Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-1-2018.pdf
PDF · 84.98 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-6C/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Rusňákovou, v právnej veci žalobcu: AQUASECO s.r.o. , IČO: 17 335 264, Bernolákovská 18/A, Ivanka pri Dunaji, zast. JUDr. Marián Kollár, advokát, advokátska kancelária Mneheľova 22, Poprad, proti žalovanému: L.. M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, N., zast. Advokátska kancelária BÁNOS s.r.o., Hlavná 23, Galanta, o zaplatenie 4.582,49 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou podanou na tunajší súd dňa 10.01.2018 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 4.582,49 Eur z titulu náhrady škody, s odôvodnením, že žalovaný ako konateľ žalobcu spôsobil žalobcovi škodu svojim protiprávnym konaním, za ktoré bol odsúdený v trestnom konaní Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T/58/2015. Právny zástupca zastupoval poškodenú obchodnú spoločnosť ako splnomocnenec v trestnom konaní a v zmysle zmluvy o poskytovaní právnych služieb žalobcovi účtoval nižšiu sumu za jednotlivé úkony a až po ustálení výšky škody vyúčtoval trovy splnomocnenca v trestnom konaní podľa ustálenej výšky škody . Táto suma predstavuje sumu 4.582,49 Eur. Túto sumu zaplatila poškodená strana spoločnosť AQUASECO s.r.o. za právne služby. Poškodená spoločnosť žalobcu si uplatnila výdavky poškodeného a trovy splnomocnenca v trestnom konaní vo výške 4.096,54 Eur i keď na návrhu podanom do trestného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T/58/2015 je uvedená suma 3.691,93 Eur. Poukázal na to, že pri uplatnení tohto nároku došlo k sčítacej chybe a správna suma má byť 4.096,54 Eur. Uviedol , že je pravdou, že táto suma je obsiahnutá aj v sume, ktorej zaplatenia sa domáha aj v tomto civilnom, teda v konaní o zaplatenie 4.582,49 Eur. Na ozrejmenie uviedol, že pôvodne sa so žalobcom dohodol v Zmluve o poskytovaní právnych služieb zo dňa 09.02.2013, že za jednotlivé právne úkony môže účtovať nižšiu sumu a po spresnení výšky škody túto doúčtuje podľa výšky ustálenej škody. Žalobca mu celkovo zaplatil za právne služby 4.582,49 Eur, a tieto žiada žalobca zaplatiť od žalovaného s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 16.08.2016 až do zaplatenia ako aj náhrady trov tohto konania. Právny zástupca fakturoval žalobcovi trovy právneho zastupovania takto :
- FA.č.XXX/XX zo dňa 25.07.2013 v sume 978,77 Eur splatnej dňa 03.07.2013,
- FA.č.XXX/XX zo dňa 28.11.2013 v sume 292,62 Eur splatnej dňa 05.12.2013,
- FA.č.XXX/XX zo dňa 09.06.2014 v sume 490,79 Eur splatnej dňa 26.06.2014,
- FA.č.XXX/XX zo dňa 07.05.2015 v sume 745,71 Eur splatnej dňa 12.05.2015,
- FA.č.XXX/XX zo dňa 28.09.2015 v sume 372,85 Eur splatnej dňa 02.10. 2015 , všetky faktúry žalobca zaplatil bankovým prevodom. Po ukončení trestného konania vedeného proti žalovanému boli trovy doúčtované - FA.č.XXX/XX zo dňa 22.09.2016 v sume 2369,24 Eur splatnej dňa 29.09.2016. Táto faktúra bola plnená čiastkovo, a to dňa 20.10.2016 v sume 1.000 Eur a dňa 26.10.2016 v sume 500,00 Eur a dňa 08.11.2016 v sume 434,00 Eur a dňa 05.12.2016 v sume 435,24 Eur.
2. Žalobca poukázal na to, že v danej veci je potrebné rozčleniť dva právne tituly podanej žaloby. V prvom rade si žalobca uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia splnomocnenca poškodeného, ktoré boli uskutočnené v prípravnom konaní. Hodnota jedného úkonu bola určená v sume 60,07 Eur v roku 2013 rovnajúcej sa 1/3 podľa §11 Vyhlášky MS SR č.655/2004 Z.z., lebo v trestnom konaní súd nezaviazal žalovaného na náhradu spôsobenej škody, ale žalobcu ako poškodenú stranu s poukazom na ust.§288 ods.1 Tr, por. odkázal s nárokom na občianskosúdne konanie. Hodnota trov právneho zastúpenia v prípravnom konaní predstavuje celkovú sumu 2556,13 Eur. Za tieto trovy konania splnomocnenca žalobcu ako poškodenej strany zodpovedá, v celkovej výške 2556,13 Eur žalovaný, ktorý bol v trestnom konaní právoplatne odsúdený. V druhom rade, žalovaný naplnil všetky zákonné znaky objektívnej zodpovednosti za spôsobenú škodu vo výške 2026,36 Eur, čo predstavuje rozdiel dohodnutej tarifnej odmeny v zmysle uzavretej zmluvy o právnej pomoci medzi žalobcom a splnomocnencom, keď hodnota jedného úkonu právnej služby bola určená sumou 303,72 Eur z tarifnej hodnoty ustálenej výšky škody vo výške 14.689,59 Eur po vznesení obvinenia v prípravnom konaní.
3. Žalovaný namietol nárok žalobcu a poukázal na to, že výška škody doteraz nebola ustálená do takej miery, že by bola učená rozhodnutím súdu, ktoré je právoplatné a z ktorého by sa vypočítavala výška odmeny právneho zástupcu žalobcu. Poukázal na to, že medzi stranami sporu nie je žiadny zmluvný vzťah. Zmluvný vzťah je medzi právnym zástupcom žalobcu a žalobcom a z tohto vzťahu sa nemôže odvodzovať objektívna zodpovednosť žalovaného. Okrem toho namietal, že nárok je premlčaný v celom rozsahu. A namietal tiež dôvodnosť úkonov v trestnom konaní a tiež, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by skutočne s klientom uskutočnil poradu a prevzatie zastupovania je úkon spojený aj s prvou poradou s klientom. Čo sa týka premlčania, tak posledná faktúra bola vystavená 20.09.2015 a splatná bola 02.10.2015, pokiaľ si toto žalobca uplatňuje ako škodu, právo sa premlčí za dva roky, teda 02.10.2017. Žiadal aby žaloba bola zamietnutá a uplatnil si náhradu trov konania.
4. Súd z obsahu súdneho spisu a z prednesu strán sporu zistil, že žalovaný vykonával funkciu konateľa spoločnosti žalobcu v období od 8.12.2010 do 23.11.2011.V období od 04.02.2009 do 25.11.2011 vyhotovoval ako štatutárny zástupca spoločnosti AQUASECO s.r.o. faktúry za služby zákazníkom, pričom na vystavovanie faktúr v mene spoločnosti nebol samostatne oprávnený. Podľa výpisu z obchodného registra ich musela podpísať a schváliť aj druhá konateľka spoločnosti W. M.. Žalovaný si nechával faktúry preplácať v hotovosti alebo v prospech svojho bankového účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni a.s., pričom takto získané finančné prostriedky si ponechal pre svoju vlastnú potrebu. Týmto konaním spôsobil spoločnosti AQUASECO s.r.o. škodu v celkovej výške 14.689,59 Eur. Žalovaný bol uznaný vinným z prečinu podvodu a bol odsúdený Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. 46T/58/2015 zo dňa 17.12.2015 na trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov s podmienečným odkladom na dobu troch rokov. Spoločnosť žalobcu bola podľa § 288 ods.1 Trestného poriadku odkázaná s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 13.01.2016. Podaním zo dňa 08.02.2016 si právny zástupca poškodenej strany spoločnosti AQUASECO s.r.o. uplatnil trovy a výdavky poškodeného v trestnom konaní vo výške 3.691,93Eur, teda vlastne 4.096,54 Eur, nakoľko ako na pojednávaní uviedol, išlo o sčítaciu chybu. Okresný súd Bratislava III. doteraz o trovách a výdavkoch nerozhodol. Súd zistil, že žalobca mal s advokátom JUDr. Mariánom Kollárom uzatvorenú Zmluvu o poskytovaní právnych služieb, ktorú strany uzatvorili dňa 09.02.2013. Strany sa dohodli na tarifnej odmene za právne zastúpenie podľa § 9 a § 10 Vyhlášky č.655/2004 Z.z. V žalobe žalobca uviedol, že žalovaný naplnil všetky zákonné znaky objektívnej zodpovednosti podľa §373 Obchodného zákonníka za spôsobenú škodu 2026,36 Eur, čo predstavuje rozdiel dohodnutej tarifnej odmeny v zmysle uzatvorenej zmluvy o právnej pomoci. Hodnota jedného úkonu právnej služby bola určená sumou 303,72 Eur z tarifnej hodnoty ustálenej výšky spôsobenej škody vo výške 14 689,59 Eur. Výzva na plnenie na sumu 4582,49 Eur bola žalovanému doručená dňa 05.08.2016.
5. Žalobca svoj nárok opieral o ust. §261 ods.6 Obch. zákonníka podľa, ktorého sa časťou zákona, ktorou sa upravujú záväzkové vzťahy bez ohľadu na povahu účastníkov medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti.
6. Poukázal tiež na ust. § 373 Obch. zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
7. Podľa § 557 ods.1,2 Trestného poriadku - (Ak bol poškodenému aspoň sčasti priznaný nárok na náhradu škody, je odsúdený, ktorému bola povinnosť na náhradu škody uložená, povinný nahradiť mu trovy potrebné na účelné uplatnenie jeho nároku v trestnom konaní vrátane trov vzniknutých pribraním splnomocnenca. )
Súd môže podľa okolností prípadu rozhodnúť na návrh poškodeného o tom, že odsúdenému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému celé trovy alebo ich časť, ktoré súvisia s účasťou poškodeného v trestnom konaní, a to aj v prípade, ak poškodenému nebol priznaný nárok na náhradu škody ani sčasti.
8. Podľa § 558 ods.1,Trestného poriadku - O povinnosti na náhradu trov poškodeného a ich sume, ako aj o povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom väzby a o povinnosti na náhradu odmeny a hotových výdavkov, ktoré boli uhradené štátom ustanovenému obhajcovi a ustanovenému zástupcovi z radov advokátov podľa § 47 ods.6, rozhodne po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa alebo ním poverený súdny úradník.
9. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd dospel k názoru, že žalobe nemožno vyhovieť. Nárok, ktorý si žalobca uplatnil z titulu náhrady škody, škodou nie je. Žalobca plnil právnemu zástupcovi v trestnom konaní - splnomocnencovi na základe uzatvorenej Zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 09.02.2013, a preto nemožno hovoriť o škode. Žalobcovi tým, že plnil zo zmluvy nemohla vzniknúť škoda. Čo sa týka nároku na rozdiel dohodnutej tarifnej odmeny v zmysle uzavretej zmluvy o právnej pomoci medzi žalobcom a splnomocnencom , súd zastáva názor, že sa jedná o trovy trestného konania, ktoré si žalobca uplatnil v trestnom konaní na OS Bratislava III dňa 08.02.2016 i keď doteraz o nich súd nerozhodol. Súd v trestnom konaní má povinnosť o trovách rozhodnúť s poukazom na citované zákonné ustanovenie trestného poriadku. V prípade, že by súd vyhovel žalobe v tejto časti a v trestnom konaní by mu boli trovy priznané, nastal by stav keby to isté právo bolo priznané dva krát. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd sa nezaoberal vznesenou námietkou premlčania, nakoľko žaloba bola nedôvodná z iných dôvodov.
10. O trovách konania súd rozhodol podľa §257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval neadekvátnu obranu žalovaného advokátom, keď jeho trovy posúdil ako neúčelne vynaložené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava V. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z..