadbytočné náklady.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril, a vzniesol námietku nedostatku pasívnej legitimácie v spore. Žalovaný sa domnieva, že nakoľko medzi stranami sporu nie je žiaden záväzkový vzťah, nie je v spore pasívne legitimovaným. Ďalej uviedol, že nemal vedomosť o tom, že žalobca bol nútený iniciovať nová územné konanie, podľa žalovaného sa jedná o fiktívnu situáciu. Podľa žalovaného žalobca o nové územné konanie nepožiadal, nakoľko žalovaný nebol ako vlastník susediaceho pozemku na toto konanie prizvaný. Žalovaný poprel doručeniu návrhu zmluvy o zriadení vecného bremena, pričom poukázal na to, že pokiaľ k žalobe žalobca pripojil návrh zaslaný elektronicky, nejednalo sa o elektronickú adresu žalovaného a navyše elektronická komunikácia medzi stranami nebola dohodnutá. Z uvedeného žalovaný usudzuje, že mu zo strany žalobcu nebol žiaden návrh zmluvy o zriadení vecného bremena doručený, preto žalovaný nemohol žalobcovi žiadnu škodu spôsobiť. Navrhol žalobu zamietnuť.
4. K stanovisku žalovaného sa opätovne písomne vyjadril žalobca a uviedol, že dňa 29.4.2015 podal prostredníctvom splnomocnenej spoločnosti JANJU, spol. s r. o. návrh na vydanie zmeny časti územného rozhodnutia o umiestnení stavby, pričom dôvodom podania uvedeného návrhu bola nečinnosť žalovaného po nadobudnutí právoplatnosti pôvodného územného rozhodnutia. Poukázal na to, že v zmysle zmluvy uzavretej so spoločnosťou Kaufland Slovenská republika v.o.s. sa zaviazal obstarať právoplatné územné rozhodnutie do 30.6.2014, právoplatné stavebné povolenie do 31.10.2014 a uzatvorenie zmlúv o budúcich zmluvách na inžinierske siete a zmlúv o budúcich zmluvách na prechod a prejazd do 30.6.2014. Stavebný úrad listom zo dňa 9.12.2015 oznámil začatie konania o zmene územného rozhodnutia a toto doručil aj žalovanému, na čo žalovaný reagoval podaním námietok dňa 22.12.2015, ktorým stavebný úrad nevyhovel a dňa 13.1.2016 vydal nové územné rozhodnutie, ktorým nahradil pôvodné územné rozhodnutie. Poprel tak tvrdenia žalovaného, že nemá vedomosť o vydaní nového územného rozhodnutia. Čo sa týka doručenia návrhu zmluvy o zriadení vecného bremena, k tomuto žalobca doložil nie len doklad o zaslaní návrhu žalovanému v písomnej forme, ale tiež žiadosti po poskytnutie podpory adresované akcionárom žalovaného, a to Fondu národného
majetku SR a tiež spoločnosti TROLIGA BUS, spol. s r. o. Na žiadnu zo žiadostí žalobca nedostal odpoveď. Návrh zmluvy o zriadení vecného bremena bol elektronicky zasielaný E. Q., akcionárovi žalovaného, ale aj O. C. predsedníčke predstavenstva žalovaného. E. Q. ako akcionár žalovaného, ktorý o.i. sprostredkoval aj predaj parcely, na ktorej bol projekt obchodného centra Kaufland realizovaný, návrh zmluvy pripomienkoval, žalovaný nijako nereagoval. Žalobca poprel tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca bol informovaný o. časovom harmonograme prejazdu autobusov, a že žalovaný vylúčil nepretržitú prevádzku zásobovania pre účely zabránenia kolíznych situácií. Poukázal na to, že uvedenú požiadavku žalovaný nikdy oficiálne nevzniesol, čo potvrdzuje dopravným riešením potvrdeným Okresným riaditeľstvom policajného zboru v Poprade a tiež Odborom dopravy stavebného úradu Mesta Poprad. Navrhol žalobe vyhovieť.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedka J. M. a listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:
6. Z výsluchu svedka J.S. M., povereného zástupcu žalobcu súd zistil, že žalobca so žalovaným rokoval korektne a bezodkladne žalovaného informoval o všetkých svojich krokoch a postupoch. Podľa svedka bol žalobca uvedený žalovaným do omylu a nikdy nemal záujem uzatvoriť zmluvu o vecnom bremene. Podmienky, ktoré boli voči žalobcovi pôvodne vznesené zo strany žalovaného povereným S. E. boli zapracované, o čom žalovaného žalobca informoval. Komunikovali elektronicky. Od zaslania návrhu zmluvy o vecnom bremene žalovaný nekomunikoval, preto bol žalobca nútený pristúpiť k zmene projektovej dokumentácie a zmene územného rozhodnutia. Svedok uviedol, že za žalovaného komunikoval asi 3-krát s E. Q., 8 až 10-krát s predsedníčou predstavenstva žalovaného O. C. a asi 3- krát s povereným S. E..
7. Z kúpnej zmluvy zo dňa 26.9.2007 súd zstil, že táto bola uzavretá medzi žalovaným ako kupujúcim a spoločnosťou PRE-OS, spol. s r.o. ako predávajúcem, pričom predávajúceho zastupoval E. Q., konateľ a predmetom predaja bol pozemok parc. č. XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 9540 m2.
8. Zo správny doručenej prostredníctvom elektronickej pošty zo dňa 27.1.2015 súd zistil, že žalobca, prostredníctvom splnomocnenej osoby zaslal E. Q. I. O. C., predsedníčke predstavenstva žalovaného, návrh zmluvy o zriadení vecného bremena a žiadal o jej pripomienkovanie.
9. Z geometrického plánu č. 36444499-152/2014 vypracovaného Globing Poprad, s.r.o. k 9.10.2014 súd zistil zamýšľané priestorové usporiadanie príjazdovej komunikácie na časti pozemku žalovaného.
10. Z návrhu zmluvy o zriadení vecného bremena súd zistil, že tento odkazuje na geometrický plán č. 36444499-152/2014 vypracovaný Globing Poprad, s.r.o., predpokladá zriadenie vecného bremena na zabezpečenie zásobovania obchodného centra Kaufland na časti pozemku žalovaného a tiež vecného bremena na uloženie inžinierskych sietí.
11. Zo správny doručenej prostredníctvom elektronickej pošty zo dňa 28.7.2014 súd zistil, že uvedenou správou S. E., zamestnanec žalovaného potvrdil doručenie správy žalobcu zo dňa 25.7.2014, obsahom ktorej je popis zmeny koordinačného výkresu stavby Kaufland Poprad a prílohou je finálna verzia výkresu. Súčasne žalobca deklaruje snahu o uzavretie zmluvy o vecnom bremene spočívajúcom v uložení inžinierskych sietí a práve prechodu a prejazdu na časti pozemku žalovaného. Súčasne žalobca potvrdzuje možnosť parkovania autobusov v priestoroch priľahlej parkovacej plochy.
12. Z LV č. XXXX pre obec a k.ú. Poprad súd zistil, že vlastníkom parcely parc. č. XXXX/XXX je žalobca.
13. Z územného rozhodnutia Mesta Poprad zo dňa 27.10.2014, č. 78535/8256/2014-OSP-Mm súd zistil, že v bode 18. Stavebný úrad uložil žalobcovi povinnosť: „K žiadosti o vydanie stavebného povolenia predložiť doklad o vlastníckom, resp. inom práve k pozemkom, ktoré sú dotknuté stavbou a ktoré nie sú vo vlastníctve navrhovateľa, napr. zmluvu o zriadení vecného bremena a pod.“ V časti SO 101 súčasne stavebný úrad konštatuje, že - tento stavebný objekt je tvorený stavebnými objektmi SO 101.1 Parkoviská a spevnené plochy, SO 101.2 Zásobovací dvor a SO 101.3 Oporné múriky a rampy. Vnútroareálová doprava OC je riešená oddelením osobnej automobilovej dopravy od nákladnej dopravy zásobovania. Parkovisko OC bude sprístupnené cez stykovú križovatku, ktorá je riešená ako SO 112.1 Vjazd a úprava miestnej komunikácie. Komunikácie a parkovisko budú po obvode a v styku so
zeleňou lemované zvýšenými betónovými obrubníkmi, chodníky od zelene budú oddelené záhonovými obrubníkmi. Usmernenie dopravy na parkovisku bude zvýraznené o zvýšené ostrovčeky. Komunikácie medzi parkoviskami budú obojsmerné, šírky 6,5 m, komunikácia pozdĺž OC je šírky 6,0 m. Vjazd a výjazd na parkovisko je pripravovaný cez systém závor s fyzickými ostrovčekmi. Navrhované státia sú kolmé o rozmeroch 2,5 m x 5 m; státia pre osoby so zníženou schopnosťou pohybu a orientácie a pre vozidlá s dieťaťom vybavené autosedačkou budú šírky 3,5 m. Samostatné hlavné zásobovanie bude riešené zásobovacím dvorom, kde je navrhnuté umiestnenie zásobovacej rampy nepravidelného tvaru o rozmeroch 3,60 m x 20,00 m + 17,525 m x 5,10 m a znížený vjazd pre zásobovaciu nákladnú a prepravnú techniku. Oporné múriky a rampy budú zabezpečovať prekonanie výškových rozdielov medzi spevnenými plochami parkoviska OC a úrovňou parkoviska pred objektom Billa a spevnenými plochami areálu SAD. Objekty, ktoré sú súčasťou tohto stavebného objektu budú umiestnené podľa situácie osadenia stavby na pozemkoch, o.i. parc. č. XXXX. V časti SO 112 Dopravné napojenie rozhodnutie konštatuje, že rieši tri samostatné stavebné objekty, ktoré spolu súvisia a to SO 112.1 Vjazd a úprava miestnej komunikácie rieši vjazd na parkovisko obchodného centra pozdĺž oplotenia susednej parcely č. 2703 na západnom okraji stavebného pozemku tak, aby zakružovací oblúk vjazdu v smere od veľkej nebol bližšie k oploteniu ako 50 cm, výjazdová strana sa rozšíri tak, aby sa vytvorilo miesto (riadiaci pruh) pre každý smer odbočenia a úprava miestnej komunikácie bude predstavovať obojstranné rozšírenie vozovky MK pre vloženie odbočovacieho pruhu v smere od železničnej stanice.
14. Z odvolania žalovaného proti rozhodnutiu Mesta Poprad zo dňa 27.10.2014, č. 78535/8256/2014- OSP-Mm súd zistil, že žalovaný namietal, že stavebný úrad sa nevysporiadal s podmienkou žalovaného, ktorú mal tento doručiť dňa 15.10.2014. V texte žalovaný odkazuje na podmienku, kde súhlasí s umiestnením stavby za predpokladu, že bude medzi žalovaným a žalobcom vopred dohodnuté a zmluvne upravené právo prístupu a prejazdu po parcele parc. č. XXXX vo vlastníctve žalovaného. Podľa žalovaného mala byť podmienka zapracovaná do územného rozhodnutia.
15. Z rozhodnutia Okresného úradu Prešov zo dňa 14.1.2015, č. OU-PO-OVBP2-2015/3013/3141/ŠSS- ZV, súd zistil, že odvolanie žalovaného správny orgán zamietol a potvrdil rozhodnutie Mesta Poprad. K námietkam žalovaného správny orgán uviedol, že „stavebný úrad v predmetnom rozhodnutí v podmienke č. 18 pre umiestnenie stavby a projektovú prípravu navrhovateľa zaviazal k tomu, že k žiadosti o vydanie stavebného povolenia má predložiť doklad o vlastníckom, resp. inom práve k pozemkom, ktoré sú dotknuté stavbou a ktoré nie sú vo vlastníctve navrhovateľa, napr. zmluvou o zriadení vecného bremena a pod. Z uvedeného vyplýva, že splnením podmienky spoločnosti SAD, a.s. Poprad o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu, je navrhovateľ zaviazaný podmienkou č. 18 územného rozhodnutia až v stavebnom konaní tak, ako to ukladá $ 58 ods. 2 stavebného zákona.“ Súčasne rozhodnutie konštatuje, že k vyjadreniu žalobcu neposkytla žiadne stanovisko a nezúčastnil sa ani ústneho pojednávania.
16. Zo stanoviska žalovaného k územnému konaniu zo dňa 15.10.2014 súd zistil, že žalovaný v ňom výslovne uviedol: „S umiestnením stavby ,,Obchodné centrum Kaufland, ul. Jiřího Wolkera, Poprad súhlasíme s podmienkou zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu po časti našej parcely podľa podmienok vlastníka nehnuteľnosti so spoločnosťou Kaufland, ktoré nebudú vlastníka obmedzovať pri poskytovaní služieb vo verejnom záujme, o ktorých je potrebné medzi účastníkmi rokovať. Súčasne žiadal žalovaný stavebný úrad, aby územné konanie rešpektovalo povinnosť zriadenia vecného bremena. Stanovisko je podpísané jedinou osobou, a to predsedníčkou predstavenstva O. C..
17. Z faktúry č. 1/11/15 súd zistil, že uvedenou faktúrou dodávateľ BODUR, s.r.o. žalobcovi fakturoval za dodatok projektu pre územné rozhodnutie a príslušnú inžiniersku činnosť na stavbe OC Kaufland sumu 1.600,- eur.
18. Z faktúry č. 0342015 súd zistil, že dodávateľ STAVOPROJEKT Poprad, a.s. ako dodávateľ + fakturoval žalobcovi za vypracovanie čiastkovej zmeny projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie sumu 2.100,- eur.
19. Z výpisu z obchodného registra žalovaného súd zistil, že predsedníčkou predstavenstva je O. C., predstavenstvo má 3 členov. Vo všetkých veciach v mene spoločnosti sú oprávnení podpisovať všetci členovia predstavenstva, pričom je potrebný podpis dvoch členov predstavenstva.
20. Z výzvy na splnenie povinností zo Zmluvy o výkone činnosti pri realizácii projektu zo dňa 30.1.2015 súd zistil, že spoločnosť Kaufland Slovenská republiky v.o.s. žalobcu vyzvala na splnenie povinností vyplývajúcich z uzavretej zmluvy so zvýraznením konkrétnych termínov postupu prác.
21. Z výzvy na splnenie povinností zo Zmluvy o výkone činnosti pri realizácii projektu zo dňa 16.2.2015 súd zistil, že spoločnosť Kaufland Slovenská republiky v.o.s. žalobcovi oznámila, že zmluva obsahovala dohodnutú dispozíciu areálu s tým, že zmeny dispozičného riešenia neboli vykonané na základe požiadavky spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s. Súčasne spoločnosť trvala na zabezpečení riešenia zásobovania cez pozemok žalovaného.
22. Z výzvy na splnenie povinností zo Zmluvy o výkone činnosti pri realizácii projektu zo dňa 15.4.2015 súd zistil, že spoločnosť Kaufland Slovenská republiky v.o.s. žalobcu opätovne vyzvala na splnenie povinností vyplývajúcich z uzavretej zmluvy najneskôr do 30.4.2015.
23. Z územného rozhodnutia Mesta Poprad zo dňa 13.1.2016, č. 637/308/2016-OSP-Mm súd zistil, že uvedeným rozhodnutím stavebný úrad nahradil pôvodné územné rozhodnutie Mesta Poprad zo dňa 27.10.2014, č. 78535/8256/2014-OSP-Mm s tým, že v časti SO 112 Dopravné napojenie sa už parcela parc. č. XXXX neuvádza.
24. V bode 16. Rozhodnutie konštatuje, že navrhovateľ musí dodržať podmienky Mesta Poprad, ako príslušného cestného orgánu uvedené v záväznom stanovisku zo dňa 01.12.2015 č. 84464/9767/2015- OD-Zg a to: Úpravu napojenia stavby na ul. Jirího Wolkera a preložku chodníka a úpravu komunikácie na ul. Drevárska a Karpatská ako samostatné stavebné objekty vypracované oprávnenou osobou riešiť ako vyvolané investície na vlastné náklady s následným odovzdaním týchto stavieb vrátane pozemkov pod týmito stavbami do majetku mesta Poprad. Z južnej časti stavby riešiť oplotenie objektu (zásobovanie) s výsadbou živého plota pozdĺž tohto oplotenia. Projektovú dokumentáciu pred podaním žiadosti o stavebné povolenie predložiť na odsúhlasenie Mestu Poprad, ako príslušnému cestnému správnemu orgánu. Stavebník je povinný riešiť náhradu zabratých parkovacích miest na ul. Drevárska ako vyvolanú investíciu. Stavba kruhovej križovatky ulíc Slovenského odboja - Karpatská tvorí súčasť stavby a o kolaudáciu stavby je možné požiadať až po kolaudácii všetkých vyvolaných investícii vrátane kruhovej križovatky ulíc Slovenského Odboja - Karpatská. To platí aj v prípade ak stavebník bude riešiť zásobovanie zo strany SAD.
25. Z návrhu na vydanie zmeny územného rozhodnutia súd zistil, že uvedeným návrhom žalobca žiadal o vydanie zmeny územného rozhodnutia, a to v súvislosti so zmenou zamýšľaného dopravného napojenia v dôsledku nesúhlasu žalovaného s uzatvorením zmluvy.
26. Z námietok žalovaného adresovaných Mestu Poprad zo dňa 22.12.2015 súd zistil, že žalovaný nesúhlasil s dôvodom pre povolenie zmeny územného rozhodnutia a žiadal, aby tento dôvod v rozhodnutí nebol uvedený. Námietky podpísala podpredsedníčka predstavenstva R. G..
27. Z výzvy na uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 12.3.2015 súd zistil, že uvedenou výzvou žalobca žalovaného informoval o snahu uzatvoriť zmluvu, ktorú v prílohe priložil.
28. Zo žiadosti o poskytnutie podpory adresovanej Fondu národného majetku zo dňa 4.5.2015 súd zistil, že žalobca uvedený subjekt oslovil so žiadosťou o podporu pri komunikácii so žalovaným. Rovnakú žiadosť žalobca zaslal spoločnosti TROLIGA BUS, spol. s r. o. a tiež žalovanému, čo doložil podacími poštovými lístkami, pričom návrh zmluvy spolu s LV a geometrickým plánom tvoril prílohu žiadosti.
29. Z elektronickej komunikácie súd zistil, že za žalobcu vec vybavovala osoba označená ako J. M. a za žalovaného predsedníčka predstavenstva resp. S. E..
30. Z fotodokumentácie súd zistil zamýšľaný spôsob napojenia príjazdovej cesty v priestore areálu žalovaného.
31. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:
32. Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
33. Podľa ust. § 420ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
34. Podľa ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka je škoda spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
35. Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa zodpovednosti zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
36. Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
37. Podľa ust. § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa škoda uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
38. Podľa ust. § 450 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.
39. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
40. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
41. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
42. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
43. Ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka (OZ) zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo (neminem laedere), pričom s porušením povinností pri ochrane sú spojené zodpovednostné následky. Ak boli porušené konkrétne povinnosti vymedzené v uvedenom ustanovení, a teda určitým konaním alebo nekonaním sa zasiahlo do chránených predmetov uvedených v § 415, v dôsledku čoho bola konkrétnemu subjektu (žalobca) spôsobená škoda, súd zisťuje, či ten, kto takto zasahoval, si počínal tak, aby nedochádzalo ku škodám.
44. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Pokiaľ žalovaný po udelení súhlasu so začatím územného konania bezdôvodne odmietol so žalobcom komunikovať čím zmaril pôvodný zámer pdopravného pripojenia, čo si vyžiadalo
prepracovanie projektovej dokumentácie a ďalšie výdavky, jednoznačne konal v rozpore s ust. § 415 Občianskeho zákonníka. Žalovaný mohol a mal komunikovať a riešiť záležitosť, avšak bez primeraného dôvodu tak neučinil, napriek tomu, že v čase udelenia súhlasu s územným konaním deklaroval dostatok dôvodov komunikovať. Pokiaľ je potrebné vychádzať z ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa zodpovednosti za škodu zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil, je na žalovanom, aby sa zodpovednosti za škodu, ktorú spôsobil žalobcovi, zbavil. To znamená, že žalovaný musí preukázať, že existovali skutočnosti, z ktorých možno spoľahlivo usudzovať to, že škode vzniknutej porušením právnej povinnosti nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho bolo objektívne možné za daných okolností požadovať. Žalovaný žiadnu takúto skutočnosť nepreukázal.
45. S ohľadom na vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že žalovaný si tak nepočínal, porušil povinnosť uloženú mu v ust. § 415 OZ a z porušenia tejto povinnosti mu vznikla zodpovednosť za škodu. Porušením preventívnej povinnosti, ktorým vznikla škoda na majetku, vznikla teda všeobecná zodpovednosť za škodu podľa ust. § 420 OZ. Preventívna povinnosť podľa ust. § 415 OZ ukladá každému, t.j. tak fyzickým osobám, ako aj právnickým osobám. Pri právnických osobách postihujú tieto preventívne povinnosti tie fyzické osoby, ktoré sú oprávnené a povinné za právnické osoby konať. Subjektom zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením preventívnej povinnosti bude sama právnická osoba (žalovaný).
46. Zodpovednosť žalovaného je daná s tým, že protiprávne konanie žalovaného spočíva v porušení prevenčnej povinnosti v zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka a v konaní v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 417 Občianskeho zákonníka, pričom vychádzal z toho, že v zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka je prevenčná povinnosť vyjadrením všeobecnej zásady ochrany dobrých mravov v občianskoprávnych vzťahoch, za jej porušenie sa teda považuje akékoľvek konanie, ktoré má za následok vznik škody, a ktoré je v rozpore s touto právnou povinnosťou, a to aj za predpokladu, že nedochádza aj k porušeniu osobitnej právnej povinnosti. Žalovaný vyjadril súhlas k územnému konaniu v súvislosti s navrhovaným čiastočným využitím dotknutého pozemku a zároveň stanovil podmienky využitia. V tomto smere je nevyhnutné viazanosť žalovaného svojim prejavom považovať za prejav zásady právnej istoty právneho štátu. Uvedený prejav teda žalovaný nemôže svojvoľne zrušiť či zmeniť ani jeho existenciu ignorovať a ignorovať akúkoľvek komunikáciu. Napriek tomu sa žalovaný obmedzil výlučne na negatívne stanoviská a podania adresované správnemu orgánu.
47. Pojem škody je definovaný tak, že ide o ujmu, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi. Ušlým ziskom sa rozumie ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.
48. V prípade zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka ide o zodpovednosť fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, pokiaľ na ich zodpovednosť vzhľadom na konkrétny vzťah subjektu zodpovedajúceho za škodu k poškodenému alebo vzhľadom na porušenie určitých povinností, v dôsledku čoho došlo k spôsobeniu škody inej osobe, netreba aplikovať ustanovenia iného zákona o zodpovednosti za škodu.
49. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a 4. zavinenie. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa ust. § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Súd má za to, že predpokladom vzniku zodpovednosti žalovaného je, že porušil prevenčnú povinnosť a porušením tejto povinnosti spôsobil žalobcovi škodu, ktorá bola vyčíslená na 3.700,- eur. V tomto smere má súd za preukázanú výšku škody, aj kto za ňu zodpovedá.
50. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody, v právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislosti), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba
škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. Príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 144/2008).
51. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčin a súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti súd v dôsledku toho skúmal, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
52. Zavinenie je v právnej teórii i praxi chápané ako psychický vzťah škodcu k vlastnému konaniu, ktoré sa prieči objektívnemu právu, a ku škode ako protiprávnemu výsledku tohto konania. Oslobodenie zo zavinenia v zmysle ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka potom znamená, že škodca pri splnení predpokladov všeobecnej zodpovednosti za škodu musí preukázať, že škodu nezavinil, t.j. musí preukázať okolnosti, z ktorých možno spoľahlivo usudzovať o tom, že škode vzniknutej porušením právnej povinnosti nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré na ňom bolo možné - objektívne posudzované - za daných okolností konkrétneho prípadu požadovať. Prezumpcia zavinenia je vyvrátiteľnou domnienkou, dôkazné bremeno však v tomto prípade postihuje žalovaného. V tomto smere má súd za to, že žalovaný nepreukázal, že škodu nezavinil.
53. Spôsobenie škody žalobcovi a príčinná súvislosť medzi porušením prevenčnej povinnosti (protiprávnym konaním) žalovaným a vzniknutou škodou bolo preukázané listinnými dôkazmi, ktoré boli v konaní vykonané. Pri hodnotení splnenia podmienok pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody sa súd taktiež zaoberal otázkou príčinnej súvislosti medzi porušením prevenčnej povinnosti ako protiprávnym úkonom žalovaného a škodou. V tomto smere má súd za to, že pokiaľ príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti, a výsledkom, t.j. škodou, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že škoda vyčíslená znaleckým posudkom bola žalobcovi spôsobená práve v súvislosti s porušením prevenčnej povinnosti žalovaným, a teda taktiež otázka existencie príčinnej súvislosti pre priznanie uplatneného nároku bola splnená.
54. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania. Podľa § 215 ods. 1, 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi, predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním.
55. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne dôkazy. V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.
56. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.
57. Súd sa plne stotožnil s argumentáciou žalobcu, že bezdôvodným odopretím komunikácie zo strany žalovaného po udelení súhlasu s územným konaním je dôležitou, podstatnou a značnou príčinou, v dôsledku ktorej vznikla žalobcovi škoda. Žalobca si opakovane plnil tzv. zakročovaciu povinnosť v zmysle ust. § 417 Občianskeho zákonníka, avšak napriek snahám nedokázal spôsobeniu škody žalovaným zabrániť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na úhradu spôsobenej škody vo výške 3.700,- eur, a to z titulu uhradených faktúr za vykonané zmeny v projektovej dokumentácii spoločnosťou BODUR, s.r.o. v sume 1.600,- eura STAVOPROJEKT Poprad, a.s. v sume 2.100,- eur.
58. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%., o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.